← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·28. 4. 2023

2Svk/7/2022

ECLI:SK:NSSSR:2023:2021200141.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Trnave
Sp. zn. 1. inštancie
20S/65/2021
IČS
2021200141
Citované
2× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Mariána Trenčana a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD., v právnej veci žalobkyne (v kasačnom konaní sťažovateľka): U.. T. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/XX, XXX XX F., právne zastúpenej advokátom JUDr. Ing. Michalom Juhásom, so sídlom Mojmírova 12, 040 01 Košice - Staré mesto, IČO: 42325463, proti žalovanému: Mesto Piešťany, so sídlom Námestie SNP 1475/3, 921 45 Piešťany, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 173/2/2021/OVaD-BB zo dňa 5.3.2021, konajúc o kasačnej sťažnosti sťažovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/ 65/2021-59 z 29. septembra 2021, ECLI:SK:KSTT:2021:2021200141.1, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánom verejnej správy

1. Mesto Piešťany (ďalej len „prvostupňový správny orgán“ alebo „stavebný úrad“) rozhodnutím č. 173/2/2021/OVaD-BB zo dňa 5.3.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „napadnuté rozhodnutie“) podľa ustanovenia § 66 zákona č. 50/1967 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) povolilo stavbu „Polyfunkčný projekt Piešťany (Polyfunkčný areál Bratislavská - obchodné centrum s polyfunkčným domom a zariadeniami sociálnych služieb)“ stavebný objekt SO 900 Príprava územia I. etapa v katastrálnom území F. (na tam špecifikovaných parcelách) pre stavebníka Projekt Piešťany, s.r.o. so sídlom Laurinská 18, 811 01 Bratislava. Účastníkom konania bolo stavebné povolenie doručené verejnou vyhláškou.

II. Konanie pred správnym súdom

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala sťažovateľka zastúpená advokátom všeobecnú správnu žalobu na Krajský súd v Trnave (ďalej „správny súd“ alebo „krajský súd“) a navrhla jeho zrušenie v celom rozsahu. 3. Sťažovateľka namietala, že zo strany stavebného úradu došlo v súvislosti s vedeným konaním o povolení stavby k vade doručovania, a tým i k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Prvostupňový správny orgán mal podľa sťažovateľky zvoliť nezákonný a účelový spôsob doručovania rozhodnutia o povolení stavby formou verejnej vyhlášky, v dôsledku ktorého bolo jej ako účastníčke konania priamo znemožnené podať voči tomuto rozhodnutiu odvolanie. Zdôraznila, že išlo o tak dôležitú písomnosť zasahujúcu do jej práv ako vlastníčky susedného pozemku, že táto jej mala byť doručená do vlastných rúk. Zároveň poukázala na podľa jej názoru striktné podmienky doručovania písomností verejnou vyhláškou podľa § 61 ods. 4 stavebného zákona a v tejto súvislosti dodala, že počet účastníkov konania 37 dostatočne neodôvodňuje uvedenú formu doručovania účastníkom konania o povolení stavby. 4. Krajský súd správnu žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) uznesením odmietol z dôvodu jej neprípustnosti. Skonštatoval, že rozhodnutie o povolení stavby bolo doručované účastníkom konania formou verejnej vyhlášky z dôvodu ich veľkého počtu (37). Správny súd mal pritom z administratívneho spisu za preukázané, že stavebný úrad doručoval stavebné povolenie formou verejnej vyhlášky, pričom onen dokument bol na úradných tabuliach mesta Piešťany vyvesený od 19.3.2021 do 6.4.2021 a obsahoval poučenie o možnosti podať proti nemu odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia objasnil, že je výlučne na úvahe konajúceho správneho orgánu, aký počet účastníkov v stavebnom konaní bude považovať za napĺňajúci kritérium „veľký“, pričom číselná hranica k naplneniu uvedeného nie je zákonom stanovená. V tejto súvislosti sa venoval i vymedzeniu účelu doručovania písomností verejnou vyhláškou. Za kľúčové v preskúmavanej veci označil posúdenie otázky prípustnosti správnej žaloby voči takémuto rozhodnutiu a s tým súvisiace vyhodnotenie riadneho doručenia prvostupňového rozhodnutia sťažovateľke. Správny súd v nadväznosti na uvedené skonštatoval, že stavebné povolenie bolo sťažovateľke doručené riadne, a to dňa 6.4.2021 - v posledný deň lehoty vyvesenia rozhodnutia na úradnej tabuli Mesta Piešťany ako stavebného úradu. Nakoľko mal krajský súd zo súdneho spisu za preukázané, že sťažovateľka voči napadnutému rozhodnutiu nepodala odvolanie, uzavrel, že nevyčerpala pred podaním správnej žaloby riadny opravný prostriedok tak, ako to vyžaduje § 7 písm. a) SSP rešpektujúc zásadu subsidiarity správneho súdnictva založenú na preferencii odstránenia nezákonnosti prostriedkami administratívneho práva pred súdnym prieskumom. Správny súd tak skonštatoval neprípustnosť žaloby z dôvodu nevyčerpania riadneho opravného prostriedku sťažovateľkou voči napadnutému rozhodnutiu stavebného úradu pred nadobudnutím jeho právoplatnosti, a túto odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.

