2Svk/57/2022

1. Okresný úrad Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „prvostupňový správny orgán“, „správny orgán prvého stupňa“ alebo „okresný úrad“) rozhodnutím č. OU-PO- OVBP2-2019/29835/81163/ŠSS-KM zo dňa 12.07.2019 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie o nepriznaní účastníctva v konaní“) podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) v spojení s § 34 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) nepriznal v územnom konaní o umiestnení stavby (Priemyselný park Poprad - II.) a v nadväzujúcom odvolacom konaní vedenom v merite veci postavenie účastníka konania Združeniu domových samospráv, o. z. so sídlom Rovniankova 14, P. O. BOX 218, 851 02

3. Okresný úrad v priebehu odvolacieho konania preskúmal odvolanie a spisový materiál týkajúci sa veci v celom rozsahu a zistil, že ten, kto podal odvolanie, nie je v zmysle § 34 ods. 2 stavebného zákona právnickou, resp. fyzickou osobou, ktorej vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám, by boli napadnutým rozhodnutím stavebného úradu v danej veci priamo dotknuté.

4. Konštatovaniu uvedeného predchádzalo, že okresný úrad listom zo dňa 10.06.2019 oznámil žalobcovi začatie správneho konania o nepriznaní postavenia účastníka konania podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku s podrobným zdôvodnením, umožnil mu vyjadriť sa k začatiu konania v určenej lehote s upozornením, že na neskôr podané námietky nebude prihliadnuté. Zároveň prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie, ktorým podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku konanie vo veci odvolania proti meritórnemu rozhodnutiu stavebného úradu o umiestnení dotknutej stavby prerušil do doby právoplatného rozhodnutia o postavení účastníka konania - odvolateľa.

konaní. K dôvodom rozhodnutia okresného úradu doplnil, že v danom konkrétnom prípade nebolo v súvislosti s navrhovanou zmenou činnosti vydané príslušným správnym orgánom záverečné stanovisko z posúdenia vplyvov onej činnosti na životné prostredie a ani rozhodnutie vydané v konaní podľa zákona EIA, na základe čoho možno konštatovať, že žalobcovi neprináleží postavenie účastníka konania v danej veci.

7. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Prešove (ďalej „správny súd“ alebo „krajský súd“) a navrhol jeho zrušenie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenie veci žalovanému na ďalšie konanie.

8. Krajský súd napadnutým rozsudkom č. k. 3S/56/2019 z 27. januára 2022, ECLI:SK:KSPO:2022:8019200735.3 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Správny súd podotkol, že skutočnosť, že žalobca dňa 02.12.2017 podal odôvodnené stanovisko, vyplýva aj priamo z rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní č. OU-PP-OSZP-2018/000096-064/PM (str. 13), pripojeného k správnej žalobe.

je len zavŕšením zisťovacieho konania v zmysle § 29 ods. 11, 12 zákona EIA a oprávňuje navrhovateľa navrhovanej činnosti (jej zmeny), ktorá musí byť predmetom zisťovacieho konania podľa § 18 ods. 2 zákona EIA, podať návrh na začatie povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti, ak v rozhodnutí príslušný orgán určil, že sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena nemá posudzovať podľa tohto zákona. Krajský súd v nadväznosti na uvedené akcentoval, že toto vyplýva z § 24 ods. 2 zákona EIA, podľa ktorého dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, pokiaľ uplatní postup podľa ods. 3 alebo ods. 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného procesu.

Správny súd konštatoval, že naopak, s poukazom na § 34 ods. 1 stavebného zákona, žalobca nesporne je účastníkom územného konania, keďže toto postavenie mu vyplýva z osobitného predpisu, ktorým je § 24 ods. 2 zákona EIA.

A/ 15. Žalovaný (sťažovateľ) podal proti rozsudku v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, a to z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Navrhuje, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na

Ministerstvo životného prostredia SR ako odvolací orgán vo vzťahu k rozhodnutiu o vylúčení, sa so správnou úvahou obsiahnutou v onom procesnom rozhodnutí stotožnilo, ale napriek tomu rozhodnutie zrušilo a vec vrátilo okresnému úradu na ďalšie konanie, nakoľko zastávalo názor, že rozhodnutím možno vylúčiť len účastníka konania, ktorému toto postavenie bolo pred takýmto úkonom priznané, a teda okresný úrad mal danú skutočnosť vybaviť úradným listom, v ktorom by sa vysporiadal s procesným postavením žalobcu, uviedol dôsledky tejto situácie a žalobcu upovedomil, že nie je účastníkom konania, - žalovaný v nadväznosti na uvedené zdôrazňuje, že Ministerstvo životného prostredia SR zaviazalo odvolací orgán rozhodujúci o odvolaní voči rozhodnutiu zo zisťovacieho konania EIA (okresný úrad) upovedomiť žalobcu o skutočnosti, že nie je účastníkom konania v

Dôsledkom tejto situácie mal byť podľa sťažovateľa stav, že žalobca nemohol podať stanovisko k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti, nakoľko v jeho mene nekonala osoba na to oprávnená stanovami. Sťažovateľ uvádzajúc tieto skutočnosti poukazuje na neexistenciu účastníctva žalobcu v konaní EIA, ktorá mala tvoriť automaticky prekážku vzniku jeho účastníctva aj v územnom konaní, - sťažovateľ v nadväznosti na uvedené namieta, že krajský súd vychádzal pri vyhodnotení postavenia žalobcu len z ustanovenia § 24 ods. 2 zákona EIA, pričom nevzal do úvahy postup orgánov príslušných v oblasti ochrany životného prostredia, ako aj právny názor Ministerstva životného prostredia SR a jeho podriadených orgánov na procesné postavenie žalobcu ako účastníka dotknutého územného konania, - k správnym súdom vytýkanej nekompletnosti spisového materiálu uvádza, že pri preskúmaní rozhodnutia o nepriznaní účastníctva v konaní žalobcovi mal žalovaný (v tom čase Ministerstvo dopravy a výstavby SR) k dispozícii celý spisový materiál týkajúci sa konania EIA. Žalovaný na základe výzvy správneho súdu predložil v origináli kompletný

Zdôraznil že účelom smernice EIA je čo najvyššia miera občianskej participácie v konaní o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ako aj nasledujúcich povoľovacích konaní, pričom sťažovateľ sa snaží mieru občianskej participácie znižovať.

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), zohľadniac § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol týmto rozsudkom, ktorý po predchádzajúcom zverejnení termínu verejne vyhlásil dňa 31. júla 2024.

Uvedené automaticky predstavuje zmenu v subjekte žalovaného vo vedenom kasačnom konaní, zohľadniac dikciu § 180 ods. 3 SSP, v zmysle ktorého namiesto orgánov verejnej správy podľa odsekov § 180 ods. 1 a 2 SSP je žalovaným ten orgán verejnej správy, na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť tohto orgánu. Kasačný súd preto s účinnosťou od 1.1.2023 koná v kasačnom konaní s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ako žalovaným orgánom verejnej správy.

20. S ohľadom na vymedzenie sťažnostných bodov pripadlo kasačnému súdu posúdiť správnosť právnych záverov krajského súdu, ktorý v podstate dal za pravdu žalobcovi v tom, že účastníkom územného konania o umiestnení stavby sa ako zástupca dotknutej verejnosti stal podaním písomného odôvodneného stanoviska zo dňa 02.12.2017 do zisťovacieho konania (§ 24 ods. 2 zákona o EIA, § 34 ods. 1 a stavebného zákona) a keďže postavenie účastníka tohto konania mu vyplynulo z osobitného predpisu, nebolo preskúmavané rozhodnutie sťažovateľa vo veci nepriznania účastníctva v tomto konaní v súlade so zákonom.

