2Svk/8/2025

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

Zabezpečiť, aby odpady neznečisťovali a neznižovali kvalitu povrchových a podzemných vôd lokality; Zabezpečiť, zachytávajúce nádoby na zber batérií s dvojitým dnom, opatrenia voči unikaniu znečisťujúcich látok do ovzdušia počas prepravy aj prevádzky.

Prevádzka bude poskytovať služby v oblasti výkupu, prepravy, zberu a dočasného skladovania použitých batérií, akumulátorov a článkov, tak automobilových ako aj priemyselných. Navrhovaná činnosť nebude mať vplyv na chránené územia. Navrhovaná činnosť nespôsobí nárast dopravy v území oproti súčasnému stavu, vzhľadom na súčasné intenzity dopravy. V zámere sú zohľadnené všetky požiadavky na ochranu jednotlivých zložiek životného prostredia dotknutého územia a

3. Prvostupňový orgán uviedol, že posúdil zámer navrhovanej činnosti z hľadiska povahy a rozsahu zámeru navrhovanej činnosti, miesta vykonávania zámeru navrhovanej činnosti a významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľov, pričom vzal do úvahy súčasný stav životného prostredia v dotknutom území. Pri posudzovaní navrhovanej činnosti z hľadiska predpokladaných vplyvov na životné prostredie a zvažovaní ďalšieho postupu v zmysle ustanovení zákona použil kritériá pre zisťovacie konanie podľa § 29 zákona EIA, uvedené v prílohe č. 10 zákona EIA, ktorá je transpozíciou prílohy č. III Smernice 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie. Ďalej uviedol, že preštudoval všetky doručené stanoviská k zámeru navrhovanej činnosti a podrobne sa zaoberal ich vyhodnotením. Konštatoval, že pripomienky vyplývajúce z dodržiavania platných všeobecne záväzných právnych predpisov vo veci ochrany životného prostredia je navrhovateľ povinný dodržiavať pri realizácií navrhovanej činnosti, a preto neboli osobitne zapracované do výrokovej časti tohto rozhodnutia. Vo výrokovej časti rozhodnutia

Prvostupňový orgán vyhodnotil vplyvy zámeru navrhovanej činnosti na životné prostredie, a mal za to, že vplyvy na životné prostredie a zdravie obyvateľstva možno z hľadiska druhu predpokladaného rozsahu a intenzity hodnotiť ako málo významné, za predpokladu dodržania požiadaviek na vstupy navrhovanej činnosti a na základe údajov o výstupoch, ktoré sú uvedené v oznámení o zmene navrhovanej činnosti. Navrhovaná činnosť nebude predstavovať podstatný nepriaznivý vplyv na životné prostredie, ale porovnateľné zaťaženia prostredia s pôvodne posudzovaným stavom.

5. K námietke žalobcov, že prvostupňový orgán nezisťoval súlad navrhovanej činnosti s územným plánom mesta Banská Bystrica, žalovaný poukázal na to, že orgán štátnej správy na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie nie je v rámci zisťovacieho konania oprávnený vyhodnocovať súlad navrhovanej činnosti s územným plánom mesta, pretože to spadá do kompetencie povoľovacieho orgánu. Zisťovacím konaním sa len posudzuje navrhovaná činnosť podľa zákona EIA z hľadiska ovplyvnenia životného prostredia a zdravia ľudí, pričom povoľujúci orgán už bude rozhodovať na základe projektovej dokumentácie, kde sa môžu jednotlivé technické riešenia zmeniť, preto nie je možné už v tomto štádiu uplatniť určité pripomienky ako podmienky, ktorými by bolo potrebné navrhovateľa zaviazať a spadajú do kompetencie povoľujúceho orgánu. Žalovaný uviedol, že zisťovacie konanie sa koná v predprojektovom štádiu, kde zámer predložený ako podklad pre zisťovacie konanie nie je projektovou dokumentáciou (§ 1 ods. 1 písm. a) bod 2. zákona EIA).

