2Svk/47/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200217.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Žiline
- Sp. zn. 1. inštancie
- 31S/86/2021
- IČS
- 5021200217
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): L. I., narodená XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, XXX XX F., právne zastúpená: advokátkou JUDr. Janou Hanulákovou, DiS., so sídlom Raková 702, 023 51 Raková, IČO: 42219752, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, za účasti: KONTAKT-SK, s.r.o., so sídlom Staškov 1033, 023 54 Staškov, IČO: 36413569, právne zastúpeného: advokátom JUDr. Ľudovítom Surmom, so sídlom Pavlice 183, 919 42 Pavlice, IČO: 50120671, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA- OVBP2-2021/007651-009 zo dňa 04. marca 2021, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 31S/86/2021 z 12. apríla 2022, ECLI:SK:KSZA:2022:5021200217.3, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom kasačného konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Obec Staškov (ďalej len „prvostupňový orgán“ alebo „stavebný úrad“) rozhodnutím č. Výst.-S2019/8/R29 zo dňa 15.01.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) s poukazom na § 62 a § 63 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) na základe žiadosti o vydanie stavebného povolenia povolila ďalšiemu účastníkovi konania v 1. rade stavbu („Výrobno-skladová hala“)
na pozemkoch tam špecifikovaných, nachádzajúcich sa v katastrálnom území F.. Stavebný úrad zároveň vymedzil záväzné podmienky pre uskutočnenie stavby a rozhodol o námietkach žalobkyne vznesených v stavebnom konaní. 2. Rozhodnutie bolo, okrem iného, odôvodnené tým, že žiadosť o vydanie stavebného povolenia prvostupňový orgán preskúmal z hľadísk uvedených v § 62, § 63 stavebného zákona a bolo zistené, že uskutočnením stavby nie sú ohrozené záujmy spoločnosti ani neprimerane obmedzené či ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania.
Uviedol, že dokumentácia spĺňa základné požiadavky na stavby podľa § 43d a § 47 stavebného zákona, ako aj príslušné ustanovenia slovenských technických noriem. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že stanoviská dotknutých orgánov neboli protichodné ani zamietavé a sú zahrnuté do podmienok stavebného povolenia. K námietke žalobkyne, ktorá v stavebnom konaní navrhla vypracovať svetelnú štúdiu dôvodiac, že výška stavby 11,6 m výrazne obmedzí svetelný tok k jej rodinnému domu, stavebný úrad uviedol, že vzhľadom na stavebníkom predložené posúdenie úrovne dennej osvetlenosti a preslnenia vplyvom stavby na rodinný dom, umiestnenie navrhovanej stavby vyhovuje požiadavkám STN 73 0580 - 1 na preslnenie okolitých objektov a nespôsobí zníženie času preslnenia rodinného domu žalobkyne.
3. Okresný úrad Žilina ako odvolací orgán rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2021/007651-009 z 04.03.2021 (ďalej „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, s ktorého odôvodnením sa v podstate stotožnil. 4. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia akcentoval, že ním preskúmavané rozhodnutie o vydaní stavebného povolenia je rozhodnutím vydaným v stavebnom konaní, a preto rozsah jeho prieskumu je aj zo strany odvolacieho orgánu limitovaný znením ustanovenia § 62 a nasl. stavebného zákona. Predmetom odvolacieho konania nie je teda preskúmavať zákonnosť a správnosť rozhodnutia a postupu stavebného úradu v územnom konaní, ktoré bolo už právoplatne skončené a voči ktorému odvolateľka odvolanie nepodala, ale len skutočnosť, či stavebný úrad pri vydávaní stavebného povolenia postupoval v súlade s týmto ustanovením v spojení s príslušnými vykonávacími predpismi, a aj ako a či sa vysporiadal s námietkami uplatnenými účastníkmi k podkladom rozhodnutia zakladajúcim oprávnenie stavebníka stavbu uskutočniť.
