2Svk/45/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/ 4/2017 - 830 zo dňa 20. októbra 2021 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

príslušný stavebný úrad podľa § 120 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej aj len „stavebný zákon“) v spojení s § 3a ods. 4 zákona č. 135/1961 o pozemných komunikáciách (cestný zákon) (ďalej aj len „cestný zákon“) a § 13 ods. 5 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení pre stavebníka Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. na stavbu „Automotive Nitra Project“ na pozemkoch kat. územie L. a V. v rozsahu stavieb - súbor stavieb Infraštruktúra, stavebný objekt E3 inžinierske stavby, SO 711.1 Komunikácia a spevnené plochy, SO 717.1 Dopravné značenie, SO 770 Testovacia

Vydaním rozhodnutia nemôžu byť dotknuté vlastnícke ani iné práva žalobcu, jeho právne postavenie zostane aj po vydaní napadnutého rozhodnutia zachované. Žiaden z pozemkov vo vlastníctve žalobcu nebol uvedenou stavbou dotknutý, - stavebnému konaniu predchádzalo zisťovacie konanie, v ktorom bolo vydané rozhodnutie

v stanovisku. Stavebný úrad i žalovaný sú viazaní obsahom rozhodnutia EIA a stanoviska a nie sú oprávnení preskúmavať správnosť záverov v ňom obsiahnutých, - podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona sa územné rozhodnutie nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. Žalovaný dodal, že stavba je v súlade s platnou územnoplánovacou dokumentáciou obce, v katastrálnom území ktorej sa bude realizovať a územnoplánovacia dokumentácia spĺňa podmienky stanovené v § 32 ods. 2 stavebného zákona.

II. Konanie na krajskom súde

3. Žalobca podal proti preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, ktorou sa domáhal jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie. 4. Správny súd po oboznámení sa s obsahom predloženého administratívneho spisu dospel k záveru, že správne orgány vydali svoje rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom tieto i riadne zdôvodnili a dôsledne sa zaoberali i s námietkami, ktoré žalobca v priebehu správneho konania predložil. Preto rozsudkom č. k. 11S/ 4/2017 - 830 zo dňa 20. októbra 2021 žalobu, ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP. 5. Záverom odôvodnenia napadnutého rozsudku správny súd skonštatoval, že 20.10.2021 mal splnené zákonné podmienky na prejednanie veci a vyhlásenie rozsudku i v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho zástupcu, žalovaného i pribratých účastníkov konania. Právny zástupca žalobcu bol riadne predvolaný na pojednávanie. Súd síce uznal, že asistentka senátu pri uvedení hodiny pojednávania dňa 20.10.2021 uviedla najskôr nesprávnu hodinu - 13.00 hod., vzápätí však uvedenú hodinu opravila na správnu - 09.00 hod. a okrem toho účastníkov, ktorým zaslala nesprávne určenú hodinu pojednávania, upovedomila o chybne uvedenom čase s tým, aby termín pojednávania o 13.00 hodine nebrali do úvahy. Správny súd tieto skutočnosti v odôvodnení uviedol z dôvodu, že po vyhlásení rozsudku bola podaná sťažnosť na postup súdu (vedená pod Spr/3036/21), ktorú podal právny zástupca žalobcu so žiadosťou o opakovanie pojednávania, napriek tomu, že účasť žalobcu i svoju na pojednávaní zmaril práve on tým, že si neprečítal oznámenie súdu a oprave hodiny, na ktorú bolo pojednávanie vytýčené. Správny súd ešte poznamenal, že právny zástupca žalobcu i žalobca boli vypočutí na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 14.10.2020 a ktoré bolo odročené na vyhlásenie rozsudku. Termín vyhlásenia však bol zrušený na žiadosť žalobcu, nakoľko sa malo konať v čase núdzového stavu a žalobca nesplnil podmienky na vstup do budovy súdu, o čom bol spísaný úradný záznam, ktorý je súčasťou súdneho spisu na č. l. 680.