sťažovateľ uvádza len to, že krajský súd nesprávne vychádzal len z § 24 ods. 4 zákona o EIA a nevzal do úvahy „proces orgánov životného prostredia ako aj právny názor Ministerstva životného prostredia SR a jeho podriadených orgánov na postavenie žalobcu ako účastníka územného konania“. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namieta nedostatok oprávnenia štatutárneho zástupcu žalobcu Marcela Slávika podať v mene žalobcu odôvodnené stanovisko v zisťovacom konaní, čím spochybňuje vznik účastníctva žalobcu v zisťovacom aj v následnom územnom konaní.

uskutočnenie zisťovacieho konania podľa zákona o EIA za účasti žalobcu. 22. Pokiaľ ide o právne posúdenie zákonnosti rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka konania žalobcovi v povoľovacom konaní o umiestnenie predmetnej stavby, kasačný súd sa stotožňuje s právnymi závermi správneho súdu, ktoré sťažovateľ svojou argumentáciou sťažnostných bodoch nijako vecne nespochybnil. Kasačný súd má za to, že správny súd postavil svoj právny názor na korektných východiskách vyplývajúcich zo zákona o EIA, ako aj z Aarhuského dohovoru (Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia - publikované v Zbierke zákonov ako oznámenie Ministerstva zahraničných vecí pod č. 43/ 2005), keď zdôraznil potrebu čo najširšej účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa životného prostredia.

Výsledok zisťovacieho konania, teda že posudzovaný zámer zmeny navrhovanej činnosti „Priemyselný park Poprad - II“ sa nebude posudzovať podľa zákona o EIA, nič nemení na skutočnosti, že žalobca kvalifikovaným prejavením záujmu na predmete zisťovacieho konania vo forme podania písomného odôvodneného stanoviska získal postavenie účastníka nielen tohto konania, ale aj následného povoľovacieho konania podľa stavebného zákona.

2 ZoEIA, ale aj zo systematiky a účelu tohto zákona. Kasačný súd preto zdôrazňuje, že účastníctvo dotknutej verejnosti v konaniach podľa tretej časti zákona o EIA, teda tak v zisťovacom konaní, ako aj v samotnom procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, vzniká podaním písomného odôvodneného stanoviska k zámeru alebo k jednotlivým štádiám posudzovania vplyvov, a prenáša sa aj do následných povoľovacích konaní týkajúcich sa posudzovanej činnosti alebo jej zmeny. Na právo účasti dotknutej verejnosti v povoľovacom konaní nemá žiadny vplyv skutočnosť, že orgán ochrany životného prostredia v zisťovacom konaní rozhodne o tom, že environmentálny dopad navrhovanej činnosti alebo jej zmeny sa nebude posudzovať podľa zákona o EIA, ale vyhodnotí sa v následnom povoľovacom konaní. Povoľovacie konanie je v takomto prípade navrhovateľ posudzovanej činnosti oprávnený iniciovať až po právoplatnosti negatívneho rozhodnutia zo zisťovacieho konania (§ 29 ods. 12 ZoEIA), pričom za účastníkov tohto povoľovacieho konania sa na základe zákona o EIA považujú všetci zástupcovia dotknutej verejnosti, ktorí boli účastníkmi zisťovacieho konania

25. Pokiaľ ide o v kasačnej sťažnosti prezentované úvahy sťažovateľa o chýbajúcom oprávnení štatutárneho zástupcu Marcela Slávika podať v mene žalobcu odôvodnené stanovisko v zisťovacom konaní, tieto sa nepremietli do dôvodov preskúmavaného rozhodnutia o nepriznaní postavenia účastníka konania o umiestnení stavby žalobcovi a neboli ani predmetom posudzovania správnym súdom. Preto im ani kasačný súd nevenoval pozornosť. Považuje len za potrebné poukázať na to, že podľa stanov žalobcu nachádzajúcich sa v súdnom spise (č. l. 33), ktoré vzalo Ministerstvo vnútra SR na vedomie dňa 15.06.2018, je predsedom združenia od 16.04.2011 nepretržite Marcel Slávik (čl. 11 ods. 2 stanov).

28. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku tak, že žalobcovi priznal úplnú náhradu účelne vynaložených trov kasačného konania voči sťažovateľovi, pretože žalobca bol v kasačnom konaní úspešný.

V Bratislave dňa 31. júla 2024