2Svk/6/2021

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a sudcov prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána Trenčana v právnej veci žalobcov: 1) F. C., H. XX, XXX XX . R., 2) D. L., I. X, XXX XX R., 3) H. L., H. XX, XXX XX R., 4) C.B., H. 81, XXX XX R., 5) B. G., H. XX, XXX XX R., 6) L. O., M. X, XXX XX R., 7) D. W., H. XX, XXX XX R., 8) B.. K.. Y. G., H. XX, XXX XX R., všetci zastúpení ADVOKA, s. r. o., Komárnická 36, 821 02 Bratislava, IČO: 44449615, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, katastrálny odbor, Ružová dolina 27, 821 09 Bratislava, IČO: 00151866, za účasti: H. L., trvale bytom: U. L. XXXX, XXX XX N. M., právne zastúpená: JUDr. Katarína Juričková, advokátka, Drieňová 14, 821 01 Bratislava, IČO: 31819508, o preskúmanie opatrenia žalovaného - zápis - záznam informácií k bytu č. XX a bytu č. X, na LV č. XXXX, katastrálne územie R., mestská časť U. G., konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcov 1) až 8) proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, č. k.: 6S/226/2019-160, zo dňa 27. mája 2021, ECLI:SK:KSBA:2021:1019201435.3, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Bratislave, č. k.: 6S/226/2019-160, zo dňa 27. mája 2021, ECLI: SK:KSBA:2021:1019201435.3, zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

V napadnutom uznesení poukázal na skutočnosť, že žalobcovia 1) až 8) sa správnou žalobou domáhali preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného - zápisu (záznamu) informácií k bytu č. XX a bytu č. X, v majetku ďalšej účastníčky konania, zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne územie U. G., na adrese R., H. XX (ďalej len „napadnutý záznam“), jeho zrušenia a vrátenia žalovanému na ďalšie konanie. Ďalším výrokom žiadnemu z účastníkov konania podľa § 170 písm. a) SSP nepriznal náhradu trov konania.

súdnemu prieskumu. Nebolo však možné prijať záver, že napadnutým zápisom došlo k zásahu do práv a právneho postavenia žalobcov, vo vzťahu k ich majetkovým či iným právam, vyplývajúcim z vlastníctva k bytom, prípadne iným priestorom v dotknutom bytovom dome.

Súčet podlahovej plochy bytu č. X je 39,59 m2 a bytu č. XX je 41,80 m2, čo je rovnaká hodnota ako bola pôvodná výmera samotného bytu č. X - 81,39 m2. Predmetná skutočnosť jednoznačne vyplýva zo znaleckého posudku č. 78/2018, zo dňa 19. decembra 2018, ktorý bol podkladom pre vykonanie zápisu. Nedošlo tiež k zmene spoluvlastníckych podielov ostatných bytov v predmetnom bytovom dome. Pôvodný byt č. X mal prislúchajúci spoluvlastnícky podiel 4687/100000, v súčasnosti má spoluvlastnícky podiel 2280/100000 a byt č. XX má spoluvlastnícky podiel 2407/100000. V súčte spoluvlastnícke podiely na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku predstavujú podiel v pôvodnom pomere 4687/100000.

Správny súd v tomto smere pochybenia nezistil. Prijal teda záver, že námietka spočívajúca v tom, že zápis bol účastníčkou konania vzhľadom na nesplnenie podmienok zápisu dosiahnutý netransparentným spôsobom, je nedôvodná.

Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Sži/2/2011, zo dňa 24. februára 2021). 6. Napadnuté opatrenie je výsledkom administratívneho (záznamového) konania (zápisu - záznamu informácií k bytu č. XX a bytu č. X, LV č. XXXX, k. ú. U. G.), žalobcovia však neboli ktorého účastníkmi tohto katastrálneho konania. Krajský súd skonštatoval, že opatrenie vydané v záznamovom konaní sa z tohto dôvodu nemôže týkať subjektívnych práv žalobcov, v namietanom smere. Opatrenie nie je spôsobilé ovplyvniť ich právnu pozíciu, zasiahnuť do ich právnej sféry alebo spôsobiť zmenu ich právneho postavenia v danom bytovom dome.

Keďže napadnutým zápisom tiež nedošlo k ukráteniu na ich subjektívnych právach, krajský súd správnu žalobu ako podanú zjavne neoprávnenou osobou v zmysle § 98 ods. 1 písm. e) SSP odmietol.

8. Žalobcovia 1) až 8) podali (ďalej len „kasační sťažovatelia“) proti uzneseniu kasačnú sťažnosť dôvodiac tým, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkom konania, aby uskutočnili im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 440 ods. 1 písm. f) SSP], a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP].

