2Svk/5/2023

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcov/sťažovateľov zamieta. II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť opomenutého účastníka OZ Pekné pole I. etapa odmieta. III. Účastníkovi konania a ďalším účastníkom právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

Uvedeným rozhodnutím bol prístup k rodinnému domu a do garáže navrhnutý vjazdom z budúcej miestnej komunikácie - cesta „A“MOK 3,75/30, na ktorú bolo vydané (v tom čase) územné rozhodnutie č. OSaŽP/ 37662-63523/2011/Jč zo dňa 18.08.2011 a povolenie mesta Trnava č. ODaKS/40-17824/2014/ Úl zo dňa 17.06.2014 na zriadenie vjazdu z budúcej miestnej komunikácie - cesta „A“MOK 3,75/30 v lokalite Kopánka, Pekné pole I. etapa. Územné rozhodnutie č. OSaŽP/7037-84101/ 2014/Uá dňa 12.12.2014 bolo na základe odvolania R. a V. J. (ďalší účastníci v 10/ a 11/ rade) preskúmané v odvolacom konaní žalovaným odvolacím orgánom a potvrdené rozhodnutím

zrušil. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04.05.2016. Zrušenie administratívnych rozhodnutí oboch stupňov Krajský súd v Trnave dôvodil tým, že obe preskúmavané územné rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože správne orgány pri určovaní podmienok pre umiestnenie stavby rodinného domu na pozemku parc. č. XXXX/ XX v k. ú. M. vychádzali nesprávne z charakteru prístupovej cesty, pre účely umiestnenia stavby ako miestnej komunikácie, na základe územného rozhodnutia č. OSaŽP/37662-63523/ 2011/Jč zo dňa 18.08.2011, ktoré bolo zrušené a na základe povolenia mesta Trnava, ktoré nebolo oprávnené vydať záväzné stanovisko na pripojenie účelovej komunikácie vo vlastníctve žalobcov (R. J. a V. J.) k pozemku vo vlastníctve manželov L. (žalobcov).

3. V následnom územnom konaní stavebný úrad mesto Trnava (ďalej aj „stavebný úrad“) rozhodnutím prvého stupňa č. OSaŽP/36823-107685/2019/GD zo dňa 12.11.2019 podľa § 37 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) zamietol návrh žalobcov v 1/ a 2/ rade (ďalej aj „navrhovatelia“) na umiestnenie stavby rodinného domu „Bungalov 667“ a jej častí na pozemkoch parc. č. XXXX/XX a XXXX/XXX v kat. ú.

4. Proti rozhodnutiu stavebného úradu č. OSaŽP/36823-107685/2019/GD zo dňa 12.11.2019 o zamietnutí návrhu na umiestnenie stavby podali žalobcovia v 1/ a 2/ rade (manželia L.) odvolanie, v ktorom namietali jeho rozpor s ustanovením § 37 ods. 3 stavebného zákona, pretože stavebný úrad pri jeho vydaní prihliadol na námietky manželov J. a Z., ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou. Zároveň namietali, že odvolaním napadnuté rozhodnutie je v rozpore s ustanovením § 47 písm. b) stavebného zákona a ustanovením § 7 ods. 4 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška č. 532/2002 Z. z.“). S poukazom na citované ustanovenia stavebného zákona a jeho vykonávacej vyhlášky žalobcovia dávali do pozornosti, že tieto ustanovenia nevyžadujú, aby prístupová cesta viedla k stavbe už v čase vydania územného rozhodnutia o umiestnení stavby.

07.03.2016 (právoplatným dňa 23.03.2016). Zopakujúc zistený skutkový stav, že k navrhovanej stavbe neexistuje žiadne dopravné napojenie ani žiadne územné a stavebné povolenie na miestnu príjazdovú komunikáciu, pretože vlastník existujúcej účelovej komunikácie na pozemku parc. č. XXXX/XX v kat. ú. M. nesúhlasí s napojením prístupovej komunikácie na túto účelovú komunikáciu, dospel k záveru o neexistencii možnosti na vydanie povolenia na miestnu príjazdovú komunikáciu (podľa predloženej projektovej dokumentácie) k navrhovanému rodinnému domu. Z uvedených dôvodov žalovaný vyhodnotil postup a rozhodnutie stavebného úradu o zamietnutí návrhu na umiestnenie predmetnej stavby rodinného domu ako súladné so zákonom.

6. Proti rozhodnutiu žalovaného podali žalobcovia v 1/ a 2/ rade v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu, ktorou sa domáhali, aby správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie stavebného úradu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

7. Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k.: 20S/74/2020-170 zo dňa 3. novembra 2021 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“), žalobu žalobcov zamietol. 8. Správny súd námietky nesprávnej aplikácie ustanovenia § 47 písm. b/ Stavebného zákona v spojení s § 4 ods. 4 a § 7 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., nesprávnej aplikácie ustanovenia § 37 ods. 3 Stavebného zákona a nesprávneho posúdenia skutkových záverov žalovaného, ktoré vzal žalovaný za základ rozhodnutia napadnutého správnou žalobou a ktoré boli v rozpore s administratívnymi spismi, ako chybu v písaní a neaplikovaní postupu podľa § 137 Stavebného zákona vyhodnotil za nedôvodné.

M. vo vlastníctve žalobcov, dosiahnutie vzájomnej dohody medzi žalobcami a ďalšími účastníkmi v 10/ a 11/ rade pre účely zabezpečenia prístupu k navrhovanej stavbe rodinného domu nemožno objektívne očakávať. 10. Podľa správneho súdu žalobcami navrhované riešenie, vnímané len cez prizmu záväznosti územného plánu obce, za daných okolností prípadu nie je možné dosiahnuť postupom podľa § 137 ods. 2 stavebného zákona, pretože žalobcami navrhované riešenie nie je otázkou usporiadania vlastníckych vzťahov medzi žalobcami a ďalšími účastníkmi v 10/ a 11/ rade, keďže nejde o spor o vlastníctvo k dotknutým pozemkom, ani nejde o občianskoprávnu námietku týkajúcu sa zriadenia vecného bremena súvisiaceho s pozemkom, pričom v danom prípade ani nie je možné dosiahnuť zriadenia vecného bremena rozhodnutím súdu podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, na ktoré v danom prípade nie sú splnené hmotnoprávne podmienky (keďže žalobcovia sú vlastníkmi pozemku, avšak nie stavby, ku ktorej by mohli zriadiť prostredníctvom vecného bremena prístup). Za daných okolností prípadu správny súd

Rovnako tak navrhované umiestnenie stavby predmetného rodinného domu nie je zárukou úspešnosti zamýšľaného vyvlastnenia pozemku parc. č. XXXX/XX, kat. úz. M. alebo iných priľahlých pozemkov za účelom výstavby miestnej komunikácie „A“ MOK 3,75/30“ alebo „B“ MOK 3,75/30“.

13. V nadväznosti na ustálený právny záver najvyššieho súdu v tom zmysle, že aktívne legitimovaným subjektom pre podanie návrhu na vyvlastnenie vo veciach miestnych komunikácií je obec, pričom nedostatok aktívnej legitimácie v procese vyvlastnenia nie je možné odstrániť zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy (rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžp/20/2013 a sp. zn. 7Sžo/29/2014), správny súd konštatoval, že jediným subjektom, majúcim aktívnu legitimáciu na zabezpečenie realizácie výstavby miestnej komunikácie za účelom prepojenia ulíc P. Mudroňa s ulicou M. Hella, je mesto Trnava, či už formou vyvlastnenia dotknutých pozemkov, prípadne využitím občianskoprávnych zmluvných inštitútov vo vzťahu k vlastníkom pre výstavbu miestnych komunikácií relevantných pozemkov alebo aktualizáciou územnoplánovacej dokumentácie, zohľadňujúcou reálne možnosti uskutočnenia územného plánu predmetnej časti mesta.

