2Svk/7/2025
ECLI:SK:NSSSR:2026:1020200885.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-5S/128/2020
- IČS
- 1020200885
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: C.. D. L., adresa trvalého pobytu: G. XXXX/X, XXX XX D., dátum narodenia: XX. C. XXXX, právne zastúpený: AKPK s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 55741452, proti žalovanému: Slovenská advokátska komora, so sídlom Kolárska 6148/4, 813 42 Bratislava, IČO: 30795141, právne zastúpená: JUDr. Eva Bušová, advokátka, so sídlom Tobrucká 6, 811 02 Bratislava, IČO: 30818621, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-5S/128/2020-129, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-5S/128/2020-129 z 20. novembra 2024 sa mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. 76/3/2020 zo 6. marca 2020 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania a konania pred správnym súdom.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Žalovaný rozhodnutím č. 76/3/2020 zo 6. marca 2020 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) podľa § 8 ods. 2 písm. c) a d) zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení živnostenského zákona (ďalej len „zákon o advokácii“) rozhodol o pozastavení výkonu praxe advokátskeho koncipienta žalobcovi. Dôvodom bolo nezaplatenie pokuty vo výške 3.000,- EUR spolu s trovami konania vo výške 520,- EUR na podklade disciplinárneho rozhodnutia sp. zn. DS V.15/2019:1775/2018 z 13. septembra 2019 (ďalej len „disciplinárne rozhodnutie“).
II. Konanie pred správnym súdom
2. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu z dôvodov, že toto vychádza z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci v spojení s procesnými pochybeniami pri doručovaní disciplinárneho rozhodnutia. Navrhol uspokojenie žalobcu podľa § 101 Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) resp. zrušenie rozhodnutia žalovaného a vrátenie mu veci na ďalšie konanie. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom č. k. BA-5S/128/2020-129 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) z dôvodu podľa § 190 SSP správnu žalobu zamietol. Správny súd sa vysporiadal so žalobnými bodmi správnej žaloby v zásade nasledovne: · absencia dátumu doručenia disciplinárneho rozhodnutia nepredstavuje takú vadu, ktorá by mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia žalovaného, · v prípade doručovania písomností v priebehu disciplinárneho konania advokátskemu koncipientovi možno dospieť k záveru, že adresou pre doručovanie je rovnako ako v prípade advokáta sídlo advokáta (jeho zamestnávateľa), ktoré je uvedené v zozname advokátskych koncipientov vedeného žalovaným, · z § 57 ods. 7 zákona o advokácii vyplýva podporné použitie Trestného poriadku v účinnom znení (ďalej len „Trestný poriadok“) výlučne v situáciách, ktoré nie sú upravené v zákone o advokácii alebo v Disciplinárnom poriadku Slovenskej advokátskej komory schválenom konferenciou advokátov 10. júna 2017 účinného do 11.06.2021 (ďalej len „disciplinárny poriadok“), čo nebol prípad prejednávanej veci, pretože § 50 disciplinárneho poriadku doručovanie upravuje komplexne, · pokiaľ zásielku obsahujúcu disciplinárne rozhodnutie prevzala asistentka poverená na preberanie zásielok adresovaných advokátskej kancelárii, s odkazom na bod 18.6 písm. a) Poštových podmienok, Všeobecná časť, Vnútroštátny styk, účinných od 1. júna 2019 (ďalej len „poštové podmienky“) nemožno hovoriť o prevzatí zásielky neoprávnenou osobou, · odvolanie žalobcu proti disciplinárnemu rozhodnutiu podané 27. marca 2020, keďže žalobca nežiadal o odpustenie zmeškania lehoty podľa § 37 disciplinárneho poriadku, je potrebné vyhodnotiť ako oneskorene podané. Disciplinárne rozhodnutie bolo doručené 16. októbra 2019, posledným dňom 15-dňovej lehoty na podanie odvolania bol 31. október 2019. Odvolanie žalobcu tak s ohľadom na § 42 písm. a) disciplinárneho poriadku v spojení s § 59 ods. 1 zákona o advokácii a § 306 ods. 2 Trestného poriadku nemá odkladný účinok, nemá ani vplyv na právoplatnosť disciplinárneho rozhodnutia (4. november 2019) a má byť zamietnuté.
