2Svk/51/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:8020200638.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Prešove
- Sp. zn. 1. inštancie
- 4Sa/33/2020
- IČS
- 8020200638
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte, v právnej veci žalobcu: H. R., adresa trvalého pobytu: W. X, XXX XX L., dátum narodenia: XX. H. XXXX, zastúpený: JUDr. Marcel Ružarovský - advokát, so sídlom: Andreja Žarnova 11C, 917 02 Trnava, registrovaný v Slovenskej advokátskej komore pod č. 8218, proti žalovanému: minister vnútra Slovenskej republiky, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č. k. 4Sa/33/ 2020-142, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nepriznáva právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I.
1. Dňa 13. augusta 2020 bolo príslušníkmi Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, diaľničného oddelenia, na ceste D1 Prešov - Košice zastavené a skontrolované osobné motorové vozidlo, ktoré viedol žalobca. Podľa názoru príslušníkov žalovaného žalobca prekročil maximálnu povolenú rýchlosť a mal technicky nespôsobilé vozidlo. Príslušníci žalovaného uviedli, že na vozidle nesvietilo zadné ľavé svetlo, bol poškodený predný nárazník, z ktorého trčali po bokoch ostré hrany a mal ojazdenú pravú zadnú pneumatiku bez dezénu, z ktorej trčali drôty. Podľa názoru príslušníkov žalovaného žalobca uvedeným porušil § 16 ods. 5, § 4 ods. 1 písm. a) zákona č. 9/2010 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o cestnej premávke“). Žalobcovi bolo zadržané osvedčenie o evidencii vozidla časť I s EČV: PP ATLET podľa § 72 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona o cestnej premávke. Zároveň mu bola zakázaná ďalšia jazda. O týchto skutočnostiach bolo vydané žalobcovi na mieste potvrdenie pod e. č. 130862 (ďalej len „potvrdenie žalovaného“).
II.
2. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného žalobu podľa ustanovení o inom zásahu na Krajský súd v Prešove (ďalej len „správny súd“). Navrhol v nej, aby správny súd zrušil potvrdenie žalovaného, ktoré považoval za rozhodnutie. Zároveň navrhol, aby správny súd určil, že potvrdenie žalovaného bolo nezákonné a neprimerané. Po podaní žaloby žalobca navrhol, aby bolo do konania na strane žalovaného pribraté Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. 3. Správny súd rozsudkom č. k. 4Sa/33/2020-142 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) zamietol žalobu ako nedôvodnú podľa § 261 Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“). V odôvodnení uviedol, že žalovaným je podľa § 255 ods. 1 SSP ten orgán, ktorý zásah vykonal. Týmto orgánom je žalovaný. K samotnému posúdeniu zásahu správny súd uviedol, že žalovaný zistil spoľahlivo konkrétne špecifikované technické nedostatky vozidla žalobcu a primerane aplikoval konkrétny typ zásahu. Žalovaný dospel k správnemu záveru, že ide o nebezpečné chyby a ich vplyvom môže dôjsť k ohrozeniu bezpečnosti cestnej premávky. Predmetné chyby môžu byť zdrojom ohrozenia bezpečnosti, čím boli naplnené znaky technickej nespôsobilosti vozidla žalobcu v cestnej premávke. Správny súd tak vyhodnotil zásah žalovaného, ktorým zadržal žalobcovi tabuľky s evidenčným číslom vozidla, ako zákonný. Následné vydanie zákazu ďalšej jazdy je automatickým zákonným predpokladaným následkom zadržania tabuliek s evidenčným číslom.
III.
4. Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu, že nesprávnym procesným postupom bolo znemožnené uskutočniť mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f) SSP) a správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca v rámci kasačných bodov namietal, že správny súd nepripustil do konania vstup ďalšieho žalovaného, a to Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Zároveň namietal, že vady na svetle, nárazníku a pneumatikách osobného motorového vozidla žalobcu nezakladali technickú nespôsobilosť tohto motorového vozidla. 5. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že žalobu je možné rozširovať len do uplynutia lehoty na jej podanie. Z tohto dôvodu nebolo možné po uplynutí lehoty na podanie žaloby túto žalobu rozšíriť o ďalšieho žalovaného. Pri posúdení iného zásahu sa stotožnil s rozsudkom správneho súdu. Navrhol kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť.
IV.
6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.
7. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez pojednávania. Uznesenie bolo vyhlásené verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 8.
So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP účinného do 31. mája 2023 kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Poplatok za podanie kasačnej sťažnosti bol zaplatený. 9.
Správny súd konal s Krajským riaditeľstvom Policajného zboru v Prešove, diaľničné oddelenie, na strane žalovaného. Tento orgán však nemal mať postavenie žalovaného. Podľa § 255 ods. 2 SSP ak ide o zásah ozbrojeného zboru, je žalovaným ten orgán verejnej správy, ktorý takýto zbor riadi alebo ktorému je takýto zbor podriadený. Toto ustanovenie má pri ozbrojených zboroch prednosť pred všeobecnou právnou úpravou žalovaného nachádzajúcou sa v ods. 1, podľa ktorej žalovaným je vykonávateľ iného zásahu. Policajný zbor je podľa § 1 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore (ďalej len „zákon o Policajnom zbore“) ozbrojený bezpečnostný zbor, pričom Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, diaľničné oddelenie, ktoré iný zásah vykonalo, je útvarom Policajného zboru.
Osobou v procesnom postavení žalovaného preto mal byť orgán verejnej správy, ktorému je vykonávateľ iného zásahu ako útvar Policajného zboru podriadený. Takýmto orgánom je minister spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorému je podriadený Policajný zbor podľa § 6 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v účinnom znení. Kasačný súd preto konal v kasačnom konaní s účastníkom konania na strane žalovaného s ministrom vnútra Slovenskej republiky. 10.
Správny súd rozhodnutie, ktorým rozhodol vo veci, označil ako rozsudok. Podľa § 261 SSP však správny súd mal v predmetnej veci rozhodnúť uznesením. Preto kasačný súd nazeral na rozsudok správneho súdu ako na uznesenie. Podľa § 457 ods. 2 SSP o kasačnej sťažnosti podanej proti uzneseniu správneho súdu rozhoduje kasačný súd uznesením.
So zreteľom na toto ustanovenie kasačný súd rozhodol o kasačnej sťažnosti voči rozsudku správneho súdu uznesením. 11. Po meritórnom preskúmaní veci kasačný súd dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho uznesenia. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte.
12. Technická nespôsobilosť vozidla je vymedzená v § 3 vyhlášky č. 134/2008 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o prevádzke vozidiel v cestnej premávke. Toto ustanovenie vypočítava nebezpečné chyby pod písm. f) na podvozku i jeho príslušenstve a pod písm. e) na náprave, kolesách pneumatikách, zavesení. Zoznam nebezpečných chýb uvedených v tomto ustanovení je demonštratívny, pretože v súlade s predmetným ustanovením sa vozidlo považuje za technicky nespôsobilé na prevádzku v cestnej premávke, najmä, ak sú zistené nebezpečné chyby v následne vymedzených oblastiach. 13.
Posúdenie, či chyby na vozidle sú nebezpečné v takej intenzite, že je vozidlo nespôsobilé na prevádzku, je vecou správnej úvahy orgánu verejnej správy. V zmysle § 27 ods. 2 SSP správny súd pri správnej úvahe posudzuje iba to, či iný zásah nevybočil z medzí a hľadísk stanovených zákonom. 14.
Správny súd sa riadne vysporiadal s tým, prečo vozidlo žalovaného bolo technicky nespôsobilé na prevádzku v cestnej premávke. Z fotografií nachádzajúcich sa v administratívnom spise sú viditeľné chyby v osvetlení vozidla, nárazníku a minimálne jednej pneumatiky. Predmetné chyby pritom nemohli byť na mieste opravené. Kasačný súd osobitne poukazuje na poškodenú pneumatiku. Pokiaľ zoberieme do úvahy skutočnosť, že vozidlo s takýmito poškodeniami sa pohybovalo po diaľnici, kde je stanovená minimálna rýchlosť na 80 km/h (§ 35 ods. 1 zákona o cestnej premávke), žalovaný mohol dôvodne prísť k záveru o možnosti ohrozenia takýmto vozidlom život a zdravie nielen vodiča tohto vozidla, ale aj ostatných účastníkov cestnej premávky.
15. Správny súd sa vhodne vysporiadal s argumentáciou žalovaného pri posúdení jednotlivých chýb. Kasačný súd súhlasí so záverom, že minimálne nárazník v dôsledku jeho uvoľnenia a pneumatika z dôvodu viditeľnej kordovej vrstvy pneumatiky oprávnene viedli žalovaného k záveru o nespôsobilosti vozidla na prevádzku.
16. Oprávnenie zadržať osvedčenie o evidencii časť I a tabuľku s evidenčným číslom upravuje § 72 zákona o cestnej premávke. Podľa § 72 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke policajt je oprávnený zadržať osvedčenie o evidencii časť I .
. ., ak je vozidlo nespôsobilé alebo technicky nespôsobilé na cestnú premávku. V zmysle odseku 2 predmetného paragrafu je policajt oprávnený zadržať aj tabuľku s evidenčným číslom. 17. Žalovaný nepochybil, pokiaľ podľa vyššie uvedeného paragrafu zadržal osvedčenie o evidencii časť I a tabuľku s evidenčným číslom. V danom čase dôvodne posúdil, že vozidlo je nespôsobilé na prevádzku. So zreteľom na všetky uvedené skutočnosti správny súd právne správne posúdil, že zásah žalovaného nebol nezákonný. Kasačný súd tak vyhodnotil kasačnú námietku nesprávneho právneho posúdenia veci ako nedôvodnú.
V.
18. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil kasačnú námietku týkajúcu sa posúdenia zákonnosti iného zásahu za nedôvodnú, rozhodol spôsobom uvedeným v tomto ustanovení. Zároveň kasačný súd uvádza, že aj námietka pristúpenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky na strane žalovaného je nedôvodná, pretože žalovaným v konaní pred správnym súdom mal byť minister vnútra Slovenskej republiky. 19. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 druhej vety SSP spôsobom uvedeným vo výroku uznesenia. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané. 20. Podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení výkon súdnictva v predmetnej veci prešiel od 1. júna 2023 zo správneho súdu na Správny súd v Košiciach. Z tohto dôvodu bude toto uznesenie doručované cestou Správneho súdu v Košiciach. 21. Toto uznesenie prijal kasačný súd jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 31. júla 2024