2Svk/6/2023

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom: Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31820174, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, za účasti ďalšieho účastníka konania: Obec Družstevná pri Hornáde, so sídlom Hlavná 38, 044 31 Družstevná pri Hornáde, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 8S/66/2020-46, takto

rozhodol:

Uznesenie

Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/66/2020 z 22. septembra 2022 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Košiciach na nové konanie a rozhodnutie.

Odôvodnenie

I.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktorým namietal neuvedenie výpočtu spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub a neposkytnutie presných informácií o zistenom stave. V dôsledku uvedeného prvostupňové rozhodnutie podľa žalobcu nespĺňa požiadavky vyplývajúce z § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku.

náležitosti. 3. Žalobca všeobecnou správnou žalobou napadol rozhodnutie žalovaného z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ďalej z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu a v konaní došlo k podstatnému zrušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

V nadväznosti na absenciu výpočtu spoločenskej hodnoty drevín žalobca poukázal na § 48 ods. 1 a § 95 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny a na záver poukázal na prednosť povinnosti vlastníka starať sa o dreviny rastúce na jeho pozemku (§ 47 ods. 2 zákona o ochrane prírody a krajiny) pred možnosťou výrubu. Navrhol zrušiť prvostupňové rozhodnutie ako aj rozhodnutie žalovaného a vrátiť vec prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

Odmietnutie správnej žaloby odôvodnil tým, že žalobca sa podaním správnej žaloby dopustil zneužitia práva, ktoré správny súd vzhliadol v tom, že: - námietky žalobcu sú koncipované príliš všeobecne, žiadne konkrétne a hodnoverné návrhy na vykonanie dôkazov žalobca neuvádza a súdu nie je zrejmé, čo je zmyslom námietok žalobcu; - žalobca je v podobných konaniach, týkajúcich sa výrubu drevín aktívny celoslovensky, pričom len na správny súd konajúci v prejednávanej veci podal viac ako 30 žalôb; - okrem žalobcu, žiadna odborná organizácia či iné odborne spôsobilé osoby v oblasti životného prostredia zúčastňujúce sa predmetných administratívnych konaní, k výrubu uvedených drevín námietky nemali.

K počtu podaných správnych žalôb uviedol, že to nemôže predstavovať dôvod na odmietnutie správnej žaloby v zmysle § 28 SSP a že správny súd zavádza, keďže podľa žalobcovej evidencie ide o 15 nie 30 správnych žalôb. 9. Žalobca tiež zopakoval nevyhnutnosť výpočtu spoločenskej hodnoty drevín, na ktorých výrub vydal prvostupňový orgán súhlas. Prítomnosť tohto výpočtu je podľa žalobcu nevyhnutná pre posúdenie primeranosti uloženej náhradnej výsadby v zmysle § 48 zákona o ochrane prírody a krajiny, nakoľko je jedným z kritérií predmetného posúdenia.

Uznesenie

správneho súdu žalobca navrhol z vyššie uvedených dôvodov zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 10. Okrem toho žalobca navrhol, aby sa kasačný súd obrátil na Súdny dvor Európskej únie s prejudiciálnymi otázkami ohľadom výkladu zneužitia práva v nadväznosti na podobnosť žalobcových podaní, ich množstvo a právo na informácie vyplývajúce z Aarhuského dohovoru.

II.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“), ktorého pôsobnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP, so zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 a § 449 ods. 1 SSP skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti uzneseniu, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Od platenia súdneho poplatku je žalobca oslobodený podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov. 13. Úlohou kasačného súdu bolo primárne posúdiť, či správna žaloba skutočne vykazovala známky zneužitia práva respektíve jeho bezúspešného uplatňovania. Na základe vyhodnotenia uvedenej právnej otázky kasačný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, pričom svoje závery odôvodňuje nasledovne. 14. V prvom rade kasačný súd konštatuje, že si je vedomý skutočností, ktoré uvádza správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, ako napríklad vysoký počet podaní žalobcu, ktoré častokrát z dôvodu svojej šablónovitosti obsahovo nekorešpondujú so skutkovými okolnosťami či právnymi posúdeniami konania, do ktorého sú žalobcove podania doručené. Kasačný súd si je taktiež vedomý svojej rozhodovacej praxe, v ktorej sa už niekoľkokrát so správnym súdom stotožnil v právnom závere o šikanóznosti niektorých žalobcových správnych žalôb (napríklad 2Svk/30/2023 z 24. septembra 2024; 5Svk/57/2022 zo 16. augusta 2023; 1Sžk/34/2021 z 30. marca 2022; 6Svk/14/2021 z 23. februára 2022 a iné). Súčasne je však potrebné klásť dôraz na výnimočnosť aplikácie ustanovenia § 28 SSP, ktorá musí byť zo strany správneho súdu dôkladne odôvodnená. Je neprípustné, aby správne súdnictvo skĺzlo do schematického posudzovania a hodnotenia správnych žalôb žalobcu ako šikanóznych len na základe všeobecne známych nelichotivých informácií o konaní žalobcu a kvalite jeho podaní.

16. K šikanóznemu, či zneužívajúcemu charakteru správnej žaloby sa kasačný súd obdobne vyjadril v uznesení sp. zn. 1Sžk/34/2021 z 30. marca 2022: „Podstata šikanózneho charakteru správnej žaloby spočíva v tom, že osoba vykonáva svoje verejné subjektívne právo nad rámec jeho obsahu. Zámer osoby podávajúcej takúto žalobu sa prejavuje nepriamo v zjavne excesívnom alebo v abnormálnom použití platnej právnej úpravy.

17. V kontexte vyššie uvedeného však považuje kasačný súd napadnuté uznesenie správneho súdu za rozhodnutie vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho došlo k nezákonnému odmietnutiu správnej žaloby, nakoľko argumenty správneho súdu, ktorými odôvodňoval aplikáciu ustanovenia § 28 SSP, nie sú dostatočné pre prijatie záveru o šikanóznosti správnej žaloby. Správny súd sa obmedzil, tak ako namietal žalobca v kasačnej sťažnosti, len na tvrdenia o množstve správnych žalôb, či vágne domnienky ohľadom zneužívajúceho charakteru správnej žaloby.

V súvislosti s uvedeným právnym záverom kasačný súd poukazuje aj na svoje skoršie uznesenie sp. zn. 5Svk/4/2023 z 27. októbra 2023 bod 22: na odmietnutie správnej žaloby bez ďalšieho nepostačuje, že sťažovateľ vedie na dotknutom súde niekoľko desiatok súdnych sporov, ako sa snažil naznačiť vo svojom rozhodnutí správny súd.

Bez ohľadu na fakt, že nie je v žalobcovej moci ovplyvniť, či sa k jeho iniciatíve v konaní pridá iný subjekt, nemožno vylúčiť ani takú možnosť, že do konania sa iné občianske združenie chrániace životné prostredie neangažuje práve z toho dôvodu, že záujmy verejnosti na ochrane životného prostredia v konaní chráni už žalobca. Takýto argument správneho súdu nie je (najmä v porovnaní s dôvodmi šikanóznosti správnej žaloby uvedenými v sp. zn. 1Sžk/ 34/2021 z 30. marca 2022) dostatočne vážny na aplikáciu inštitútu ultima ratio upraveného v § 28 SSP. 20.

Je úplne zrejmé, čo žalobca uvedenými námietkami zamýšľal, aký logický myšlienkový postup využil a k akému výkladu ustanovení § 48 ods. 1 a § 95 ods. 3 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny dospel. Niekoľkokrát zopakoval, že náhradná výsadba má byť primeraná, ale na to, aby bola primeranosť uloženej náhradnej výsadby overiteľná a preskúmateľná, je nutný výpočet spoločenskej hodnoty drevín, na ktorých výrub sa súhlas vydáva, ktorý bude porovnaný s inými vykonanými dôkazmi a správnou úvahou správneho orgánu. Žalobca preto skutočne nie len že naznačil, čím by jeho námietky mali byť osožné pre ním deklarovanú ochranu verejného záujmu, ale z jeho námietok je to úplne zrejmé.

22. Kasačný súd sa rovnako ako vo vyššie uvedenom prípade nestotožnil s postupom správneho súdu a jeho právnym záverom o splnení podmienok pre postup podľa § 28 v spojení s § 98 ods. 1 písm. h) SSP. Správny súd dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu, keď mal za to, že počet žalôb a skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie nebolo napadnuté aj inou ekologickou organizáciou predstavujú dostatočné dôvody pre odmietnutie správnej žaloby ako šikanóznej. Správny súd zároveň neidentifikoval, prečo odmietnutá správna žaloba v samotnej podstate nesleduje ochranu verejných záujmov v oblasti životného prostredia a námietku absencie výpočtu spoločenskej hodnoty drevín s ohľadom na preskúmateľnosť primeranosti uloženej náhradnej výsadby vyhodnotil kasačný súd ako nie vágnu, ale naopak relevantnú pre konanie, a to aj s ohľadom na rozsudok sp. zn. 2Svk/24/2022 z 30. apríla 2024 uverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako R 82/ 2024 ZNSS. 23.

2024 uverejnený v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako R 82/2024 ZNSS. Kasačný súd zároveň uvádza, že posúdenie výpočtu spoločenskej hodnoty drevín je potrebné vykonať pre potreby určenia primeranej náhradnej výsadby podľa § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny a nie pre potreby posúdenia toho, či v danom prípade mali byť dreviny vyrúbané. 24. Kasačný súd na záver uvádza, že nevzhliadol dôvodnosť návrhu žalobcu na podanie prejudiciálnych otázok, nakoľko odpovede na navrhované prejudiciálne otázky by v tomto konaní nemali zásadný význam. Správny súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podobnosťou jednotlivých podaní žalobcu a v prejednávanom prípade nebola pertraktovaná ani otázka práva na informácie v zmysle Aarhuského dohovoru. V tejto súvislosti kasačný súd odkazuje na

rozsudok

Súdneho dvora Európskej únie vo veci Consorzio Italian Management, Catania Multiservizi SpA zo 6. októbra 2021, C-561/19, v zmysle ktorého: článok 267 ZF EÚ sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorého rozhodnutia nemožno napadnúť súdnym prostriedkom nápravy podľa vnútroštátneho práva, je povinný predložiť Súdnemu dvoru otázku týkajúcu sa výkladu práva Únie, ktorá bola pred ním nastolená, pokiaľ nekonštatuje, že táto otázka nie je relevantná alebo že predmetné ustanovenie práva Únie už bolo predmetom výkladu zo strany Súdneho dvora, alebo že správny výklad práva Únie je taký jasný, že nie je priestor na žiadne dôvodné pochybnosti. Kasačný súd súčasne neposúdil návrh žalobcu, ako návrh na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. c) SSP, keďže prerušenie konania žalobca výslovne nenavrhoval.