III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko účastníkov
3. Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP z dôvodov, že správny súd svojím procesným postupom porušil žalobcove právo na spravodlivý proces a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.
Navrhol, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Sťažnostné body koncipoval nasledovným spôsobom: · disciplinárne rozhodnutie nebolo v čase vydania rozhodnutia žalovaného právoplatné, · disciplinárne rozhodnutie bolo adresované žalobcovi do vlastných rúk, pričom ho 16. októbra 2019 prevzala asistentka advokátskej kancelárie, ktorá na takýto úkon nebola oprávnená. Žalobca disciplinárne rozhodnutie skutočne prevzal až 20. marca 2020 a následne ho napadol odvolaním 25. marca 2020,
· stotožňovanie advokáta a advokátskeho koncipienta nie je na mieste v prípade zásielok doručovaných do vlastných rúk. Zamestnávateľ žalobcu asistentku advokátskej kancelárie nepoveril, aby preberala zásielky za žalobcu, · je negáciou doručovania do vlastných rúk, ak doručovateľ môže zásielku vydať tretej osobe, s ktorou adresát nie je v žiadnom právnom vzťahu, · dispozitívna tvorba pravidiel Slovenskej pošty, a.s. (poštové podmienky) ako súkromnej spoločnosti nemôže byť nadradená záujmu na riadnom doručení aktov orgánov verejnej správy v takých veciach, akou sú disciplinárne opatrenia, · o odvolaní žalobcu aktuálne koná III. Odvolací disciplinárny senát žalovaného v konaní pod sp. zn. III.ODS-9/2020:1775/2018, ktoré bolo prerušené rozhodnutím žalovaného sp. zn. III.ODS-9/2020:1775/2018 z 15. decembra 2021 (ďalej len „rozhodnutie o prerušení“) a jeho prerušenie trvá dodnes,
· odvolacie konanie má odkladný účinok k právoplatnosti disciplinárneho rozhodnutia, disciplinárne rozhodnutie preto nemôže byť právoplatné, · absentovala základná zákonná podmienka podľa § 8 ods. 2 písm. c) a d) zákona o advokácii
na vydanie rozhodnutia žalovaného; právoplatne uložené disciplinárne opatrenie alebo právoplatné uloženie povinnosti zaplatiť paušálne trovy disciplinárneho konania, · skutočnosť, že o disciplinárnom rozhodnutí aktuálne prebieha odvolacie konanie, nie je právnou otázkou, ako to vyhodnotil správny súd, ide o skutkové zistenie, ktoré medzi účastníkmi konania nebolo sporné, čím bol správny súd viazaný, · správny súd konštatovaním záveru odvolacieho konania, ktoré môže vykonať výlučne žalovaný, na seba prebral jeho právomoci. Postupoval preto zmätočne a protiprávne, v príkrom rozpore so svojou právomocou a svojimi procesnými oprávneniami, · v rozhodnutí žalovaného sa uvádza, že disciplinárne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
4. novembra 2019. V rozhodnutí o prerušení žalovaný tvrdí, že disciplinárne rozhodnutie bolo žalobcovi doručené 20. marca 2020 a 25. marca 2020 bolo napadnuté odvolaním. Žalovaný tak tvrdí rozdielne verzie skutkového stavu veci, jeho postup je zmätočný a táto zmätočnosť nemôže byť na ujmu žalobcovi, ktorý je v právne neistom postavení, · správny súd mal vo veci aplikovať zásadu in dubio pro reo a prihliadnuť na tú verziu skutkových okolností, ktorá je výhodnejšia pre žalobcu, · skutkové tvrdenie žalovaného o dni doručenia disciplinárneho rozhodnutia žalobcovi sa nachádza v druhom odseku na str. 2 rozhodnutia o prerušení, a to, že disciplinárne rozhodnutie bolo doručené žalobcovi 20. marca 2020. Toto skutkové tvrdenie je medzi účastníkmi konania nesporné a súd ním preto bol viazaný. 4. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
5. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP. 6. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 7. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok bol uhradený. 8. Po preskúmaní kasačnej sťažnosti a napadnutého rozsudku správneho súdu, ako i ostatného podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.