6. Žalobca (sťažovateľ) podal proti rozsudku v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Rozsah kasačnej sťažnosti žalobca prioritne zameral voči právnemu posúdeniu správneho súdu týkajúce sa vecnej stránky prejednávanej veci, teda namietaného nesúladu preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ako aj samotného stavebného povolenia vydaného stavebným úradom. Záverom svojej kasačnej sťažnosti však poukázal na podstatné procesné pochybenie správneho súdu v konaní o správnej žalobe, ktoré sa malo týkať zmarenia účasti žalobcu na pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu rozhodnutia správneho súdu. 7. Konkrétne sťažovateľ uviedol, že právny zástupca sťažovateľa prevzal z elektronickej schránky zásielku, kde bol oznámený termín pojednávania, pričom v upovedomení bolo uvedené, že pojednávanie vytýčené na deň 05.05.2021 o 09:00 hod, sa odročuje na deň 20.10.2021 o 13:00 hod. Následne právny zástupca sťažovateľa prevzal obsahovo aj vizuálne totožné upovedomenie s tým istým číslom listu v spise, ako bolo prvé upovedomenie, pričom bol názoru, že pokiaľ sa jedná o totožné číslo listu, jedná sa o omyl zo strany asistentky senátu, prípadne povereného pracovníka senátu a totožné upovedomenie zaslané duplicitne. Sťažovateľ sa spolu so svojim právnym zástupcom dostavil na vytýčený termín pojednávania dňa 20.10.2021 o 13:00 hod. pred pojednávaciu miestnosť č. 13, ktorá bola predpísaná a kde sa malo pojednávanie uskutočniť. Po dopyte na informačnom centre sa sťažovateľ dozvedel, že pojednávanie sa v tento deň 20.10.2021 konalo, avšak o 09:00 hod. pričom na predmetnom pojednávaní súd vyhlásil aj rozsudok vo veci samej. 8. Sťažovateľ namieta, že nie je mysliteľné, aby boli jeho právnemu zástupcovi doručené dve úplne totožné upovedomenia s tým istým číslom listu, pričom každé je úplné iné a na iný čas. Sťažovateľ predostrel názor, že pokiaľ sa menil aj len čas pojednávania, tak malo byť druhé upovedomenie označené inak, napríklad opravné upovedomenie, alebo ak už aj nebolo inak označené mal sa súd účastníkov dopytovať, či evidujú zmenu hodiny pojednávania. Zároveň sťažovateľ ešte poznamenal, že na 13:00 hod. sa dostavil pred pojednávaciu miestnosť aj poverený zástupca žalovaného, ktorý taktiež nemal vedomosť o zmene času pojednávania. 9. Pre vyššie uvedené dôvody sťažovateľ navrhol zrušiť napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre alebo ho zmeniť tak, že zruší preskúmavané rozhodnutie žalovaného a veci mu vráti na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 2 SSP. 10. Žalovaný ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sa stotožňuje s právnymi závermi obsiahnutými v napadnutom rozsudku správneho súdu a súčasne navrhol, aby ju kasačný súd ako nedôvodnú zamietol. 11. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrili aj ďalší účastníci konania v 2. a 10 rade, pričom ich vyjadrenia boli obsahovo totožné. Obaja zhodne vyjadrili nesúhlas so vznesenými kasačnými námietkami a navrhli kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.

Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Podľa § 107 ods. 1 SSP, predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon. Podľa § 108 ods. 1 SSP, ak predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, predvolá naň účastníkov konania, ich zástupcov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná. Ak je účastník konania zastúpený zástupcom na celé konanie, predvolanie sa doručuje iba tomuto zástupcovi. Účastníka konania správny súd predvolá, ak je potrebné, aby ho vyslúchol, alebo ak je jeho osobná prítomnosť nevyhnutná. Podľa § 108 ods. 2 SSP, predvolanie sa musí predvolaným osobám doručiť tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej desať dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať. Táto lehota môže byť so súhlasom účastníkov konania skrátená. Kratšiu lehotu na prípravu možno určiť aj v konaniach, v ktorých je správny súd povinný rozhodnúť v lehotách počítaných na dni. Podľa § 114 SSP, ak sa riadne predvolaní účastníci konania alebo ich zástupcovia na pojednávanie nedostavia, môže sa vec prejednať a rozhodnúť v ich neprítomnosti; konanie sa nesmie z tohto dôvodu prerušiť.

VI. Právne posúdenie veci kasačným súdom

17. Za nesprávny procesný postup správneho súdu je možné považovať len postup, ktorým bola znemožnená realizácia procesných práv účastníka konania, ktorých účelom je ochrana práv jeho subjektívnych práv. Na druhú stranu však nie každé pochybenie súdu musí nevyhnutne znamenať zásah do práva účastníka na spravodlivý proces v zmysle, aby bolo možné považovať uplatnený sťažnostný bod v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) ako dôvodný pre zrušenie napadnutého rozsudku správneho súdu.

rozsudku. Pre uvedené bolo potrebné preveriť, v sťažovateľom namietanom rozsahu, správnosť postupu správneho súdu pred uskutočnením pojednávania, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok. Kasačný súd nahliadnutím do príslušného súdneho spisu sp. zn. 11S/4/2017, ako aj jeho elektronického ekvivalentu zistil nasledujúce skutočnosti: - dňa 14.10.2020 sa vo veci samej uskutočnilo pojednávanie, kde predstúpil právny zástupca sťažovateľa ako aj samotný sťažovateľ a vykonali svoje prednesy.

Podstatné je tiež podotknúť, že informácia (prípis) o nesprávnom uvedení hodiny pojednávania sa síce nachádza v súdnom spise a je datovaná ku dňu 28.04.2021, avšak je žurnalizovaná až za úradným záznamom súdu (v ktorom súd opisuje pochybenie pri určení termínu pojednávania) datovaným ku dňu 20.10.2021 a zároveň v elektronickom spise táto informácia (prípis) úplne absentuje v dôsledku čoho nie je možné overiť, či sa dostal do dispozície sťažovateľa, respektíve jeho právneho zástupcu. Kasačný súd ani zo súdneho spisu nevie s istotou uzavrieť, či bolo upovedomenie o nesprávnej hodine termínu pojednávania sťažovateľovi skutočne doručené, keďže v spise absentuje k nemu prislúchajúca doručenka, - pojednávanie nariadené na termín 20.10.2021 sa uskutočnilo o 9:00 bez prítomnosti

zo 14.10.2021. Následne správny súd pristúpil k vyhláseniu napadnutého rozsudku, ktorým správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol. 19. Z vyššie uvedených skutočností zistených zo súdneho spisu, ako aj z obsahu kasačnej sťažnosti a bodu 75 odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu kasačný súd dospel k záveru, že postup správneho súdu, ktorý predchádzal uskutočneniu pojednávania, na ktorom bol vyhlásený napadnutý rozsudok nebol procesne správny. Je tomu tak z dôvodu, že sťažovateľovi boli doručené dve upovedomenia o odročení termínu pojednávania, pričom prvé obsahovalo nesprávnu informáciu o termíne pojednávania. Správny súd síce pri odôvodnení svojho procesného postupu poukázal na to, že táto nesprávnosť bola zhojená doručením opravného (správneho) upovedomenia so sprievodným listom oznamujúcim, že sťažovateľ nemá prihliadať na nesprávne upovedomenie, avšak kasačný súd považuje za rozhodujúcu skutočnosť, že tento sprievodný list nie je ani v súdnom spise priložený (resp. nasledujúci) za správnym upovedomením o odročení pojednávania, ale je žurnalizovaný až za úradným

20. Vyššie rozvedené skutočnosti sú vo výsledku významné z hľadiska splnenia podmienok pre pojednávanie v neprítomnosti účastníkov konania podľa § 114 SSP. V danej súvislosti je kasačný súd toho názoru, že pokiaľ boli sťažovateľovi doručované dve upovedomenia o odročení pojednávania, pričom správne bolo len jedno z nich (chronologicky neskôr doručené) a súčasne nie je možné s určitosťou konštatovať, že sťažovateľovi bolo oznámené, ktorý z termínov je omyl, tak takýto postup nie je možné považovať za správny, pretože je legitímne spôsobilý vyvolať u účastníka konania mylnú predstavu o skutočnom termíne (čase)

21. Právo zúčastniť sa na už nariadenom pojednávaní je vo všeobecnosti neodňateľným subjektívnym právom účastníka konania, z ktorého je v rámci správneho súdnictva výnimkou len postup podľa § 114 SSP. Ako však už kasačný súd vyslovil vyššie na tento postup neboli splnené podmienky, v dôsledku čoho správny súd nepostupoval procesne správne.

konania. 23. Právo na spravodlivý proces je jedným zo základných ľudských práv a je garantované Ústavou SR, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Listinou základných práv a slobôd a tiež Chartou základných práv Európskej únie.

sťažovateľa. 25. Zásada audiatur et altera pars (nech je vypočutá aj druhá strana) patrí medzi neopomenuteľné prvky práva na spravodlivý proces. Z uvedenej zásady plynie povinnosť správneho súdu vytvoriť priestor, ktorý účastníkovi konania zaručí možnosť účinne uplatňovať argumenty a námietky, ktoré môžu ovplyvniť rozhodovanie správneho súdu, a to nie len umožnením predniesť žalobu, resp. žalobné námietky jeho právnemu zástupcovi.

27. Kasačný súd zároveň obiter dictum vyjadruje presvedčenie, že orgány verejnej moci (súdy nevynímajúc) sú vo všeobecnosti povinné konať jednoznačným a čitateľným spôsobom, ktorý nevyvoláva pochybnosti u adresátov výkonu verejnej moci o spôsobe, akým môžu realizovať svoje subjektívne práva. V situáciách, kedy aj dôjde k pochybeniu je povinnosťou dotknutého orgánu verejnej moci uskutočniť nápravu, ktorá vylúči prípadné pochybnosti.

VII. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

28. Kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP rozhodol tak, že napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Kasačný súd nepovažoval za dôvodné zaoberať sa vecnou stránkou kasačnej sťažnosti, keďže vzhliadol dôvodnosť sťažnostného bodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, dôsledku čoho vyhovel sťažovateľovi a zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu. Posúdenie materiálnej stránky veci by tak bolo predčasné. Úlohou správneho súdu bude v intenciách odôvodnenia tohto rozsudku znovu nariadiť pojednávanie a umožniť tak realizáciu subjektívnych procesných práv sťažovateľa v súlade s právom na spravodlivý proces a až následne rozhodnúť vo veci samej. Podľa § 462 ods. 1 SSP ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti patrí. Podľa § 467 ods. 3 SSP ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. 29. O nároku na náhradu trov kasačného konania kasačný súd nerozhodoval, pretože o ňom v zmysle § 467 ods. 3 SSP rozhodne krajský súd. 30. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 20. decembra 2022