2Svk/5/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Ing. Miloš Gotzmann - Labužník, Jána Kalinčiaka 2590/4, Michalovce, zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom, AK so sídlom Floriánska č. 16, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, Námestie slobody č. 6, 810 05 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 24354/2018CVS/66160 (č.: 71/2018) zo dňa 31.08.2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/176/2018 - 43 zo dňa 5.8.2020 v spojení s opravným uznesením č. k. 2S/176/2018-78 zo dňa 30.6.2021, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Účastníkom konania nepriznáva náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

účastníkovi konania. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že v čase podania návrhu boli v okrese Michalovce vydané 4 oprávnenia na vykonávanie technickej kontroly so 4 kontrolnými linkami (1 linka typu A, 1 linka typu B a 2 linky typu C). Ministerstvo na základe návrhu na vydanie povolenia na zriadenie stanice technickej kontroly nad rámec existujúcej siete prijatého dňa 20.5.2018 v čase o 00.01.03 (vyhodnotené ako prvý návrh, ktorý splnil podmienky) vydalo dňa 31.5.2018 rozhodnutie č. 17962/2018/SCDPK/40632 udelilo povolenie na zriadenie stanice technickej kontroly nad rámec existujúcej siete pre okres Michalovce, rozhodnutím č. 17962/2018/SCDPK/40632, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.6.2018.

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 24354/2018CVS/66160 zo dňa 31.08.2018 (rozhodnutím ministra č. 71/2018) na návrh osobitnej komisie zriadenej podľa § 61 ods. 2 Správneho poriadku tak, že zamietol rozklad žalobcu a potvrdil rozhodnutie Ministerstva dopravy a výstavby, Štátny dopravný úrad č. 17964/2018/SCDPK/40636 zo dňa 22.06.2018. 3. Žalovaný predmetné rozhodnutie odôvodnil tým, že právna úprava vychádza z predpokladu, že o udelenie povolenia na zriadenie stacionárnej stanice technickej kontroly nad rámec existujúcej siete sa bude súčasne uchádzať viacero záujemcov. Predpokladá sa teda, že podaných žiadostí bude viac, ako možný počet vydaných povolení na zriadenie stacionárnej stanice technickej kontroly nad rámec existujúcej siete. Zákonná úprava nestanovila osobitný spôsob výberu, akým by sa medzi záujemcami o vydanie povolenia mal vybrať úspešný záujemca. Z tohto dôvodu ministerstvo vychádzalo pri rozhodovaní o tom, ktorému záujemcovi bude podľa § 83 ods. 14 zákona č. 106/2018 Z. z. vydané povolenie na zriadenie

Prvý návrh bol doručený 20.05.2018 v čase 00:01:03 h. Podľa žalovaného závery ministerstva v napadnutom rozhodnutí sú preto v celom rozsahu správne. 4. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku účastníka konania, že včasnosť podania návrhu treba posudzovať podľa obdržania informácie od ÚV SR o prijatí správy na spracovanie na ÚPVS.

II. Konanie na krajskom súde

nedôvodnú zamietol. 6. Správny súd výrok o zamietnutí návrhu na prerušenie konania odôvodnil tým, že nezistil existenciu zákonom predpokladaného dôvodu na prerušenie konania. 7. Výrok o zamietnutí žaloby správny súd odôvodnil tým, že z administratívneho spisu zistil, že na základe výpočtu pre okres Michalovce podľa časti A ods. 1 písm. b) prílohy č. 1 zákona č. 106/2018 Z. z. mohlo byť udelené iba jedno povolenie na zriadenie stanice technickej kontroly nad rámec existujúcej siete. Z doručenky založenej v administratívnom spise pritom vyplýva, že návrh podaný žalobcom ako účastníkom konania podľa § 83 ods. 11 zákona č. 106/2018 Z. z. bol doručený ministerstvu dňa 20. mája 2018 v čase 00:02:16 h. Účastník konania obdržal informáciu od ÚV SR o prijatí odoslanej správy na spracovanie na ÚPVS dňa 20. mája 2018 v čase 00:00:47 h, pričom ministerstvu bol návrh účastníka konania doručený dňa 20. mája 2018 v čase 00:02:16 h. V poradí prvým návrhom na udelenia povolenie na zriadenie stanice technickej kontroly nad rámec existujúcej siete pre okres Michalovce bol

O tomto prvom návrhu bolo rozhodnuté ministerstvom rozhodnutím č. 17962/2018/SCDPK/40632 zo dňa 31.05.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.06.2018. Podľa správneho súdu bolo možné ustáliť, že orgány verejnej správy oboch stupňov vychádzali z dostatočne zisteného a preukázaného skutkového stavu. 8.

návrhu. Podrobnosti o podmienkach na získanie povolenia (finančná spoľahlivosť, bezúhonnosť a dôveryhodnosť, zákaz personálneho a majetkového prepojenia a v prípade povolenia na zriadenie pracoviska kontroly originality aj spoľahlivosť) a o ich preukazovaní sú upravené v § 163 a § 167 až 169. Uviedol, že je možné sa stotožniť so záverom žalovaného, že právna úprava neustanovuje žiadne relevantné a podrobné kritériá spôsobu výberu úspešného záujemcu. Preto za ústrednú otázku tohto sporu považoval správny súd za nevyhnutné posúdiť, či orgány verejnej správy oboch stupňoch postupovali v rozpore so zákonom, tak ako to namietal žalobca, kedy podľa jeho názoru si správny orgán svojvoľne (nezákonne) stanovil kritérium, ktorým žiadostiam vyhovie a ktorým nie. Podľa správneho súdu - ak v zákone absentuje presne stanovený postup ako v tomto prípade, orgán verejnej správy nemá inú možnosť, ako postupovať transparentne v povoľovacom procese.

Takto stanovenú podmienku akceptovania najskôr doručenej žiadosti je možné považovať za transparentnú a spravodlivú. Subsumuje aj princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, rovnako aj princíp hospodárnosti a efektívnosti. Ide o postup, ktorý je ľahko preskúmateľný a jednoznačný. Preto pri právnom posúdení tohto sporu správny súd nemohol pri absencii precizovanej právnej úpravy vytknúť žalovanému nezákonný postup, či konkrétne porušenie zákona. Dodal, že ani prípadné zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného by nezmenilo právne postavenie žalobcu v administratívnom konaní a to vzhľadom na právoplatnosť rozhodnutia č. 17962/2018/SCDPK/40632 zo dňa 31.05.2018.

Súd však hodnotí preskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny orgán vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým správny orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tomto smere napadnuté rozhodnutia vymedzené atribúty spĺňajú.

III. Konanie na kasačnom súde

g) SSP. 11. Kasačnú sťažnosť odôvodnil nasledovne: - správnemu súdu vyčítal, že k namietanej skutočnosti, že pre obmedzenie počtu staníc v okresoch STK neexistuje žiaden legitímny cieľ, a preto je potrebné uvedené obmedzenie považovať za odporujúce Ústave SR, sa nijako nevyjadril, len stroho konštatoval, že v súlade s čl. 35 ods. 2 Ústavy SR zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia výkonu určitých

dosiahnutie cieľov ochrany spotrebiteľov a bezpečnosti na cestách a nejde nad rámec toho, čo je na tento účel nevyhnutné, čo však musí overiť vnútroštátny súd. - namietal, že správny súd vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov a následne nesprávnym procesným postupom, kedy nevyhovel návrhu na prerušenie konania z dôvodu iniciovania konania o súlade právnych predpisov znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, - namietal nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom, ktorý dospel k záveru, že v prípade, ak absentuje zákonná úprava môže orgán verejnej správy nad rámec zákona ukladať splnenie ďalších podmienok, ak tieto sú nediskriminačné a transparentné.