5. Žalovaný po opätovnom preskúmaní predloženej projektovej dokumentácie v intenciách § 62 a nasl. stavebného zákona v spojení s príslušnými vykonávacími predpismi, jej porovnaním s dokumentáciou pre územné rozhodnutie odsúhlasenou stavebným úradom v územnom konaní a podmienkami určenými stavebným úradom v právoplatnom územnom rozhodnutí a na základe predložených kladných vyjadrení dotknutých orgánov dospel k rovnakému záveru ako stavebný úrad, že predložená projektová dokumentácia požiadavky kladené na nebytové stavby a požiadavky určené stavebným úradom v územnom konaní spĺňala, a teda neboli naplnené zákonné dôvody, aby stavebný úrad uplatnil napríklad postup podľa § 41 ods. 1 stavebného zákona (zmena územného rozhodnutia). 6. Žalovaný upriamil pozornosť aj na predložené svetlotechnické posúdenie a vyjadrenia dotknutých orgánov, ktorými bolo preukázané, že uskutočnením a užívaním stavby nebudú ohrozené verejné záujmy chránené zákonom a osobitnými predpismi.
Pokiaľ ide o námietky žalobkyne týkajúce sa tienenia jej nehnuteľnosti, žalovaný poukázal na svetlotechnický posudok vypracovaný C.. U. K., ktorý bol síce žalobkyňou namietaný, avšak nie vecne a konkrétne, vzhľadom na čo ďalšie dokazovanie v tomto smere považoval správny orgán za
nadbytočné. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že ďalší účastník konania v
1. rade predložil aj bez výzvy žalovanému tento nový svetlotechnický posudok vypracovaný menovaným znalcom, pričom žalobkyňa bola oboznámená s jeho obsahom ako novým podkladom pre rozhodnutie. V reakcii na uvedené spochybnila obsah posudku dôvodiac, že tento nerieši aj tienenie pozemku, pričom uvedené tvrdenie ani v rámci predĺženej procesnej lehoty (o 30 dní) ničím nepodložila či nekonkretizovala. 7. Žalovaný poukázal na obsah onoho svetlotechnického posudku, v ktorom sa opakovane zdôrazňuje, že uskutočnením stavby výrobno-skladovej haly nedôjde k zníženiu preslnenia a osvetlenia obytných miestností v rodinnom dome navrhovateľky. Žalovaný pritom vysvetľujúco poznamenal, že uvedená konštatácia vychádza z technickej normy (STN) prijatej výlučne na účely posúdenia preslnenia a osvetlenia vnútorných obytných priestorov v stavbách, nie tienenia pozemkov medzi stavbami. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala aj na hroziace zatienenie pozemku, žalovaný odkázal na obsah rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžp/ 25/2013 zo dňa 03.06.2014.
II. Konanie pred správnym súdom
8. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č. k. 31S/86/2021 z 12. apríla 2022, ECLI:SK:KSZA:2022:5021200217.3 (ďalej len „napadnutý rozsudok“), zamietol správnu žalobu proti preskúmavanému rozhodnutiu podľa § 190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). 9. Žalobkyňa správnou žalobou namietala rozpornosť vyjadrení žalovaného, ktorý na jednej strane poukazoval na jej pasivitu, na strane druhej odkazoval na obsah slovenskej technickej normy, ktorá sa hovorí len o presvetlení a preslnení obytných priestorov v stavbách určených na bývanie. Podľa jej názoru preto žalovaný postupoval v rozpore s ustanoveniami § 32 a § 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), keď jej odňal zákonné právo vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom a podmienkam, o to viac, keď išlo o posúdenie odborno-technickej otázky patriacej do kompetencií znalca. Žalobkyňa v podstate tvrdila, že z dôvodu vyhláseného núdzového stavu objektívne nemohla predložiť znalecký posudok preukazujúci „opak“, keďže mala za to, že povolená stavba netieni len jej rodinný dom, ale aj pozemok. Zdôraznila tiež ohrozenie v podobe poškodenia jej domu, stability územia, ako aj možnú hlučnosť. Namietala, že povolená stavba bude narúšať jej právo na súkromie, pohodu a kvalitu bývania a nerušené užívanie nehnuteľnosti. 10. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku v prvom rade konštatoval, že všetky žalobkyňou námietky formulované v žalobných bodoch (okrem námietky výrazného obmedzenia svetelného toku k rodinnému domu žalobkyne), neboli vznesené v súlade s ustanovením § 61 ods. 1 stavebného zákona, teda najneskôr pri ústnom pojednávaní nariadenom stavebným úradom, o čom bola žalobkyňa poučená. Pokiaľ tieto námietky neboli uplatnené v súlade s koncentračnou zásadou v zmysle § 61 ods. 1 stavebného zákona, je podľa správneho súdu nutné konštatovať, že námietky žalobkyne sa prekludovali. Nebolo preto povinnosťou správnych orgánov na ne prihliadať a nemôžu z tohto dôvodu už tvoriť ani predmet správneho súdneho prieskumu. 11. Správny súd ustálil, že jediným žalobným bodom spôsobilým prieskumu bola námietka zatienenia rodinného domu žalobkyne, ku ktorej otázke boli v stavebnom konaní vypracované C.. U. K. dovedna dva svetlotechnické posudky. Správny súd mal za to, že žalobkyňa nevzniesla voči posudkom žiadne vecné námietky, v žalobe argumentovala predovšetkým porušením jej procesných práv, ktoré malo spočívať v neumožnení vyhľadať inú odborne spôsobilú osobu na vypracovanie posudku potvrdzujúceho žalobkyňou formulované námietky.
