← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·29. 10. 2025

2Svk/6/2025

ECLI:SK:NSSSR:2025:3022200317.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Banskej Bystrici
Sp. zn. 1. inštancie
TN-11S/96/2022
IČS
3022200317
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobcu: (sťažovateľa): L. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: Y. XXXX, XXX XX Z. Z., právne zastúpený: CHATL - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom: Pod Párovcami 93, 921 01 Piešťany, IČO: 55941028, proti žalovanému: Obec Trenčianska Teplá, so sídlom: M. R. Štefánika 376/30, 914 01 Trenčianska Teplá, za účasti ďalšieho účastníka konania: U.. Y. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: XX. D. XXXX/XX, XXX XX . Z., v konaní o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. SU-7675/721/2021 MG zo dňa 14.05.2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. TN-11S/96/2022 zo dňa 25. júla 2024, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Dňa 11.05.2022 stavebníčka U.. Y. V. (v tomto konaní v postavení ďalšieho účastníka konania; ďalej ako „ďalšia účastníčka konania“ alebo „stavebníčka“) ohlásila stavebnému úradu - Obci Trenčianska Teplá (ďalej ako „stavebný úrad“ alebo „žalovaný“) uskutočnenie drobnej stavby „Oplotenie“ na pozemku KN registra „C“ parc. č. XX/X, zastavaná plocha a nádvorie, k. ú. Y., D. Z. Z. v súlade s § 57 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) a § 5 vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona (ďalej len „vyhláška č. 453/2000 Z. z.“). 2. Prípisom č. SU- 7675/721/2021 MG zo dňa 14.05.2021, označeným ako „Oznámenie k ohláseniu drobnej stavby (ďalej aj ako „opatrenie“). Stavebný úrad oznámil, že posúdil predložené doklady a nemá proti uskutočneniu drobnej stavby v rozsahu uvedenom v oznámení námietky. Z uvedeného oznámenia ďalej vyplýva popis drobnej stavby, umiestnenie a spôsob realizácie: · celková dĺžka 57,032 m, výška oplotenia 2,50 m, · materiál - betónové oplotenie LUKAPLOT montovaný systém - nosné stĺpiky a výplňové dosky, · osadenie do bet. základu - hl. 800 mm, šírka 350 mm, · oplotenie bude zrealizované v súlade s vytýčením hranice pozemku parcela CKN č. XX/X - C.. U. F. - GEOS, Trenčín a ďalej podmienky realizácie: Počas realizácie je potrebné: · dodržať podmienky VZN č. 1/2002 o čistote a poriadku v obci, · dodržať VZN č. 3/2016 o odpadoch v znení neskorších zmien, · dodržiavať čistotu a poriadok na verejných priestranstvách, · dodržať podmienky Vyhlášky MPSVaR SR č. 147/2013 z 05.06.2013, ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri stavebných prácach a prácach s nimi súvisiacich a podrobnosti o odbornej spôsobilosti na výkon niektorých pracovných činností, · vykonať realizáciu drobnej stavby bez zásahu do susedných nehnuteľností, · pri uskutočnení a užívaní stavby dodržiavať príslušné slovenské technické normy, · stavebník je povinný vznikajúce odpady pri uskutočňovaní stavby materiálovo zhodnotiť, stavebný odpad, ktorý nie je možné zhodnotiť, po realizácii drobnej stavby odviesť na povolenú skládku. Doklad o uložení stavebného odpadu na požiadanie predložiť stavebnému úradu.