2014. Podľa § 2 ods. 3 tretej vety pred bodkočiarkou cestného zákona, účinného jednak v čase podpisu uvedenej Zmluvy o združení, ako aj v aktuálnom znení, plánovanie, prípravu a výstavbu ciest vo vlastníctve obcí a miestnych komunikácií zabezpečujú obce, pričom v zmysle ustanovenia § 3d ods. 3 citovaného zákona miestne komunikácie sú vo vlastníctve

15. Pri posudzovaní zákonnosti napadnutého rozhodnutia správny súd vychádzal zo skutkového a právneho stavu v čase jeho právoplatnosti (§ 135 ods. 1 SSP). Medzi účastníkmi nie je sporná skutočnosť, že v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia, ako aj v čase jeho právoplatnosti, neexistovalo žiadne dopravné napojenie na pozemok s navrhovanou stavbou, rovnako tak neexistovalo ani žiadne právoplatné územné alebo stavebné povolenie na realizáciu príjazdovej miestnej komunikácie, ani právoplatné rozhodnutie o vyvlastnení pozemku parc. č. XXXX/XX., kat. úz. M. pre účely výstavby miestnej komunikácie v zmysle územnoplánovacej dokumentácie, rovnako tak neexistovalo žiadne právoplatné rozhodnutie o zriadení vecného bremena v prospech či už žalobcov alebo iného subjektu a ani platná dohoda, uzavretá za účelom zabezpečenia výstavby navrhnutej miestnej komunikácie medzi vlastníkmi pozemku parc. č. XXXX/XX,. kat. úz. M. (manželmi J.) a mestom Trnava, ako subjektom zodpovedným za realizáciu územného plánu predmetnej časti mesta vo verejnom záujme. S prihliadnutím na uvedený právny stav, ako aj na dlhotrvajúci odmietavý postoj ďalších

Z. z.), resp. že realizáciu tohto dopravného napojenia nie je možné v dohľadnej a primeranej dobe objektívne predpokladať. 16. Preto za daných právnych a skutkových okolností prípadu správny súd konštatoval, že konajúce stavebné orgány oboch stupňov správne vyhodnotili právny a skutkový stav danej veci, na ktorý správne aplikovali príslušné ustanovenia stavebného zákona, pričom formálne použitie ustanovenia § 37 ods. 3 in fine stavebného zákona stavebným úradom pri vyhodnotení námietok uplatnených ďalšími účastníkmi v 10/ a 11/ rade (t. j. neprihliadnutie na námietky manželov J. z dôvodu ich rozporu so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou) nebolo

Predmetom územného konania o umiestnení stavby a rovnako tak úlohou stavebných úradov v rámci tohto konania nie je vynucovať dobrovoľné plnenie územného plánu vlastníkmi susediacich pozemkov, ani posudzovať, či vykonávajú ich dispozičného práva k predmetu vlastníctva v súlade alebo v rozpore s dobrými mravmi.

17. S prihliadnutím na uvedené dôvody a právne a skutkové okolnosti prípadu zároveň podľa správneho súdu nemožno prisvedčiť žalobcami navrhovanej formálnej aplikácii ustanovenia § 7 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., v zmysle ktorého prístupové cesty k stavbe musia byť zhotovené do začatia užívania stavby, a teda podľa názoru žalobcov v čase rozhodovania o umiestnení stavby prístupové cesty k stavbe nemusia byť vybudované a postačí tieto vybudovať a zabezpečiť až do času, pokým začnú oprávnené osoby stavbu užívať.

Avšak vzhľadom na nezabezpečenie vybudovania miestnej komunikácie mestom v priebehu predchádzajúcich minimálne desiatich rokov, s ohľadom na dosiaľ neúspešné návrhy (pokusy) rozhodnutiami príslušných orgánov verejnej správy vo veci zabezpečenia prístupu k predmetnému pozemku za účelom vybudovania miestnej komunikácie „A“ MOK 3,75/30“, nie je možné takýto posun vo veci zabezpečenia dopravného napojenia predmetnej stavby objektívne očakávať.

19. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj žalobnú námietku napádajúcu rozpor skutkového stavu, tvoriaceho základ napadnutého rozhodnutia, s obsahom administratívneho spisu, kedy žalovaný v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dopravné napojenie rodinného domu má byť riešené cez pozemok parc. č. XXXX/XX (namiesto parc. č. XXXX/XX), na ktorom sa nachádza existujúca účelová komunikácia (pričom podľa vyjadrení účastníkov konania a podľa obsahu administratívneho spisu sa na spornej parcele žiadna účelová komunikácia nenachádza). Pokiaľ ide o nesprávne označenie čísla parcely pozemku vo vlastníctve manželov J. v jednom z odsekov odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, toto pochybenie nemožno považovať za nesprávne zistený skutkový stav, pretože s ohľadom na obsah administratívneho spisu, ako aj obsah zvyšku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v spojení s administratívnym rozhodnutím prvého stupňa, je nesporné, že ide o chybu v písaní, odstrániteľnú postupom podľa § 47 ods. 6 správneho poriadku.

M.. Formálne zopakovanie administratívneho konania, za účelom opravy odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nepredstavuje pre žalobcov reálnu možnosť dosiahnutia priaznivejšieho rozhodnutia vo veci. 20. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov a postupu predchádzajúceho ich vydaniu, v kontexte podstatných žalobných bodov, nezistil také porušenie práv a právom chránených záujmov žalobcov, na základe ktorých by bolo možné vyhovieť žalobnému petitu, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP).

21. Žalobcovia 1/ a 2/ (sťažovatelia) podali proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej namietali, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) .

23. Sťažovatelia bližšie k nesprávnej aplikácii ustanovenia § 47 písm. b/ Stavebného zákona v spojení s § 4 ods. 4 a § 7 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. uviedli, že: · správny výklad týchto ustanovení je podľa sťažovateľov taký, že ustanovenie § 47 písm. b/ Stavebného zákona síce vyžaduje, aby stavba bola prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo z účelovej komunikácie, avšak prístupová cesta nemusí k pozemku, na ktorom má byť stavba (umiestnená) postavená, viesť už v čase územného či stavebného konania.

Územný plán už svojou podstatou a spôsobom schvaľovania predstavuje verejný záujem a dotknuté osoby mali možnosť uplatniť námietky ako účastníci konania. Územný plán zabezpečuje proporcionálny rozvoj súkromných a verejných záujmov v danej lokalite (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 03.12.2013, sp. zn. 3Sžp/20/2013). V tejto súvislosti sťažovatelia poukázali na záväznú časť územného plánu Mesta Trnava vyhlásenú platným a účinným VZN mesta. Prameňom práva na základe čl. 2 ods. 2 Ústavy SR sú aj všeobecné záväzné nariadenia, ktoré tvoria tzv. komunálne právo.

Z rozhodnutia žalovaného ani z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nevyplýva, že by povolenie cestnej komunikácie zabezpečujúcej prístup k umiestňovanej stavbe nebolo možné predpokladať. Správne orgány len konštatujú jeho neexistenciu, čo potvrdzuje to, že v rozpore s ustanovením § 47 písm. b/ Stavebného zákona a ustanovením § 7 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. vyžadovali, aby prístupová cesta viedla k stavbe už v čase vydania územného rozhodnutia o umiestnení stavby,

S takýmto právnym názorom správneho súdu nemožno súhlasiť, pretože: a/ námietka manželov J. je zjavne v rozpore so schváleným územným plánom Mesta Trnava, ktorý počíta s prístupom k pozemku, na ktorom bola umiestňovaná stavba, práve cez pozemok manželov J. parc. č. XXXX/XX a výstavbou miestnej komunikácie na tomto pozemku; b/ ustanovenie § 37 ods. 3 Stavebného zákona ukladá obligatórne stavebnému úradu neprihliadnuť na námietky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou; stavebný úrad má právnu povinnosť na takéto námietke neprihliadnuť a nemôže sa rozhodnúť, že na takéto námietky vzhľadom na okolnosti konkrétneho prípadu

25. Sťažovatelia bližšie k námietke rozporu skutkového základu rozhodnutia žalovaného s administratívnymi spismi a nesprávnym právnym posúdením tohto rozporu správnym súdom uviedli, že: · túto námietku vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú, keď nesprávne označenie pozemku, cez ktorý má byť riešené dopravné napojenie, považoval za chybu v písaní odstrániteľnú podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku a nesprávny skutkový záver o existencii účelovej komunikácie považoval za bezvýznamný pre zákonnosť rozhodnutia. Uvedené právne závery správneho súdu sú nesprávne, pretože: a/ ak by išlo len o chybu v písaní, žalovaný by hneď po doručení žaloby realizoval postup podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku; žalovaný doposiaľ tento postup nerealizoval, b/ rovnaké skutkové závery, ktoré sú v rozpore s administratívnymi spismi, opakuje žalovaný i vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 24.07.2020 (strana 3 vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe zo dňa 24.07.2020), c/ či existuje alebo neexistuje účelová komunikácia na pozemku, cez ktorý má byť realizovaný

26. Sťažovatelia navrhli, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo aby zmenil napadnutý rozsudok tak, že zruší rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu.

Pre ďalších účastníkov 10/ a 11/ z napadnutého rozsudku vyplýva, že správny súd jasne a zrozumiteľne objasnil svoj prístup k aplikácii § 37 ods. 3 Stavebného zákona pri riešení otázky podmienok územného konania. Znenie § 37 ods. 3 stavebného zákona nie je možné vytrhnúť z celkového kontextu § 37.

Odstrániť uvedenú chybu možno kedykoľvek aj po právoplatnom skončení veci. Táto chyba v písaní pri vyhotovovaní dôvodov rozhodnutia nespôsobovala ujmu na právach žalobcov, pretože z obsahu odôvodnenia rozhodnutia žalovaného bol zrejmý priebeh administratívneho konania ako aj výrok rozhodnutia a žalobcovia mali vedomosť o časovej následnosti vydávania rozhodnutí. 29. Ďalší účastníci 10/ a 11/ vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti OZ Pekné pole I. etapa navrhli kasačnú sťažnosť zamietnuť. Poukázali na to, že odo dňa právoplatnosti rozsudku Krajského súdu Trnava č. k. 20S/74/2020-170 zo dňa 03.11.2021, ktorú právoplatnosť rozsudok nadobudol dňa 24.05.2022 do dňa podania kasačnej sťažnosti účastníkom OZ Pekné pole I. etapa uplynula doba viac ako 8 mesiacov. Z uvedených dôvodov navrhli, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť označeného účastníka OZ Pekné pole I. etapa

Vzhľadom k tomu, že rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 20S/74/2020-170 nadobudol právoplatnosť dňa 24.05.2022 a kasačná sťažnosť bola podaná dňa 02.02.2023, t. j. po uplynutí objektívnej trojmesačnej lehoty na jej podanie, navrhli, aby kasačný súd v zmysle § 459 písm. a) Správneho súdneho poriadku kasačnú sťažnosť OZ Pekné pole l. etapa odmietol.

oprávnené osoby užívať. Na základe uvedených ustanovení stavebného zákona možno uzavrieť, že podmienkou vydania stavebného povolenia nie je, aby k pozemku, na ktorom chce stavebník stavať, viedla prístupová cesta. Okrem toho, ak aj nie sú ešte prístupové cesty k stavbe vybudované alebo zabezpečené, môže stavebný úrad podľa § 83 stavebného zákona povoliť vlastníkom stavby predčasne jej užívanie aj pred odovzdaním a prevzatím všetkých dodávok, pokiaľ to nemá podstatný vplyv na užívateľnosť stavby a predčasné užívanie neohrozuje bezpečnosť a zdravie osôb.

Teda ani prípad, ak k (stavebnému) pozemku nevedie v tom ktorom prípade prístupová cesta, nemá bez ďalšieho za následok nevydanie stavebného povolenia a nemožnosť výstavby na tomto pozemku. Stavebný úrad totiž môže obmedziť vlastníka susedného pozemku (ku ktorému ešte prístupová cesta vedie) v tom, že musí strpieť, že jeho pozemok použije stavebník (napr. jeho prístupovú cestu vedúcu cez jeho pozemok) na prístup k svojmu pozemku a to za účelom výstavby stavebníkom na tomto susednom pozemku.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

32. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho pôsobnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP. 33. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 34. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP účinného do 30. júna 2023 kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou, včas. 35. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 36. Námietky sťažovateľov, že a/ správny súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP), keď nesprávne aplikoval ustanovenie § 47 písm. b/ Stavebného zákona v spojení s § 4 ods. 4 a § 7 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., b/ nesprávne aplikoval ustanovenie § 37 ods. 3 Stavebného zákona, c/ nesprávne posúdil skutkové závery žalovaného, ktoré vzal žalovaný za základ rozhodnutia napadnutého správnou žalobou, a ktoré boli v rozpore s administratívnymi spismi, ako chybu v písaní vyhodnotil kasačný súd ako nedôvodné. 37. Sťažovatelia namietali, že z rozhodnutia žalovaného ani z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nevyplýva, že by povolenie cestnej komunikácie zabezpečujúcej prístup k umiestňovanej stavbe nebolo možné predpokladať. Podľa sťažovateľov správne orgány len konštatujú jeho neexistenciu, čo potvrdzuje to, že v rozpore s ustanovením § 47 písm. b/

M. a v neposlednom rade s aj prihliadnutím na okolnosti predmetného prípadu, determinované výsledkami početných skorších administratívnych a súdnych rozhodnutí vo veciach územných a stavebných konaní o umiestnenie a povolenie výstavby verejnoprospešných stavieb miestnych komunikácií „A“ MOK 3,75/30“ a „B“ MOK 3,75/30“ alebo administratívnych konaní vo veci vyvlastnenia pozemkov nachádzajúcich sa pod plánovanými miestnymi komunikáciami, konajúce správne orgány v prejednávanej veci, hoci konštatujúc súlad návrhu na umiestnenie predmetnej stavby s územnoplánovacou dokumentáciou, nemali inú možnosť, ako objektívne vyhodnotiť skutkový stav tak, že v čase rozhodovania o umiestnení predmetnej stavby rodinného domu žalobcov nie sú splnené hmotnoprávne podmienky zabezpečenia dopravného napojenia umiestňovanej stavby na miestnu komunikáciu (explicitne upravené v ustanoveniach § 47 písm. b/ stavebného zákona v spojení s § 4 ods. 4 a § 7 vyhlášky č. 532/ 2002 Z. z. a § 3 ods. 4 vyhlášky 453/2000 Z. z.), resp. že realizáciu tohto dopravného napojenia nie je možné v dohľadnej a primeranej dobe objektívne predpokladať.“

povolenie. 40. Na námietku sťažovateľov, že zákon explicitne nestanovuje, či musí prístupová cesta viesť k pozemku, na ktorom sa má realizovať stavba už v čase územného a stavebného konania o umiestnení a povolení stavby alebo až neskôr podľa ust. 7 ods. 4 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., podľa ktorého, prístupové cesty k stavbe musia byť zhotovené do začatia užívania stavby, reagoval žalovaný v napadnutom rozhodnutí tak, že ju vyhodnotil ako nedôvodnú a neakceptovateľnú. Podľa žalovaného, keďže k navrhovanej stavbe neexistuje žiadne dopravné napojenie, ani žiadne územné a stavebné povolenie na miestnu príjazdovú komunikáciu, pretože vlastník existujúcej účelovej komunikácie na pozemku parc. č. 4021/84 v kat. ú. Trnava nesúhlasí s napojením prístupovej komunikácie na túto účelovú komunikáciu, nemožno predpokladať, že miestna príjazdová komunikácia (podľa predloženej projektovej dokumentácie) k navrhovanému rodinnému domu bude povolená a preto nemôže byť ani zrealizovaná.