III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie žalovaného

A) 5. Sťažovateľka prostredníctvom advokáta podala včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP, ktorou navrhla zrušenie napadnutého uznesenia a vrátenie veci krajskému súdu na ďalšie konanie.

6. Kasačná sťažnosť sa opiera o tvrdenia, že právny záver krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a v jeho dôsledku došlo k nezákonnému odmietnutiu správnej žaloby. 7. Kasačný súd v stručnosti rekapituluje sťažnostné body: - sťažovateľka namieta, že nemohla riadne uplatniť svoje práva z dôvodov vymedzených v podanej správnej žalobe, a tak krajský súd rozhodol o odmietnutí žaloby nezákonne.

V preskúmavanej veci absentuje opodstatnenie doručovania písomností stavebným úradom formou verejnej vyhlášky, - stavebný úrad nedostatočným a nejednoznačným spôsobom vymedzil okruh účastníkov konania o povolení stavby, v dôsledku čoho doručoval písomnosti v konaní v rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona. Ak by aj boli naplnené podmienky doručovania prostredníctvom verejnej vyhlášky, stavebný úrad bol v rozhodnutí povinný identifikovať okruh jeho adresátov (účastníkov konania) tak, aby bol jednoznačný, k čomu preukázateľne nedošlo.

Táto skutočnosť má za následok, že dotknutí účastníci konania boli ukrátení na svojich právach a právom chránených záujmoch a nemohli si kvalifikovaným spôsobom uplatniť svoje procesné práva. Krajský súd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia nezaoberal skutočnosťou, že stavebný úrad nedostatočným spôsobom vymedzil okruh účastníkov konania podľa § 59 stavebného zákona, - z uvedeného dôvodu zastáva sťažovateľka názor, že nemožno akceptovať postup stavebného úradu, ktorým doručoval jednotlivé písomnosti účastníkom konania tak, že ich žiadnym spôsobom vo verejnej vyhláške neidentifikoval, iba ako „účastníci konania“ bez bližšej

špecifikácie, - oznámenie o začatí stavebného konania v preskúmavanej veci nebolo na úradnej tabuli mesta Piešťany vyvesené po dobu 15 dní, a to vychádzajúc z rozhodnutia Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR („ďalej len „rozhodnutie ministerstva“), ktorý vyslovil pochybenie stavebného úradu v skutkovo rovnakej veci. Vyvesením onoho oznámenia na úradnej tabuli mesta v čase od 10.2.2021 do 25.2.2021 nebola dodržaná lehota zverejnenia písomnosti po dobu celých 15 dní, ktorá začína plynúť dňom nasledujúcim po dni vyvesenia písomnosti. Nakoľko zvesenie vyhlášky je podľa rozhodnutia ministerstva možné vykonať až v deň nasledujúci po uplynutí 15. dňa jej vyvesenia, zvesením 14. dňa lehoty zo strany stavebného úradu nemohla ani nastať fikcia doručenia písomnosti účastníkom konania podľa § 26 ods. 2 zákona č. 71/1967 Z. z. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) a § 69 ods. 2 stavebného zákona a tieto teda ani nemohli nadobudnúť právoplatnosť.