II. Konanie na správnom súde

3. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej ako „správny súd“) napadnutým rozsudkom sp. zn. BA-TN-11S/96/2022 zamietol správnu žalobu žalobcu podľa § 190 SSP, ako nedôvodnú. Právne posúdenie veci správnym súdom možno v podstatných častiach zhrnúť nasledovne: · Správny súd s poukazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) (rozsudky sp. zn. 2Sžk/24/2020 zo dňa 15.12.2021, sp. zn. 1Sžk/27/2021 zo dňa 21.07.2023, sp. zn. 19SVs/1/2022 zo dňa 29.03.2023) ustálil, že napadnuté oznámenie žalovaného je opatrením v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP, ktoré podlieha prieskumu v rámci správneho súdnictva. · K aktívnej vecnej legitimácii žalobcu správny súd poskytol rozbor súvisiacej právnej úpravy (§ 178 ods. 1 SSP v nadväznosti na ustanovenia § 55 ods. 2 písm. b) v spojení s § 57 ods. 1 Stavebného zákona upravujúce postup pri ohlasovaní stavieb, ako aj s poukazom na ustanovenia § 59, § 34, § 41 ods. 3, § 78, § 97 a § 113a Stavebného zákona upravujúce účastníctvo v rôznych typoch konaní) a dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď žalobcu nepovažoval za účastníka konania. Napriek tomu, že žalobca nebol účastníkom konania, ktorého výsledkom bolo vydanie napadnutého opatrenia, aktívna vecná legitimácia vyplývala žalobcovi z ustanovenia § 2 ods. 2 SSP ako osobe, ktorá tvrdí, že jej práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté opatrením orgánu verejnej správy. Na podporu tohto záveru správny súd poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/27/2021 zo dňa 21.07.2023, ako aj právnu doktrínu (Baricová J., Fečík M., Števček M., Filová A., a kol. Správny súdny poriadok.

Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, str. 36), podľa ktorej vo všeobecnosti vo vzťahu k aktívnej žalobnej legitimácii platí, že pri vyhovujúcom opatrení je priamo dotknutou osobou osoba odlišná od navrhovateľa a pri nevyhovujúcom opatrení je to navrhovateľ. · Správny súd s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/ 132/2015 zo dňa 29.03.2018 uviedol, že žalovaný postupujúc podľa § 57 Stavebného zákona mohol v rámci správnej úvahy ohlásenie drobnej stavby - oplotenia, vyhodnotiť dvoma alternatívnymi spôsobmi, a to že vydá stavebníčke oznámenie, že k ohláseniu drobnej stavby nemá námietky alebo mohol určiť, že ohlásenú drobnú stavbu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Žalovaný v posudzovanej veci nevybočil z rámca správnej úvahy. · Správny súd dospel k záveru, že ohlasovaná stavba spĺňa parametre drobnej stavby a zároveň jej uskutočnením nemohlo dôjsť k neprimeranému obmedzeniu či ohrozeniu práv a oprávnených záujmov žalobcu ako vlastníka susedného pozemku. Správny súd uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný bol oboznámený s pomermi na mieste samom, keďže totožný žalovaný rozhodol aj vo veci návrhu stavebníčky a jej manžela o vydanie územného rozhodnutia a následne stavebného povolenia na stavbu rodinného domu realizovanom na pozemku parc. č. XX/X,. k. ú. Y., D. Z. Z., na ktorom sa mala realizovať aj ohlásená drobná stavba oplotenia. · Námietku nesúladu drobnej stavby s územným plánom Obce Trenčianska Teplá z dôvodu zmeny materiálu prefabrikovaného oplotenia na monolitický vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Po oboznámení sa so Zmenami a Doplnkami č. 5 UPN Obce Trenčianska Teplá (verejne prístupnom dokumente) dospel správny súd k záveru, že podmienka na strane 6 v bode - Špecifické požiadavky na reguláciu - riešiť oplotenie pozemkov priehľadným oplotením alebo živými plotmi, vzťahujúca sa k zmene a doplnku C2, pod bod Zmena a doplnok č. 2, 4, 5, sa vzťahuje na výstavbu v novonavrhovaných lokalitách, ktorá pojednáva a urbanistickom riešení nových lokalít vymenovaných v tejto časti územného plánu, medzi ktorými sa lokalita ,,Dobrá medzi chodníkmi“ nenachádza, keďže ide už o zastavanú lokalitu. · Konanie o povolení drobnej stavby na základe oznámenia obce, že nemá námietky proti uskutočneniu je osobitnou formou zjednodušeného konania povoľovania stavieb, účastníctvo v tomto konaní vzhľadom k sledovanému cieľu a účelu tohto zjednodušeného konania vyplýva z normatívneho znenia tohto zákonného ustanovenia. Účastníctvo patrilo v danom prípade len stavebníčke. Pokiaľ žalovaný nekonal v predmetnej veci so žalobcom, nemožno vytýkať žalovanému nesprávny procesný postup a porušenie práva byť vypočutý. · Na záver správny súd konštatoval, že námietku žalobcu o nedostatočnom odôvodnení opatrenia nepovažoval za dôvodnú. Tak ako rozsah zisťovania skutkového stavu ako aj kvalita odôvodnenia opatrenia je daná špecifickým charakterom zjednodušeného konania, v tomto smere správny súd nevzhliadol nedostatky vedúce k zrušeniu opatrenia.