9. Sťažovatelia krajskému súdu vytkli nezodpovedanie otázky či bola stavebníčka povinná získať relevantný súhlas spoluvlastníkov bytového domu vo forme zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov v bytovom dome. Taktiež nezodpovedal žalobnú námietku, spočívajúcu v tom či je osoba, sledujúca rozdelenie existujúceho bytu na dva byty povinná získať od príslušného stavebného úradu adekvátne povoľovacie rozhodnutie. Ďalšia účastníčka konania - stavebníčka totiž mala vedomosť o nevyhnutnosti existencie (potreby) rozhodnutia o zmene užívaní stavby už z listov stavebného úradu zo dňa 01. apríla 2019 a ďalšieho listu zo dňa 16. apríla 2019.

11. Krajský súd podľa sťažovateľov ignoroval skutočnosť, že vznikom jedenástich bytov sa zmenia hlasovacie pomery spoluvlastníkov, čím dochádza k podstatnému zásahu do ich vlastníctva. Úvahy krajského súdu o tom, že prehlasovaný vlastník sa môže domôcť ochrany žalobou na súde a tiež o nedostatku aktívnej legitimácie na podanie žaloby preto považovali za neodôvodnené. Ak totiž nebude existovať súdne rozhodnutie o zásadnej neprípustnosti vytvárania z jednej bytovej jednotky dvoch „nových vecí“, a to bez súhlasu spoluvlastníkov a tiež bez rozhodnutia o zmene užívania stavby, nebude existovať predpoklad úspešnosti ostatných vlastníkov pre podanie spoluvlastníckej žaloby v zmysle § 139 OZ.

ESĽP v súvislosti s čl. 6 ods. 1 Dohovoru formuloval viacero zásad odôvodňovania rozsudkov, z ktorých vyplýva, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sú založené (H. versus Belgicko, application no. 8950/80). Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť s ohľadom na povahu rozhodnutí. Musí ale byť vnímaný podľa okolností každého prípadu (Cornelis Petrus Maria van de Hurk v. Holandsko, application no. 16034/90).

Správny súd však tieto povinnosti pri odôvodňovaní rozhodnutia nesplnil. Napokon sťažovatelia poukázali na odlišnosť v rámci postupov stavebných úradov pri posudzovaní potreby vydania stavebného povolenia a to konkrétne, na stavebné povolenie Mesta Pezinok, vydané podľa § 66 stavebného zákona, ktorým povolil rozdelenie bytu na dve samostatné bytové jednotky. Stavebný úrad pritom na rozdiel od prejednávanej veci požadoval pre vydanie povolenia predloženie súhlasu vlastníkov bytov so stavebnou zmenou podľa § 14 zákona o vlastníctve bytov.

Kasačnému súdu preto navrhli, aby napadnuté uznesenie krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 14. V doplnení kasačnej sťažnosti sa zaoberali hodnotením záverov znaleckého posudku Ing. Jozefa Vajnora č. 78/2018, zo dňa 19. decembra 2018, ktorý vymedzuje nové byty č. X a č. XX ako samostatné bytové jednotky a rozdeľuje spoločné časti bytového domu. 15. Ďalšia účastníčka konania vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti pripomenula, že žalobcovia 1) až 8) neboli účastníkmi administratívneho konania a spochybnila tvrdenie, že opatrením žalovaného boli ukrátení na svojich právach a právom chránených záujmoch v zmysle § 178 ods. 1 SSP. Žalovaný totiž zapísal vlastnícke právo do katastra k dvom rozdeleným bytom záznamom, nie na základe rozhodnutia stavebného úradu, ale na základe znaleckého posudku č. 78/2018. Zo záverov posudku je nepochybné, že nedošlo k zmene spoluvlastníckych podielov ostatných bytov v predmetnom bytovom dome ani k zmene podlahovej plochy oboch vytvorených bytov, v porovnaním s výmerou pôvodného bytu. Žalobcovia 1) až 8) neboli účastníkmi správneho konania, z tohto dôvodu nemohlo ani dôjsť k zásahu do ich