9. Žalobcove sťažnostné body v zásade prechádzajú dvoma rovinami, ktoré spolu úzko súvisia; posúdenie právoplatnosti disciplinárneho rozhodnutia a jeho doručovanie žalobcovi. Podľa § 8 ods. 2 písm. c) zákona o advokácii môže komora pozastaviť výkon advokácie tomu, komu bolo právoplatne uložené disciplinárne opatrenie peňažná pokuta a do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo disciplinárne opatrenie uložené, si svoju povinnosť nesplnil (.
. .). Podľa § 8 ods. 2 písm. d) zákona o advokácii môže komora pozastaviť výkon advokácie tomu, komu bola právoplatne uložená povinnosť zaplatiť paušálne trovy disciplinárneho konania a do troch mesiacov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bolo disciplinárne opatrenie uložené, si svoju povinnosť nesplnil (.
. .). Podľa § 11 ods. 1 zákona o advokácii proti rozhodnutiu (. . .) o pozastavení výkonu advokácie podľa § 8 nie je prípustný opravný prostriedok a toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť a vykonateľnosť jeho doručením. Podľa § 63 ods. 2 zákona o advokácii sa citované ustanovenia o pozastavení výkonu advokácie primerane vzťahujú aj na advokátskeho koncipienta. 10.
Z uvedených ustanovení možno formulovať tri podmienky, ktoré musia byť kumulatívne splnené na to, aby mohlo byť platne vydané rozhodnutie o pozastavení výkonu advokácie: (i) existencia disciplinárneho rozhodnutia o uložení pokuty a povinnosti zaplatiť trovy disciplinárneho konania, (ii) nesplnenie daných povinností včas a (iii) právoplatnosť takéhoto disciplinárneho rozhodnutia. Ďalej je zrejmé, že disciplinárne rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením, pričom sa podľa § 58 ods. 6 zákona o advokácii doručuje do vlastných rúk. Sporným v predmetnej veci je práve problematika doručovania, ktorú správny súd považoval za komplexne upravenú v § 50 disciplinárneho poriadku.
11. Podľa § 50 ods. 1 disciplinárneho poriadku sa písomnosti doručujú advokátovi, proti ktorému bola podaná sťažnosť, disciplinárne obvinenému alebo disciplinárne odsúdenému a jeho zástupcovi na adresu ich sídla uvedenú v zozname advokátov vedenom komorou do vlastných rúk s úložnou lehotou 10 dní. (.
. .). Toto ustanovenie však neupravuje doručovanie písomností v disciplinárnom konaní vedenom proti advokátskemu koncipientovi, ani za predpokladu použitia § 1 písm. i) disciplinárneho poriadku, ktorý zavádza skratku „advokát“ za pojmami „advokát, euroadvokát, zahraničný advokát, medzinárodný advokát a advokátsky koncipient“, pretože ustanovenie § 50 ods. 1 disciplinárneho poriadku: · vymenúva procesné štádia advokáta v disciplinárnom konaní, a · určuje sídlo zapísané v zozname advokátov vedenom žalovaným ako adresu na doručovanie disciplinárnych písomností; advokátsky koncipient je podľa § 61 zákona o advokácii vedený v zozname advokátskych koncipientov a nemá vlastné sídlo, pretože podľa § 62 ods. 1 písm. d) zákona o advokácii vykonáva advokáciu v pracovnom pomere, teda ako zamestnanec.
12. Ustanovenie § 57 ods. 7 zákona o advokácii odkazuje na subsidiárne použitie Trestného poriadku v prípadoch, ak zákon o advokácii alebo disciplinárny poriadok neupravujú niektoré postupy v disciplinárnom konaní alebo postavenie, práva a povinnosti účastníkov konania. Podľa § 65 ods. 1 druhá veta Trestného poriadku ak je adresátom obvinený alebo poškodený, doručuje sa mu na adresu, ktorú uviedol na tento účel.
Podľa § 66 ods. 2 Trestného poriadku zásielky do vlastných rúk doručí pošta len adresátovi alebo ich vydá osobe, ktorá sa preukáže overeným splnomocnením nie starším ako šesť mesiacov alebo splnomocnením vydaným poštou na preberanie takých zásielok za adresáta. Z tohto dôvodu, v prípade doručovania disciplinárneho rozhodnutia advokátskemu koncipientovi, pretože v čase jeho doručovania žalobcovi toto nebolo v disciplinárnom poriadku upravené a zákonom o advokácii preň bolo (a je) stanovené doručovanie do vlastných rúk, bolo potrebné aplikovať citované ustanovenia
13. Žalovaný mal postupovať tak, aby disciplinárne rozhodnutie doručil na miesto, na ktorom žalobca bol zastihnuteľný. Týmto miestom počas disciplinárneho konania žalobca označil miesto svojho trvalého pobytu, čo je zachytené aj vo Výzve na doručenie písomného rozhodnutia vo veci samej zo 16. decembra 2019, pričom žalovaný túto skutočnosť nerozporoval (viď str. 2 predposledný odsek Stanoviska k výzve na doručenie písomného rozhodnutia vo veci disciplinárneho konania pod sp. zn. DS V.15/2019:1775/2018 z 19. decembra 2019). Z administratívneho spisu (ale aj zo súdneho, viď č. l. 45) ďalej vyplýva, že na toto miesto žalovaný žalobcovi doručoval i Pozvánku na zasadnutie predsedníctva Slovenskej advokátskej komory zo 17. februára 2020, na ktorom sa malo rozhodovať o pozastavení výkonu praxe žalobcu ako advokátskeho koncipienta.
14. V tomto kontexte teda ani prebratie disciplinárneho rozhodnutia asistentkou advokátskej kancelárie nemohlo naplniť účinky doručenia. Asistentka advokátskej kancelárie síce mohla byť oprávnená na preberanie pošty v mene advokátskej kancelárie, nebolo však preukázané, že by bola bývala oprávnená i na preberanie pošty žalobcu. Uvedené pritom nebolo medzi účastníkmi konania sporné. Navyše, z rozhodnutia žalovaného na str. 3 prvý odsek jasne vyplýva, že asistentka advokátskej kancelárie podaním z 24. februára 2020, ktoré tvorí súčasť disciplinárneho spisu č. 15/2019:1775/2018 poštovú zásielku, obsahom ktorej bolo disciplinárne rozhodnutie, poslala žalovanému naspäť s odôvodnením, že nebola oprávnená ju prevziať, čím došlo k omylu, za čo sa ospravedlnila.
15. Poštové podmienky, ktoré na prejednávaný prípad aplikoval správny súd, nemôžu obstáť. Podľa bodu 18.6 písm. a) poštových podmienok, oprávneným prijímateľom zásielok adresovaných zamestnancom organizácií na ich pracoviská, sú osoby oprávnené na preberanie zásielok za príslušnú organizáciu podľa bodu 18.5. týchto poštových podmienok, pričom uvedené sa vzťahuje aj na zásielky s doplnkovou službou Do vlastných rúk.
Slovenská pošta nezabezpečuje doručovanie takto adresovaných zásielok jednotlivým adresátom, zásielky dodáva spolu so zásielkami organizácie. (. . .). Toto ustanovenie viditeľne narúša podstatu doručovania do vlastných rúk, obchádza sa ním zmysel daného inštitútu. Doručovanie je spôsob, akým sa adresát dozvie o obsahu tej-ktorej písomnosti. Doručovanie do vlastných rúk predstavuje kvalifikovanú formu doručenia písomnosti, pri ktorej sa sleduje záujem na tom, aby písomnosť skutočne došla do sféry tej osoby, ktorej bola priamo určená (podobne pozri Košičiarová, S. Správne právo procesné. Všeobecná časť. Šamorín: Heuréka, 2017, s. 195).
16. Dôležitosť reálneho zastihnutia adresáta pri doručovaní vníma aj zákon o advokácii, keď v § 58 ods. 6 normuje doručenie disciplinárneho rozhodnutia do vlastných rúk. Zmyslom doručenia disciplinárneho rozhodnutia do vlastných rúk je teda nesporne zabezpečenie istoty v osobe adresáta z dôvodu zachovania vyššej miery procesnej férovosti, resp. spravodlivosti tam, kde sa adresátovi nezanedbateľným spôsobom zasahuje do jeho práv a povinností.