konania. 41. Správny súd sa so závermi žalovaného stotožnil, pričom priliehavo objasnil, prečo nepovažoval uvedenú námietku za dôvodnú. Kasačný súd nevzhliadol nesprávne právne posúdenie správnym súdom, ktoré malo spočívať v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 47 písm. b/ Stavebného zákona v spojení s § 4 ods. 4 a § 7 vyhlášky č. 532/2002 Z. z.

43. Kasačný súd k námietke sťažovateľov, že prístupová cesta nemusí byť k pozemku, na ktorom má byť stavba (umiestnená) postavená, viesť už v čase územného či stavebného konania uvádza, že z ustanovenia § 7 ods. 1 vyhl. č. 532/2002 Z. z. vyplýva, že stavba podľa druhu a účelu musí mať kapacitne vyhovujúce pripojenie na pozemné komunikácie, prípadne na účelové komunikácie. Podľa ods. 4 prístupové cesty k stavbe musia byť zhotovené do začatia užívania stavby. Kasačný súd má za to, že v súčasnej dobe nie je možné jednoznačne vysloviť záver, že by boli naplnené podmienky na zabezpečenie prístupu na stavenisko bez zásahu do vlastníckych práv manželov Grochálových (ďalší účastníci 10/ a 11/).

Keďže k navrhovanej stavbe, neexistuje žiadne dopravné napojenie ani žiadne územné a stavebné povolenie na miestnu príjazdovú komunikáciu, pretože vlastník existujúcej účelovej komunikácie na pozemku parc. č. XXXX/XX. v kat. úz. M. nesúhlasí s napojením prístupovej komunikácie na túto účelovú komunikáciu, nemožno predpokladať, že miestna príjazdová komunikácia (podľa predloženej projektovej dokumentácie) k navrhovanému rodinnému domu bude povolená a preto nemôže byť ani zrealizovaná.

45. K námietke týkajúcej sa nesprávnej aplikácie ustanovenia § 37 ods. 3 Stavebného zákona, keď sťažovatelia brojili proti záverom správneho súdu v bode 97 rozsudku a argumentovali tým, že vzhľadom na schválený územný plán Mesta Trnava správne orgány sa nemali zaoberať námietkou ďalších účastníkov 10/ a 11/ kasačný súd považuje za dôležité zdôrazniť, že ustanovenie § 37 ods. 3 Stavebného zákona ukladá obligatórne stavebnému úradu neprihliadať na námietky, ktoré sú v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou.

č. XXXX/XX, kat. úz. M.) v tom zmysle, že súhlas na jeho poskytnutie pre účel výstavby miestnej komunikácie nedajú, čo však znamená, že zabezpečenie predmetného pozemku na výstavbu miestnej komunikácie „A“ MOK 3,75/30“ v rámci preskúmavaného administratívneho konania presahuje jeho zákonné možnosti, teda predmet konania ako aj zákonné kompetencie konajúceho správneho orgánu vo veci umiestnenia stavby rodinného

47. Podľa kasačného súdu správny súd priliehavo a zrozumiteľne objasnil svoj prístup k aplikácii § 37 ods. 3 Stavebného zákona pri riešení otázky podmienok územného konania. Ak totiž stavebný úrad ako správny orgán po posúdení návrhu zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa § 37 ods. 1 Stavebného zákona, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo s predpismi v danom čase, návrh zamietne. Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce podklady podľa § 7a stavebného zákona. Inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom zisťovaní.