správy. Záverom vyjadrenia ďalšia účastníčka konania žiadala kasačnú sťažnosť z dôvodu neprípustnosti podľa § 459 SSP odmietnuť. 16. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zotrval na skutočnostiach uvádzaných vo vyjadrení k správnej žalobe. Žiadal, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcov ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Podľa § 55 ods. 2 písm. c) stavebného zákona ohlásenie stavebnému úradu postačí pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti. Podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona stavebník môže uskutočniť stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce ohlásené podľa odseku 1 len na základe písomného oznámenia stavebného úradu, že proti ich uskutočneniu nemá námietky. K písomnému oznámeniu stavebný úrad pripojí overený jednoduchý situačný výkres a ak ide o jednoduchú stavbu, k písomnému oznámeniu pripojí overenú projektovú dokumentáciu. Podľa § 5 ods. 2 zákona o katastri nehnuteľností záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Podľa § 34 ods. 1, ods. 3 zákona o katastri nehnuteľností práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/162/20191001>, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím štátneho orgánu, príklopom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv, zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku obce alebo správy majetku vyššieho územného celku sa do katastra zapisujú záznamom, a to na základe verejných listín a iných listín. Záznamom sa zapisuje i zmena poradia záložných práv z dohody záložných veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie. Na vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní. Podľa § 35 ods. 2 zákona o katastri nehnuteľností prílohou návrhu na vykonanie záznamu je a) verejná listina alebo iná listina, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti; ak ide o zápis záložného práva, ktoré vzniká zo zákona, listinu preukazujúcu existenciu pohľadávky nie je potrebné prikladať, b) identifikácia parciel, ak vlastnícke právo k nehnuteľnosti nie je zapísané v liste vlastníctva, c) iné listiny, ktoré majú dôkaznú hodnotu pre konanie.

20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho právomoc a príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení a § 11 písm. h) SSP.

23. Z hľadiska procesu prijatia je opatrenie, podobne ako rozhodnutie, výsledkom administratívneho správneho konania. Pôjde pritom o administratívne konania, ktorých procesný rámec mal podobu správneho konania alebo daňového konania, resp. bol upravený osobitne tak, ako je to v danom prípade, vykonaním záznamu do katastra nehnuteľností. Predmetom prieskumu zo strany správnych súdov tak potom budú predovšetkým opatrenia, ktorými sa administratívne konanie končí (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6Sžrk/ 7/2018 <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=njzwwxzsgaytqxzwon5he227g4>, zo dňa 20. marca 2019).

zákona evidenčné účinky, s ktorými nie je spojený vznik, zmena ani zánik práv k nehnuteľnostiam. Záznamom sa do katastra nehnuteľností zapisujú práva k nehnuteľnostiam, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli na základe iných právnych skutočností.

25. Napriek vylúčeniu subsidiarity správneho poriadku na konanie o zázname je potrebné zdôrazniť, že toto konanie je nesporne administratívnym konaním v zmysle § 3 <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=pj5f6mrqge2v6mjwgixhaylsmftxeylgfuzq> ods. 1 písm. a) SSP, § 21 <https://www.beck-online.sk/bo/document- view.seam?documentId=pj5f6mrqgayv6mjvgmxhaylsmftxeylgfuzdc> ods. 3 písm. a) zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v účinnom znení (ďalej len „zákon o prokuratúre“).

26. Kasačný súd z napadnutého rozhodnutia zistil, že ďalšia účastníčka konania (stavebníčka) príslušnému stavebnému úradu Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, podaním doručeným dňa 05. septembra 2018 (doplneným 24. septembra 2018), ohlásila vykonanie stavebných úprav a udržiavacích prác v byte č. X, na prízemí v bytovom dome, súp. č. XXXX, ulica H. XX, R., na parc. č. XXXXX/X, k. ú. U. G.. Stavebný úrad stavebníčke opatrením, č. 9358/2018/ UKSP/KOTE-526, zo dňa 16. októbra 2018, podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona oznámil, že proti realizácii stavebných úprav a udržiavacích prác, spočívajúcich v rozdelení jestvujúceho bytu č. X v rámci podlahovej plochy na dva byty, nemá námietky. Stavebníčka následne po vykonaní ohlásených stavebných úprav stavebnému úradu predložila Znalecký posudok č. 78/ 2018, vyhotovený Ing. Jozefom Vajnorom, znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností na stanovenie všeobecnej hodnoty novovzniknutých bytov č. X a XX, vzniknutých rozdelením bytu č. X a výpočet spoluvlastníckych podielov novovzniknutých