V súvislosti s uvedeným akcentovala skutočnosť, že mienila preukázať, že sporná stavba netieni len jej rodinný dom, ale aj pozemok. Pokiaľ ide o porušenie procesných práv žalobkyne, krajský súd uzavrel, že táto v žalobe neprodukovala žiadne tvrdenia o komunikácii s príslušným znalcom, preto podľa správneho súdu nebolo jasné, či vôbec vykonala konkrétne kroky na zabezpečenie tzv. nového posudku, či oslovila znalca, či ju znalec odmietol, prípadne žiadal dlhšiu lehotu na vypracovanie posudku z dôvodu pandémie a podobne. 12. Doklady o e-mailovej komunikácii predložené na pojednávaní na správnom súde dňa 12.04.2022 nesvedčia o tom, že by žalobkyňa konala v súlade s výzvou správneho orgánu, ktorý jej poskytol lehotu na vyjadrenie k svetlotechnickému posudku, pričom túto aj predĺžil. Z označených dokladov podľa krajského súdu tiež nevyplýva, z akého dôvodu doposiaľ nepredložila ďalší posudok, pokiaľ spochybňovala posudky predložené stavebníkom. Pokiaľ žalobkyňa na pojednávaní dňa 12.04.2022 navrhla vykonať znalecké dokazovanie na potvrdenie tienenia nehnuteľností, takýto návrh bol zamietnutý, keďže argumentácia žalobkyne spochybňujúca už vyhotovené posudky bola podľa názoru správneho súdu nekonkrétna a nemohla preto tvoriť základ pre ďalšie dokazovanie (§ 119 veta druhá SSP). 13. V nadväznosti na uvedené krajský súd poznamenal, že nie je súdom skutkovým, ale súdom právnym, pričom pre správny súd je podľa § 135 ods. 1 SSP rozhodujúci skutkový stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým je správny súd viazaný. Uzavrel, že v prejednávanej veci neboli splnené podmienky podľa § 120 SSP, pre ktoré by správny súd mal sám vykonať dokazovanie, keďže toto nebolo nevyhnuté pre rozhodnutie správneho súdu vo veci, nešlo o rozhodnutie podľa § 192 SSP ani o rozhodnutie v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) SSP.
