2Svk/9/2021

1. Dňa 01.09.2021 požiadal žalobca podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o slobode informácií“) Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky ako povinnú osobu (ďalej „povinná osoba“) o sprístupnenie všetkých rozhodnutí o udelení alebo neudelení výnimiek podľa opatrení a vyhlášok povinnej osoby uvedených v žiadosti. Žalobca si vyžiadal sprístupnenie informácií v elektronickej forme na označenú e-mailovú adresu ako aj adresu svojej elektronickej schránky, pričom žiadal o elektronické doručovanie do vlastných rúk v zmysle zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „zákon o e-Governmente“) a to aj vzhľadom na to, že na mieste trvalého bydliska sa v tom čase nezdržiaval. 2. Dňa 19.01.2021 vydala povinná osoba pod číslom OK/176/2021 rozhodnutie (ďalej „písomné prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa § 3 ods. 1 a § 18 ods. 2 zákona o slobode informácií žiadosť žalobcu odmietla z dôvodu existencie obmedzenia prístupu k informáciám podľa § 9 ods. 1 zákona o slobode informácií. Uvedené rozhodnutie bolo žalobcovi doručované poštou, pričom jeho prevzatie bolo potvrdené nečitateľným podpisom na doručenke dňa 22.01.2021. Žalobca proti nemu podal odvolanie, v ktorom okrem iného namietal, že mu nebolo riadne doručené, pretože mu nebolo doručené elektronicky do vlastných rúk v zmysle § 29 ods. 2 zákona o e-Governmente, ale mu len bolo dané dňa 20.01.2021 na vedomie e-mailom a dňa 22.01.2021 poštou, kde bolo prevzaté osobou, ktorú na preberanie poštových zásielok do vlastných rúk nesplnomocnil. Vytýkal povinnej osobe, že porušila povinnosť uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky podľa § 17 ods. 1 zákona o e-Governmente. Povinná osoba odstúpila odvolanie žalobcu proti písomnému prvostupňovému rozhodnutiu žalovanému dňa 08.02.2021. Žalovaný v zákonom stanovenej lehote o odvolaní žalobcu nevydal písomné rozhodnutie.

3. Dňa 04.03.2021 podal žalobca Krajskému súdu v Bratislave (ďalej „krajský súd“ alebo „správny súd“) všeobecnú správnu žalobu proti fiktívnemu rozhodnutiu žalovaného o zamietnutí žalobcovho odvolania a o potvrdení písomného prvostupňového rozhodnutia.

vydania rozhodnutia o zamietnutí odvolania a potvrdení rozhodnutia povinnej osoby o nesprístupnení informácií zakladá ipso facto nezákonnosť rozhodnutia. Povinnej osobe vytýkal nesprávne právne posúdenie veci a tvrdil, že sa jeho žiadosťou o informácie riadne nezaoberala. Žalobca zároveň navrhol v žalobe správnemu súdu postupovať podľa § 193 SSP a zaviazať povinnú osobu sprístupniť požadované informácie v stanovenej lehote.

5. Písomným podaním zo dňa 20.04.2021 žalobca v zmysle § 62 SSP zmenil rozsah a dôvody podanej všeobecnej správnej žaloby, pričom uviedol, že správnu žalobu smeruje proti fiktívnemu rozhodnutiu žalovaného, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a bolo potvrdené fiktívne rozhodnutie povinnej osoby vo veci sprístupnenia informácií pod sp. zn. OK/176/2021. Zmenu žaloby odôvodnil tým, že dňa 20.01.2021 uplynula lehota na sprístupnenie informácií požadovaných v žiadosti zo dňa 09.01.2021 bez toho, aby povinná osoba sprístupnila tieto informácie. Mal za to, že toto fiktívne rozhodnutie povinnej osoby bolo žalobcovi doručené dňa 23.01.2021. Uviedol ďalej, že jeho odvolanie zo dňa 26.01.2021 formálne smerovalo voči písomnému prvostupňovému rozhodnutiu povinnej osoby č. OK/176/ 2021 zo dňa 19.01.2021, z materiálneho hľadiska však smerovalo proti fiktívnemu rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí sprístupnenia informácií na základe žiadosti zo dňa 09.01.2021. Keďže žalovaný v zákonnej lehote, ktorá uplynula dňa 23.02.2021, o odvolaní nerozhodol,

prvostupňového rozhodnutia nemá právne účinky a jedná sa o nulitný akt, nakoľko vydaniu tohto rozhodnutia bránila prekážka res iudicata z dôvodu existencie skoršieho fiktívneho prvostupňového rozhodnutia. Rovnako tak písomné druhostupňové rozhodnutie žalovaného nespĺňa náležitosti elektronického úradného dokumentu a taktiež ide o nulitný právny akt z dôvodu existencie prekážky res iudicata. Z uvedených dôvodov žalobca navrhol zrušiť fiktívne rozhodnutie žalovaného i povinnej osoby, ako aj písomné prvostupňové i druhostupňové rozhodnutie a uložiť povinnej osobe povinnosť sprístupniť žalobcovi požadované informácie.