6. Za nedôvodnú vyhodnotil aj námietku týkajúceho sa nesprávneho zaradenia navrhovanej činnosti. Uviedol, že sa stotožňuje s tvrdením prvostupňového orgánu, ktorý správne zaradil navrhovanú činnosť podľa prílohy č. 8, kategórie č. 9. Infraštruktúra, položky č. 9. Stavby,

nedochádza. 7. Nestotožnil sa ani s námietkami nesplnenia kritérií pre zisťovacie konanie podľa prílohy č. 10 k zákonu EIA. Z prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že prvostupňový orgán primerane použil kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 k zákonu EIA. 8. Žalovaný uzavrel, že po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že žalobcovia v odvolaní neuviedli žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie prvostupňového rozhodnutia a nepredložili žiadne dôkazy, ktoré by mali vplyv na priebeh a rozhodnutie vo

II. Konanie pred správnym súdom

11. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) správnu žalobu vyhodnotil ako nedôvodnú, a to najmä z nasledujúcich dôvodov: - námietka nesprávneho právneho posúdenia týkajúca sa obdobného zámeru „Zber, preprava a nakladanie s odpadmi v prevádzke spoločnosti POWER BATTERY, Banská Bystrica“ z roku 2017, ktorý žalobcovia považujú za totožný s návrhom navrhovateľa, bola správnym súdom vyhodnotená ako nedôvodná. Zámer navrhovateľa sa týka výkupu, prepravy, zberu a dočasného skladovania použitých batérií, akumulátorov a článkov, bez zhodnocovania odpadu, čo je v porovnaní so zámerom spoločnosti POWER BATTERY, ktorá zahŕňa aj zhodnocovanie odpadu (príprava na opätovné použitie). Tieto zámery sa teda líšia, a preto nemožno aplikovať právne závery z Rozhodnutia ministra na tento prípad, - podľa správneho súdu z § 3 ods. 3 až 6 zákona o odpadoch vyplýva, že navrhovaná činnosť nie je zhodnocovaním odpadu, ako tvrdia žalobcovia. Zhodnocovaním odpadu je činnosť, ktorá vedie k jeho využitiu na náhradu materiálov vo výrobnej činnosti, čo je definované v § 3 ods.

Navyše, vzhľadom na predpokladané množstvo 8 t/rok, sa na činnosť nevzťahuje povinné hodnotenie ani podľa tejto kategórie. Námietky žalobcov boli preto vyhodnotené ako nedôvodné, - k námietke, že nebol preskúmaný súlad navrhovanej činnosti s ÚPN, správny súd uviedol, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania je iba podkladovým rozhodnutím pre vydanie povolenia

Navrhovateľ si musí zabezpečiť potrebné povolenia v samostatných konaniach. Úlohou orgánu je chrániť verejný záujem a zabezpečiť ochranu životného prostredia. Výsledkom zisťovacieho konania je určenie, či je potrebné ďalšie posúdenie podľa zákona EIA, - správny súd konštatoval, že súlad s územným plánom (ÚPN) nie je podmienkou rozhodnutia v zisťovacom konaní podľa zákona EIA. Rozhodnutie zo zisťovacieho konania je len podklad pre povoľovacie konanie, kde sa bude skúmať aj súlad s ÚPN. V ďalších povoľovacích konaniach (napr. stavebné konanie) bude tento súlad predmetom posúdenia.

stave. V prípade, že žalobcovia považovali tieto posudky za potrebné, mali ich odôvodniť relevantnými argumentmi a dôkazmi. Nespokojnosť žalobcov s obsahom stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva neznamená, že je toto stanovisko nedostatočné. Keďže žalovaný vyhodnotil vplyv navrhovanej činnosti na sociálnu a občiansku vybavenosť a žalobcovia neodôvodnili potrebu ďalších posudkov, správny súd považuje ich námietky za nedôvodné, - k námietke žalobcov, že žalovaný sa nezaoberal účelom stavby, správny súd uviedol, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania je iba podkladom pre vydanie povolenia podľa osobitných predpisov. V konaní podľa zákona EIA sa uskutočnenie činnosti nepovoľuje ani

Dopravné parametre sa majú navrhnúť podľa noriem STN a technických predpisov. Prvostupňový orgán zaslal zámer Okresnému úradu Banská Bystrica, ktorý však nepredložil stanovisko v lehote, čím sa jeho stanovisko považuje za súhlasné.

