2Svk/55/2022
ECLI:SK:NSSSR:2024:1018200999.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 2S/110/2018
- IČS
- 1018200999
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Občianska iniciatíva proti Polyfunkčný objekt Endlicher House, zastúpená splnomocnencom Občianskej iniciatívy oprávneným konať v jej mene: JUDr. Jana Dráčová, nar. 14.05.1962, Čajakova 4030/7, Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné prostredie, Tomášikova 46, Bratislava, za účasti: 1. FINEP Premiére, s.r.o., IČO: 36488941, Trnavská 6/A, Bratislava, právne zastúpený: InLaw, s.r.o., IČO: 36716979, Záhradnícka 36, Bratislava, 2. Združenie domových samospráv, o.z., (sťažovateľ) IČO: 31820174, Rovniankova 1667/14, Bratislava, 3. Cyklokoalícia, o.z., IČO: 31800394, Partizánska 7162/ 2, Bratislava, 4. W. V., bytom O. X, O., 5. R. P., O. X, O., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2018/049433-HAN zo dňa 04.05.2018, v konaní o kasačnej sťažnosti účastníka v 2. rade proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S/110/ 18/-157, z 25. mája 2022, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Okresný úrad Bratislava odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia (ďalej len „prvostupňový orgán“) po vykonaní zisťovacieho konania o posudzovaní zmeny navrhovanej činnosti vydal dňa 20.12.2017 rozhodnutie č. j.: OU-BA-OSPZ3-2017/085926/RAB/I-EIA-r, že zmena navrhovanej činnosti Polyfunkčný objekt ENDLICHER HOUSE, Šancová ulica, Bratislava, ktorej účelom je zvýšenie zastavanej plochy nadzemných podloží z 35547 m2 na 37886 m2, zmena architektonického a dispozičného riešenia stavby a zmena technológie parkovania, situovaná v Bratislavskom samosprávnom kraji, okrese Bratislava I, v mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, na pozemkoch s parc. č. XXXX/XX, k. ú. W. Q. sa nebude posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o EIA“). Prvostupňový orgán súčasne rozhodol, že v procese konania a povolení činností podľa osobitných predpisov bude potrebné zohľadniť konkrétne požiadavky, ktoré vyplynuli zo stanovísk doručených k oznámeniu o zmene navrhovanej činností: · zohľadniť pripomienky a požiadavky rezortného orgánu (bod 3.) · všetky dopravné parametre navrhnúť v súlade s príslušnými normami STN a technickými normami, · doložiť súlad s ÚPN, · v prípade malého zdroja znečisťovania ovzdušia je potrebné vyžiadať si podľa § 17 zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší súhlas na povolenie jeho stavby od. Hl. m. SR Bratislava, · zohľadniť opatrenia a podmienky uvedené v Záverečnom stanovisku č. OU-BA- OSZP3-2016/009944/LAZ/IEIA-zs z 22.07.2016, · zaoberať sa podmienkami dotknutej verejnosti uplatnenými v rámci zisťovacieho konania a opodstatnené pripomienky, ktoré majú oporu v zákone, zohľadniť v ďalšom stupni projektovej dokumentácie stavby a pri povoľovaní činnosti podľa osobitných predpisov, · zvážiť pripomienky dotknutej verejnosti v bodoch 7.1.29, 7.2.31. 7-1.32, 2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu sa odvolali žalobca (Občianska iniciatíva proti Polyfunkčný objekt Endlicher House), Združenie domových samospráv, W. V., a R. P.. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OO3-20182018/049433 zo dňa 04.05.2018 odvolania účastníkov zamietol a prvostupňové správne rozhodnutie potvrdil. 3. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že v odvolaniach nie sú uvedené žiadne nové skutočnosti a návrhy, ktoré by viedli k zrušeniu alebo zmene rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Všetky pripomienky a námety boli už viackrát riešené v rámci zisťovacieho konania, doplňujúceho konania k zisťovaciemu konaniu a následne aj v odvolacom konaní. Poukázal na to, že prvostupňový orgán v rozhodnutí primerane použil kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10, pričom prihliadol aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4 zákona o EIA, čo je v súlade s § 29 ods. 3 zákona o EIA, rozhodnutie obsahuje dôvody, na ktorých sa zakladá a vyhodnotenie stanovísk podľa § 23 ods. 4 zákona o EIA, čo je v súlade s § 29 ods. 13 zákona o EIA.
II. Konanie pred správnym súdom
4. Rozhodnutie žalovaného napadol žalobca správnou žalobou z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo nedostatočne zistilo skutkový stav, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov týkajúcich sa vyvrátenia podstatných námietok uplatnených žalobcom v odvolaní, ako aj v prvostupňovom konaní a tým, že boli porušené povinnosti vyplývajúce z § 32 a nasl. Správneho poriadku (najmä zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, bez výlučnej viazanosti len návrhmi účastníkov konania), došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 5. Žalobca ďalej namietal: · že napadnutým rozhodnutím, ako aj rozhodnutím, ktoré mu predchádzalo bol porušený verejný záujem v oblasti životného prostredia, · nesprávnosť podkladov, z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa s podstatnými námietkami a návrhmi žalobcu žalovaný vysporiadal,
· pohodu bývania a možné riziká ohrozenia zdravia obyvateľov dotknutých ulíc neboli dôsledne vyhotovené, · účelovosť výpočtu miest na potreby statickej dopravy, čísla predložené navrhovateľom sú zavádzajúce a nepravdivé, · nemožnosť zásahu záchranných zložiek pri neprejazdnosti ulíc, ktoré budú navrhovanou zmenou dotknuté najviac a to Čajakova, Beskydská a Smrečianska, · formalistickosť vyjadrenia Hasičského zboru z pohľadu nebezpečenstva pri zápchach, nevyhodnotenie zaťaženosti obyvateľov oblasti dynamickou aj statickou dopravou.