8. Krajský súd citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Sži/21/2013, podľa ktorého „fiktívne rozhodnutie o odvolaní podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám má svoje opodstatnenie pre ochranu práv žiadateľa o informácie len dovtedy, dokiaľ nedošlo k faktickému vydaniu rozhodnutia vo veci.

Krajský súd mal za to, že fikcia rozhodnutia sa má s prihliadnutím na účel zákona aplikovať iba potiaľ, pokiaľ nebolo vo veci vydané vecné rozhodnutie. Fiktívne rozhodnutie je podľa jeho názoru nástrojom dočasnej ochrany žiadateľa a nástrojom „urgovania“ vydania faktického rozhodnutia vo veci, ktoré má vždy prednosť, aj keď bolo vydané po lehote ustanovenej zákonom (viď rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/8/2012, 5Sži/21,22,23/2012, 5Sži/21/2013).

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného

11. V sťažnostných bodoch sťažovateľ uviedol, že k porušeniu práva na spravodlivý proces nesprávnym procesným postupom krajského súdu došlo podľa jeho názoru tým, že správny súd v rozpore so zákonom nerozhodol o časti predmetu konania procesne správnym spôsobom, keďže rozhodol o celom predmete konania uznesením. Zastavenie konania oprel o § 99 písm. g/ SSP majúc za to, že „odpadol dôvod existencie žalobou napadnutého fiktívneho rozhodnutia“. Sťažovateľ však upozornil na to, že po zmene správnej žaloby podaním na súd 20.04.2021 navrhol aj zrušenie fiktívneho rozhodnutia žalovaného a uloženie povinnosť sprístupniť požadované informácie podľa § 193 SSP. Navrhol tiež zrušiť písomné druhostupňové rozhodnutie žalovaného zo dňa 07.04.2021 z dôvodu jeho nulity, pričom o tejto časti predmetu konania bolo rozhodnuté nesprávnym procesným postupom, keďže záver o nedôvodnosti správnej žaloby možno vyniesť iba rozsudkom, ktorým správny súd žalobu (v časti) zamietne. Krajský súd tak zastavením konania podľa sťažovateľa obišiel postup

Uvedeným postupom správny súd podľa názoru sťažovateľa porušil ustanovenie § 5 ods. 6, § 190 a § 139 ods. 2 SSP, článok 2 CSP, článok 142 ods. 4 Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Neuvedením žiadnych dôvodov k uvedeným otázkam správny súd podľa sťažovateľa porušil § 149 ods. 1, § 139 ods. 2 a článok 2 CSP, pričom týmto nesprávnym procesným postupom znemožnil uplatnenie procesných práv sťažovateľa v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Tento akt žalovaného preto trpí preto podľa sťažovateľa absolútnym nedostatkom formy, ktorý spôsobuje jeho nulitu. 14. Správny súd tiež podľa sťažovateľa nesprávne aplikoval a interpretoval § 99 písm. g/ SSP, keď nevyhodnotil rozhodnutie žalovaného o odvolaní ako nulitné pre prekážku res

IV. Výber z relevantných zákonných ustanovení

Podľa § 147 ods. 1 SSP správny súd rozhoduje uznesením, ak a) nerozhoduje vo veci samej, b) tak ustanovuje tento zákon. Podľa ods. 2 ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku vrátane ustanovenia § 139 ods. 4 a § 141. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Podľa § 193 SSP pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení informácie vydaného podľa osobitného predpisu správny súd môže uložiť žalovanému, aby v lehote určenej správnym súdom uviedol dôvody, pre ktoré nemožno požadovanú informáciu sprístupniť. Ak sa nepreukáže existencia dôvodov na nesprístupnenie informácie, správny súd v rozsudku uloží osobe povinnej sprístupňovať informácie podľa osobitného predpisu povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu. Podľa § 2 ods. 1 zákona o e-Govermente tento zákon sa vzťahuje na výkon verejnej moci elektronicky v rozsahu právomocí orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov. Podľa ods. 2 písm. g/ tento zákon sa nevzťahuje na podávanie a vybavovanie žiadostí o sprístupnenie informácií podľa osobitného predpisu okrem postúpenia žiadosti a vydania rozhodnutia, ktoré sa doručuje žiadateľovi podľa osobitného predpisu (zákon o slobode informácií).

16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, na ktorý prešiel výkon súdnictva aj vo veciach kasačných sťažností, v ktorých bol do 31.07.2021 príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 11 písm. h/ SSP), ako súd kasačný (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach sťažnostných bodov, ktorými bol viazaný (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2, § 453 ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), zohľadniac § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. Preto postupoval podľa § 462 ods. 1 SSP a rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

18. Za kľúčový sťažnostný bod v naznačenom smere považoval kasačný súd úplnú absenciu stanoviska krajského súdu k žalobným námietkam o porušení povinnosti uplatňovať výkon verejnej moci elektronicky v intenciách zákona podľa zákona o e-Governmente, osobitne povinnosti doručiť rozhodnutie podľa zákona o slobode informácií vo forme elektronického úradného dokumentu prostredníctvom modulu elektronického doručovania do elektronickej schránky sťažovateľa, ktorú sťažovateľ označil už v žiadosti o informácie a žiadal o doručovanie do vlastných rúk podľa uvedeného zákona. Sťažovateľ taktiež namietal, že dodatočne zaslané rovnopisy písomných rozhodnutí povinnej osoby i žalovaného na jeho e-mailovú adresu, bez náležitostí podľa zákona o e-Governmente (kvalifikovaného elektronického podpisu s použitím mandátneho certifikátu alebo kvalifikovanej časovej pečiatky, ktoré by umožnili jednoznačné určenie osoby, ktorá dokument autorizovala, v akom postavení konala a v akom čase sa tak stalo), spôsobujú nulitu uvedených faktických rozhodnutí, pričom neuvedením žiadnych dôvodov k týmto námietkam krajský súd porušil

žalovaného. Ak by sa písomné druhostupňové rozhodnutie žalovaného, ktoré sťažovateľ napadol na krajskom súde zmenenou žalobou, považovalo za nevydané a platilo by pôvodnou žalobou napadnuté fiktívne rozhodnutie žalovaného, mohlo by to mať za následok výrazný posun v celkovom posúdení veci.

V každom prípade však bolo povinnosťou správneho súdu svoj postoj k tomuto návrhu sťažovateľa zdôvodniť, čo sa v danom prípade nestalo. 21. Pokiaľ ide o námietky sťažovateľa o nesprávnom výroku (zastavenie konania podľa § 99 písm. g/ SSP) i forme rozhodnutia správneho súdu (uznesenie) vo vzťahu k zmenenému petitu správnej žaloby, ktorou sa sťažovateľ domáhal súdneho preskúmania aj písomného druhostupňového rozhodnutia žalovaného, kasačný súd na tomto mieste pripomína, že vyhodnotenie uvedených námietok sa odvíja od predchádzajúceho posúdenia otázky, či sa majú písomné rozhodnutia povinnej osoby a žalovaného považovať za nulitné a teda či vôbec spôsobili akékoľvek právne následky. Ak by tieto písomné rozhodnutia v uvedenom teste obstáli, potom si treba položiť otázku, či môže byť rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktorým sa zrušuje rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec sa mu vracia na ďalšie konanie, predmetom súdneho preskúmania správnym súdom, keďže nejde o konečné rozhodnutie v posudzovanej veci. V prípade, že by takéto rozhodnutie nepodliehalo súdnemu preskúmaniu (§

22. Ako už bolo naznačené vyššie, v tomto štádiu prejednávania veci sa kasačný súd nezaoberal otázkami hmotného práva. Napriek tomu môže naznačiť, že krajský súd posúdil otázku právnych následkov oneskoreného vydania faktického písomného rozhodnutia povinnej osoby (resp. jej odvolacieho orgánu) po vzniku fiktívneho rozhodnutia podľa zákona o slobode informácií v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou, ktorú v odôvodnení uznesenia správne

Preto kasačný súd postupoval podľa § 462 ods. 1 SSP a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, v ktorom doplní svoje stanovisko ku všetkým žalobným bodom (zmenenej) správnej žaloby a v závislosti od výsledku posúdenia nezodpovedaných otázok vec nanovo posúdi i z pohľadu hmotného práva.

V Bratislave dňa 22. júla 2022