Uvedené tak podľa sťažovateľky krajský súd nezákonne vyhodnotil ako riadne doručenie písomností v stavebnom konaní, - správny súd rozhodol odmietnutím žaloby nezákonne a arbitrárne, keď ignoroval zásadu iura novit curia, kedy žalobkyňa nie je povinná právne subsumovať skutočnosti tvrdené v žalobe (namietaný spôsob doručenia) ku konkrétnym právnym predpisom v spojení s ich výkladom (aplikáciou) súdmi. Účastník konania nemôže suplovať úlohu súdu pri právnej kvalifikácii skutkového stavu, a preto konkrétne porušenia zákona pri doručovaní, akými sú nedodržanie lehoty zverejnenia a nedostatočná identifikácia účastníkov konania, mali byť podrobené skúmaniu zo strany krajského súdu, - Mesto Piešťany ako stavebný úrad nesplnil svoju zákonnú povinnosť zverejniť písomnosti na svojom webovom sídle, rovnako neboli tieto zverejnené ani v miestnej tlači, rozhlase a ani na dočasnej úradnej tabuli na dotknutom mieste, - neobstojí odôvodnenie krajského súdu pre odmietnutie správnej žaloby z dôvodu, že sťažovateľka nevyčerpala riadne opravné prostriedky, nakoľko rozhodnutia stavebného úradu

neboli doručované v súlade so správnym poriadkom a stavebným zákonom, a teda sa stali právne neúčinnými. B) 8. Žalovaný v stanovisku ku kasačnej sťažnosti zdôraznil, že sa v celom rozsahu stotožňuje s právnymi a skutkovými zisteniami, ako aj s odôvodnením napadnutého uznesenia krajského

súdu. Má za to, že kasačná sťažnosť je nedôvodná, pričom sťažovateľkou uvádzané skutočnosti považuje za účelové a zavádzajúce tak vo vzťahu k obsahu doručovaných listín v konaní, ako aj súvisiacich skutočností. Poukazuje na sťažovateľkinu všeobecnú nespokojnosť s realizáciou povolenej stavby a upriamuje pozornosť na jej pasivitu vo vzťahu k doterajším povoľovacím konaniam týkajúcim sa stavebnej realizácie investičného zámeru. Má za to, že rozhodnutie o povolení stavby je právoplatné a sťažovateľka mala na účely ochrany svojich práv a právom chránených záujmov využiť právne úkony v príslušnej fáze územného/stavebného konania, či už na stavebnom úrade prvého stupňa alebo na príslušnom odvolacom orgáne. Ďalej v texte vyjadrenia poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľka v kasačnej sťažnosti ako dôvod jej podania uvádza § 440 ods. 1 písm. j) SSP, avšak z odôvodnenia a zhrnutia uvedeného v bodoch IV. a V. kasačnej sťažnosti vyplýva, že v skutočnosti táto smeruje len proti dôvodom napadnutého uznesenia. S poukazom na uvedené považuje kasačnú sťažnosť za neprípustnú

podľa § 439 ods. 3 písm. c) SSP. Dôkaz sťažovateľky v podobe rozhodnutia ministerstva o pochybení stavebného úradu v skutkovo obdobnej veci považuje vzhľadom na koncentračnú zásadu konania za bezpredmetný, nakoľko ho neuplatnila v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté uznesenie. V závere dodáva, že z administratívneho spisu je nesporné, že stavebné povolenie sa v predmetnom prípade oznámilo verejnou vyhláškou a podľa § 69 ods. 2 stavebného zákona bolo vyvesené po dobu 15 dní v mieste obvyklom, pričom boli zároveň splnené podmienky doručovania touto formou podľa § 61 ods. 4 stavebného zákona v spojitosti s konkrétnou stavbou. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu navrhuje, aby kasačný súd po preskúmaní kasačnú sťažnosť v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú.