17. Z vyššie uvedených dôvodov písomnosť, ktorá sa doručuje do vlastných rúk, môže prevziať len adresát a možnosť doručiť písomnosť náhradnému prijímateľovi je vylúčená, okrem splnomocnenca na preberanie zásielok. Ak písomnosť prevzal niekto iný ako osoba oprávnená podľa zákona na prevzatie písomnosti určenej do vlastných rúk, písomnosť nie je možné považovať za doručenú a takéto doručenie inej osobe nemôže mať účinky riadneho doručenia, a to ani v prípade, keby sa jej prostredníctvom písomnosť do rúk adresáta dostala (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/13/2011 z 20. septembra 2011). 18.
Bolo by preto popretím účelu doručenia do vlastných rúk, ak ide o písomnosť viažucu sa výlučne na práva a povinnosti adresáta - v danom prípade žalobcu ako zamestnanca advokátskej kancelárie, nie na práva a povinnosti advokátskej kancelárie ako takej - aby takúto písomnosť mohla prevziať osoba, ktorá na to nie je osobitne splnomocnená.
V opačnom prípade by sa aprobovalo, že o písomnostiach určených do vlastných rúk sa adresát vôbec nemusí dozvedieť. Konkrétna písomnosť sa tak nemôže dostať do iných rúk ako rúk adresáta a tento je povinný svojím vlastnoručným podpisom potvrdiť jej prevzatie.
Vzhľadom na: · rozpor medzi poštovými podmienkami a povinnosťou riadne, do vlastných rúk doručiť disciplinárne rozhodnutie, · skutočnosť, že povinnosti podľa čl. 13 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky v účinnom znení možno ukladať len zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, a · neexistenciu osobitného splnomocnenia na preberanie zásielok žalobcu, musí prevážiť doručenie do vlastných rúk žalobcovi, resp. reálne oboznámenie sa s obsahom disciplinárneho rozhodnutia žalobcom pred prevzatím zásielky asistentkou advokátskej
kancelárie. V konečnom dôsledku takýto prístup uznal aj sám žalovaný, keď 20. marca 2020 doručil žalobcovi na jeho žiadosť dotknuté disciplinárne rozhodnutie (viď č. l. súdneho spisu 33). Doručenie disciplinárneho rozhodnutia ku dňu 20. marca 2020 navyše žalovaný proklamuje aj v rozhodnutí o prerušení na str. 2. 19.
Kasačný súd zhodne so žalobcom poukazuje na to, že právoplatnosť disciplinárneho rozhodnutia v žiadnom prípade nemôže byť daná, pretože žalobca podal odvolanie voči disciplinárnemu rozhodnutiu a žalovaný vydal rozhodnutie o prerušení odvolacieho disciplinárneho konania do dňa opätovného zápisu žalobcu do zoznamu advokátskych koncipientov (viď bod 3. tohto rozsudku). Prerušenie disciplinárneho konania je pritom objektívnou skutočnosťou, ktorú nie je potrebné vyhodnocovať ako právnu otázku.
Presnejšie povedané, správny súd je touto skutočnosťou viazaný, a preto nemal posudzovať včasnosť podania odvolania v neukončenom správnom konaní. Jeho závery o oneskorene podanom odvolaní sú tak predčasné. Táto otázka je vecou samostatného posúdenia v riadnom konaní, ktoré je aktuálne prerušené. Zo všetkých uvedených dôvodov kasačný súd vyhodnotil sťažnostné body za dôvodné.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
20. Podľa § 462 ods. 2 SSP ak kasačný súd dospeje k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy (...) nie je v súlade so zákonom, a správny súd žalobu zamietol, môže rozhodnutie správneho súdu zmeniť tak, že zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie. Kasačný súd so zreteľom na právne posúdenie veci rozhodol podľa predmetného ustanovenia. Úlohou žalovaného bude právne vyhodnotiť vec v súlade so závermi tohto rozsudku, a to vysporiadať sa s nenaplnením podmienok pre vydanie rozhodnutia o pozastavení výkonu praxe advokátskeho koncipienta. 21. O nároku na náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP. Podľa § 167 ods. 1 SSP (...) súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú (...) náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom (...) úspech. Z dôvodu, že žalobca bol vo výsledku úspešný tak na kasačnom, ako i na správnom súde, kasačný súd rozhodol spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. 22. Tento rozsudok prijal kasačný súd jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 30. januára 2026