28. Sťažovatelia spochybňovali procesný postup stavebného úradu ako nedostatočný, pretože stavebnému úradu na vykonanie predmetných stavebných úprav, spočívajúcich v rozdelení bytu postačovalo ohlásenie stavebných prác (§ 57 ods. 1 stavebného zákona). Stavebný úrad na vykonanie predmetných stavebných prác nepožadoval udelenie stavebného povolenia v zmysle § 60 stavebného zákona a schváleniu stavebných úprav, spočívajúcich v rozdelení bytu nepredchádzalo riadne stavebné konanie. Sťažovatelia väčšinu kasačnej argumentácie smerujú k spochybneniu správnosti a zákonnosti katastrálneho konania, najmä rozsahu dokumentácie vyžadovanej pred zápisom vlastníckeho práva žalovaným a skutočnosť, že na účely rozdelenia bytu a zápisu vlastníckeho práva k bytu, postačovalo ohlásenie stavebných úprav bez možnosti vyjadrenia ďalších vlastníkov bytov v dotknutom bytovom dome (§ 57 ods. 1, ods. 2 stavebného zákona).

námietky. Ohlásenie drobnej stavby nie je konaním v pravom zmysle slova a nemožno v ňom analogicky rozhodovať žiadnou z foriem, ktoré zákon pripúšťa v prípade začatého konania. 30. Kasačný súd sa stotožňuje s vysloveným záverom, že na proces ohlásenia stavebnému úradu a následného oznámenia stavebného úradu o námietkach nemožno použiť ustanovenia o účastníkoch administratívneho (stavebného) konania, pretože sa nejedná o konanie ako

31. Z administratívneho spisu je nepochybné, že podkladom na vykonanie záznamu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam boli listinné dokumenty predložené stavebníčkou, a to oznámenie stavebného úradu o tom, že k rozdeleniu bytu nemá námietky č. 9358/2018/ UKSP/KOTE-256, zo dňa 16. októbra 2018 v zmysle § 57 ods. 2 stavebného zákona, znalecký posudok č. 78/2018, a napokon zápisnica o vykonaní štátneho stavebného dohľadu zo dňa 28. mája 2019.

32. Kasačný súd sa v prvom rade nestotožnil s námietkou nezákonnosti záznamového konania, založenou na tvrdení o pochybení žalovaného spočívajúcom v tom, že si pred zápisom vlastníckeho práva k rozdeleným bytom do katastra nehnuteľností záznamom nevyžiadal rozhodnutie o zmene užívania stavby podľa § 85 stavebného zákona.

33. Kasačný súd však považuje za predčasný záver krajského súdu o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcov v konaní v zmysle § 178 ods. 1 SSP, založený na tvrdení, že neboli účastníkmi konania o zápis vlastníckeho práva k rozdeleným bytom záznamom.

I keď v takýchto prípadoch nemožno formálne hovoriť o účastníkovi konania, v plnom rozsahu možno nadviazať na predchádzajúcu judikatúru, ktorá pri zhodnom vymedzení aktívnej žalobnej legitimácie fyzickej a právnickej osoby (§ 250 <https://www.beck-online.sk/bo/ document-view.seam?documentId=pj5f6mjzgyzv6ojzfzygc4tbm5zgczrngi2ta> ods. 2 OSP) priznávala v takýchto prípadoch postavenie účastníka konania tomu, koho subjektívne právo bolo žalovaným rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy priamo dotknuté (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 10Sžr/174/2011 <https://www.beck-online.sk/bo/ document-view.seam?documentId=njzwwxzsgaytcxzrgbpxg6tsl4ytona>, z 10. októbra 2012). Priamy dotyk na práve a právom chránenom záujme je pritom potrebné skúmať jednotlivo v každom takomto prípade. Pokiaľ teda zákon v § 179 ods. 1 SSP hovorí o účastníkovi konania, je nutné v tejto súvislosti tento pojem vykladať extenzívne, v zmysle základného princípu konania podľa § 5 ods. 2 SSP tak, aby bol naplnený účel správneho súdnictva, spočívajúci v ochrane subjektívnych práv v oblasti verejnej správy vymedzený v § 2 ods. 1 SSP. (viď.

Podľa § 14 ods. 1 zákona o vlastníctve bytov za každý byt a nebytový priestor v dome má vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome jeden hlas pripadajúci na byt alebo na nebytový priestor v dome; to platí aj vtedy, ak je byt alebo nebytový priestor v dome v podielovom spoluvlastníctve viacerých osôb. Touto skutočnosťou sa však krajský súd v napadnutom uznesením žiadnym spôsobom nevysporiadal, napriek tomu, že táto námietka bola sťažovateľmi opakovane uplatnená už v prvostupňovom konaní.

dome. Z tohto dôvodu s ohľadom na predmet sporu je nutné uskutočnený záznam považovať za oprávnenie dotýkajúce sa práv a povinností všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pričom takéto opatrenie je preskúmateľné podľa tretej časti SSP v konaní o všeobecnej správnej žalobe. Úlohou správneho súdu preto bude napádané opatrenie vecne preskúmať.

38. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky jednomyseľne (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.