C) 9. Sťažovateľka sa v replike zo dňa 25.02.2022 ohradzuje voči tvrdeniam žalovaného o jej pasivite v iných povoľovacích konaniach, pokiaľ ide o podávanie riadnych opravných prostriedkov a uvádza, že je nemiestne vyčítať jej pasivitu, ak práve pochybenie stavebného úradu pri doručovaní je následkom toho, že sa o prebiehajúcich konaniach ani nedozvedela. Považuje za pochopiteľné, že sa jej dotýka práve výstavba, ktorá je v bezprostrednej blízkosti jej bydliska a ktorá významne zmení celú lokalitu z rekreačno-oddychovej zóny na jeden z dopravne najvyťaženejších úsekov v meste. Vyjadruje presvedčenie, že stavebný úrad vychádza v ústrety investorovi najmä tým, že prekrúca výklad zákonov v jeho prospech, a to na účely zjednodušenia administratívnych a právnych procesov predchádzajúcich samotnej výstavbe - doručovanie verejnou vyhláškou namiesto priameho doručovania účastníkom v stavebnom konaní či skracovanie povinných lehôt na zverejnenie verejnej vyhlášky.

Má za to, že žalovaný vo svojom vyjadrení nepoprel žiadnu skutočnosť tvrdenú v kasačnej sťažnosti a že tento na neprípustnosť kasačnej sťažnosti poukazuje vyslovene účelovo. Objasňuje, že skutočnosť, že okrem odôvodnenia napáda kasačnou sťažnosťou aj samotný výrok napadnutého uznesenia, je jasná z obsahu celej kasačnej sťažnosti, keď v bodoch 1., 2., 3. a 5. posledný odsek a v záverečnom zhrnutí namieta samotné odmietnutie správnej žaloby ako nezákonné.

V súvislosti s predložením dôkazu (rozhodnutie ministerstva) uvádza, že toto nie je novotou v kasačnom konaní, ale slúži len na podporu argumentácie vo vzťahu k nezákonnému postupu stavebného úradu pri doručovaní, rozvinutej už v podanej správnej

žalobe. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti podľa jej názoru len upresnila pochybenia stavebného úradu pri doručovaní rozhodnutia o povolení stavby verejnou vyhláškou, a to vo vzťahu k nedostatočnej identifikácii účastníkov konania v napadnutom rozhodnutí, nedodržaniu lehoty zverejnenia na úradnej tabuli stavebného úradu a postupu doručovania verejnou vyhláškou podľa § 26 ods. 2 správneho poriadku, t. j. jej zverejnením na webovom sídle, ako aj v miestnej tlači, rozhlase a na dočasnej úradnej tabuli na mieste stavby.

D) 10. Dňa 8.6.2022 doručila sťažovateľka kasačnému súdu podanie označené ako „Oznámenie novej skutočnosti a vyjadrenie žalobkyne“. Z obsahu podania vyplýva, že sťažovateľka ním oznamuje novú skutočnosť, ktorá má podporiť jej argumentáciu o účelovom konaní žalovaného v stavebnom konaní, výsledkom ktorého bolo správnou žalobou napadnuté rozhodnutie. Poukazuje na skutočnosť, že Mesto Piešťany ako stavebný úrad rozhodovalo o plánovanej výstavbe v konaní, v ktorom sa má stavať aj na pozemkoch v jeho vlastníctve a ktoré dá stavebníkovi (investorovi) na tento účel preukázateľne do prenájmu (odkaz sťažovateľky na priebeh 3. zasadnutia Mestského zasadnutia Mesta Piešťany v roku 2022). V zmysle uvedených nájomných zmlúv sa má žalovaný následne stať vlastníkom stavieb postavených na prenajatých pozemkoch, a to najneskôr do 6 mesiacov odo dňa právoplatnosti príslušného kolaudačného rozhodnutia.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka poukazuje na zjavnú a od počiatku prítomnú zaujatosť žalovaného pri rozhodovaní o povolení stavby v podobe neskrytého záujmu na plánovanej výstavbe. V tejto súvislosti zároveň pripomína, že zaujatosť žalovaného namietala už v podanej správnej žalobe, keď uviedla, že Mesto Piešťany nebolo a nie je príslušným stavebným úradom v predmetnom konaní, nakoľko podľa § 119 ods. 3 stavebného zákona ak je obec vlastníkom (pozemkov a časti budúcich stavieb), krajský stavebný úrad určí, ktorý stavebný úrad vykoná konanie a vydá rozhodnutie.

Nakoľko územné rozhodnutie bolo vydané nepríslušným stavebným úradom, sťažovateľka má za to, že nemôže byť na jeho základe platné ani stavebné povolenie. Skutočnosť, že Mesto Piešťany rozhoduje v pozícii stavebného úradu o stavebnom konaní vlastnej stavby, nevyhnutne spôsobuje následnú neplatnosť rozhodnutí vydaných nepríslušným stavebným úradom.

IV. Výber z relevantnej právnej úpravy

Podľa § 61 ods. 4 stavebného zákona pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách s veľkým počtom účastníkov konania stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí stavebného konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania, a ak sa nekoná ústne pojednávanie, pred uplynutím lehoty určenej podľa odseku 3. Podľa § 69 ods. 1 stavebného zákona stavebné povolenie a rozhodnutie o predĺžení jeho platnosti sa oznámi rovnakým spôsobom ako začatie stavebného konania a upovedomenie o ústnom pojednávaní. Podľa § 69 ods. 2 stavebného zákona ak sa stavebné povolenie oznamuje verejnou vyhláškou, vyvesí sa na 15 dní spôsobom v mieste obvyklým. Posledný deň tejto lehoty je dňom doručenia. Podľa § 7 písm. a) SSP, správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená. Podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná. Podľa § 441 SSP v kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

V. Právne závery kasačného súdu

11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný (ďalej „kasačný súd“) preskúmal napadnuté uznesenie v medziach sťažnostných bodov, ktorými bol viazaný (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2, § 453 ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto túto podľa § 461 SSP zamietol.

12. Z procesného hľadiska bol kasačný súd v zásade postavený pred otázku, či krajský súd postupoval v súlade so zákonom, keď ako neprípustnú odmietol správnu žalobu sťažovateľky proti preskúmavanému rozhodnutiu.

13. Pokiaľ ide o samotný obsah podanej kasačnej sťažnosti, úvodom sa žiada podotknúť, že jej gro tvoria sťažnostné body s argumentáciou rozširujúcou žalobné body o ďalšie skutočnosti namietané vo vzťahu k doručovaniu napadnutého rozhodnutia prostredníctvom verejnej vyhlášky (absentujúca identifikácia účastníkov konania v rozhodnutí, nedodržanie lehoty zverejnenia preskúmavaného rozhodnutia, nesplnenie zákonnej povinnosti žalovaného zverejniť písomnosť na svojom webovom sídle). Takéto rozširovanie argumentácie je?uplatnením novoty v konaní pred kasačným súdom v zmysle § 441 SSP. Novoty v?kasačnom?konaní zásadne nie sú prípustné, pretože kasačná sťažnosť je mimoriadnym opravným prostriedkom a režim koncentrácie konania nepripúšťa od istej fázy uplatňovanie práva novôt. 14.

Najvyšší správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že uznesenie krajského súdu je vecne správne. Správne súdnictvo je založené na zásade subsidiarity súdneho prieskumu, čo znamená, že súdna ochrana nastupuje až v okamihu, keď sa účastník správneho konania nemôže domôcť svojich práv v rámci správneho konania uplatnením prípustných riadnych opravných prostriedkov. Za vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov v rámci správneho konania treba považovať až rozhodnutie o nich v rámci druhostupňového konania na príslušnom správnom orgáne, pričom až proti takémuto rozhodnutiu je možné podať správnu žalobu podľa príslušných ustanovení SSP, t. j. v tomto prípade možnosť podania správnej žaloby proti rozhodnutiu vydanému odvolacím správnym orgánom o ním podanom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu zo 5. marca 2021, číslo: 173/2/2021/OVaD-BB, ak vydané rozhodnutie sťažovateľka nepovažovala za zákonné.

15. S poukazom na vyššie uvedené kasačný súd, rovnako ako krajský súd, ustálil predmet súdneho prieskumu tak, že sťažovateľka napadla správnou žalobou rozhodnutie žalovaného uvedené v záhlaví tohto uznesenia, ktoré bez vyčerpania riadneho opravného prostriedku nadobudlo právoplatnosť. Tento záver má prirodzene za následok neprípustnosť správnej žaloby, keď?právoplatné prvostupňové správne rozhodnutie s poukazom na ustanovenie § 7 písm. a) SSP samostatne nie je spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve.