III. Konanie na kasačnom súde

4. Žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) podal proti rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP).

Napadnutý rozsudok správneho súdu navrhol zrušiť a vec vrátiť správnemu súdu na ďalšie konanie. 5. Sťažovateľ odôvodnil svoju kasačnú sťažnosť nasledovne: · V úvode kasačnej sťažnosti zosumarizoval dôvody podanej všeobecnej správnej žaloby. · Správny súd nesprávne právne vyhodnotil otázku aplikácie správnej úvahy stavebným úradom, ktorý podľa mienky sťažovateľa z jej rámca vybočil, keď neskúmal podmienky aplikácie ustanovenia § 57 ods. 1 v nadväznosti na § 55 ods. 2 Stavebného zákona, t. j. otázku existencie doplnkovej funkcie drobnej stavby k hlavnej stavbe a otázku možnosti podstatného vplyvu na životné prostredie.

Podľa názoru sťažovateľa malo byť realizované riadne stavebné konanie. · Správny súd sa nijako nevysporiadal s kritériom vplyvu na životné prostredie v zmysle interpretačného ustanovenia § 19 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení

neskorších predpisov. · Sťažovateľ s poukazom na § 12 ods. 2 písm. a) vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu tvrdí, že tvar a najmä výška predmetného oplotenia narúša charakter stavby rodinného domu sťažovateľa a má negatívny vplyv na preslnenie pozemku a rodinného domu sťažovateľa z juhozápadnej strany. · Skutočnosť, že vec mala byť riešená v riadnom stavebnom konaní, okrem poukazu na nevyhnutnosť riadneho dodržania § 55 a § 57 Stavebného zákona (kvalita správnej úvahy) a princípu proporcionality, umocňuje aj ratio legis novej právnej úpravy § 57 ods. 1 posledná veta Stavebného zákona v znení účinnom od 01.04.2024. podľa ktorej ak stavebný úrad na podklade predložených podkladov zistí, že navrhovanou stavbou by mohli byť dotknuté práva tretích osôb, určí, že ohlásenú stavbu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. 6. Žalovaný sa vo vyjadrení plne stotožnil s názorom správneho súdu, zotrval na pôvodnom stanovisku z konania pred správnym súdom a k obsahu kasačnej sťažnosti sa nevyjadril.

7. Ďalšia účastníčka konania poskytla vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti, v rámci ktorého uviedla, že rozsudok správneho súdu považuje za zákonný, spravodlivý a zrozumiteľný, nesúhlasí s tvrdeniami sťažovateľa uvedenými v kasačnej sťažnosti a pridržiava sa svojho vyjadrenia vrátane predložených listinných dôkazov z konania pred správnym súdom.

K meritu veci uviedla v podstatných bodoch nasledovné: · V čase podania ohlásenia na uskutočnenie drobnej stavby prebiehalo stavebné konanie, ktorého výsledkom bolo vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinného domu nachádzajúceho na pozemku, na ktorom sa mala realizovať aj ohlásená drobná stavba

oplotenia. Tvrdenie sťažovateľa o absencii doplnkovej funkcie drobnej stavby k hlavnej stavbe preto neobstojí. · Stavebníčka poukázala na to, že vzhľadom na prebiehajúce územné a stavebné konanie bol žalovaný dôkladne oboznámený ohľadom miesta realizácie stavby, skutočným stavom veci a disponoval podrobnými podkladmi týkajúcimi sa technického a priestorového riešenia, ako aj súladu s územným plánom obce Trenčianska Teplá. · Do pozornosti uviedla Upovedomenie Okresnej prokuratúry Trenčín o spôsobe vybavenia podnetu č. Pd 244/21/3309, v ktorom prokuratúra dospela k záveru, že boli splnené všetky podmienky na ohlásenie stavby podľa § 55 ods. 2 písm. b) Stavebného zákona s poukazom na § 139b ods. 8 písm. b) SZ.

· Predmetné oplotenie bolo zrealizované v súlade s podkladmi (situácia, vzorový priečny rez), ktoré boli súčasťou ohlásenia drobnej stavby navrhovanej „výhradne“ na pozemku parcely č. XX/X, ktorého je stavebníčka výlučnou vlastníčkou, s odstupom minimálne 20 cm a zväčša až 40 cm od hranice dovnútra pozemku stavebníčky. Majetok môže sťažovateľ vlastniť a užívať naďalej bez obmedzení, pričom, podľa názoru stavebníčky, oplotenie plní navyše aj pozitívnu funkciu pre susedný objekt sťažovateľa z hľadiska ochrany proti klimatickým účinkom (vietor) a protipožiarnou ochranu proti šíreniu požiaru.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) po zistení, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola podaná včas (§ 443 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná. 9.

Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP.

10. Kasačný súd úvodom konštatuje, že sa stotožňuje s posúdením správneho súdu v otázke povahy napadnutého individuálneho správneho aktu ako opatrenia podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, ktoré je spôsobilým predmetom prieskumu v rámci správneho súdnictva (pozri bod 34. až 37. napadnutého rozsudku a tam citované rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžk/24/2020 zo dňa 15.12.2021 a sp. zn. 1Sžk/27/2021 zo dňa 21.07.2023).

11. Opatrenie orgánu verejnej správy, na rozdiel od rozhodnutia orgánu verejnej správy v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) SSP, nemá vo všeobecnosti zákonom definované povinné obsahové a formálne náležitosti. Nároky kladené na kvalitu odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy nemožno aplikovať na opatrenie orgánu verejnej správy.

12. Správny súd posúdil správne i otázku aktívnej vecnej legitimácie sťažovateľa na podanie všeobecnej správnej žaloby odvodzujúc ju z ustanovenia § 2 ods. 2 SSP (pozri bod 38. až 49. napadnutého rozsudku). Kasačný súd sa stotožňuje s právnym názorom správneho súdu, že sťažovateľovi zo Stavebného zákona nevyplývalo účastníctvo v posudzovanom administratívnom konaní, a preto žalovaný s ním, ako účastníkom konania, v súlade so zákonom nekonal. Uvedené malo následne vplyv na posúdenie aktívnej vecnej legitimácie na podanie správnej žaloby, ako aj vyhodnotenie splnenia lehoty na podanie správnej žaloby podľa § 181 ods. 1 SSP, ktorá bola so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu zachovaná (pozri bod 50. napadnutého rozsudku).

13. Správny súd vhodne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/132/2015 zo dňa 29.03.2018, kde bol vyslovený právny názor, že vyhodnotenie potreby uskutočnenia ohlásenej drobnej stavby na základe stavebného povolenia vydaného v rámci stavebného konania je predmetom správnej úvahy stavebného úradu, pričom úlohou súdu nie je takúto správnu úvahu nahrádzať, ale iba vyhodnotiť, či nevybočila z rámca ustanoveného

zákonom. 14. Žalovaný vydaním napadnutého opatrenia, ktorým oznámil stavebníčke, že nemá proti ohláseniu námietky, deklaroval, že považuje ohlásenú stavbu za drobnú v zmysle § 55 ods. 2 písm. b) Stavebného zákona s poukazom na ustanovenie § 139b ods. 8 písm. b) Stavebného zákona. Z uvedeného vyplýva, že nevzhliadol dôvody pre realizáciu stavebného konania, predmetom ktorého by mala byť ohlásená drobná stavba. Vyplýva z toho tiež, že žalovaný považoval predpoklady ustanovené v § 55 ods. 2 písm. b) Stavebného zákona, t. j. existenciu doplnkovej funkcie k hlavnej stavbe a nemožnosť podstatného ovplyvnenia životného prostredia, za naplnené.

15. Z vyjadrenia ďalšej účastníčky konania vyplynulo, že v čase ohlásenia drobnej stavby prebiehalo pred žalovaným stavebné konanie, predmetom ktorého bolo posúdenie podmienok pre vydanie stavebného povolenia na stavbu rodinného domu na pozemku parc. č. XX/X, k. ú. Y., D. Z. Z.. Z toho dôvodu nie je možné prisvedčiť námietke sťažovateľa, že ohlásená drobná stavba nemala plniť doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe.

16. Pokiaľ ide o posúdenie podstatného vplyvu na životné prostredie, zásadný význam v tomto smere má obsah územného plánu obce (§ 11 Stavebného zákona), ktorý ustanovuje, okrem iného, zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby krajiny vrátane plôch zelene. Podmienkou posudzovania je aj predloženie požadovaných dokladov, preukazujúcich splnenie technických podmienok pre realizáciu a následné užívanie stavby (obdobne rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžk/33/2021 zo dňa 30.03.2022).