Zámer obsahoval vyhodnotenie vplyvov na ovzdušie, vody, faunu a flóru, a prvostupňový orgán mal dostatok podkladov na vyhodnotenie vplyvov na životné prostredie. Stanoviská dotknutých orgánov posúdili zámer a nepožadovali ďalšie dokazovanie. V závere súd konštatoval, že navrhovaná činnosť neohrozí kvalitu životného prostredia a verejné zdravie, - k námietke žalobcov o nepreskúmateľnosti rozhodnutia správny súd uviedol, že rozhodnutie v zisťovacom konaní podľa zákona EIA spĺňa všetky náležitosti stanovené v Správnom poriadku a zákone EIA. Po preskúmaní spisu dospel k záveru, že rozhodnutia sú dostatočne odôvodnené a poskytujú jasný záver o navrhovanej činnosti, jej vplyvoch na životné prostredie a zdravie obyvateľov, ako aj opatreniach na zmiernenie negatívnych dopadov. Súd tiež zdôraznil, že všeobecná námietka nezákonnosti bez konkrétnych argumentov nie je dôvodná a neovplyvňuje prieskum rozhodnutia, - správny súd považoval zisťovanie skutkového stavu za dostatočné pre rozhodnutie a potvrdil, že skutkový stav má oporu v administratívnom spise. Po preskúmaní postupu prvostupňového orgánu a žalovaného dospel k záveru, že postupovali v súlade so zákonom.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanoviská účastníkov

13. A/ K nesprávnemu právnemu posúdeniu (§ 440 ods. 1, písm. g) SSP) bližšie uviedli: - správny súd nesprávne posúdil zaradenie Navrhovanej činnosti podľa Prílohy č. 8 zákona o ŽP. Zámer predložený spoločnosťou VVZ Kontrol sa podľa správneho súdu líši od zámeru spoločnosti POWER BATTERY z roku 2017, keďže sa týka len výkupu, prepravy, zberu a dočasného skladovania použitých batérií, a nie ich opätovného použitia.

S týmto názorom sa nestotožňujú, - podľa Prílohy č. 8, položky 9, bodu 7 zákona o ŽP činnosti ako zhodnocovanie nebezpečných odpadov podliehajú povinnému hodnoteniu. Pojem „úprava odpadu“ je definovaný v § 3 ods. 9 zákona o odpadoch, kde zahŕňa procesy ako triedenie odpadu, čo sa týka aj predmetnej činnosti.

Podľa nich je potrebné dôsledne vyhodnotiť súlad Navrhovanej činnosti s funkčnými reguláciami a limitmi stanovenými obcou, - rovnaký nesúhlas sa týka vyjadrenia Mesta BB, že zber odpadu nepredstavuje neprípustnú funkciu v území. Podľa ÚPN Mesta BB sú zariadenia na nakladanie s odpadmi, vrátane zberu, v území s kódom PZ01 neprípustné. Tým pádom Navrhovaná činnosť nie je v súlade s ÚPN Mesta BB, - správny súd nesprávne vyhodnotil vplyv Navrhovanej činnosti na sociálnu a občiansku vybavenosť, keď považoval námietky žalobcov za nedôvodné. Podľa správneho súdu, ak správny orgán nemá pochybnosti o skutkovom stave, nie je povinný vykonávať ďalšie dokazovanie. Tento názor je však nesprávny, pretože posudzovanie vplyvov na životné prostredie by malo zabezpečiť ochranu životného prostredia a zohľadniť dopady na zdravie ľudí, - RUVZ v stanovisku tvrdil, že navrhovateľ neidentifikoval zdravotné riziká pre zamestnancov, čo je však nepravdivé, keďže Zámer neuvádzal podrobnosti o dopadoch na zamestnancov. Stanovisko RUVZ sa obmedzilo na popis zámeru bez analýzy vplyvov. Preto nie je jasné, ako

Podľa právnej teórie má správny orgán povinnosť zistiť skutočný stav veci. Ak tak neurobil, správny súd nesprávne posúdil právnu situáciu a zaťažil rozhodnutie vadou, ktorá vedie k jeho nepreskúmateľnosti, - správny súd nesprávne posúdil otázku účelu stavby, v ktorej má byť vykonávaná Navrhovaná

14. B/ K porušeniu práva na spravodlivý súdny proces (§ 440 ods. 1, písm. f) SSP) bližšie uviedli: - správny súd nedostatočne odôvodnil napadnutý rozsudok, správny súd pri posudzovaní súladu Navrhovanej činnosti s ÚPN v Napadnutom rozsudku (bod 82.) nerešpektoval argumenty žalobcov, ktorí zdôrazňovali, že činnosť patrí medzi neprípustné funkcie daného územia.

Súd tak porušil zásadu voľného hodnotenia dôkazov, čo viedlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu, - podľa § 139 ods. 2 SSP musí správny súd v odôvodnení rozhodnutia uviesť priebeh konania, zhrnutie rozhodnutia, argumenty strán, posúdenie skutkových tvrdení a právnych argumentov, a ak je to potrebné, odkázať na rozhodovaciu prax. Ak súd nevyhodnotí rozhodujúce skutočnosti, môže to porušiť právo na spravodlivý proces, - správny súd mal dôkladne preskúmať, či Navrhovaná činnosť je v súlade s územným plánom (ÚPN), najmä keď argumenty žalobcov uvádzali, že zariadenia na nakladanie s odpadom sú v danom území neprípustné. Fakt, že podobné činnosti sa už vykonávajú, nie je postačujúci, ak neboli konkretizované. Navyše, posúdenie súladu s ÚPN by malo byť vždy individuálne a nemalo by sa zakladať na analógii, - tento postup súdu bez riadneho odôvodnenia vedie k porušeniu práva na spravodlivý proces, - právo na súdnu ochranu, chránené čl. 46 ods. 1 ústavy, zahŕňa aj právo na kvalitu súdneho konania, konkrétne právo na presvedčivé a zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia.

15. C/ K odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1, písm. h) SSP) bližšie uviedli: - správny súd sa v napadnutom rozsudku odklonil od ustálenej praxe kasačného súdu, keď pri posudzovaní súladu Navrhovanej činnosti s ÚPN uviedol, že toto posúdenie bude predmetom budúcich povoľovacích konaní, ako napríklad stavebného konania. Sťažovatelia nesúhlasia s týmto právnym záverom a tvrdia, že súlad s ÚPN mal byť posúdený už v rámci zisťovacieho konania podľa zákona o životnom prostredí (ŽP). V tomto konaní sa má zohľadniť aj súlad s ÚPN a ďalšie kritériá, a správny orgán mal zabezpečiť dostatočné vyhodnotenie vplyvov na životné prostredie. Správny súd sa odklonil od súdnej praxe, keď nevytýkal žalovanému nedostatky v zisťovaní skutkového stavu, čo vedie k porušeniu postupov podľa zákona o ŽP, - odklon mal nastať od rozsudkov Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 27.2.2023, sp. zn. 4Sžk/11/2021, R 72/2023, Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.1.2011, sp. zn. 8Sžz/1/2010 a

ŽP. Taktiež tvrdia, že spoločnosť POWER BATTERY vedela, že rozhodnutia zo zisťovacieho konania neboli právoplatné, ale o tejto skutočnosti neinformovali povoľujúci orgán, - okamžitý účinok napadnutého rozsudku môže mať negatívne dôsledky na životné prostredie, preto je podľa sťažovateľov potrebné priznať odkladný účinok. Tento krok je v súlade s právom na ochranu životného prostredia a nie je v rozpore s verejným záujmom.

18. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril ďalší účastník 1/ VVZ Kontrol, s.r.o., tak, že sa plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom správneho súdu, tento považuje za vecne a právne správny. Kasačnú sťažnosť navrhuje zamietnuť. Vzhľadom na to, že považuje kasačnú sťažnosť ako takú za nedôvodnú a účelovú, absolútne odmieta požiadavku sťažovateľov na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti.

IV. Právne posúdenie kasačným súdom

20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení vyhlásenia dňa 22. augusta 2025 v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 21. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP účinného do 30. júna 2023 kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou, včas. Kasačný súd po posúdení veci prišiel k?záverom, ktoré odôvodňuje v?nasledovnom texte.

V. Posúdenie kasačných námietok

23. Kasačný súd na tomto mieste zdôrazňuje, že vlastné preskúmanie rozsudku je možné iba za predpokladu, že spĺňa kritériá preskúmateľnosti, teda že je zrozumiteľné a vychádza z dôvodov, z ktorých je zrejmé, prečo správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia. Tieto kritériá napadnutý rozsudok správneho súdu spĺňa.

25. Správny súd vyložil na základe akých úvah dospel k záverom o tom, že posúdenie súladu s ÚPN nie je podmienkou zisťovacieho konania a má byť predmetom povoľovacieho konania. Napokon uvedený záver správneho súdu napadli sťažovatelia v kasačnej námietke v bode B) ako nesprávne právne posúdenie.

27. Kasačný súd považuje námietku sťažovateľov o nesprávnom právnom posúdení zaradenia navrhovanej činnosti do kategórie podľa Prílohy č. 8 Zákona o životnom prostredí za nedôvodnú. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že správny súd sa správne vysporiadal s touto námietkou. 28.

29. Tento zásadný rozdiel v definícii činností znamená, že tieto činnosti nie sú totožné a nie je možné na ne aplikovať rovnaké právne závery, ako žiadali sťažovatelia. 30. Kasačný súd súhlasí so správnym zaradením navrhovanej činnosti do kategórie podľa Prílohy č. 8, kategória č. 9 položka 9, kde sa v súlade s príslušnými právnymi predpismi hodnotí činnosť nakladania s nebezpečnými odpadmi. Táto kategória zahŕňa stavby a zariadenia na nakladanie s nebezpečnými odpadmi, pričom povinné hodnotenie je vzťahované iba na objem nad 10 ton ročne.

33. Z uvedeného dôvodu je námietka sťažovateľov o nesprávnom právnom posúdení nedôvodná. 34. Sťažovatelia mylne predpokladali, že zámer navrhovateľa je totožný so zámerom spoločnosti POWER BATTERY, čo sa ukázalo ako nesprávne, keďže medzi týmito dvoma zámermi existuje zásadný rozdiel. Navrhovateľ neplánuje zhodnocovanie odpadu, čo je kľúčový bod v posudzovaní zaradenia činnosti podľa príloh zákona. Absencia povinného hodnotenia:

Stavby, zariadenia, objekty a priestory na nakladanie s nebezpečnými odpadmi (časť B zisťovacie konanie od 10 t/rok) zákona EIA. Vzhľadom na činnosť, akú bude navrhovateľ vykonávať, a to výlučne zber a prepravu batérií, akumulátorov a článkov, k zhodnocovaniu odpadov nedochádza.

38. Námietku sťažovateľov, že správny súd nesprávne posúdil súlad navrhovanej činnosti s ÚPN a že nesúhlasí s názorom správneho súdu, že posúdenie súladu s ÚPN nie je podmienkou zisťovacieho konania a má byť predmetom povoľovacieho konania, kasačný súd považuje za

Tieto námietky sú oprávnené a vyžadujú podrobnejšie preskúmanie z hľadiska platných právnych predpisov. 40. Posúdenie súladu s ÚPN v zisťovacom konaní: Podľa § 29 ods. 3 Zákona č. 24/2006 Z. z. a prílohy č. 10 tohto zákona, ktorá upravuje kritériá pre zisťovacie konanie, je povinnosťou správnych orgánov zohľadniť súlad navrhovanej činnosti s platnou územnoplánovacou dokumentáciou ako jedno z kľúčových kritérií pri hodnotení environmentálnych vplyvov navrhovanej činnosti. Príloha č. 10 jasne určuje, že environmentálna citlivosť oblasti, vrátane súladu s ÚPN, sa musí zohľadniť už v rámci zisťovacieho konania.

41. Dôvodnosť námietky sťažovateľov spočíva v tom, že ak správne orgány nezohľadnili súlad navrhovanej činnosti s ÚPN v zisťovacom konaní, porušili povinnosť posúdiť všetky kritériá podľa prílohy č. 10 zákona. Z rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 27.2.2023, sp. zn. 4Sžk/11/2021, R 72/2023 totiž vyplýva, že súlad navrhovanej činnosti s územnoplánovacou dokumentáciou je jedným z kritérií, ktoré je potrebné zohľadniť, pričom žalovaný musí posúdiť ich vzájomný vplyv a kumulatívny efekt. Z rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé ako tieto kritériá vyhodnotil. Názor žalovaného, že orgán štátnej správy na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie nie je v rámci zisťovacieho konania oprávnený vyhodnocovať súlad navrhovanej činnosti s územným plánom mesta, pretože to spadá do kompetencie povoľovacieho orgánu nie je správny, nielen pre znenie prílohy č. 10 zákona č. 24/2006 Z. z., (ktorý v bode II.2 Miesto vykonávania navrhovanej činnosti) stanovuje, že pri zisťovacom konaní sa musí vziať do úvahy environmentálna citlivosť oblasti, ktorá bude

43. Sťažovatelia súčasne namietajú, že nebol posúdený súlad navrhovanej činnosti najmä s funkčným využitím a regulatívmi obce. Nesúhlasia s závermi Mesta Banská Bystrica, ktoré tvrdí, že keďže zozbieraný odpad sa nebude spracovávať, činnosť nespadá pod neprípustné funkcie územia. V tejto súvislosti poukazujú na to, že podľa ÚPN Mesta Banská Bystrica je v oblasti PZ01 (do ktorej patrí aj navrhovaná činnosť) zakázané nakladanie s odpadom, čo zahŕňa aj zber odpadu. Zámer navrhovateľa podľa sťažovateľov jasne uvádza, že činnosť bude zahŕňať „zber odpadu“, čo je podľa zákona o odpadoch považované za nakladanie s odpadom. Preto podľa sťažovateľov táto činnosť spadá pod neprípustné funkcie územia a nie je v súlade s ÚPN Mesta BB. 44.

45. S poukazom na uvedené kasačný súd ako dôvodné námietky sťažovateľov spočívajúce v tom, že žalovaný neposúdil, či navrhovaná činnosť, ktorá zahŕňa zber odpadu, môže byť považovaná za súladnú s ÚPN Mesta Banská Bystrica, a či ide o neprípustnú funkciu v danom

V prvom rade je potrebné konštatovať, že správne orgány nepostupovali v súlade s právnou úpravou, keď nezohľadnili súlad navrhovanej činnosti s ÚPN Mesta Banská Bystrica v rámci zisťovacieho konania, hoci to bolo nevyhnutné podľa prílohy č. 10 zákona o EIA.

47. Vzhľadom na tieto zistenia je nevyhnutné, aby správne orgány opätovne posúdili súlad navrhovanej činnosti s ÚPN podľa čl. 10 zákona EIA, pričom je potrebné zohľadniť a posúdiť aj vymedzené neprípustné funkcie pre dané územie, a to v zmysle zákona o odpadoch. K námietke odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1, písm. h) SSP). 48.

49. K ostatným námietkam sťažovateľov týkajúcich sa nesprávneho vyhodnotenia vplyvu navrhovanej činnosti na sociálnu a občiansku vybavenosť, dopadu na zdravie ľudí a účelu stavby sa kasačný súd zhoduje s právnym posúdením správnym súdom a v podrobnostiach na tieto správne závery odkazuje.

50. Napadnutý rozsudok správneho súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP) v časti posúdenia otázky súladu navrhovanej činnosti s ÚPN a posúdenia otázky súladu navrhovanej činnosti s regulatívmi obce (rovnakou vadou (nezákonnosťou) podľa zistení kasačného súdu trpí aj rozhodnutie žalovaného (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP). Dôvodná je aj námietka sťažovateľov, že správny súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h) SSP). Keďže správny súd žalobu sťažovateľa zamietol, kasačný súd postupom podľa § 462 ods. 2 SSP a § 191 ods. 1 písm. c) SSP zmenil napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 51. V ďalšom konaní budú orgány verejnej správy postupovať spôsobom načrtnutým kasačným súdom vyššie. Výsledky doplneného dokazovania (posúdenia súladu navrhovanej činnosti s ÚPN a s funkčným využitím a regulatívmi obce) samostatne ako aj v celom kontexte vykonaného dokazovania orgány verejnej správy opätovne zvážia a svoje nové závery náležite zdôvodnia. Vyvarujú sa pritom pochybení zistených kasačným súdom v tejto veci. Žalovaný je pritom viazaný vyjadreným právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP). 52. Rozsudok správneho súdu stráca vyvolané právne účinky okamihom nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku kasačného súdu, ktorým bola žalobcom (sťažovateľom) poskytnutá včasná ochrana bez potreby vecného posúdenia dôvodov žalobcami uplatneného priznania odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Návrh sťažovateľov na priznanie odkladného účinku týmto rozhodnutím stratil opodstatnenie, a preto bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je uvedené v prvom bode výrokovej časti tohto rozsudku (§ 447 ods. 1 SSP). 53. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešným žalobcom/sťažovateľom priznal právo na úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj trov konania pred správnym súdom (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Ďalším účastníkom konania kasačný súd náhradu trov kasačného konania nepriznal v zmysle § 169 SSP (a contrario), pretože im nevznikli žiadne trovy v súvislosti s plnením povinností, ktoré by im explicitne uložil kasačný súd. O priznanie iných trov ďalší účastníci konania nepožiadali. 54. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.