49. Znenie ustanovenia § 37 ods. 3 Stavebného zákona nie je možné aplikovať takým spôsobom, že sa použije jeho znenie bez kontextu celkového znenia ustanovenia § 37, teda aj jeho ustanovení v odseku 1, 2 a 4. Ak totiž stavebný úrad podľa ods. 4 (§ 37) stavebného zákona po posúdení návrhu zistí, že návrh alebo predložená dokumentácia nie je v súlade s podkladmi podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona, s predchádzajúcimi územnými rozhodnutiami, so všeobecnými technickými požiadavkami alebo predpismi uvedenými v § 37 ods. 2 návrh zamietne.

52. Správny súd v bode 100 napadnutého rozsudku uviedol, že: „Pokiaľ ide o nesprávne označenie čísla parcely pozemku vo vlastníctve manželov J. v jednom z odsekov odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, toto pochybenie nemožno považovať za nesprávne zistený skutkový stav, pretože s ohľadom na obsah administratívneho spisu, ako aj obsah zvyšku odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v spojení s administratívnym rozhodnutím prvého stupňa, je nesporné, že ide o chybu v písaní, odstrániteľnú postupom podľa § 47 ods. 6 správneho poriadku. Vo vzťahu k nesprávnemu konštatovaniu žalovaného, že na pozemku vo vlastníctve manželov J., parc. č. XXXX/XX, kat. úz. M., sa nachádza účelová komunikácia, správny súd uvádza, že toto konštatovanie je z hľadiska posúdenia zákonnosti rozhodnutia vo veci umiestnenia navrhovanej stavby irelevantné, nakoľko stále platí, že predmetný pozemok parc. č. XXXX/XX, kat. úz. M. sa nachádza vo vlastníctve manželov J., ktorí súhlas na prístup cez tento pozemok k pozemku vo vlastníctve žalobcov a k umiestňovanej stavbe nedali, a preto pre účely preskúmavaného územného konania posúdenie naplnenia územnotechnických

M.. Formálne zopakovanie administratívneho konania, za účelom opravy odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného nepredstavuje pre žalobcov reálnu možnosť dosiahnutia priaznivejšieho rozhodnutia vo veci.“ 53. S uvedenými závermi sa stotožňuje aj súd kasačný a v názore správneho súdu, ktorý logicky a udržateľným spôsobom objasnil, z akého dôvodu vyhodnotil za nedôvodnú žalobnú námietku sťažovateľov napádajúcu rozpor skutkového stavu, keď žalovaný správny orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol nesprávne označenie parcely č. XXXX/XX ako parcela č. XXXX/XX - účelová komunikácia, nevidel ani kasačný súd také pochybenie, ktoré by zakladalo nezákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu, pretože išlo o zrejmú chybu v písaní číselného označenia parcely číslom XXXX/XX. a o zrejmú nesprávnosť označenia parcely ako účelová cesta, ktorá je aj podľa kasačného súdu chybou odstrániteľnou, keď z ostatného textu odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že sa jedná o parcelu č. XXXX/XX (druhý odsek na str. 6 rozhodnutia žalovaného). Podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku chyby v

55. Kasačná sťažnosť OZ Pekné pole l. etapa bola podaná po uplynutí lehoty na jej podanie podľa § 443 ods. 4 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého opomenutý sťažovateľ musí podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa o rozhodnutí krajského súdu dozvedel, najneskôr v lehote troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia krajského súdu. Vzhľadom k tomu, že rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 20S/74/2020-170 nadobudol právoplatnosť dňa 24.05.2022 a kasačná sťažnosť bola podaná dňa 02.02.2023, t. j. po uplynutí objektívnej trojmesačnej lehoty na jej podanie, kasačný súd v zmysle § 459 písm. a) Správneho súdneho poriadku kasačnú sťažnosť OZ Pekné pole l. etapa odmietol ako oneskorene podanú.