III. Kasačná sťažnosť žalobkyne, stanovisko účastníkov
A/ 14. Sťažovateľka zastúpená advokátom podala proti napadnutému rozsudku v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Navrhla, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
15. Obsahom kasačnej sťažnosti boli nasledovné námietky: - sťažovateľka vykonala všetky dostupné kroky na to, aby zabezpečila kontra-posudok odborne spôsobilej osoby vo veci svetelnotechnického posúdenia zatienenia jej stavby a pozemku. Je
však potrebné vziať do úvahy skutočnosť, že v danom čase bol z dôvodu šíriaceho sa ochorenia COVID-19 vyhlásený núdzový stav spojený so zákazom vychádzania, vzhľadom na čo bola sťažovateľka navyše obmedzená v pohybe mimo okresu Čadca, - keďže sťažovateľka objektívne nebola schopná zabezpečiť znalecký posudok v danej veci, požiadala o dokazovanie v tomto smere správny súd. Ak tento uviedol, že neboli splnené zákonné podmienky na nariadenie znaleckého dokazovania podľa ustanovenia § 120 SSP, sťažovateľka poukazuje na povinnosť správneho súdu preskúmavať zákonnosť rozhodnutí a iných zásahov orgánov verejnej správy. Nevykonaním dokazovania došlo k porušeniu jej procesných práv, a tým i odňatiu možnosti konať pred súdom. Sťažovateľka v tejto súvislosti zdôrazňuje obsah práva na spravodlivý proces spočívajúci najmä v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva, resp. ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, - odkazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.09.2010, sp. zn. 5Cdo/ 161/2010 o postupe súdu pri vyhodnocovaní dôkazov, má za to, že správny súd nesprávne
vyhodnotil skutočnosť, že sťažovateľka neprodukovala dôkazy o komunikácii so znalcom, teda nesprávne právne posúdil danú vec a zároveň nesprávnym procesným postupom súdu znemožnil jej ako účastníkovi konania, aby uskutočnil jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, keďže nepripustil znalecké dokazovanie, ktorým by sa preukázali ňou tvrdené skutočnosti.
16. Ako prílohu podanej kasačnej sťažnosti sťažovateľka doručila výpisy z e-mailovej komunikácie, podľa nej preukazujúce, že sa aktívne dožadovala vypracovania svetlotechnického posudku, avšak bezúspešne. Zároveň prílohu tvorí i rozsiahla fotodokumentácia škôd a nedostatkov na pozemku a stavbe sťažovateľky, ktorých vznik pripisuje stavbe haly na susediacom pozemku. Uvedené je sprevádzané i slovným popisom genézy prevodov vlastníctva susediaceho pozemku a procesu stavby haly, ako aj časového sledu vzniku zdokumentovaných škôd.
B/ 17. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril. C/ 18. Ďalší účastník konania vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti upriamuje pozornosť na skutočnosť, že sťažovateľka v samotnej správnej žalobe nenavrhla žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Návrh na vykonanie znaleckého dokazovania predniesla súdu až na pojednávaní, t. j. po zákonom určenej lehote. Ak nesprávne právne posúdenie veci zo strany krajského súdu spočívalo v tom, že nevykonal dokazovanie, aj keď podľa sťažovateľky bol tak povinný učiniť v zmysle 120 SSP, má ďalší účastník konania za to, že nevznesenie žiadnych relevantných a vecných námietok spôsobilých spochybniť závery predloženého znaleckého posudku je dostatočným odôvodnením skutočnosti, prečo správny súd dokazovanie nepovažoval za potrebné. Z obsahu správnej žaloby navyše ani nevyplýva, že by sťažovateľka namietala nedostatočné zistenie skutkového stavu zo strany stavebného úradu. 19. Ďalší účastník konania podotýka, že krajský súd na pojednávaní vykonal dokazovanie emailovou komunikáciou, z ktorého vyplynulo, že sťažovateľka našla kompetentnú osobu,
ale žiadny takýto posudok nebol objednaný, a že núdzový stav nebol prekážkou pre zadanie objednávky takého posudku, a to v čase trvania odvolacieho konania, ani inokedy predtým alebo potom. Sťažovateľka tak žiaden posudok nikdy neobjednala a tvrdenie, že „nebolo možné nájsť odborne spôsobilú osobu“, je nepravdivé. Sťažovateľka priložila ku kasačnej sťažnosti dôkazy (tlačené emaily), ktorými sa údajne dožadovala vypracovania posudkov (bez odpovedí). Obsah emailov je pritom úplne iný, než deklaruje sťažovateľka v kasačnej sťažnosti.
Z obsahu týchto dokladov však bezpečne nevyplýva, že by existovala akákoľvek prekážka, ktorá by bránila vypracovaniu posudkov, naopak je zrejmé, že k žiadnej objednávke posudku nedošlo. 20. V tejto súvislosti odkazujúc na znenie § 441 SSP podotýka, že bez ohľadu na obsah emailov priložených ku kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové dôkazy týkajúce sa merita veci a kasačný súd nemôže na ne prihliadať. Záverom vyjadrenia súhrnne dodáva, že v administratívnom konaní, ale pre účely kasačnej sťažnosti najmä ani v konaní pred krajským súdom nedošlo k porušeniu procesných práv sťažovateľky. Krajský súd sa v napadnutom rozhodnutí dostatočne vysporiadal so žalobnými bodmi aj s vyjadreniami a návrhmi sťažovateľky. Sťažovateľka dostala príležitosť uplatňovať svoje práva pred súdom a súd rozhodol a odôvodnil svoj postup ohľadom návrhov sťažovateľky.
21. Zároveň s odkazom na znenie § 61 ods. 1 stavebného zákona („Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada.“) poznamenal, že námietka zatienenia domu mohla byť vznesená v územnom konaní, napriek tomu sa stala predmetom stavebného konania a následne aj prieskumu zo strany správneho súdu. Na margo uvedeného objasňuje pojem vecnej koncentrácie a zastáva názor, že v stavebnom konaní nie je možné revidovať právoplatné územné rozhodnutie s tým, že by sa z dôvodu tienenia obytných miestností stavba umiestnila v inej odstupovej vzdialenosti. Stavba umiestnená v územnom konaní sa v stavebnom konaní nezmenila a nemá žiadne prečnievajúce časti strešnej konštrukcie, balkóny, markízy a pod. (ktoré by mohli mať vplyv na tienenie susednej stavby) a sťažovateľka nikdy v žiadnom svojom podaní uvedenú skutočnosť netvrdila a ani nenamietala. Záver o tom, že by táto skutočnosť mohla byť dôvodom na prelomenie koncentračnej zásady v danej veci, považuje za svojvoľný. Preskúmanie žalobného bodu týkajúceho sa svetelného toku teda podľa názoru
stavebníka ani nemalo byť predmetom prieskumu napadnutého rozhodnutia zo strany krajského súdu, a preto skutočnosti súvisiace s týmto bodom nemôžu byť ani predmetom prieskumu kasačným súdom v zmysle kasačných bodov.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), zohľadniac § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol týmto rozsudkom, ktorý po predchádzajúcom zverejnení termínu verejne vyhlásil 27. marca 2024. 23. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky primárne v medziach kasačnej sťažnosti ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľky sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Podľa kasačného súdu je ťažiskom sťažnostných bodov otázka súčinnosti a aktivity sťažovateľky pri obstarávaní znaleckého posudku v kontexte zachovania jej procesných práv, ako aj otázka výkladu ustanovenia § 120 ods. 1 SSP, pokiaľ ide o vyhodnotenie nevyhnutnosti nariadenia znaleckého dokazovania správnym súdom na účely rozhodnutia vo veci. 24. Ak sťažovateľka tvrdí, že správny súd nesprávne právne vyhodnotil produkované dôkazy o komunikácii so znalcom, kasačný súd na tomto mieste uvádza, že práve ich interpretácia samotnou sťažovateľkou celkom nezodpovedá skutočnosti. Z obsahu e- mailovej komunikácie je zrejmé, že sťažovateľka dňa 04.03.2021 kontaktovala znalca C.. C.. X. F. so žiadosťou o vyhotovenie svetelnotechnického posudku. Tento bol kontaktný, požiadal o doplňujúce informácie a objasnil potrebu oboznámiť sa so znaleckým posudkom stavebníka. Sťažovateľka prisľúbila, že ho bude kontaktovať jej právna zástupkyňa. Z komunikácie nevyplýva žiadna prekážka poskytnutia posudku v podobe zákazu vychádzania či vyhláseného núdzového stavu, tak ako to opisuje sťažovateľka, naopak je zrejmé, že k žiadnej objednávke posudku nedošlo. Z predloženej komunikácie dokonca možno vyčítať, že sťažovateľka mala na základe dopytu ďalšieho znalca k dispozícii aj konkrétnu a adresnú cenovú ponuku na vyhotovenie znaleckého posudku. Opačný záver rovnako nevyplýva z e-mailovej komunikácie predloženej ako príloha kasačnej sťažnosti, ktorá obsahuje správu v poradí už tretieho kontaktovaného znalca, ktorý sprvu konštatoval, že povolená stavba je voči rodinnému domu sťažovateľky z hľadiska svetlotechniky navrhnutá v súlade s platnou legislatívou.
25. Kasačný súd po oboznámení sa s dotknutou e-mailovou komunikáciou konštatuje, že hoci sťažovateľka prejavila záujem o obstaranie vlastného znaleckého posudku v rámci stavebného konania, tento svoj záujem nezavŕšila jeho objednaním u znalca. Neboli zistené žiadne skutočné prekážky, ktoré by sťažovateľke objektívne bránili v obstaraní tohto dôkazu a jeho predložení konajúcemu správnemu orgánu, prípadne aj neskôr správnemu súdu, ak to považovala za potrebné na doloženie svojich tvrdení o nesprávnosti skutkových zistení, ku ktorým dospel správny orgán v stavebnom konaní. Ak sťažovateľka v rámci stavebného konania nepredložila znalecký posudok preukazujúci opak (teda, že povolená stavba je v rozpore so svetelno-technickými požiadavkami v zmysle platnej legislatívy) aj napriek tomu, že takýto časový priestor mala preukázateľne zo strany prvostupňového orgánu vytvorený a nevyužila ho, bol stavebný úrad povinný ďalej vo veci konať a vychádzať z podkladov, ktoré mal k dispozícii a ktoré boli podľa kasačného súdu dostatočné na kvalifikované rozhodnutie vo veci. Uvedené preto nemožno vyhodnotiť ako porušenie procesného práva sťažovateľky
vyjadriť sa pred vydaním rozhodnutia k jeho podkladom. Z administratívneho spisu mal kasačný súd zároveň preukázané, že sťažovateľka stavebný úrad ani nepožiadala o predĺženie lehoty na predloženie vlastného znaleckého posudku z ňou identifikovaných dôvodov tvoriacich podľa nej prekážku jeho predloženia. Tvrdenie sťažovateľky, že v tejto súvislosti boli postupom správneho orgánu porušené jej procesné práva účastníka konania, je preto nedôvodné. 26.
Pokiaľ sťažovateľka vyvinula snahu zhojiť svoju pasivitu vo veci predloženia znaleckého posudku návrhom na nariadenie znaleckého dokazovania správnym súdom, tak kasačný súd v prvom rade podotýka, že tento predniesla súdu až na pojednávaní, t .j. po zákonnej lehote na doplnenie žaloby. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. V zmysle koncentračnej zásady, ktorá je obsahom tohto ustanovenia, uplynutie lehoty procesne uzatvára dispozičné oprávnenia žalobcu so žalobou aj s jej obsahom.
Ak mal správny súd za to, že nad všetky pochybnosti je zrejmé, že uvedený žalobný návrh bol podaný po lehote ustanovenej v § 181 ods. 1 v spojení s § 183 SSP, nemusel sa ním z dôvodu zániku práva ani meritórne zaoberať.
27. Ak sa však i nad rámec uvedeného zaoberal otázkou nevyhnutnosti nariadenia znaleckého dokazovania na účely riadneho rozhodnutia vo veci, podľa kasačného súdu (aj pre prípad, že by bol tento dôkazný návrh podaný v zákonnej lehote) nevznesenie žiadnych relevantných vecných námietok zo strany sťažovateľky, spôsobilých spochybniť závery predloženého znaleckého posudku, je dostatočným zdôvodnením nepotrebnosti uskutočnenia takéhoto dokazovania. 28.
Ustanovenie § 120 SSP je výnimkou z pravidla, že správny súd pri rozhodovaní o správnej žalobe vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP). Práve ustanovenie § 120 SSP umožňuje správnemu súdu vykonať nové dôkazy na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo doplniť skutkový stav o skutočnosti, ktoré nastali od vydania napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy do momentu súdneho rozhodnutia
o veci. Nevyhnutnosť dokazovania predpokladaná písm. a) onoho ustanovenia musí pritom vyplývať z potreby realizácie a naplnenia základných princípov konania (Hanzelová, I. - Rumana, I. - Šingliarová, I.: Správny súdny poriadok - komentár, Wolters Kluwer, 7/2016, § 120 SSP). 29.
Kasačný súd v nadväznosti na uvedené zdôrazňuje, že nevyužitie procesných práv sťažovateľky v administratívnom konaní nemožno in genere suplovať nariaďovaním dokazovania správnym súdom odkazujúc na jeho potrebu v zmysle § 120 SSP, a to zvlášť za situácie, keď je dokazovanie vykonané v správnom konaní dostatočné pre rozhodnutie vo veci a keď spochybnenie dôkazu (znaleckého posudku) získaného v stavebnom konaní stojí len na subjektívnej nespokojnosti sťažovateľky s jeho závermi. Do práva na spravodlivý proces nepatrí subjektívne očakávanie účastníka konania, že sa správne súdy stotožnia s jeho právnymi názormi, resp. navrhovaním a hodnotením dôkazov (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžfk/65/2019 zo dňa 31.01.2022).