Orgány, ktoré mali aj v záujme občanov vyhodnotiť riziká, zlyhali a ich vyjadrenia a hodnotenia zo žiadnych aspektov neberú do úvahy skutočnosť, že navrhovanými zmenami sa pokojné ulice stanú frekventovanými, nie sú prispôsobené na prejazd a taký nárast dopravy aký bude po zrealizovaní stavby Premiére pri navrhovanej zmene, · presiahnutie únosnosti zástavby doplnením o navrhovanú zmenu ENDLICHER HOUSE, čo bude mať výrazne negatívny vplyv na život a zdravie obyvateľov doterajšej zástavby, ako aj pravdepodobne negatívny vplyv na hodnotu ich majetku v území bez reálnej možnosti parkovania tam, kde pôvodná zástavba je odkázaná na parkovanie na uliciach, · špekulatívnosť výpočtu a špecifikácii parkovacích státí, z tabuliek pripojených k vyjadreniu je zrejmé, že oba objekty spolu plánujú dohromady 188 parkovacích státí, čo považuje žalobca za špekulatívny výpočet, · zavádzanie pri označení niektorých bytov za izby, štúdiá, apartmány, tak, aby boli naplnené tabuľkové prepočty, čo považuje za zneužitie práva, pričom pri posúdení účelu a vybavenia je zrejmé, že ide o byty v bytovom dome a nie apartmány,
· zavádzanie pri výpočte státí, a ich účelovo prispôsobenie s cieľom dosiahnuť zrealizovateľnosť zámeru, · nevysporiadanie sa s dopadmi týkajúcimi sa emisií výfukových plynov a hluku, navrhovaná zmena má tieto pomery ešte viac ovplyvniť a preto je potrebné ich riadne posúdenie a vyhodnotenie, · vážne ohrozenie pohody a kľudného života všetkých doterajších obyvateľov blízkych ulíc, ohrozenia zdravia a majetku v dôsledku nemožnosti poskytnutia pomoci a bezproblémového zásahu záchranných zložiek v exponovaných časoch, · využitie neznalosti zástupcu žalobcu o odvolacom konaní, keď napriek tomu, že mal správny orgán podľa § 3 SP poriadku postupovať v súčinnosti s účastníkmi konania a poskytnúť im pomoc a poučenie o tom, že v danom konaní prebehlo aj odvolacie konanie, aby mohli upraviť svoj podnet, neurobil tak. 6. Žalobca navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 7. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 16.10.2018. Žalobu považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. Podľa žalovaného nárast dopravy, prejazdu motorových
vozidiel a zvýšenie hluku nebude spôsobený nárastom obyvateľov v nadväznosti na novú výstavbu. Motorové vozidlá obyvateľov navrhovaného objektu budú umiestnené v garážových priestoroch, ktoré budú súčasťou predmetnej stavby a budú sa nachádzať v podzemných ako aj nadzemných podlažiach stavby v zmysle výpočtu potreby parkovacích miest. Šancová ulica je súčasťou základnej komunikačnej kostry mesta, v platnom Územnom pláne hl. m.
SR Bratislavy je to komunikácia funkčnej triedy B2, čo znamená, že je zbernou komunikáciou. Ide o jednu z hlavných mestských komunikácií, ktorá spĺňa technické parametre pre vedenie hromadnej dopravy mesta. To znamená, že zvýšenie dopravy, prejazd vozidiel a hlučnosť spôsobujú najmä motorové vozidlá, ktoré trasu cez Šancovu ulicu využívajú ako prejazdnú, napr. jednu z možných trás na výjazd z mesta na diaľnicu D2.
8. Podaním zo dňa 19.10.2018 sa ďalší účastník 1/ (FINEP Premiére, s.r.o.) vyjadril k žalobe tak, že ju považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť. 9. Ďalší účastník 2/ sa vyjadril k žalobe elektronickými podaniami dňa 8.10.2018 a 31.10.2018.
Súhlasil so žalobcom, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne zdôvodnené, v rozhodnutí absentuje uvedenie akýchkoľvek úvah správneho orgánu, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov, správny orgán nedodržal ustanovenia zákona č. 24/2006. Z. z. K
vyjadreniu žalovaného uviedol, že sa k žalobným námietkam nevyjadril, iba zotrval na svojom postoji vyjadrenom v rozhodnutí. 10. Ďalší účastník 1/ sa dňa 5.11.2018 vyjadril k vyjadreniu ďalšieho účastníka 2, s ktorým v jeho podstatnej časti nesúhlasil.
11. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) preskúmal napadnuté rozhodnutia v rámci žalobných dôvodov (§ 182 SSP) a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia vydané správnymi orgánmi ako aj ich procesný postup bol v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
12. K žalobným bodom v súhrne uviedol, že: · dôkazné bremeno je povinná uniesť tá osoba, ktorá v administratívnom konaní prišla s určitým tvrdením. Ak táto osoba nepreukáže svoje tvrdenia dôveryhodným spôsobom, správny orgán nie je povinný hľadať dôkazy, ktoré potvrdzujú takéto tvrdenia.
Zároveň nie je povinnosťou správneho orgánu a ani správneho súdu domýšľať miesto účastníka dôvody nekonkrétnych tvrdení alebo tvrdení o nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a bolo by nad rámec potrebný pre preskúmateľné rozhodnutie súdu, keby jeho odôvodnenie fabulovalo možnú argumentáciu súvisiacu s tvrdeniami formulovanými bez právne relevantného zdôvodnenia, · nepostačuje, že žalobca spochybňuje správnosť podkladov pre rozhodnutie (návrhu, vyjadrení, odborných štúdií alebo odborných stanovísk), o ktoré opreli správne orgány svoje rozhodnutia vydané v predmetnom administratívnom konaní.
