2Svk/52/2022
ECLI:SK:NSSSR:2022:9622200217.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 7Sa/13/2022
- IČS
- 9622200217
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána Trenčana v právnej veci žalobcu: K. G., nar. XX. S. XXXX, trvale bytom Y. XX, XXX XX Y., F. A. proti žalovanému: Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č. k.: 7Sa/13/2022-91 zo dňa 25. augusta 2022, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu odmieta . II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I.
1. Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „správny súd“) bola dňa 4. marca 2022 doručená správna žaloba žalobcu zo dňa 02. marca 2022 označená ako: Správna žaloba v sociálnych veciach proti nečinnosti a o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodovania žalovaného č. 00282/2022-Os-4 zo dňa 7. februára 2022 vo veci evidencie nesprávnych osobných údajov a ich poskytovanie v- kompletnom nemocničnom informačnom systéme a nemocničný systém u prevádzkovateľa (v jeho systéme nemocníc): Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice, Rastislavova 43, 041900 Košice (ďalej len „správna žaloba“). Žalobca sa ňou domáhal, aby správny súd vydal uznesenie: Úrad na ochranu osobných údajov je povinný v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia vo veci nesprávnych zdravotných údajov, nesprávnych osobných údajov a nesprávnych a zavádzajúcich údajov osobného charakteru zo dňa 19. novembra 2018 známym pôvodcom vzniknutého nepriaznivého stavu postupovať podľa ustanovení § 80 ods. 4, § 81 ods. 3 písm. f), § 102 ods. 3 písm. a), b), c), § 106 ods.
1 písm. d) zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov, a teda je povinný riešiť nesprávne osobné údaje, zisťovať príčiny, nariaďovať ich riešenie a vydať príkazy pôvodcovi v jeho systéme s nesprávnymi osobnými údajmi a zneškodnenie nesprávnych, neúplných alebo neaktuálnych osobných údajov a odstránenie nepriaznivých následkov a napraviť ich za rovnakých podmienok podľa vzoru v správnej žalobe zo dňa 02. marca 2022 na strane 4 bod 4. a vydanie mena škodcu, ktorý zadal nesprávne osobné údaje. Súčasťou správnej žaloby boli a) žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov a b) žiadosť o pridelenie právneho zastúpenia.
2. Správny súd po preskúmaní správnej žaloby dospel k záveru, že správna žaloba trpí vadami, ktoré sú prekážkou konania. Z obsahu správnej žaloby nebolo správnemu súdu zrejmé, čoho sa žalobca domáha. Správna žaloba tiež podľa správneho súdu nespĺňala zákonom predpísané všeobecné náležitosti podania podľa ustanovenia § 57 ods. 1 SSP, ani osobitné náležitosti konkrétneho druhu žaloby tak, ako je uvedené v ustanoveniach § 182 ods. 1 a 2, § 246 ods. 1 a 2 SSP. Uznesením č. k.: 7Sa/13/2022-62 zo dňa 11. júla 2022 (ďalej len „výzva“) preto vyzval žalobcu, aby doplnil a opravil správnu žalobu tak, ako je uvedené vo výroku predmetného uznesenia.
Najmä, aby určil, či mienil podať správnu žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy alebo všeobecnú správnu žalobu a s ohľadom na to doplnil náležitosti správnej žaloby v zmysle ustanovení SSP. Správny súd zároveň poučil žalobcu o povinnosti zastúpenia advokátom v prípade podania všeobecnej správnej žaloby, ako aj o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
3. Uznesením č. k.: 7Sa/13/2022-91 zo dňa 25. augusta 2022 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) správny súd odmietol správnu žalobu, nakoľko žalobca nepostupoval v zmysle výzvy správneho súdu zo dňa 11. júla 2022 a neodstránil vady správnej žaloby.
4. Dňa 22. septembra 2022 bola správnemu súdu doručená kasačná sťažnosť žalobcu zo dňa 19. septembra 2022 proti napadnutému uzneseniu z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. b), c), f) a g) SSP. Spolu s kasačnou sťažnosťou doručil žalobca opäť a) žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov a b) žiadosť o pridelenie právneho zastúpenia. Žalobca s napadnutým uznesením nesúhlasí a trvá na riadnom prejednaní správnej žaloby.
Argumentoval, že nemôže byť právne zastúpený príslušným Centrom právnej pomoci, nakoľko proti tomuto Centru právnej pomoci vedie súdny spor a z dôvodu predošlého nesprávneho právneho poradenstva mu nedôveruje. Vzhľadom na to požaduje pridelenie právneho zástupcu od súdu.
Niekoľkokrát v kasačnej sťažnosti zdôraznil, že nie je právne zastúpený a že vzniknutá situácia je v rozpore s jeho právami vyplývajúcimi z čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. (ďalej len „Ústava Slovenskej republiky“), z čl. 6 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a z čl. 6 Európskeho dohovoru o ľudských právach (ďalej len „Dohovor“). To, že proces zabezpečenia inej právnej pomoci ako tej z Centra právnej pomoci zlyhal, nemôže ísť podľa žalobcu na jeho ťarchu. Žalobca v kasačnej sťažnosti tiež uviedol, že: aspoň kvalifikovaný súd by s ohľadom na ustanovenie § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník zakotvujúceho zásadu súladného výkonu práv s dobrými mravmi, sa dokázal povzniesť nad slepú požiadavku zákona a zobral na seba zodpovednosť za iný výklad, ktorý by bol však ozaj spravodlivý, dokázal by zodpovedne povedať, že v tejto situácii súdne rozhodnutie o zamietnutí sťažnosti je čo do výsledku v rozpore s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva. To, že štát respektíve štátne orgány nie sú schopné pre žalobcu zabezpečiť právnu pomoc, zasahuje do podľa žalobcu do jeho práva na prístup k súdu.
Z toho dôvodu žalobca tiež uviedol, že: nemohol preukázať procesnú subjektivitu, nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca a týmto nesprávnym procesným postupom mu bolo znemožnené, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.
5. Správny súd vzhľadom na nemožnosť ustáliť predmet sporu nevyrúbil žalobcovi súdny poplatok ani nedoručil kasačnú sťažnosť žalovanému, ale predložil vec na rozhodnutie Najvyššiemu správnemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „kasačný súd“).
II. Podľa § 449 ods. 1 SSP sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačnú sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 459 písm. d) SSP kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak neboli splnené podmienky podľa § 449. 6. Kasačný súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť žalobcu proti napadnutému uzneseniu je potrebné postupom podľa § 459 písm. d) SSP v spojení s § 449 SSP odmietnuť ako neprípustnú.
7. Ako je z kasačnej sťažnosti zrejmé, a ako v nej je aj výslovne niekoľkokrát uvedené, kasačná sťažnosť nebola spísaná advokátom tak, ako to vyžaduje § 449 ods. 1 SSP. Ustanovenie § 449 ods. 2 SSP ustanovuje výnimky z povinnosti zastúpenia advokátom. Sťažovateľ nemá vysokoškolské právnické vzdelanie a žalovaným nie je Centrum právnej pomoci, preto sa na žalobcu výnimky v zmysle § 449 ods. 2 písm. a) a c) SSP nevzťahujú. Pravdou je, že správny súd nedokázal ustáliť predmet sporu, keďže žalobca neodstránil vady správnej žaloby. Napriek tomu možno jednoznačne vylúčiť aj výnimku v zmysle § 449 ods. 2 písm. b) SSP, keďže z obsahu správnej žaloby možno bez pochybností vyvodiť, že nejde o správnu žalobu v sociálnych veciach ani vo veciach azylu, zaistenia či administratívneho vyhostenia. Uvedené dokazuje aj výzva správneho súdu na odstránenie vád správnej žaloby, ktorá smeruje k špecifikácii, či ide o všeobecnú správnu žalobu alebo o správnu žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Ani jeden z týchto typov správnej žaloby však v konaní o kasačnej sťažnosti nie je oslobodený od povinnosti zastúpenia advokátom.
Keďže kasačná sťažnosť nebola spísaná advokátom a keďže v zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môžu štátne orgány konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, kasačný súd nemôže rozhodnúť inak, ako kasačnú sťažnosť odmietnuť ako neprípustnú. 8.
Zákonodarca prostredníctvom ustanovenia § 449 ods. 1 SSP vyžaduje povinné zastúpenie advokátom nie len v kasačnom konaní, ale už pri spísaní kasačnej sťažnosti. Dôvodom je, že kasačná sťažnosť je opravným prostriedkom, určeným na riešenie právnych otázok. Obligatórnym zastúpením advokátom už pri spísaní kasačnej sťažnosti by sa malo predchádzať nebezpečenstvu ujmy, ktorá by mohla sťažovateľovi vzniknúť v dôsledku nekvalifikovaného podania. Účelom je tiež predchádzať podávaniu zjavne neopodstatnených, resp. neprípustných kasačných sťažností. Vzhľadom na zložitosť kasačného konania, by teda mala byť vec, pred tým ako bude predložená súdu, riadne právnicky premyslená a odborne spracovaná.
Ako uvádza Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. 3Svk/15/2021 zo dňa 24. novembra 2021: Ak bol sťažovateľ o povinnosti spísania kasačnej sťažnosti advokátom riadne poučený a túto povinnosť nesplnil, kasačný súd môže kasačnú sťažnosť odmietnuť podľa § 459 písm. d) SSP bez toho, aby sťažovateľa na túto zásadnú vadu vyzýval podľa § 450 ods. 1 SSP. Kasačný súd pritom odkazuje najmä na body 12. a 13. citovaného uznesenia, kde Najvyšší súd Slovenskej republiky odkazuje aj na ďalšie svoje obdobné rozhodnutia ako aj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. Tým poskytuje ešte detailnejšie odôvodnenie otázky povinného právneho zastúpenia. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že kasačný súd musí trvať na povinnom zastúpení advokátom, ktoré v prejednávanom prípade absentuje.
Rozhodol preto tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. 9. Kasačný súd upozorňuje, že súdy v správnom súdnictve nie sú štátnymi orgánmi, ktoré by mali právomoc rozhodovať o udelení právnej pomoci žalobcovi. Právny poriadok Slovenskej republiky takéto oprávnenie zveruje do rúk Centra právnej pomoci v ustanovení § 10 ods. 5 zákona č. 327/2005 Z. z. poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 8/2005 Z. z. Kasačný súd nijako nemôže zasahovať do oprávnení, ktoré sú zákonom zverené Centru právnej pomoci, teda nemôže ani rozhodnúť o pridelení právnej pomoci žalobcovi.
Aj s odkazom na vyššie uvedený čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého môžu štátne orgány konať výlučne tak, ako im právny poriadok umožňuje, kasačný súd kasačnú sťažnosť odmietol ako neprípustnú.
10. Nad rámec uvedeného kasačný súd konštatuje, že právne posúdenie žalobcu o povinnosti štátu zabezpečiť mu právnu pomoc v prejednávanom prípade je nesprávna. Kasačný súd reflektuje pozitívny záväzok štátu vyplývajúci mu z čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru, t. j. bezplatne poskytnúť obhajcu v prípade nedostatku finančných prostriedkov, ak to vyžadujú záujmy spravodlivosti. Súčasne však upozorňuje, že uvedené ustanovenie sa týka osôb obvinených z trestného činu, čo žalobca nie je. Z článku 6 ods. 1 Dohovoru nevyplýva povinnosť štátu poskytnúť bezplatnú pomoc v každom spore. Môže mu však z neho vyplývať v prípade, ak sa ukáže, že je nevyhnutná pre účinný prístup k súdu (Viď. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva Airey proti Írsku zo dňa 9. októbra 1979, č. 3682/10). Štát tak v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva žalobcovi umožnil bezplatné právne zastúpenie prostredníctvom Centra právnej pomoci. Bolo potom na žalobcovi, aby túto možnosť využil.
V predmetnom konaní je bez právneho významu dôvod, prečo sa žalobca rozhodol o právne zastúpenie Centrum právnej pomoci nepožiadať. Dôležitý je výlučne následok, teda že kasačná sťažnosť žalobcu nebola spísaná advokátom, a to napriek tomu, že štát mu bezplatné právne zastúpenie poskytol. 11.
Podľa kasačného súdu nebolo obmedzené ani žalobcovo právo podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na právnu pomoc v konaní pred súdmi, inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy od začiatku konania a za podmienok ustanovených zákonom. Žalobca, pokiaľ nemal finančné prostriedky na zabezpečenie advokáta, mohol požiadať príslušné Centrum právnej pomoci o jeho pridelenie. Štát si tak splnil svoj pozitívny záväzok zabezpečiť právnu pomoc tým, ktorí nie sú finančne spôsobilí urobiť tak sami. To ale neznamená, že štát je povinný hľadať advokáta dovtedy, kým žalobca nebude s právnymi službami spokojný.
Takáto povinnosť štátu nevyplýva z Európskeho dohovoru o ľudských právach, z Ústavy Slovenskej republiky, ani z čl. 6 ods. 2 CSP, na ktorý žalobca poukazuje. Citované ustanovenie nemôže kasačný súd aplikovať tak, aby povinnosť zastúpenia advokátom pri spísaní kasačnej sťažnosti od žalobcu nevyžadoval, alebo že by sám rozhodol o pridelení advokáta žalobcovi.
12. Vzhľadom na to, že kasačná sťažnosť žalobcu nebola spísaná advokátom a že žalobca nie je v kasačnom konaní advokátom ani zastúpený, čo je základná procesná podmienka pre ďalší postup v kasačnom konaní, kasačný súd sa nemohol zaoberať dôvodmi kasačnej sťažnosti a bol povinný kasačnú sťažnosť žalobcu podľa § 459 písm. d) SSP ako neprípustnú odmietnuť.
13. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v zmysle § 170 písm. a) SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov kasačného konania, nakoľko kasačná sťažnosť bola odmietnutá.
14. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v danej veci rozhodol jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok
V Bratislave dňa 28. novembra 2022