2Svk/54/2022

1. Okresný úrad v Žiari nad Hronom, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií vydal záväzné stanovisko, č. OU-ZH-OCDPK-2016/013168-002, zo dňa 2. decembra 2016 (ďalej len „záväzné stanovisko“), ktorým bola povolená výnimka zo zákazu činnosti v ochrannom pásme cesty č. III/2519 na dobu 5 rokov od vydania uvedeného povolenia. 2. Na základe záväzného stanoviska vydal stavebný úrad mesta Žarnovica rozhodnutie č. 1999/2017, zo dňa 18. januára 2017 (ďalej len „rozhodnutie o predĺžení povolenia“). Rozhodnutím o predĺžení povolenia stavebný úrad predĺžil povolenie umiestnenia dočasnej existujúcej reklamnej stavby špecifikovanej v rozhodnutí, umiestnenej v katastrálnom území N. R., na pozemku parcela CKN č. XXX, pri ceste III/2519. 3. Rozhodnutie o predĺžení povolenia bolo v rámci mimoodvolacieho konania zrušené rozhodnutím Okresného úradu v Banskej Bystrici (ďalej len „okresný úrad“), č. OU-BB- OVBP2-2018/006677/06-BX, zo dňa 11. januára 2018 (ďalej len „rozhodnutie okresného úradu“), a to z dôvodu porušenia § 10 ods. 4 v súčinnosti s § 24f ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení účinnom ku dňu vydania rozhodnutia o predĺžení povolenia (ďalej len „Cestný zákon“).

5. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, ktorou sa domáhal, aby Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie okresného úradu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca argumentoval nepreskúmateľnosťou uvedených rozhodnutí v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/ 2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), nedostatočným zistením skutkového stavu v zmysle § 191 ods. 1 písm. e) SSP a porušením ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP. Žalovaný nevyhovel žiadosti žalobcu o zaslanie kópie administratívneho spisu, čím boli podľa názoru žalobcu porušené jeho procesné práva a odňatá možnosť náležite argumentovať, nakoľko nemal k dispozícii všetky podklady pre rozhodnutie. Žalovaný tiež podľa žalobcu postupoval v rozpore s ustanovením § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. Zákon o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „SP“), pretože v odôvodnení rozhodnutia absentuje, akými úvahami bol vedený, ako použil správnu úvahu

6. Správny súd rozhodol rozsudkom, č. k.: 23S/79/2018-71, zo dňa 18. septembra 2019 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) tak, že správnu žalobu zamietol. Postup žalovaného ako aj okresného úradu považoval za zákonný a žalobcovými námietkami nespochybnený. Rozhodnutie o predĺžení povolenia nebolo podľa správneho súdu možné ponechať v platnosti, keďže nezodpovedalo ustanoveniam § 10 ods. 4 a § 24f ods. 1 Cestného zákona.

Ako dôvodnú nevyhodnotil správny súd ani námietku o nedostatočnom zistení skutkového stavu s ohľadom na vzdialenosť reklamnej stavby od cesty. To, že reklamná stavba stojí v ochrannom pásme podľa správneho súdu skutočne vyplývalo z viacerých listín - právoplatných rozhodnutí týkajúcich sa umiestnenia dočasnej reklamnej stavby, ako aj z podporného zmerania z katastrálnej mapy.

8. Dňa 29. januára 2020 vydal správny súd opravné uznesenie, č. k.: 23S/79/2018-103 (ďalej len „opravné uznesenie“), ktorým opravil záhlavie rozsudku správneho súdu tak, že po označení žalovaného doplnil: za účasti ďalšieho účastníka konania: 1/ Z.. Y. D., R. O. XX, XXX XX. U. U., 2) G. F., N. R. XX, XXX XX. M., 3) H. X., M. XX, XXX XX M., 4) K. F., T. XX, XXX XX M. Q. F.. Správny súd zistil, že pri písomnom vyhotovení rozsudku došlo k chybe v písaní, a preto postupoval v zmysle § 143 SSP tak, že vykonal opravu. 9. Proti opravnému uzneseniu podal žalobca kasačnú sťažnosť zo dňa 13. marca 2020, ktorú taktiež odôvodnil tým, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Žalobca rovnako ako v prípade kasačnej sťažnosti proti rozsudku správneho súdu vychádzal zo skutočnosti, že v žalobe označil ďalších účastníkov konania, ktorí neboli pribratí do konania a súd s nimi ani nekonal. Správny súd podľa žalobcu nepostupoval správne, keď ďalších účastníkov konania doplnil do záhlavia prostredníctvom opravného uznesenia, nakoľko nešlo o chybu v písaní, ale o procesnú vadu. V jej dôsledku nemohli ďalší účastníci konania využiť svoje práva, pričom žalobca v tejto súvislosti poukázal najmä na zmysel ustanovení § 105 ods. 1,2 a § 106 ods. 1 SSP. Podľa žalobcu ide o zásah do práva na spravodlivý proces a navrhol, aby kasačný súd zrušil opravné uznesenie a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 10. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo dňa 26. mája 2020 tak, že námietka žalobcu sa týka procesného pochybenia súdu, ku ktorému možno len navrhnúť, aby kasačný súd zamietol podanú kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú, nakoľko keby aj Krajský súd v Banskej Bystrici konal s uvedenými osobami ako účastníkmi konania, výsledok by bol rovnaký. Procesné práva menovaných účastníkov konania nemajú podľa žalovaného vplyv na nezákonnosť rozhodnutia stavebného úradu, pre ktoré bolo toto rozhodnutie zrušené.

Podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

Kasačný súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť žalobcu proti napadnutému uzneseniu je potrebné postupom podľa § 461 SSP zamietnuť. Z argumentácie uvedenej v kasačnej sťažnosti kasačnému súdu vyplynulo, že žalobca sa domáha zrušenia rozsudku správneho súdu z dôvodu, že správny súd nekonal s ďalšími účastníkmi konania. Uvedenú námietku kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú, a to na základe viacerých skutočností opísaných nižšie.

právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy. (Viď. Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. § 2. Bratislava:

žalobcu. Aj na základe uvedeného prijal kasačný súd záver, že podstatou správneho súdnictva je ochrana subjektívnych práv žalobcu, a preto sa ochrany týchto práv musí domáhať osoba, ktorej porušené subjektívne práva prináležia. Nie je možné domáhať sa ochrany práv iného subjektu práva. Takýto výklad by viedol k situácii, kedy by sa žalobca mohol domáhať ochrany subjektívnych práv iného, a to napriek jeho nevôli. Pripustenie takejto možnosti by nebolo správne aj vzhľadom na- čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá. Analogicky, nikomu nemožno nanútiť ochranu jeho práv, ak ich sám brániť nechce, respektíve ak ich ani nepovažuje za porušené.

Slovenskej republiky. Teória a prax. 2. prepracované a doplnené vydanie. Čl. 46. Bratislava: C. H. Beck, 2019.) Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sa na nezávislom a nestrannom súde možno domáhať svojho práva. Obdobne, podľa čl. 46 ods. 2 Ústavy

V zmysle citovaného ustanovenia sa môže ochrany na správnom súde domáhať každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené. Aj na základe uvedeného prijal kasačný súd záver, že ak správny súd nekonal s ďalšími účastníkmi konania, mohli túto skutočnosť kasačnou sťažnosťou namietať potenciálni opomenutí ďalší účastníci konania, nie žalobca. Keďže žalobcom tvrdené porušenie procesných práv ďalších účastníkov konania nenamietali títo účastníci ale žalobca, kasačný súd vyhodnotil kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú.

Logicky sa pritom ochrany subjektívnych práv môžu dovolávať len tie subjekty, o ktorých práva, právom chránené záujmy a povinnosti ide. (Viď. Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. § 177.

16. Je pravdou, že výnimky z vyššie uvedeného pravidla existujú, ale sú v právnom poriadku výslovne uvedené. Príkladmo možno uviesť správnu žalobu zainteresovanej verejnosti, ktorá smeruje k ochrane porušeného verejného záujmu v oblasti životného prostredia (§ 178 ods. 3 SSP) alebo správnu žalobu prokurátora, ktorá smeruje k ochrane zákonnosti, teda práva objektívneho (§ 178 ods. 2 SSP). Takáto právna úprava je súladná s § 177 ods. 2 SSP, ktorý výslovne ustanovuje, že ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo subjekt výslovne na to oprávnený zákonom. Je teda nutné konštatovať, že žalobca, ktorý nie je prokurátorom alebo subjektom na to oprávneným zákonom, sa v kasačnej sťažnosti nemôže úspešne domáhať ochrany subjektívnych práv ďalších účastníkov konania, pokiaľ ním namietané porušenia nemali dopad aj na jeho subjektívne práva. Kasačný súd preto vyhodnotil kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.

Bratislava: C. H. Beck, 2018.) Aj z citovaného názoru vyplýva, že opravné prostriedky slúžia na ochranu svojich vlastných subjektívnych práv, nie na ochranu práv iného. Takýto právny záver podporuje aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 322/09, zo dňa 25. septembra 2009, v ktorom sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k porušeniu práva na spravodlivý proces postupom súdu. Aj keď sa uvedené uznesenie netýka správneho súdnictva, právne závery sú aplikovateľné aj na prejednávaný prípad, nakoľko v oboch prípadoch ide o namietanie nesprávneho procesného postupu súdu, dôsledkom ktorého malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd Slovenskej republiky sa vyjadril v tom zmysle, že namietaný postup okresného súdu by mohol zakladať porušenie označených práv sťažovateľov len v prípade, ak by bol spojený s konkrétnym relevantným nepriaznivým dôsledkom pre sťažovateľov, ktorý bol týmto postupom spôsobený, pričom by sa tento negatívny dôsledok musel zároveň vzťahovať na výsledok konania a nebolo by ho možné korigovať v ďalšom procesnom postupe, prípadne v opravných konaniach.

V prípade nekonania s ďalšími účastníkmi konania by mohlo byť porušené ich právo na spravodlivý proces, nie však žalobcovo. Aj zrušenia rozsudku správneho súdu by sa v takej situácii mohli domáhať opomenutí ďalší účastníci konania, nie však žalobca. Keďže žalobcovi nebolo v konaní nijako znemožnené uskutočňovať jemu patriace procesné práva, je nutné prijať záver, že v prejednávanom prípade nebolo ani porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. Kasačnú sťažnosť je preto potrebné vyhodnotiť ako nedôvodnú. 19.

bola doručená nasledovne: Y. D. dňa 17. januára 2019, H. X. dňa 22. januára 2019, K. F. dňa 14. januára 2019 a G. F. sa zásielku doručovanú dňa 14. januára 2019 doručiť nepodarilo.

O kasačnej sťažnosti preto kasačný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. 20. O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v zmysle § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľovi nepriznal náhradu trov kasačného konania z dôvodu neúspechu v kasačnom konaní. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané.

V Bratislave dňa 30. januára 2023