Pokiaľ majú byť námietky spôsobilé ako dôvod pre zrušenie rozhodnutia žalovaného, musia pokiaľ ide o zákonnosť podkladov, na základe ktorých žalovaný rozhodol, ponúknuť takú argumentáciu, ktorá neguje zákonnosť, správnosť alebo správnu interpretáciu podkladov a k takejto interpretácii doložiť aj potrebné dôkazy, čo sa však v danom prípade nestalo, · z administratívneho spisu (z podkladov zabezpečených v administratívnom konaní), ktoré sa týkali navrhovanej zmeny, vyplýva, že nárast dopravy, prejazdu motorových vozidiel a zvýšenie hluku alebo celková „nepohoda“ obyvateľov zóny, nebudú spôsobené nárastom obyvateľov v nadväznosti na predmetnú navrhovanú zmenu činnosti, · Šancová ulica je súčasťou základnej komunikačnej kostry mesta, v platnom Územnom pláne
hl. m. SR Bratislavy je označená ako zberná komunikácia súčasť základného komunikačného systému mesta. Je to jedna z hlavných mestských komunikácií, ktorá spĺňa technické parametre pre vedenie hromadnej dopravy mesta. Uvedená charakteristika má priamy vplyv aj na okolité komunikácie ako aj na celé dotknuté územie, · z podkladov zabezpečených v administratívneho konania vyplýva, že prípadné zvyšovanie frekvencie dopravy doterajšie oprávnené záujmy obyvateľov uvedenej zóny neovplyvní.
Z podkladov tiež vyplýva, že zhustenie dopravy, prejazd vozidiel a hlučnosť sú spôsobované najmä vozidlami, ktoré trasu v rámci dotknutého územia využívajú ako prejazdnú, · k statickej doprave bolo vypracované dopravno - kapacitné posúdenie, ktoré bolo zabezpečené v rámci navrhovanej činnosti Šancova - Premiére, kde sa uvažovalo s počtom 199
parkovacích miest. Podľa návrhu týkajúceho sa objektu Endlicher House bolo navrhnutých 188 parkovacích miest spolu pre oba komplexy. Z dopravno - inžinierskeho kapacitného posúdenia, ktoré bolo podkladom pre napadnuté rozhodnutie ďalej vyplýva, že zmena navrhovanej činnosti vo svojich podzemných podlažiach pokrýva potrebu statickej dopravy pre objekt Endlicher House, ale aj finálnu potrebu statickej dopravy pre objekt Premiére.
Keďže sa počet parkovacích miest oproti pôvodnému schválenému riešeniu znížil, nebolo potrebné vypracovať novú dopravno - kapacitnú štúdiu, · k dynamickej doprave uviedol, že bola vyhodnotená v dopravnej štúdii a bola predmetom odborných stanovísk, pričom posúdenie nepreukázalo významné zaťaženie uvedených ulíc od navrhovanej činnosti. K dopravnému napojeniu oboch objektov (PREMIÉRE a Endlicher House) sa vyjadril Magistrát hlavného mesta SR aj Krajské riaditeľstvo hasičského a záchranného zboru v Bratislave. Dotknuté orgány sa dopravnou situáciou podrobne zaoberali a z obsahu stanovísk je zrejmé, že sa zaoberali aj dopravným napojením oboch objektov na dotknuté komunikácie.
Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že Mestská časť Bratislava Staré Mesto vydala rozhodnutie, ktorým povolila pripojenie objektu Endlicher House na miestnu komunikáciu na Beskydskej ulici, · k emisii výfukových plynov bola podkladom pre rozhodnutia správnych orgánov rozptylová štúdia, ktorá konštatuje, že predmetný objekt je podľa vyhlášky č. 410/2012 Z. z. je zaradený ako malý zdroj znečisťovania. Zdrojom znečistenia ovzdušia počas prevádzky bude statická autodoprava a zvýšená intenzita dopravy na príjazdových komunikáciách.
Podľa rozptylovej štúdie vypracovanej pre zmenu navrhovanej činnosti má najväčší vplyv na kvalitu ovzdušia v dotknutom území frekventovaná Šancová ulica, pričom posudzovaný objekt spĺňa limitné hodnoty a požiadavky, ktoré sú ustanovené právnymi predpismi vo veci ochrany ovzdušia.
K povolenej činnosti a rozptylovej štúdii sa vyjadril Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto a vo svojom záväznom stanovisku k správe o hodnotení uviedol, že „rozptylová štúdia preukázala, že navrhovaný objekt bude zaťažovať okolité ovzdušie imisnými koncentráciami znečisťujúcich látok CO2, NO2, benzén, S02, PM10) pod 1% prípustných hodnôt a vzhľadom na dobré rozptylové podmienky nie je predpoklad prekračovania limitov z jestvujúcich i budúcich koncentrácií znečisťujúcich látok, okrem benzénu (až 2 násobku limitu). K oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti sa Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava hlavné mesto vyjadril, že rozptylová štúdia preukázala dodržiavanie prípustných limitov znečisťujúcich látok z dopravy na fasáde navrhovaného i okolitých objektov. Z uvedených skutočností vyplýva, že v dôsledku zmeny navrhovanej činnosti nebudú dopady týkajúce sa emisií výfukových plynov zaťažovať okolité ovzdušie dotknutom území nad zákonom prípustné hodnoty, · k vplyvu navrhovanej činnosti na hlučnosť bola vypracovaná hluková štúdia, ktorá
konštatuje, že samostatne hodnotená prevádzka (vjazd a výjazd z garáže) navrhovaného polyfunkčného objektu pozostávajúceho z objektu Premiére a objektu Endlicher House nespôsobí prekročenie prípustných hodnôt určujúcich veličín hluku pred fasádami vlastného objektu a najbližších existujúcich chránených objektov pred denný, večerný, nočný referenčný
čas. Hluková štúdia sa zaoberala vplyvom dopravného hluku z prevádzky garáží oboch objektov bolo posúdené ich napojenie na miestne komunikácie. Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava k správe o hodnotení uviedol, že „hluková štúdia preukázala nízky prírastok hluku až jeho pokles posudzovanej činnosti na fasádach okolitých objektov a celková záťaž hlukom je však veľmi vysoká a dosahuje až cca 78 dB/deň, 75 dB/večer a 70 dB/noc. Obdobné hodnoty sa očakávajú na fasádach navrhovaného objektu, bude riešený obvodový plášť so zvýšenou nepriezvučnosťou. Z uvedených skutočností vyplýva, že v dôsledku zmeny navrhovanej činnosti nebudú dopady týkajúce sa hluku neprijateľne zaťažovať životné prostredie v dotknutom území. · Z uvedených dôvodov správny súd námietkam žalobcu neprisvedčil a za zákonný považoval právny záver žalovaného, že zmena navrhovanej činnosti nebude mať významný negatívny vplyv na životné prostredie a že zámer navrhovanej činnosti nie je potrebné posudzovať podľa zákona o EIA.
13. K ďalším námietkam žalobcu týkajúcich sa nedostatkov odôvodnenia rozhodnutia žalovaného, v tom, že žalovaný nereagoval na namietanú nesprávnosť podkladov, nemožnosť zásahu záchranných zložiek pri neprejazdnosti ulíc, zaťaženosť a frekventovanosť ulíc, ktoré nie sú prispôsobené na prejazd a dopravy a po zrealizovaní stavby Premiére pri navrhovanej zmene a nesprávnosť označenia bytov za apartmány, izby a štúdiá a z toho vyplývajúceho nesprávnosť výstupu nevyhnutných parkovacích stojísk pre spoločný objekt Premiére a Endlicher House, správny súd uviedol že: · odôvodnenie rozhodnutia zahŕňa a hodnotí všetky skutočnosti, ktoré boli podkladom pre výrok rozhodnutia, podáva celkový prehľad o priebehu konania, reaguje na pripomienky, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, námietky žalobcu sú v rozhodnutí (i prvostupňovom) podrobne opísané, je zrejmé, že sa žalovaný nimi zaoberal zrozumiteľne a preskúmateľne sa s nimi vysporiadal.
Je zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvedené podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, · správne orgány pre svoje rozhodnutia zabezpečili dostatok podkladov, ktoré spomenul správny súd v odsekoch 94 až 105 odôvodnenia rozsudku a z týchto podkladov vyplýva odôvodnený záver o tom, že zmena navrhovanej činnosti nebude mať významný negatívny vplyv na životné prostredie a že zámer navrhovanej činnosti nie je potrebné posudzovať podľa zákona o EIA, · v správe o hodnotení bolo konštatované, že prevádzka a výstavba stavby PREMIÉRE nebude mať významný vplyv na životné prostredie. Zmena navrhovanej činnosti uvažovala o celkovom počte parkovacích miest 188, teda nižšom oproti povoleného umiestnenia 199
parkovacích miest, · podkladmi pre hodnotenie vplyvov na obyvateľov v území boli kapacitné posúdenie, dopravná štúdia, hluková štúdia, rozptylová štúdia, stanoviská a vyjadrenia oslovených orgánov a rozhodnutia správnych orgánov súdov, ktoré sa týkali povolenej činnosti a z uvedených podkladov vyplynulo, že tieto zmenu navrhovanej činnosti akceptovali, · z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že sa správny orgán vysporiadal so všetkými právne relevantnými námietkami, dôvody ich neprijatia zrozumiteľne vysvetlil, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia považoval za súladné s § 47 ods. 3 Správneho poriadku.
III. Kasačná sťažnosť ďalšieho účastníka konania 2/,
stanoviská účastníkov 14. Rozsudok správneho súdu napadol kasačnou sťažnosťou ďalší účastník 2/ z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP).
15. Sťažovateľ odôvodňuje podanú kasačnú sťažnosť na základe skutočností, že: · správny súd opomenul aplikáciu zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, najmä § 11 zákona o životnom prostredí, pretože dopravná štúdia, ktorá bola podkladom pre rozhodovanie správneho orgánu preukázala, že únosnosť územia, na ktorom má byť realizovaný predmet zmeny zámeru, z hľadiska dynamickej ale aj statickej dopravy, prekračuje kapacitu územia na mieru únosného zaťaženia. Preto v zmysle § 11 zákona o životnom prostredí už nie je možné ďalej zaťažiť dané územie, ani zmenou navrhovanej činnosti, · správny orgán nehodnotil komplexne a kumulatívne zaťaženie územia ako celku od stavu, kedy bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby t. j. so stavom, keď nebola žiadna zástavba, resp. zástavba nebol v takom veľkom rozsahu, ako v čase rozhodovania orgánu, · v rozpore so zákonom o životnom prostredí sa správny súd sa nezoberal nadmerným - ďalším zaťažením územia, · za neprijateľné a nezákonné považoval porovnávať zaťažovanie vždy len s predchádzajúcim stavom zaťaženia územia, kde sa má realizovať zámer, alebo jeho zmena, · správny orgán nehodnotil, či ďalšie zaťaženie hlukom nebude mať nepriaznivý vplyv nielen na samotnú zmenu zámeru, ale aj na okolitých obyvateľov, ktorí sú súčasťou územia a majú ústavou garantované právo na priaznivé životné prostredie, · sťažovateľ navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 16. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril ďalší účastník 1/ FINEP Premiére, s.r.o. ktorý navrhol aby Najvyšší správny súd SR kasačnú sťažnosť v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú. Poukázal na podrobnosti štúdií a posudkov, ktoré preukázali, že územie dotknuté zmenou navrhovanej činnosti, ktoré podľa tvrdenia sťažovateľa predstavuje už nadmieru zaťažené územie, nebude vrátane jeho obyvateľov zaťažovať na jednotlivých častiach životného prostredia nad najvyššiu mieru zaťaženia prípustnú zákonom. 17. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril tak, že ju navrhol ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré boli už uvedené v správnej žalobe proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného a v odvolaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný uviedol, že naďalej zastáva názor, že pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu postupoval správne a rozhodol podľa § 46 zákona o správnom konaní. Predmetné rozhodnutie bolo vydané na základe spoľahlivo zisteného skutkového stavu, je zákonné a má predpísané náležitosti. Žalovaný sa súčasne stotožnil s posúdením veci správnym súdom.
IV. Právne posúdenie kasačným súdom
18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP. 19. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa 29. januára 2024 vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 20. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP účinného do 30. júna 2023 kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou, včas. 21. Kasačný súd po posúdení veci prišiel k?záverom, ktoré odôvodňuje po citácii vybraných ustanovení, z ktorých vychádzal v?nasledovnom texte.
V. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny musí byť každá a) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, ak nejde o činnosť realizovanú na účely uvedené v písmene b), b) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, realizovaná výhradne alebo najmä na účel rozvoja a testovania nových metód alebo výrobkov, prípadne metód alebo výrobkov, ktoré sa nepoužívali viac ako dva roky, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti, c) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je
výsledkom zisťovacieho konania, d) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ak taká zmena samotná dosahuje alebo prekračuje prahovú hodnotu, ak je prahová hodnota pre navrhovanú činnosť v prílohe č. 8 časti A ustanovená, e) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa písmena d) a ide o zmenu, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom zisťovacieho konania o posudzovaní jej vplyvov, f) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie a ide o zmenu, ktorá môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak to vyplýva z rozhodnutia, ktoré je výsledkom
zisťovacieho konania, g) navrhovaná činnosť alebo jej zmena neuvedená v písmenách a) až f) alebo v odseku 2, ktorá podľa odborného stanoviska štátneho orgánu ochrany prírody a krajiny 8a) pravdepodobne môže mať samostatne alebo v kombinácii s inou činnosťou významný vplyv na územie sústavy
chránených území, h) navrhovaná činnosť, na ktorú sa vzťahuje osobitný predpis o prevencii závažných priemyselných havárií,20) z dôvodu zohľadnenia cieľov prevencie závažných priemyselných havárií a obmedzovania ich následkov na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok. Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len „zisťovacie konanie“) musí byť každá a) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti A, ktorá je realizovaná výhradne alebo najmä na účel rozvoja a testovania nových metód alebo výrobkov, prípadne metód alebo výrobkov, ktoré sa nepoužívali viac ako dva roky, b) navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B, c) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti A, ktorá nie je zmenou podľa odseku 1 písm. d) a môže mať významný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie, d) zmena navrhovanej činnosti uvedenej v prílohe č. 8 časti B, ktorá môže mať významný
nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ak ide o činnosť už posúdenú, povolenú, realizovanú alebo v štádiu realizácie. Podľa § 19 ods. 5 zákona č. 24/2006 Z. z. ak ide o rozhodovanie o tom, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude podliehať posudzovaniu podľa tohto zákona, príslušný orgán prihliada najmä na povahu a rozsah navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, miesto realizácie navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, najmä jeho únosné zaťaženie ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, význam očakávaných vplyvov, odôvodnenie podnetu, doručené stanoviská povoľujúceho orgánu, rezortného orgánu, dotknutého orgánu. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z. z. príslušný orgán pri rozhodovaní o tom, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena bude podliehať posudzovaniu podľa tohto zákona, použije kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10.
Ak príslušný orgán rozhodne, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena má podliehať posudzovaniu vplyvov podľa tohto zákona, postupuje sa ďalej v konaní podľa § 30. Podľa § 20a písm. a) zákona č. 24/2006 Z. z. rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní a záverečné stanovisko okrem všeobecných náležitostí rozhodnutia odôvodnenie rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 13. Podľa § 23 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknutý orgán a dotknutá obec doručia písomné stanoviská k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia; ak sa nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za
súhlasné. Verejnosť môže doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa považuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce. Na stanovisko doručené po lehote príslušný orgán
neprihliada. Dotknutý orgán je oprávnený uplatňovať pripomienky len v rozsahu svojej pôsobnosti a písomné stanovisko odôvodniť. Podľa § 29 ods. 1 písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému orgánu písomne a elektronicky oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona. Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 24/2006 Z. z. dotknutá obec do troch pracovných dní po doručení oznámenia o zmene navrhovanej činnosti informuje verejnosť na svojom webovom sídle, ak ho má zriadené, a na úradnej tabuli obce o tejto skutočnosti a o tom, kde a kedy možno do
oznámenia o zmene navrhovanej činnosti nahliadnuť, v akej lehote môže verejnosť zasielať pripomienky a miesto, kde sa môžu pripomienky podávať, pričom zabezpečí sprístupnenie oznámenia o zmene navrhovanej činnosti pre verejnosť najmenej desať pracovných dní od zverejnenia uvedených informácií. Podľa § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z. výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona.
Ak ide o rozhodnutie, v ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona, výroková časť rozhodnutia obsahuje ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné prostredie. Podľa § 29a zákona č. 24/2006 Z. z. príslušný orgán v rámci posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti a posudzovania zmeny navrhovanej činnosti hodnotí obdobie prípravy navrhovanej činnosti a jej realizácie, a ak je to odôvodnené povahou navrhovanej činnosti, aj etapu jej ukončenia spojeného s likvidáciou, sanáciou alebo rekultiváciou, a to najmä z hľadiska únosného zaťaženia územia, dôsledkov bežnej činnosti a rizika možných havárií, kumulatívnych a súbežne pôsobiacich javov, a to v rôznych časových horizontoch a s prihliadnutím na ich nezvratnosť, prevencie, minimalizácie, prípadne kompenzácie priamych a nepriamych vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie, použitých metód hodnotenia a úplnosti informácií, porovnania s najlepšími dostupnými technológiami.
VI. Posúdenie kasačných námietok
22. Kasačný súd na úvod poznamenáva, že hoci kasačná bola sťažnosť rozsiahla, jej kasačné námietky do značnej miery opakovali žalobné body žalobcu (Občianska iniciatíva proti Polyfunkčný objekt Endlicher House), ktorý kasačnú sťažnosť nepodal, avšak s jeho námietkami sa správny súd veľmi presne, podrobne a dôkladne vysporiadal. Kasačný súd sa preto domnieva, že nebolo potrebné obšírne opakovať argumenty sťažovateľa, čo už správny súd urobil; namiesto toho uvedie svoje právne závery, odpovie na námietky sťažovateľa a osobitne sa vyjadrí k ústrednej námietke sťažovateľa, ktorou bolo nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom.
23. Podľa sťažovateľa nesprávne právne posúdenie správnym súdom spočívalo nesprávnej aplikácii právnych predpisov, resp. v opomenutí aplikovať zákon o životnom prostredí. 24. Na tomto mieste považuje kasačný súd za nevyhnutné zdôrazniť, že nesprávne právne posúdenie veci, predpokladá spochybnenie správnosti riešenia právnych otázok správnym súdom.
Právnym posúdením veci je činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie správny súd k právnym záverom vyjadreným vo svojom rozhodnutí. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
25. Kasačný súd považuje za dôležité tiež zdôrazniť, že konanie o kasačnej sťažnosti je ovládané zásadou dispozičnou. Obsah, rozsah a kvalita kasačnej sťažnosti predurčujú obsah, rozsah a kvalitu následného súdneho rozhodnutia. Ak je kasačná sťažnosť síce rozsiahla čo do počtu strán, ale pritom jednotlivé body kasačnej sťažnosti sú obsahovo totožné ako body žalobné, pričom sú len kuso zdôvodnené alebo im chýbajú dôvody, je takouto argumentačnou silou tak predurčený nielen rozsah činnosti kasačného súdu, ale potom aj obsah rozsudku súdu. Kasačný súd totiž nie je povinný ani oprávnený domýšľať kasačné námietky a argumenty za sťažovateľa.
Takýmto postupom by prestal byť nestranným rozhodcom, ale preberal by úlohu advokáta (pozri uznesenie Ústavného súdu Českej republiky zo 06.01.2020, sp. zn. II. ÚS 875/ 20 a zo14.9.2021, sp. zn. I. ÚS 776/21).
26. Pred vlastným posúdením veci kasačný súd konštatuje, že v konaní o kasačnej sťažnosti preskúmava predovšetkým rozhodnutie a postup správneho súdu. súdu. Sťažovatelia sú preto v kasačnej sťažnosti povinní uviesť konkrétnu argumentáciu spochybňujúcu závery vyslovené správnym súdom.
Sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti veľmi rozsiahlo a neprehľadne odôvodňuje „jedným argumentom pred druhým“ svoj názor o nesprávnom právnom posúdení veci správnym súdom, pričom veľmi často rozporuje postup správneho súdu, ako správneho orgánu I. stupňa, resp. žalovaného.
27. Správny súd sa podrobne zaoberal všetkými podstatnými bodmi (námietkami) žaloby, pričom kasačný súd v zhode s názorom správneho súdu má za to, že žalovaný svoje rozhodnutie náležite a podrobne odôvodnil. Vecne a relevantne reagoval na námietky uplatnené v odvolacom konaní vrátane námietok sťažovateľa. Napadnuté rozhodnutie teda nemožno považovať za nepreskúmateľné, rovnako tak nemožno v jeho odôvodnení ani záveroch vidieť svojvôľu (ako naznačuje sťažovateľ v kasačnej sťažnosti). Žalovaný pri svojom rozhodnutí vychádzal z dostatočných podkladov a riadne ho zdôvodnil. Sťažovateľ mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým podkladom v rámci zisťovacieho aj odvolacieho konania, svoje argumenty zväčša opakoval, pričom proti záverom stanovísk dotknutých orgánov, štúdií a podkladov, z ktorých správne orgány vychádzali uplatňoval námietky, ktoré spočívali v tvrdení o formalistickom prístupe orgánov a inštitúcií, ktoré ich vydali, resp. ich účelovosti, bez toho, aby takéto tvrdenia preukázal napr. oponentskými štúdiami, posudkami, ktoré by závery, z ktorých vychádzali správne orgány mohli spochybniť.
28. Kasačný súd nezistil, že by napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vnútorne rozporným. V zhode s názorom správneho súdu konštatuje, že žalovaný sa riadne zaoberal všetkými námietkami vznesenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu a presvedčivo odôvodnil, z akých dôvodov im nevyhovel a prečo považoval za správny a zákonný záver prvostupňového správneho orgánu o tom, že zmena navrhovanej činnosti sa nebude posudzovať podľa zákona o EIA.
29. Námietka sťažovateľa, že správny súd vec nesprávne právne posúdil tým, že opomenul aplikovať zákon o životnom prostredí nemohla obstáť. Nesprávnym právnym posúdením správneho súdu nie je, ak správny súd vysloví svoje právne závery na podrobnej oponentúre (a vyvracaní) jednotlivo vznesených námietok žaloby ako to učinil správny súd (v bodoch 11 a 12 tohto rozsudku) a ak logicky a argumentačne vyloží prečo považoval za dostatočné a presvedčivé závery podkladov (stanovísk, štúdií), z ktorých vychádzali správne orgány pri svojom závere o tom, že zmena činnosti sa nebude posudzovať podľa zákona o EIA a tento rozhodujúci argument ako podstatný uvedie pre ustálenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného. 30. Predovšetkým kasačný súd pripomína, že správny súd na základe námietok žalobcu podrobil súdnemu prieskumu rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktoré v dôvodoch rozhodnutia ozrejmili z akého dôvodu nepovažovali za potrebné podrobiť navrhovanú zmenu posudzovaniu podľa zákona o EIA.
Správny súd v zmysle uplatnených námietok žalobcu preskúmal, či správne orgány dospeli k správnym právnym záverom, že navrhovanú zmenu nebolo potrebné posudzovať podľa zákona o EIA. 31. Kasačný súd považuje na tomto mieste za dôležité uviesť, že zisťovacie konanie je jedným z kľúčových konaní v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie.
Cieľom konania je zistiť, či určitá navrhovaná činnosť alebo jej zmena majú alebo nemajú byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie - teda konania končiaceho vydaním záverečného stanoviska. Pokiaľ navrhovateľ mieni realizovať niektorú z navrhovaných činností alebo jej zmenu, uvedenú v § 18 ods. 2 zákona o EIA, má zákonom stanovenú povinnosť doručiť príslušnému orgánu ustanovené dokumenty a to v písomnej aj
elektronickej podobe. 32. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že navrhovateľ (ďalší účastník 1) zmenu navrhovanej činnosti oznámil dňa 04.09.2017 prvostupňovému správnemu orgánu, ktorý na základe oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykonal zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti a po vyhodnotení 6 stanovísk podľa § 23 ods. 4 zákona o EIA a 5 stanovísk od dotknutej verejnosti dospel k záveru, že navrhovanú zmenu činnosti nie je potrebné posudzovať podľa zákona o EIA.
33. Je nepochybné, že orgány verejnej správy vo svojich stanoviskách nepožadovali zmenu navrhovanej činnosti posudzovať, pričom prvostupňový správny orgán vychádzal nielen zo stanovísk, doručených celým spektrom subjektov (verejnosť, dotknuté obce, dotknuté orgány), ale primerane pri tom použil aj kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10.
34. Pokiaľ teda správny súd ustálil, že prvostupňový orgán postupoval v súlade so zákonom č. 24/2006 Z. z., (pričom postup, priebeh, výsledky a závery tak prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného podrobne popísal a ozrejmil na základe čoho považoval námietky žalobcu za nedôvodné a rozhodnutie správnych orgánov za súladné so zákonom, nemal ani kasačný súd žiadne pochybnosti o správnosti záverov správneho súdu, ktorý veľmi podrobne ozrejmil, na základe čoho dospel k záveru o správnosti postupu v predmetnej veci konajúcich správnych orgánov, pričom kasačný súd zhodne s názorom správneho súdu dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán rozhodol v súlade so zákonom, keď rozhodol, že zmena navrhovanej činnosti navrhovateľa /ďalšieho účastníka 1/ pri dodržaní všeobecne platných záväzných predpisov, vhodných technických a bezpečnostných opatrení nebude mať zmena navrhovanej činnosti významný negatívny vplyv na životné prostredie, a preto sa nebude posudzovať podľa zákona o EIA, a že žalovaný sa podrobne a zrozumiteľne zaoberal všetkými
odvolacími námietkami žalobcu ako aj ďalších účastníkov 2/, 4/ a 5/ a rozhodnutie prvostupňového orgánu dôvodne potvrdil, keď tieto vyhodnotil za nedôvodné), je jeho záver aj podľa kasačného súdu vecne správny.
35. Námietku sťažovateľa, že sa správny súd námietkami žalobcu ohľadom ďalšieho - nadmerného zaťaženia územia dynamickou a statickou dopravou, emisiami výfukových plynov nezaoberal, rovnako tak námietkou prekročenia hlukových parametrov, pohody bývania, pričom za neprijateľné a nezákonné považuje porovnávať zaťažovanie vždy len s predchádzajúcim stavom zaťaženia územia, kde sa má realizovať zámer, alebo jeho zmena, považuje kasačný súd za nedôvodnú. Z napadnutého rozsudku správneho súdu vyplýva, že sa uvedenými námietkami podrobne zaoberal (body 100 - 105 rozsudku správneho súdu).
S jeho závermi sa stotožňuje aj súd kasačný, pričom k uplatneným námietkam ďalej uvádza: 36. Čo sa týka námietky nezákonnosti porovnávania zaťažovania vždy len s predchádzajúcim stavom zaťaženia územia, aj túto námietku vyhodnotil kasačný súd za nedôvodnú.
Ustanovenie § 29a zákona č. 24/2006 Z. z. vymedzuje nie len vecné, ale aj časové hľadiská hodnotenia vplyvov navrhovanej činnosti a posudzovania zmeny navrhovanej činnosti ktoré prináleží príslušnému orgánu v rámci ich posudzovania, a to tak, že sa hodnotí obdobie prípravy navrhovanej činnosti a jej realizácie, a ak je to odôvodnené povahou navrhovanej činnosti, aj etapu ukončenia spojenú s likvidáciou a rekultiváciou. Pri zmene navrhovanej činnosti je potom je logické, (s poukazom na to, že predmetný objekt Endlicher House bol už zákonne posúdený žalovaným v správe o hodnotení), posudzovať zmenu oproti už posúdenej povolenej činnosti z hľadiska možného vplyvu na životné
prostredie. Správny súd teda správne vychádzal z toho, že pre posúdenie bolo rozhodné porovnanie záťaže, ktorú oproti pôvodnému prináša zmena navrhovanej činnosti. Pozornosti kasačného súdu neuniklo, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán porovnával zaťaženie územia dotknutého zmenou navrhovanej činnosti nie len s predchádzajúcim stavom zaťaženia územia, kde sa má realizovať zámer, ale aj so stavom do budúcnosti (napr. dopravná štúdia sa zaoberá celkovým zaťažením ulíc a križovatiek zmenou navrhovanej činnosti v území, ktoré bolo predmetom dopravno-kapacitného posúdenia, pre rok 2017 ako aj do budúcnosti pre rok 2027).
37. K námietke sťažovateľa, že „správny orgán nehodnotil komplexne a kumulatívne zaťaženie územia ako celku od stavu, kedy bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby t. j. so stavom, keď nebola žiadna zástavba, resp. zástavba nebola v takom veľkom rozsahu, ako v čase rozhodovania orgánu, považuje kasačný súd za dôležité uviesť, že zmena navrhovanej činnosti sa podľa platného Územného plánu hl. mesta SR Bratislava v znení jeho zmien a doplnkov nachádza v stabilizovanom území, v ktorom sa ponecháva súčasné funkčné využitie a predpokladá sa miera stavebných zásahov prevažne formou dostavieb, prístavieb, nadstavieb, prestavieb a novostavieb, pričom sa zásadne nemení charakter stabilizovaného územia.
Dané územie je stabilizované ako z hľadiska dopravného, tak aj z hľadiska technickej infraštruktúry. V danom území sa jedná o existujúcu zástavbu, alebo plánovanú výstavbu stavieb, ktoré majú platné rozhodnutia o umiestnení stavby. 38. K námietke sťažovateľa k statickej a dynamickej doprave vo vzťahu k zmene navrhovanej činnosti, ktorá podľa sťažovateľa prekračuje kapacitu územia nad mieru únosného zaťaženia, kasačný súd rovnako odkazuje na podrobné vyjadrenia správneho súdu k tejto námietke, s ktorým sa plne stotožňuje a naviac dodáva, že z administratívneho spisu je zrejmé, že statická a dynamická doprava boli predmetom dopravno-kapacitného posúdenia z pohľadu dopadu na existujúcu sieť miestnych komunikácií a existujúcu sieť dotknutých križovatiek, ktoré sa nachádzajú vo vymedzenom území zmeny navrhovanej činnosti, pričom aj podľa kasačného súdu nepreukázala, že celkové zaťaženie ulíc a križovatiek zmenou navrhovanej činnosti v území, ktoré bolo predmetom dopravno-kapacitného posúdenia, či už pre rok 2017 ako aj do budúcnosti pre rok 2027, by prekračovalo kapacitu územia dotknutého zmenou navrhovanej
činnosti nad mieru únosného zaťaženia povoľovanú zákonom. Preto námietka sťažovateľa, že správny súd nesprávne postupoval, nakoľko neposúdenie ďalšieho zaťaženia územia už existujúcou dopravou je postupom v rozpore zákonom o životnom prostredí, nemohla obstáť. Námietku sťažovateľa, že správny súd konal v rozpore najmä s § 11 a 12 zákona o životnom prostredí, nebola dôvodná, pretože dynamická a aj statická doprava pre účely zmeny navrhovanej činnosti bola riadne posúdená a vyhodnotená spôsobom ako to požaduje zákon o
EIA. 39. Námietka absencie správnej úvahy v prvostupňovom rozhodnutí ohľadom dopadu na zdravie obyvateľstva a životné prostredie je nedôvodná. Tvrdenie sťažovateľa je v priamom rozpore s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia (najmä str. 29 - 32 ), kde sa prvostupňový orgán vyjadril aj k otázke vplyvov zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie obyvateľstva vrátane kumulatívnych a synergických vplyvov, pričom objasnil z akých podkladov vychádzal pre svoj záver o tom, že zmena navrhovanej činnosti nebude dôvodom podstatného nepriaznivého vplyvu na životné prostredie alebo zdravie obyvateľstva, pričom zhrnul aké opatrenia vo vzťahu k ochrane životného prostredia navrhovateľovi uložil vo výroku rozhodnutia a prečo.
40. Námietkami, ktorými sťažovateľ spochybňoval správnosť podkladov, resp. rozpornosť stanovísk, z ktorých správne orgány vychádzali sa podrobne zaoberal správny súd. V podrobnostiach na tieto správne závery kasačný súd odkazuje a dodáva, že okrem Dopravnej štúdie bola v súvislosti so zmenou navrhovanej činnosti vypracovaná Hluková štúdia vypracovaná spoločnosťou AKUSTA, s. r. o., autorizovanými stavebnými inžiniermi H..
V. G. a H.. P. E., rozptylová štúdia - Odborný posudok vypracovaný Y.. E. Z., D.., 2017, svetelnotechnický posudok „Endlicher House na ulici Šancová v Bratislave“, 3S-Projekt, s.r.o. Uvedené štúdie a posudky aj podľa kasačného súdu preukázali, že územie dotknuté zmenou navrhovanej činnosti, ktoré podľa tvrdenia sťažovateľa predstavuje už nadmieru zaťažené územie, nebude vrátane jeho obyvateľov zaťažovať na jednotlivých častiach životného prostredia nad najvyššiu mieru zaťaženia prípustnú zákonom.
41. K námietke sťažovateľa ohľadom prekročenia hodnôt veličín hluku na okolitých obyvateľov danej zóny, kasačný súd poukazuje na to, že Hluková štúdia, ktorá bola prílohou Správy o hodnotení k Povolenej činnosti a je aj prílohou zmeny navrhovanej činnosti podrobne posúdila spoločný vplyv Povolenej činnosti a aj zmeny navrhovanej činnosti na okolitých obyvateľov, ktorí sú súčasťou územia, a preukázala, že: · samostatne hodnotená prevádzka (vjazd a výjazd z garáže) Povolenej činnosti a zmeny navrhovanej činnosti nespôsobí prekročenie prípustných hodnôt určujúcich veličín hluku pred fasádami vlastného objektu a najbližších existujúcich chránených objektov pred denný, večerný, nočný referenčný čas, · návrh parametrov obvodového plášťa sa musí riadiť predikciou zistenými ekvivalentnými hladinami A zvuku z dopravy uvedenými v časti 8 tejto Hlukovej štúdie, · stacionárne zdroje hluku napr. zdroje hluku na streche a fasáde celého navrhovaného objektu musia byť v rámci spracovania ďalšieho stupňa projektovej dokumentácie posudzované a navrhnuté spolu tak, aby pred fasádami vlastného navrhovaného objektu v mieste chránených
miestností a najbližších existujúcich chránených objektov nedošlo k prekročeniu prípustných hodnôt určujúcich veličín hluku, · stavebné konštrukcie musia byť navrhnuté v zmysle požiadaviek normy STN 73 0532, zvláštnu pozornosť je potrebné venovať konštrukciám oddeľujúcim hlučné priestory (výťah, technické miestnosti, strojovne a pod.) od chránených miestností bytov.
42. Tunajšiemu súdu neprináleží v kasačnom konaní preskúmavať opätovne rozhodnutie žalovaného v rozsahu preskúmania vykonaného správnym súdom. Predmetom preskúmania môže byť preto iba to, či rozhodnutie správneho súdu k námietkam uvedeným v kasačnej sťažnosti obstojí. Kasačný súd je pritom povolaný iba na preskúmanie v rozsahu vymedzenom
sťažovateľom. 43. Súhrnne sa tak kasačný súd v prejednávanej veci plne stotožnil s hodnotením a závermi správneho súdu v napadnutom rozsudku, ktoré považuje za správne a náležite vyargumentované. To, že s nimi sťažovateľ nesúhlasí a má iný názor, samo o sebe neznamená, že napadnutý rozsudok je nezákonný. S ohľadom na pomernú podrobnosť a obsažnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu ako aj napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa kasačný súd stotožnil a ďalej s prihliadnutím na to, že kasačné námietky v značnej miere preberajú žalobné námietky žalobcu, reagoval kasačný súd na kasačné námietky koncentrovanejšie, aby neopakoval už niekoľkokrát povedané. Z uvedených dôvodov nemohol
kasačný súd zistiť ani prípadnú polemiku sťažovateľa s argumentáciou správneho súdu. 44. Námietky sťažovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozsudku správneho súdu, a preto Najvyšší správny súd Slovenskej republiky k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a podľa § 461 SSP ju zamietol.
45. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 druhej vety SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd sťažovateľovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané.
46. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 29. januára 2024