16. Na tomto mieste teda možno uzavrieť, že rozhodnutiami, ktoré v riadnom inštančnom postupe predchádzali konečnému rozhodnutiu, ako aj postupom správnych orgánov, ktorý jeho vydaniu predchádzal, sa správny súd zaoberá až v rámci preskúmania žalobou napadnutého finálneho rozhodnutia, po ktorého vydaní už nemôže nasledovať ďalšie konanie o opravnom prostriedku a ktorého vydanie môže ukrátiť na právach žalobcu, respektíve ktoré sa týka základných práv a slobôd žalobcu.

17. Kasačný súd mal rovnako ako krajský súd z obsahu administratívneho spisu za preukázané, že sťažovateľka nevyužila možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie) v stanovenej lehote, pričom táto skutočnosť v priebehu konania nebola spochybnená. Rozhodnutie žalovaného je teda rozhodnutím prvostupňovým, t. j. takým, ktoré nebolo podrobené riadnemu opravnému prieskumu, preto nie je spôsobilým predmetom konania pred správnym súdom.

18. K tvrdeniam sťažovateľky, ktorá odôvodňovala nesplnenie podmienky vyčerpania riadneho opravného prostriedku objektívnou nemožnosťou jeho podania v dôsledku identifikovaných vád doručenia prvostupňového rozhodnutia prostredníctvom verejnej vyhlášky (najmä keď vôbec ako účastník konania v danej veci nefigurovala), kasačný súd uvádza, že riadne doručenie prvostupňového rozhodnutia účastníkom správneho konania je nevyhnutnou podmienkou nadobudnutia jeho právoplatnosti. Pokiaľ sťažovateľka tvrdí, že povolením predmetnej stavby bola ako vlastník susedného pozemku dotknutá na svojich právach a preto jeho patrilo postavenie účastníka stavebného konania, pričom sa s ňou ako s účastníkom nekonalo v dôsledku nezákonného spôsobu doručovania v správnom konaní, potom mala možnosť za účelom ochrany svojich práv využiť právny prostriedok v podobe správnej žaloby opomenutého účastníka podľa § 179 a nasl. SSP, na základe ktorej by správny súd posúdil, či?sťažovateľke patrilo postavenie účastníka konania a či jej bolo alebo nebolo riadne doručené rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 05.03.2021. Správna žaloba

opomenutého účastníka je osobitným žalobným typom, ktorým sa osoba, s ktorou sa malo konať ako s účastníkom konania, a?ktorá tvrdí, že jej nebolo doručené rozhodnutie príslušného orgánu, môže za zákonom stanovených podmienok domáhať doručenia rozhodnutia orgánu verejnej správy. Doručením dotknutého rozhodnutia vzniká opomenutému účastníkovi právo využiť opravné prostriedky, ktoré právna úprava pripúšťa a v rámci ktorých môže byť následne aj materiálne zohľadnená vada neúčasti zákonom predpokladaného účastníka konania na správnom konaní (§ 179 ods. 3, 5 a 6 SSP). Nepoužitie tohto zákonného nástroja však nie je možné suplovať všeobecnou správnou žalobou podľa § 177 a nasl. SSP podanou proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy, pretože tu chýba podmienka konania o správnej žalobe vo forme spôsobilého predmetu súdneho prieskumu.

19. Kasačný súd v danej súvislosti podotýka, že aj keď žalobné či kasačné námietky sťažovateľky ohľadne nedodržania zákonných podmienok doručovania napadnutého rozhodnutia prostredníctvom verejnej vyhlášky samy osebe môžu vykazovať relevanciu a môžu byť vo vzťahu k posudzovaniu zákonnosti postupu žalovaného podstatnými, nie je možné ich vyhodnocovať v konaní o všeobecnej správnej žalobe, nakoľko táto je za daných okolností per se neprípustnou. Kasačný súd preto konštatuje, že správnemu súdu tak vo veci nezostávalo nič iné, ako správnu žalobu sťažovateľky odmietnuť ako neprípustnú podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd námietky sťažovateľky uvedené v?kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu. Preto kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako?nedôvodnú

zamietol. 21. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd s poukazom na § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že sťažovateľke nárok na náhradu trov kasačného konania nebol priznaný z dôvodu jej neúspechu v kasačnom konaní a žalovanému nárok na náhradu trov konania vrátane kasačného zo zákona nevyplýva.

22. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 28. apríla 2023

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 2Svk/7/2022 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik