← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·31. 5. 2024

2Svk/48/2022

ECLI:SK:NSSSR:2024:3020200033.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Trenčíne
Sp. zn. 1. inštancie
11S/17/2020
IČS
3020200033
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Trenčín, proti žalovanému: Obec Košeca, so sídlom Hlavná 36/100, 018 64 Košeca, IČO: 00317390, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č. k.: 11S/17/2020-59, takto:

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom konania sa náhrada účelne vynaložených trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Obecné zastupiteľstvo Obce Košeca (ďalej len „obecné zastupiteľstvo“) 17. januára 2019 prerokovalo nesúhlas s investičnou činnosťou výstavby malej vodnej elektrárne na území obce na povodí Podhradského potoka a prijalo uznesenie č. 5/2019 (ďalej len „uznesenie č. 5/ 2019“), ktorým s odkazom na § 4 ods. 3 písm. d) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v účinnom znení (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) nesúhlasilo s investičnou činnosťou výstavby malej vodnej elektrárne na území obce na povodí Podhradského potoka. Zároveň poverilo starostu obce v záväzných stanoviskách obce v predmetných stavebných konaniach rozhodovať a zastupovať verejný záujem obce v súlade so znením uznesenia č. 5/2019. 2. Proti uzneseniu podal žalobca protest prokurátora zo 6. novembra 2019, ktorým namietol nesúlad uznesenia č. 5/2019 s § 4 ods. 3 písm. d), § 11 ods. 4 písm. c) zákona o obecnom zriadení v spojení s ustanoveniami § 30 ods. 4, § 140a ods. 1 písm. b), ods. 4, § 140b ods. 1, ods. 2, § 141 ods. 10 stavebného zákona v účinnom znení (ďalej len „stavebný zákon“). Protest prokurátora bol prerokovaný obecným zastupiteľstvom 16. decembra 2019, ktoré nevyhovelo protestu prokurátora a uznesenie č. 5/2019 nezrušilo.

II. Konanie pred správnym súdom

3. Žalobca podal správnu žalobu, proti uzneseniu zastupiteľstva, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené (§ 45 ods. 3 SSP), ktorou sa domáhal zrušenia uznesenia č. 5/2019. Žalobca mal za to, že uznesením č. 5/2019 obecné zastupiteľstvo uložilo nad zákonný rámec starostovi obce povinnosti, na čo nemalo obecné zastupiteľstvo zákonné oprávnenie. Zároveň namietal, že podať záväzné stanovisko žalovaného k výstavbe malej vodnej elektrárne spadá do kompetencie obce v zastúpení jej starostu, nie obecného zastupiteľstva. Na záver poukázal na to, že územnoplánovacia dokumentácia (najmä územný plán obce) stratili v zmysle § 141 ods. 10 stavebného zákona svoju záväznosť v dôsledku nevykonania ich aktualizácie, a preto všetky stanoviská vychádzajúce z predmetnej územnoplánovacej dokumentácie sú vydané v rozpore so zákonom. Žalobca navrhol zrušiť uznesenie č. 5/2019. 4. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „správny súd“) rozhodol uznesením č. k.: 11S/17/ 2020-59 (ďalej len „uznesenie správneho súdu“) tak, že zrušil uznesenie č. 5/2019 v súlade s § 356 ods. 3 Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“). Správny súd ako spornú vymedzil otázku kompetencií orgánov obce. S odkazom na § 13 ods. 4 písm. e) zákona o obecnom zriadení prijal právny záver, že ak určitú právomoc nezveruje zákon o obecnom zriadení a osobitný zákon (v tejto právnej veci stavebný zákon) alebo štatút obce výslovne do právomoci obecného zastupiteľstva, je daná kompetencia starostu obce a obecné zastupiteľstvo do tejto výhradnej pôsobnosti starostu nemôže zasahovať. Predmetné

uznesenie

ide preto podľa správneho súdu nad rámec kompetencií, ktoré zákon o obecnom zriadení zveruje obecnému zastupiteľstvu ako jednému z orgánov obce, zasahuje do výhradnej právomoci a pôsobnosti starostu obce, ktorý je vo veciach podávania záväzných stanovísk v konkrétnych administratívnych konaniach podľa stavebného zákona oprávnený konať a rozhodovať samostatne. V nadväznosti na uvedené správny súd zrušil uznesenie č. 5/2019.

III. Kasačná sťažnosť žalovaného, stanovisko účastníkov

5. Žalovaný podal proti uzneseniu správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP) a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP). 6. Nezákonnosť postupu správneho súdu žalovaný vzhliadol v skutočnosti, že správny súd zrušil uznesenie č. 5/2019 z dôvodu jeho nesúladu s § 13 ods. 4 písm. e) zákona o obecnom zriadení z dôvodu, že obecné zastupiteľstvo zasiahlo uznesením č. 5/2019 do právomocí starostu obce nad rámec svojich kompetencií. Citované ustanovenie však nebolo zo strany žalobcu v správnej žalobe podľa žalovaného namietané. Správny súd tak podľa žalovaného rozhodol nad rámec správnej žaloby a v rozpore s § 134 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého: správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. V tejto súvislosti žalovaný súčasne namietal, že mu bolo znemožnené konať pred súdom a vyjadriť sa k súladu resp. nesúladu uznesenia č. 5/2019 s § 13 ods. 4 zákona o obecnom zriadení, nakoľko uvedené nebolo súčasťou správnej žaloby, ale prvýkrát spomenuté až v uznesení správneho súdu. 7. Nesprávne právne posúdenie vzhliadol žalovaný v aplikácii ustanovenia § 13 ods. 4 písm. e) zákona o obecnom zriadení. Namiesto citovaného ustanovenia mal byť aplikovaný § 11 ods. 4 zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého: obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä .... Žalovaný má za to, že v citovanom ustanovení ide o demonštratívny výpočet, a preto do rozhodovacích právomocí obecného zastupiteľstva musí spadať aj rozhodovanie o umiestnení malej vodnej elektrárne v rámci územia obce. Stavbu malej vodnej elektrárne považuje žalovaný za základnú otázku života obce, nakoľko ide o investičnú činnosť s potenciálom vytvorenia trvalého negatívneho zásahu do životného prostredia, pričom ochrana životného prostredia je jednou zo základných úloh obce v zmysle § 1 ods. 2 zákona o obecnom zriadení. Uznesenie správneho súdu žalovaný navrhol zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 8. Ku kasačnej sťažnosti sa podaním z 28. septembra 2022 vyjadril žalobca tak, že kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú. Poukázal na to, že v prípadoch ako ide vo veci samej, má starosta vlastnú procesnú a rozhodovaciu autonómiu, ktorú nemôže žiaden iný orgán obce narušovať a do tejto zasahovať, či nabádať starostu k určitému vymedzenému postupu. Rozsah kompetencií starostu pri vydávaní opatrení v stavebných veciach, resp. opatrení, ktoré sa vyhotovujú za účelom pripojenia do administratívnych konaní v stavebných veciach, nepodlieha iným vplyvom (obecnému zastupiteľstvu), čo vyplýva z § 13 ods. 4 písm. e) zákona o obecnom zriadení. Dôvody správnej žaloby boli podľa žalobcu vymedzené v súlade s § 182 ods. 1 písm. e) SSP. S právnym posúdením správneho súdu sa žalobca stotožnil a kasačnú sťažnosť navrhol zamietnuť ako nedôvodnú.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho pôsobnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.

10. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

11. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP účinného do 31. mája 2023 kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou, včas. Od platenia súdneho poplatku je žalovaný oslobodený podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

12. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 13. Námietka nesprávneho procesného postupu správneho súdu je nedôvodná.

Postup správneho súdu nebol rozporný s § 134 ods. 1 SSP. Z protestu prokurátora (viď 6. strana, 4. odsek) ako aj zo správnej žaloby (viď 6. strana, 4. odsek) je zrejmé, že dôvodom podania protestu a správnej žaloby je absencia kompetencií obecného zastupiteľstva na vydanie uznesenia č. 5/2019. Žalobca opakovane tvrdil, že záväzné stanovisko obce ako dotknutého orgánu, je oprávnená vydávať obec v zastúpení starostom obce a že táto kompetencia neprináleží obecnému zastupiteľstvu. Správnemu súdu z uvedeného vyplynulo, že podstatnou otázkou pre posúdenie veci je vymedzenie kompetencií medzi obecným zastupiteľstvom a