Sťažovateľ nametal, že zákonná úprava, ktorá vychádza z toho, že uchádzačov o získanie povolenia na činnosť, ktorá je obmedzená v počte subjektov oprávnených túto činnosť vykonávať, bude viacero, následne však opomína a neustanovuje žiadny zákonný postup na výber subjektu, ktorému bude povolenie udelené, je

14. K námietke týkajúcej sa prvého výroku, ktorým správny súd zamietol návrh na prerušenie konania uviedol, že až do rozhodnutia vo veci samej môže správny súd v rámci vlastného uváženia rozhodnúť a podať návrh ústavnému súdu SR na začatie konania o súlade právnych predpisov s ústavou SR podľa čl. 12 ods.1 ústavy SR v spojení s § 37 zákona č. 38/1993 Z. z. na postup podľa tohto ustanovenia nemá účastník konania právny nárok.

doterajších vyjadrení.

Podľa § 83 ods. 10 písm. a) zákona č. 106/2018 Z. z., ministerstvo dopravy udelí povolenie na zriadenie stanice technickej kontroly nad rámec existujúcej siete, ak navrhovateľ pri podaní návrhu preukáže splnenie podmienok ustanovených v prílohe č. 1 časti A. Podľa § 83 ods. 11 zákona č. 106/2018 Z. z., návrh na udelenie povolenia podľa odseku 10 písm. a) až c) obsahuje identifikačné údaje navrhovateľa a údaje a doklady preukazujúce splnenie podmienok podľa odseku 10, Podľa § 83 ods. 1, 2 zákona č. 106/2018 Z. z., ak návrh na udelenie povolenia podľa odseku 10 písm. a) až c) pri podaní neobsahuje všetky predpísané požiadavky podľa odseku 11 alebo navrhovateľ pri podaní návrhu neuhradil príslušný správny poplatok, ministerstvo dopravy návrh bezodkladne zamietne. Ustanovenie § 19 ods. 3 všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužije. Podľa § 83 ods. 13 zákona č. 106/2018 Z. z., ministerstvo dopravy vyhovie návrhu na udelenie povolenia podľa odseku 10 písm. a) až c), ak sú splnené všetky predpísané požiadavky podľa odseku 11, splnené podmienky podľa, odseku 10 a ak návrh nebol zamietnutý podľa odseku 12. Podľa § 136 ods. 2 písm. c) zákona č. 106/2008 Z. z. ministerstvo dopravy plní funkciu štátneho dopravného úradu, v rámci ktorej rozhoduje o povolení na zriadenie stanice technickej kontroly nad rámec existujúcej siete, pracoviska emisnej kontroly nad rámec existujúcej siete a pracoviska kontroly originality nad rámec existujúcej siete a právoplatné rozhodnutia zverejňuje na svojom wehovom sídle. Podľa § 157 ods. 1 zákona č. 106/2018 Z. z., ak v tomto zákone alebo v osobitnom predpise nie je ustanovené inak, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok.

16. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 S.s.p.) a že ide o rozsudok, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 S.s.p.), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná, a preto ju zamietol. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22. júla 2022 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

SSP. 19. Pri hodnotení týchto námietok vychádzal Najvyšší správny súd SR zo skutočnosti, že kasačná sťažnosť predstavuje mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu v správnom súdnictve. Logika tohto opravného prostriedku je založená na princípe subsidiarity v tom zmysle, že nie je úlohou tunajšieho súdu nahrádzať procesné úkony a meritórne hodnotenie krajského súdu, ale posúdiť jeho zákonnosť z hľadiska taxatívnych dôvodov, zakotvených v ustanovení SSP. Z toho tiež vyplýva, že tieto dôvody majú určitú vnútornú štruktúru a logiku. V prejednávanej veci je tak zjavné, že najskôr sa tunajší súd musel zaoberať namietaným dôvodom podľa písm. f) cit. ustanovenia.

20. K samotnému návrhu na prerušenie konania považuje kasačný súd za dôležité zdôrazniť, že z odôvodnenia rozsudku správneho súdu vyplýva, že sťažovateľ mal takýto návrh uplatniť na ústnom pojednávaní dňa 5.8.2020. V zápisnici o pojednávaní však znenie návrhu sťažovateľa nie je zachytené. V prípade, ak účastník konania uplatní iba všeobecnú námietku nesúladu právneho predpisu bez toho, aby ju odôvodnil, má správny súd podľa názoru kasačného súdu dve alternatívne možnosti riešenia tejto situácie, a síce buď správny súd rozhodne, že vezme do úvahy prezumpciu súladu všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou a návrh zamietne, alebo bude zvažovať námietku a hľadať vlastné argumenty v prospech účastníkovej námietky. Správny súd však nemá povinnosť prerušiť konanie a podať návrh na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou, ak nezistí rozpor všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou. V danom prípade správny súd v dôvodoch rozhodnutia (v bode 22 rozsudku) uviedol argumentáciu prečo návrh na prerušenie

21. Z námietky sťažovateľa vyplýva, že pokiaľ v konaní v preskúmavanej veci, v ktorom bol správnemu súdu predložený sťažovateľom ako účastníkom konania návrh na prerušenie konania z dôvodu nesúladu právneho predpisu s ústavou, bolo podľa sťažovateľa povinnosťou správneho súdu jeho návrhu podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP vyhovieť.

konaní. 22. Podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP ide o fakultatívne prerušenie súdneho konania, čo znamená, že súd v tomto prípade (na rozdiel od situácie upravenej v § 100 ods. 1 písm. a) SSP, kedy je povinný prerušiť svoje konanie, lebo jeho rozhodnutie závisí od otázky, ktorú v tomto konaní nie je oprávnený riešiť) nemusí (nie je povinný) konanie prerušiť.

23. Pri posudzovaní uvedenej námietky kasačný súd vychádzal z poznania, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je taktiež právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (III. ÚS 209/04, III. ÚS 206/06, III. ÚS 78/07). Zároveň však zohľadnil aj doterajšiu rozhodovaciu činnosť ústavného súdu , v rámci ktorej sa ústavný súd zaoberal možným porušením uvedených práv konkrétnym rozhodnutím všeobecného súdu pri zohľadnení správnosti výroku a vytýkaných nedostatkov, ktoré by mohli znamenať jeho procesuálnu vecnú nesprávnosť. V tejto súvislosti kasačný súd dáva do pozornosti, že ústavný súd vyslovil, že v prípade, ak je namietané rozhodnutie všeobecného súdu správne (z hľadiska jeho výroku), potom vada nedostatku dôvodov rozhodnutia sama

Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako ani práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru však nie je právo na podanie návrhu na zaujatie stanoviska podľa § 109 ods. 1 písm. b) OSP, resp. § 100 ods. 1 písm. b/ SSP všeobecným súdom, resp. správnym

26. Kasačný súd dodáva, že podľa sťažovateľa tým, že krajský súd jeho návrhu na prerušenie konania nevyhovel, ukrátil ho na jeho právach takým spôsobom, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. K uvedenej námietke kasačný súd dodáva, že takýto výklad čl. 144 ods. 2 ústavy v spojení s § 100 ods. 1 písm. b) SSP podaný sťažovateľom nezodpovedá hranici, ktorú ochrane práva na súdnu ochranu určuje čl. 46 ods. 4 ústavy, podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon, pričom § 18 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde v danom prípade za subjekt procesne spôsobilý podať návrh na začatie konania na zaujatie stanoviska ústavnému súdu stanovuje súd v súvislosti s jeho rozhodovacou činnosťou, a nie účastníkov konania. Kasačný súd v súvislosti s uvedenou námietkou napokon poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako aj judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v rámci ktorej sa uvedené súdy zaoberali otázkami predloženými sťažovateľom v tejto sťažnosti týkajúcimi sa povinnosti súdu iniciovať