Vzhľadom na už uvedené námietku nevykonania dokazovania vo väzbe na porušenie práva na spravodlivý proces kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 30. Kasačný súd nad rámec sťažnostných bodov (obiter dictum) upozorňuje na to, že je potrebné odlíšiť námietky patriace do územného konania od tých, ktoré sú predmetom posudzovania v stavebnom konaní. Územnotechnické námietky sa v zásade vzťahujú k umiestneniu stavby v území a z toho vyplývajúcich účinkov na okolie, s prihliadnutím na navrhovaný účel užívania stavby. K typickým námietkam tohto charakteru patrí napr. namietanie odstupových vzdialeností navrhovanej stavby od susedných pozemkov a stavieb, situovania dopravného prístupu k stavbe alebo odstavných plôch, únosnosti využívania územia - prehustenia zástavby, pomeru zastavanej a nezastavanej plochy, výškových zmien terénu vyvolaných navrhovanou stavbou, stability územia, zmien odtokových pomerov v území či namietanie veľkosti, výšky, objemu navrhovanej stavby, jej začlenenia do územia a pod. Naproti tomu stavebnotechnické námietky smerujú už k samotnej realizácii stavby.
K takýmto patrí napr. namietanie dlhej doby výstavby, hlučnosti, prašnosti staveniska, navrhovaných stavebných materiálov, konkrétnych stavebno-technických riešení, napr. spôsobu oplotenia pozdĺž spoločnej hranice pozemkov, odvádzania dažďových vôd zo strechy stavby alebo z pozemku či spôsobu odhlučnenia. Z uvedeného možno dedukciou vyvodiť, že potenciálne zatienenie susediacich nehnuteľností je vo všeobecnosti možno posúdiť už v územnom konaní na základe určených odstupových vzdialenosti umiestňovanej stavby od susediacich nehnuteľností a hraníc pozemkov. Aplikujúc uvedené na posudzovaný prípad je možné uzavrieť, že ak medzičasom (do doby začatia stavebného konania) nedošlo k zmene stavby v zmysle dodatočného zakomponovania prečnievajúcich strešných konštrukcií spôsobilých ovplyvniť tienenie vo vzťahu k susedným nehnuteľnostiam, sťažovateľke nič nebránilo v tom, aby námietku tienenia uplatnila už v územnom konaní.
31. Kasačný súd má za to, že krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal, vysporiadal sa s podstatnými námietkami sťažovateľa a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, pričom dospel k správnym a nepochybným záverom o zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Na základe uvedených zistení a úvah kasačný súd nepovažuje sťažnostné body kasačnej sťažnosti za opodstatnené a preto rozhodol podľa § 461 SSP o zamietnutí kasačnej sťažnosti.
32. Kasačný súd na tomto mieste dodáva, že zo záhlavia napadnutého rozsudku vyplýva, že správny súd ako ďalších účastníkov konania vymedzil aj vlastníkov stavebných pozemkov parc. CKN č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/ XX, XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, k. ú.
F., susediacich pozemkov a stavieb na nich stojacich, pričom s týmito podľa obsahu súdneho spisu nekonal ani ich neidentifikoval tak, ako predpokladá § 133 zákona č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok). Vzhľadom na uvedené sa títo ani nestali účastníkmi kasačného konania podľa § 448 SSP, a preto ich kasačný súd v záhlaví tohto rozsudku neuviedol.
33. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd s poukazom na § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že sťažovateľke nárok na náhradu trov kasačného konania nebol priznaný z dôvodu jej neúspechu v kasačnom konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania vrátane kasačného zo zákona nevyplýva. Ďalším účastníkom konania kasačný súd náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 169 SSP nepriznal, nakoľko im v kasačnom konaní nebola uložená povinnosť, s plnením ktorej by im trovy kasačného konania vznikli a nevzhliadol dôvody osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania.
34. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 27. marca 2024