17. Sťažovateľom namietaný rozpor napadnutého opatrenia bol správnym súdom dostatočne vyvrátený v bode 57. napadnutého rozsudku, keď správny súd dospel k záveru, že podmienka uvedená na strane 6 v bode - Špecifické požiadavky na reguláciu - riešiť oplotenie pozemkov priehľadným oplotením alebo živými plotmi, vzťahujúca sa k zmene a doplnku C2, pod bod Zmena a doplnok č. 2, 4, 5, sa vzťahuje na výstavbu v novonavrhovaných lokalitách, ktorá pojednáva o urbanistickom riešení nových lokalít vymenovaných v tejto časti územného plánu, medzi ktorými sa lokalita ,,Dobrá medzi chodníkmi“ nenachádza. Kasačný súd v názorovej zhode so správnym súdom konštatuje, že napadnuté opatrenie nie je v rozpore s územným plánom obce. 18.

Pokiaľ ide o splnenie technických podmienok pre realizáciu a následné užívanie stavby možno uviesť, že žalovaný bol na podklade informácií a dokumentácie predloženej stavebníčkou oboznámený pred vydaním napadnutého opatrenia s technickým prevedením ohlasovanej drobnej stavby.

19. Viaceré námietky sťažovateľa smerovali k údajnému opomenutiu aplikácie vybraných ustanovení právnych predpisov na úseku životného prostredia (osobitne § 19 zákona č. 17/ 1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov a § 12 ods. 2 písm. a) vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu).

Ako bolo uvedené vyššie, vzhľadom na zjednodušenú formu administratívneho konania, ktorého výsledkom bolo napadnuté opatrenie, ako aj samotnú povahu napadnutého opatrenia, nemožno od žalovaného požadovať, aby dôsledne písomne odôvodnil svoju správnu úvahu s použitím všetkých do úvahy prichádzajúcich ustanovení právnych predpisov.

20. Námietku sťažovateľa smerujúcu k narušeniu charakteru stavby rodinného domu sťažovateľa a negatívneho vplyvu na preslnenie pozemku a rodinného domu sťažovateľa z juhozápadnej strany je nevyhnutné posúdiť prizmou posúdenia proporcionality potenciálneho obmedzenia vlastníckeho práva stavebníčky. Predovšetkým so zreteľom na skutočnosti, že ohlásená drobná stavba sa nachádza výlučne na pozemku stavebníčky (v rozmedzí 20 cm až 40 cm dovnútra pozemku od hranice pozemku so sťažovateľom) a výška stavby nepresahuje obvyklú výšku oplotenia, možno konštatovať, že ohlásená drobná stavba nezasahuje do pohody bývania sťažovateľa v takej miere, že by obmedzenie práva stavebníčky bolo primerané.

21. Z obsahu administratívneho spisu, ani súdneho spisu nevyplýva, že by ohlásená drobná stavba podstatne ovplyvňovala životné prostredie, čo vedie kasačný súd k záveru, že napadnuté opatrenie žalovaného bolo vydané v zákonnom rámci správnej úvahy.

22. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti poukazoval na novelizované znenie ustanovenia § 57 ods. 1 Stavebného zákona, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.04.2024. Kasačný súd uvádza, že orgán verejnej správy je povinný interpretovať a aplikovať všeobecne záväzné právne predpisy v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia. Úlohou správneho súdu, eventuálne kasačného súdu, je následne posúdiť, či orgán verejnej správy rozhodol v súlade s nimi. Výlučne v konaniach týkajúcich sa správneho trestania je nevyhnutné zohľadniť i neskoršiu právnu úpravu, ktorá nadobudne účinnosť v čase súdneho konania, teda v čase po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. novembra 2019 sp. zn. 4Asan 2/2019, č. R 20/2021).

Vzhľadom na povahu prejednávanej veci, ktorú nie je možné považovať za vec správneho trestania, nie je možné prihliadať na neskoršiu právnu úpravu. 23. Kasačný súd, na základe vyššie uvedeného, dospel k záveru, že kasačné námietky neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu, a preto rozhodol v súlade s § 461 SSP o zamietnutí kasačnej sťažnosti.

24. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1, § 168 a § 169 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd sťažovateľovi (žalobcovi) náhradu trov konania nepriznal, keďže v konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané. Ďalšej účastníčke konania nebolo priznané právo na náhradu trov konania, pretože jej nebola uložená žiadna povinnosť.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 29. októbra 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 2Svk/6/2025 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik