2Svk/5/2024

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu (v kasačnom konaní sťažovateľ): Igor Bilanovič - I.B.+, IČO: 329377 76, miesto podnikania: Pavlovičovo námestie 3862/45, 080 01 Prešov, právne zastúpeného: Mgr. Marek Tauber, advokát so sídlom Hviezdoslavova 11, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Krajský súd v Prešove, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Košiciach č. k. PO-4Sa/10/2023-186 zo dňa 24. októbra 2023, ECLI:SK:SpSKE:2023:8023200206.1, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom po rozhodnutí NSS SR o postúpení veci

4. Uznesením č. k. 13SžNSS/1/2023-153 zo dňa 22.03.2023 Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „uznesenie NSS SR o postúpení veci“) postúpil vec Krajskému súdu v Prešove ako súdu vecne a miestne príslušnému. 5. S účinnosťou ku dňu 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 bol teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach. 6. Správny súd podanú správnu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) uznesením sp. zn. PO-4Sa/10/2023 zo dňa 24. októbra 2023 (ďalej aj ako „napadnuté uznesenie“) odmietol z dôvodu jej neprípustnosti. Odkazujúc na negatívne vymedzenie predmetu prieskumu v rámci správneho súdnictva podľa § 7 písm. b) SSP dôvodil tým, že pokiaľ sa žalobca domáhal ochrany pred nezákonným pridelením veci orgánmi riadenia a správy Krajského súdu Prešov vo veci 7Cob 46/2021 senátu 7Cob s riadiacim predsedom senátu JUDr. Jozefom Angelovičom dňa 11.10.2021 čas 9:37:08, ide zjavne o správny akt orgánu verejnej správy, ktorý nemá povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie žalovaného

9. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukazuje na stanovisko k podanej správnej žalobe, ktorého obsahu sa naďalej pridržiava. Stručne popisuje predmet konania, účel správneho súdnictva a vyzdvihuje potrebu primárneho skúmania naplnenia procesných podmienok konania, medzi ktoré, okrem iného, patrí aj otázka právomoci či príslušnosti správneho súdu na konanie. V tejto súvislosti konštatuje, že do kompetencie správneho súdu nemôže patriť preskúmavanie procesu pridelenia sporovej obchodnoprávnej veci pre účely jej vybavenia príslušným sudcom či senátom všeobecného súdu. Má za to, že nešlo o postup, ktorým sa rozhodovalo v správnom konaní, a ústavným zásadám či ustanoveniam § 1 a § 2 SSP nezodpovedá rozšírenie právomoci správneho súdu aj na vyhodnocovanie otázok zákonného sudcu (senátu) určeného pre príslušné súdne sporové konanie. Činnosť správneho súdu podľa žalovaného nemôže nahrádzať obsah kompetencie dovolacieho, resp. ústavného súdu. Uzatvára, že správny súd správne podanú žalobu odmietol pre nesplnenie procesných podmienok pre jej vecné vybavenie. Zároveň v reakcii na jeden zo sťažnostných bodov dodáva, že ak správny súd vec vybavoval len z pohľadu splnenia procesných podmienok, nemusel vo veci ani nariaďovať pojednávanie. Sťažovateľom označený nález Ústavného súdu SR a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sú podľa jeho názoru bez akejkoľvek relevancie pre posudzovanú vec. 10. Sťažovateľ v replike k vyjadreniu žalovaného prezentuje výklad jeho obsahu tým spôsobom, že Krajský súd v Prešove vlastne pripustil, že prideľovanie vecí je súčasťou rozhodovacej právomoci priamo senátov tohto súdu, nie orgánov riadenia a správy tohto súdu. Žalovaný bol povinný prideliť spornú vec orgánmi riadenia a správy súdu, a nie umožniť prideľovanie veci senátmi ako súčasť ich rozhodovacej právomoci. Podotkol, že orgán riadenia a správy súdu je orgánom verejnej moci a dohľad nad jeho činnosťou vykonáva Ministerstvo spravodlivosti SR ako ústredný orgán verejnej moci, a to prostredníctvom odboru dohľadu nad súdnictvom. Opätovne poukazuje na uznesenie NSS SR o postúpení veci, ktorého obsah interpretuje ako pokyn súdu vyššej inštancie pre správny súd, aby vo veci konal. V samostatnom podaní zároveň žiada o zažurnalizovanie originálu tohto uznesenia do súdneho spisu k aktuálne prejednávanej veci.

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej „kasačný súd“ alebo „najvyšší správny súd“) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach sťažnostných bodov, ktorými bol viazaný (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2, § 453 ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto túto podľa § 461 SSP zamietol.

Jozefa Angeloviča. 13. Sťažovateľ v rámci textu kasačnej sťažnosti opakovane akcentuje, že správny súd bol uznesením kasačného súdu o postúpení veci zaviazaný konať a rozhodnúť o existencii iného zásahu zo strany Krajského súdu v Prešove do práv sťažovateľa. Kasačný súd preskúmavajúc napadnuté uznesenie správneho súdu o odmietnutí onej žaloby uvádza, že sťažovateľ si postupujúce uznesenie najvyššieho správneho súdu nesprávne interpretuje.

preto nenachádza opodstatnenie. 14. Vo vzťahu k povahe rozvrhu práce kasačný súd poukazuje na ustanovenie § 50 a nasl. zákona o súdoch, ktoré rozvrh práce definuje ako akt riadenia predsedu súdu smerom k organizácii práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok. Jednou z obsahových náležitostí rozvrhu práce je určenie senátov/sudcov poverených vybavovaním jednotlivých druhov vecí, ktoré došli na súd, s uvedením predsedu senátu a ďalších sudcov; v prípade že je senát zložený z viacerých predsedov senátov určených do toho istého senátu, rozvrh práce určí, ktorý z nich riadi a organizuje činnosť senátu. Žiadnu podrobnejšiu reguláciu k zloženiu senátov, napr. k možnosti toho istého sudcu byť členom viacerých senátov, zákon neupravuje. Zákon o súdoch tiež zakotvuje pravidlo, že veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí, pričom podmienka náhodného výberu je splnená vtedy, ak sa má vec prideliť jednému z aspoň

internom postupe. 16. Na základe rozvrhu práce sú jednotlivé prípady prideľované sudcom/senátom určeným rozvrhom práce pre stanovený druh agendy náhodným výberom pomocou softvéru schváleného Ministerstvom spravodlivosti SR, pričom súčasne so zapísaním novej veci do systému softvér náhodne generuje senát/sudcu, ktorému je vec pridelená. Žiadny časový priestor medzi pridelením veci a generovaním náhodného výberu senátu/sudcu v skutočnosti neexistuje, ako to v svojich tvrdeniach implikuje a dokladá potvrdeniami súdu sťažovateľ.

Platí však, že akt pridelenia veci senátu nie je administratívnym zásahom orgánu riadenia daného súdu v oblasti verejnej správy, ktorého zákonnosť by podliehala dohľadu správnych súdov.

Pridelenie veci konkrétnemu senátu alebo samosudcovi je súčasťou súdneho konania po podaní návrhu (žaloby), preto patrí do výkonu súdnej moci a nie do verejnej správy ako osobitné administratívne konanie. Postup príslušného súdu pri pridelení veci, vrátane pravidiel stanovených rozvrhom práce, možno preskúmať na námietku účastníka v riadnom inštančnom postupe nadriadeným súdom, ktorý je oprávnený rozhodnúť o opravnom prostriedku v danej konkrétnej veci. Tento postup sťažovateľ aj využil, keď proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Cob/46/2021-335, 7Cob/47/2021-335 zo dňa 12.04.2022 podal dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky, v ktorom okrem iného namietal aj porušenie práva na zákonného sudcu pri pridelení veci senátu 7Cob Krajského súdu v Prešove, pričom dôvodil tými istými skutočnosťami, aké uviedol aj v správnej žalobe proti inému zásahu žalovaného v tu prejednávanej veci.

za dostatočne odôvodnený a zároveň nevykazujúci znaky svojvôle pri výklade a aplikácii na vec sa vzťahujúcich ustanovení Správneho súdneho poriadku. Preto možno uzavrieť, že sťažovateľkou namietaný iný zásah orgánu verejnej správy nebol vykonaný v oblasti verejnej

Možno teda ustáliť, že napadnuté pridelenie veci sudcovi na základe rozvrhu práce nemá povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby. 15. Samotný záver, že v predmetnej veci nejde o iný zásah orgánu verejnej správy, ktorého zákonnosť by mohol správny súd preskúmať, vyvodený z nedostatku jeho definičných znakov prezentovaných v bodoch 13 a 14 tohto uznesenia, vedie k záveru, že krajský súd správne identifikoval neodstrániteľný nedostatok procesnej podmienky, ktorý mu bránila v meritórnom prieskume podanej správnej žaloby.

sa pozastaviť na tým, že najvyšší správny súd napadnutým uznesením odobril krajským súdom zvolený procesný postup podľa § 18 ods. 1 SSP, pričom v okolnostiach prejednávanej veci nebolo vylúčené, aby predmetné konanie vyústilo aj do iného procesného rozhodnutia krajského súdu [napr. podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, § 99 písm. b) SSP], akékoľvek z uvedených procesných rozhodnutí vedie v konečnom dôsledku k záveru, že správny súd sa správnou žalobou nezaoberá.

tak právomoc všeobecných súdov. 20. K namietanému čl. 46 ods. 2 ústavy ústavný súd uvádza, že zaručuje ústavné právo fyzických osôb a právnických osôb, ktoré obhájiteľným spôsobom tvrdia, že boli na svojich právach ukrátené rozhodnutím orgánu verejnej správy, obrátiť sa na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak, pričom z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

29. . . . Zohľadňujúc v tomto prípade zjavne silnú hypotetickosť sťažovateľových námietok, resp. absenciu relevantnej pochybnosti týkajúcej sa nerešpektovania práva náhodného výberu zákonného sudcu a neodňatia veci zákonnému sudcovi, ďalej zjavnú nemožnosť priamym spôsobom preukázať kritériá náhodného výberu zákonného sudcu súdmi zúčastnenými na rozhodovaní v tejto veci, ako aj ďalšie práva (napr. právo nazerať do spisu, právo podať námietku zaujatosti) sťažovateľa, ktorých realizácia v priebehu konania dotvára a zabezpečuje ochranu ústavného základného práva na zákonného sudcu, však ústavný súd dospel k záveru, že k zásahu do materiálnej podstaty namietaného základného práva na zákonného sudcu v tomto prípade nedošlo.“

Je preto zrejmé, že odmietnutím správnej žaloby nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, ani k odmietnutiu spravodlivosti, a to i napriek skutočnosti, že v Ústavným súdom SR preskúmavanej veci o druhovo rovnakej žalobe rozhodol krajský súd odlišne, a to zastavením konania a postúpením veci Ministerstvu spravodlivosti SR ako príslušnému orgánu.

21. Ak sťažovateľ namietal, že správny súd aj napriek jeho výslovnej žiadosti vo veci nenariadil pojednávanie, čím mu odňal možnosť konať pred súdom, kasačný súd pripomína, že § 107 SSP síce stanovuje povinnosť správneho súdu nariadiť pojednávanie, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, avšak to súčasne za predpokladu, že rozhoduje vo veci samej.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd námietky sťažovateľa uvedené v?kasačnej sťažnosti považoval za nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako?nedôvodnú

24. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.