27. Druhou námietkou sťažovateľ namietal nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom, ktorý dospel k záveru, že v prípade, ak absentuje zákonná úprava môže orgán verejnej správy nad rámec zákona ukladať splnenie ďalších podmienok, ak tieto sú nediskriminačné a

Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vplyvom ústavy

aktu. Práve tu je ťažisko činnosti orgánu verejnej správy a správneho súdnictva, pretože dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje. Orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl.2 ods.2 ústavy, s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie. Zákony nie sú samoúčelné, prijímané na to, iba aby sa „slepo“ a formálne dodržiavali.

Tomu zodpovedá i čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov (založený na rešpektovaní dikcie zákona) je preto v činnosti štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov.

32. Ako už aj v dôvodoch svojho rozhodnutia správny súd zhrnul, že v ustanovení § 83 ods. 1 písm. a) až c) zákona č. 106/2018 Z. z. sa ustanovujú sa podmienky na zriadenie (vybudovanie) stanice technickej kontroly, pracoviska emisnej kontroly alebo kontroly originality, na základe ktorých príslušný okresný úrad v povoľovacom procese rozhodne o udelení príslušného povolenia alebo zamietnutí návrhu. Podrobnosti o podmienkach na získanie povolenia (finančná spoľahlivosť, bezúhonnosť a dôveryhodnosť, zákaz personálneho a majetkového prepojenia a v prípade povolenia na zriadenie pracoviska kontroly originality aj spoľahlivosť) a o ich preukazovaní sú upravené v § 163 a § 167 až 169.

34. Preto celkom pochopiteľne správny súd za ústrednú a nevyhnutnú otázku tohto sporu považoval posúdenie toho, či orgány verejnej správy oboch stupňoch postupovali v rozpore so zákonom, tak ako to namietal sťažovateľ, kedy podľa jeho názoru si správny orgán svojvoľne (nezákonne) stanovil kritérium (priority času podanej žiadosti), podľa ktorého vyhovie pri splnení podmienok viacerých žiadateľov tej žiadosti, ktorá bola podaná skôr.

36. Za objektívne kritérium možno aj podľa kasačného súdu považovať také, aké zvolili a podľa ktorého postupovali v danom prípade orgány verejnej správy oboch stupňov, keď stanovili pri splnení podmienok viacerých žiadateľov prioritu podania žiadosti t. j. dátum a čas prijatia návrhu žiadateľa ministerstvu. Toto kritérium ktorým bolo dátum a čas prijatia (doručenia) návrhu žiadateľa ministerstvu, bolo zverejnené vopred na webe žalovaného a informáciu o tom, že v prípade, že podaných žiadostí bude viac, bude rozhodujúci čas prijatia (doručenia) návrhu ministerstvu s tým, že návrhy sa budú posudzovať podľa poradia v akom boli doručené a pri elektronickom podaní je rozhodujúci presný čas uvedený na doručenke o prijatí, zverejnilo ministerstvo aj na svojom webovom sídle (<http://www.mindop.sk/>, sekcia Štátny dopravný úrad).

38. Aj podľa kasačného súdu takto stanovenú podmienku akceptovania najskôr doručenej žiadosti je možné považovať za transparentnú, objektívnu a spravodlivú. Subsumuje aj princíp rovnakého zaobchádzania, princíp nediskriminácie uchádzačov alebo záujemcov, rovnako aj princíp hospodárnosti a efektívnosti. Ide o postup, ktorý je ľahko preskúmateľný a jednoznačný. Preto pri právnom posúdení tohto sporu nemohol ani podľa názoru kasačného súdu pri absencii precizovanej právnej úpravy správny súd vytknúť žalovanému nezákonný postup, či konkrétne porušenie zákona.

40. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd SR tak, že sťažovateľovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky podľa § 167 ods. 1 S.s.p.) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 S.s.p. a analogicky podľa § 168 S.s.p.).

V Bratislave dňa 22. júla 2022