starostom. Správny súd sa tak v plnom rozsahu pridŕžal podstatnej žalobnej námietky - absencie právomoci obecného zastupiteľstva. 14. V súvislosti s námietkou, že ustanovenie § 13 ods. 4 písm. e) zákona o obecnom zriadení nebolo v správnej žalobe uvedené, kasačný súd konštatuje, že aj v predmetnom rozsahu je námietka nedôvodná. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, nie je viazaný v správnej žalobe uvedenými ustanoveniami. Je vecou právneho posúdenia správneho súdu, aké ustanovenia pri rozhodovaní veci aplikuje. Za rozhodnutie v rozpore s § 134 ods. 1 SSP nie je možné považovať rozhodnutie správneho súdu, ktorý rozhoduje o žalobných námietkach, v zmysle žalobných bodov, ale právne posúdenie podporí odkazom na iné ustanovenia právneho poriadku, ako tie, ktorými argumentoval žalobca. Takýto postup súdu nie je možné považovať ani za porušenie práva na spravodlivý proces v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP.

15. Námietku nesprávneho právneho posúdenia vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodnú. Otázky, o ktorých zo zákona rozhoduje obecné zastupiteľstvo sú vymedzené v ustanovení § 11 ods. 4 písm. a) až s) zákona o obecnom zriadení. Žalovaný správne argumentuje, že v zmysle § 11 ods. 4 ide o demonštratívny výpočet kompetencií obecného zastupiteľstva. Ďalšie otázky, o ktorých rozhodovanie je vyhradené obecnému zastupiteľstvu, totiž môžu byť v zmysle § 13 ods. 4 písm. e) zákona o obecnom zriadení stanovené v štatúte obce.

16. Z ustanovenia § 11 ods. 4 písm. a) až s) zákona o obecnom zriadení je zrejmé, že vydávanie záväzných stanovísk dotknutého orgánu, ktorým je v zmysle § 140a ods. 1 písm. b) stavebného zákona obec, nespadá do právomoci obecného zastupiteľstva. V situácii, kedy predmetnú právomoc do rúk obecného zastupiteľstva nevkladá zákon a ani štatút obce, schvaľovaný obecným zastupiteľstvom podľa § 11 ods. 4 písm. k) zákona o obecnom zriadení, ide o výlučnú právomoc starostu obce.

17. Kasačný súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že zákonom zverené právomoci starostovi obce nemožno v zmysle uvedených ustanovení štatútom vyhradiť obecnému zastupiteľstvu. Medzi takéto právomoci patrí aj právomoc ustanovená v § 13 ods. 4 písm. c) zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého starosta zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám.

18. Predmetné ustanovenie zahŕňa aj vzťahy, do ktorých obec vstupuje pri výkone správy. Potvrdzuje to aj komentár k zákonu o obecnom zriadení, podľa ktorého starosta obce teda reprezentuje obec vo všetkých druhoch vonkajších vzťahov, do ktorých obec vstupuje.

Možno zovšeobecniť tri druhy vzťahov: a) vonkajšie administratívnoprávne vzťahy - majú najrozmanitejšie formy (interné i externé) a vstupujú do nich najrozmanitejšie subjekty (štátne orgány, iné verejnoprávne korporácie, subjekty súkromného práva) (Hoffmann, M., Tekeli, J., Tomaš, L. Zákon o obecnom zriadení - komentár, uverejnené v ASPI pod i. č. KO369_1990SK). 19.

Kasačný súd si je vedomý, že tak obecné zastupiteľstvo ako aj starosta sú orgánmi obce. Ich právomoc konať však nie je zameniteľné a je jasne vymedzené účinnou právnou úpravou. Správny súd tak dospel k správnemu právnemu posúdeniu veci, keď ustálil, že uznesenie č. 5/2019 je nutné zrušiť, nakoľko bolo vydané nad rámec kompetencií zverených obecnému zastupiteľstvu, zasahujúc do výhradnej právomoci a pôsobnosti starostu obce.

V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

20. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil kasačné námietky za nedôvodné, rozhodol podľa predmetného ustanovenia. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 zo správneho súdu na Správny súd v Banskej Bystrici. Z tohto dôvodu bude aj tento rozsudok doručovaný cestou Správneho súdu v Banskej Bystrici. 21. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 170 písm. c) SSP. 22. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 31. mája 2024

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 2Svk/48/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik