2Svk/9/2025
ECLI:SK:NSSSR:2026:0924100290.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 5S/37/2024
- IČS
- 0924100290
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte v právnej veci žalobcu: Škubla & Partneri s. r. o., so sídlom: Digital Park II, Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36861154, zastúpený: JUDr. Dušan Ďurík, advokát s.r.o., so sídlom: Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 36866571, voči žalovanému: predseda Etickej komisie prokuratúry, adresa pre doručovanie: Okresná prokuratúra Košice II, Štúrova 5, 040 01 Košice, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Košiciach, č. k. 5S/37/2024-66, takto
rozhodol:
Uznesenie
Správneho súdu v Košiciach č. k. 5S/37/2024-66 z 22. novembra 2024 sa zrušuje a vec sa vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Žalobca podal Etickej komisii prokuratúry (ďalej len „Etická komisia“) prostredníctvom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „Generálna prokuratúra“) žiadosť o sprístupnenie informácií z 18. januára 2024. Generálna prokuratúra listom z 23. januára 2024 oznámila, že vec postúpila Etickej komisii. 2. Etická komisia listom z 31. januára 2024 vrátila vec Generálnej prokuratúre z dôvodu, že nie je povinnou osobou v zmysle § 2 zákona o slobode informácií v účinnom znení (ďalej len za „zákon o slobode informácií“). Dospela k záveru, že nespĺňa definíciu štátneho orgánu a ani inej povinnej osoby. 3. Generálna prokuratúra listom z 8. februára 2024 zaslala vec opätovne Etickej komisii žiadosť o poskytnutie informácií, pretože sa týka jej činnosti. Uviedla, že pri vybavovaní tejto požiadavky sa nepochybne nebude postupovať podľa zákona o slobode informácií, ale malo by sa postupovať podľa interného rokovacieho poriadku Etickej komisie. Keďže Generálnej prokuratúre neprislúcha informovať žiadateľa o skutočnostiach týkajúcich sa činností Etickej komisie, nemôže v tejto veci ďalej konať. 4. Listom zo 14. februára 2024 podal žalobca odvolanie proti fiktívnemu rozhodnutiu Etickej komisie o odmietnutí poskytnutia požadovaných informácií prostredníctvom Krajskej prokuratúry v Košiciach a Generálnej prokuratúry. Toho istého dňa podal aj rozklad voči fiktívnemu rozhodnutiu o nesprístupnení informácií na Generálnu prokuratúru. 5. Listom z 20. februára 2024, na ktorom je v hlavičke uvedená Etická komisia, podpísaným žalovaným, bol žalobca informovaný, že Etická komisia nie je príslušná na vybavenie žiadosti, a preto sa podania s prílohami vracajú. V liste bolo zdôraznené, že Etická komisia nemá postavenie povinnej osoby v danej veci a vec považuje za uzavretú.
II. Konanie pred správnym súdom
6. Žalobca podal všeobecnú správnu žalobu na Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“). V žalobe ako žalovaného 1/ označil Etickú komisiu a ako žalovaného 2/ označil žalovaného uvedeného v záhlaví tohto uznesenia. Žalobou žalobca napadol fiktívne rozhodnutie o žiadosti o nesprístupnenie informácií vydané žalovaným 1/ a fiktívne rozhodnutie o opravnom prostriedku vydané žalovaným 2/. Podľa jeho názoru sú rozhodnutia založené na nesprávnom právnom posúdení veci. Zároveň došlo k takému podstatnému porušeniu ustanovení zákona o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonných a nepreskúmateľných fiktívnych rozhodnutí. Žalobca navrhol tak rozhodnutie žalovaného 1/, ako aj rozhodnutie žalovaného 2/ zrušiť a vec vrátiť žalovanému 1/ na ďalšie konanie. Zároveň navrhol uložiť žalovanému 1/ povinnosť sprístupniť žalobcovi všetky existujúce informácie požadované v žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií. 7. Správny súd uznesením č. k. 5S/37/2024-66 (ďalej len „uznesenie správneho súdu“) žalobu odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP z dôvodu, že je neprípustná. Podľa názoru správneho súdu odpoveď z 20. februára 2024 obsahuje dostatočné dôvody, ktoré viedli k neposkytnutiu informácií požadovaných žalobcom. V materiálnej rovine túto odpoveď možno označiť za opatrenie, ktorým sa rozhodlo o odvolaní žalobcu zo 14. februára 2024. Predmetom prieskumu tak malo byť toto opatrenie a nie fiktívne rozhodnutie. Správny súd si zároveň ustálil okruh žalovaných subjektov tak, že za žalovaného považoval výhradne osobu uvedenú v záhlaví tohto uznesenia.
III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia
8. Žalobca podal voči uzneseniu správneho súdu kasačnú sťažnosť. Navrhoval v nej, aby kasačný súd zrušil uznesenie správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobca namietal, že správna žaloba bola nezákonne odmietnutá, správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (sťažnostné body podľa § 440 ods. 1 písm. j), g), h) SSP). K jednotlivým sťažnostným bodom zdôraznil: · zaslaný list je odpoveďou Etickej komisie a nie žalovaného. Právny názor žalovaného sa tu nenachádza, preto tento list nemožno považovať za rozhodnutie žalovaného; · pokiaľ by sa predmetný list mohol považovať za vybavenie opravného prostriedku, išlo by o opatrenie a nie rozhodnutie; · zo žaloby je zrejmé, že žalobca sa domáhal povinnosti posúdiť a vybaviť jeho žiadosť správnym orgánom. Na základe vymedzených dôvodov, správny súd mal vecne preskúmať predmetnú vec. 9. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal na svoje doterajšie vyjadrenia. Zdôraznil, že Etická komisia prokuratúry ani predseda nespĺňajú definíciu povinnej osoby podľa § 2 zákona o slobode informácií. 10. Žalobca po vyjadrení žalovaného doručil svoje vyjadrenie, v ktorom poukázal na rozdielne právne názory súdov pri posudzovaní, kto má byť povinnou osobou. Podľa názoru žalobcu má byť povinnou osobou v predmetnej veci Etická komisia a žalovaný má mať postavenie odvolacieho orgánu. Následne doručil ďalšie vyjadrenie, v ktorom poukázal na závery rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 1Svk/8/2025 z 18. decembra 2025 skutkovo a právne súvisiace s prejednávanou vecou.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal uznesenie správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.
12. So zreteľom na § 442 ods. 1, § 439 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP kasačný súd skonštatoval, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou, smeruje proti uzneseniu, voči ktorému je prípustná a bola podaná včas. Súdny poplatok za podanú kasačnú sťažnosť bol uhradený.
13. Po preskúmaní veci kasačný súd dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku tohto uznesenia. Bližšie tieto závery odôvodnil v nasledovnom texte. 14. Sprístupňovanie informácií na žiadosť je upravené v § 14 a nasl. zákona o slobode informácií. Predmetný proces je rozhodovacím procesom. Uvedené vyplýva z § 18 tohto zákona. Podľa ods. 1 povinná osoba v prípade poskytnutia požadovaných informácií žiadateľovi urobí rozhodnutie zápisom v spise. Za predpokladu, že povinná osoba neposkytne, a to aj v časti, požadované informácie, podľa ods. 2 prvej vety vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rovnako § 19 zákona o slobode informácií predpokladá, že konanie o riadnom opravnom prostriedku bude ukončené rozhodnutím.
Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií sa na konanie podľa tohto zákona, ak v ňom nie je ustanovené inak, použije správny poriadok v účinnom znení (ďalej len „správny poriadok“). 15. Zákon o slobode informácií upravuje tzv. fiktívne rozhodnutie v konaní o vybavení žiadosti o poskytnutie informácií v § 18 ods. 3 a v konaní o riadnom opravnom prostriedku v § 19 ods. 3. V nadväznosti na uvedené nebolo pred kasačným súdom namietané a medzi účastníkmi sporné, že žalobca podal odvolanie voči fiktívnemu rozhodnutiu Etickej komisie. Kasačný súd sa preto v kontexte vyššie uvedených ustanovení zameral na to, či v odvolacom konaní možno za finálny akt, ktorým sa odvolacie konanie končí, považovať list z 20. februára 2024, alebo či nastúpila tzv. fikcia rozhodnutia odvolacieho orgánu. 16.
Podľa § 19 ods. 3 prvej vety zákona o slobode informácií odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Podľa štvrtej vety tohto ustanovenia ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.
17. Kasačný súd si je vedomý, tak ako to uviedol už vo svojom rozsudku sp. zn. 1Svk/14/2021 z 23. júna 2023, z ktorého značnú časť citoval správny súd, že v komplikovanejších veciach môže byť sporné, či bolo konanie skončené aktom, ktorý je z materiálneho hľadiska možné považovať za rozhodnutie alebo nastupuje tzv. fikcia rozhodnutia. V zmysle tohto rozsudku však nie každý akt, navyše vo forme listu, možno považovať za rozhodnutie, ktorým malo byť rozhodnuté o žiadosti o sprístupnenie informácií, prípadne o riadnom opravnom prostriedku. Kasačný súd upriamuje pozornosť na nasledovný text v bode 28 tohto rozsudku: treba sa prikloniť k výkladu, ktorý je v prospech realizácie základných práv, v tomto prípade práva na súdnu ochranu, resp. práva na informácie. Kasačný súd poukazuje aj na bod 37, podľa ktorého ak vzniknú pochybnosti, či v správnej žalobe bol akt povinnej osoby označený správne, je potrebné prikloniť sa k výkladu v prospech realizácie práva na súdnu ochranu a práva na informácie. 18. Je možné súhlasiť so správnym súdom, že z listu podpísaného žalovaným z 20. februára
2024 vyplývajú dôvody, pre ktoré Etická komisia podľa jej právneho posúdenia nemá byť povinnou osobou. Na základe tejto jedinej skutočnosti však záver správneho súdu, že tento list je rozhodnutím podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií, nemôže obstáť. 19.
Náležitosti rozhodnutia upravuje § 47 správneho poriadku. Podľa ods. 1 tohto ustanovenia by malo rozhodnutie obsahovať výrok o právach a povinnostiach odôvodnenie a poučenie o riadnych opravných prostriedkoch i možnosti súdneho prieskumu.
20. Porovnaním listu, voči ktorému sa mal podľa právneho názoru správneho súdu žalobca brániť s náležitosťami rozhodnutia podľa vyššie uvedeného ustanovenia možno prísť k záveru, že tento list nemá dostatočné obsahové a formálne náležitosti, aby z materiálneho hľadiska mohol byť považovaný za rozhodnutie podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií.
Podľa jeho obsahu je len oznámením, z ktorého však jednoznačne nevyplýva konkrétne rozhodnutie o právach a povinnostiach vo vzťahu k žalobcovi (výrok) a poučenie o možnosti prieskumu tohto listu súdom. Z tohto listu tiež nie je zrejmé, kto je jeho reálnym adresátom. Je síce podpísaný žalovaným, avšak v hlavičke je uvedená Etická komisia. Zmätočný je tiež obsah listu. Ods.
3 je písaný výlučne v mene žalovaného. Je v ňom uvedené, že žalovaný vracia žalobcovi doručené podania. V ods. 4, 5 je však uvádzaná argumentácia v mene Etickej komisie slovnými spojeniami: Etická komisia poukazuje .
. . považuje Etická komisia nateraz za uzavretú. . . Z obsahu tohto listu tak nie je možné jednoznačne určiť, či ho písal žalovaný z pozície predsedu Etickej komisie alebo je to list celej Etickej komisie. 21. Ústava Slovenskej republiky v účinnom znení (ďalej len „Ústava“) garantuje v čl. 46 ods. 2 právo na prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy.
Pre uplatnenie tohto práva je však potrebné, aby bol žalobca bezpochyby schopný identifikovať, že vydaný akt verejnej správy je rozhodnutím orgánu verejnej správy. Osobitne, keď účinná právna úprava textu zákona predpokladá formu rozhodnutia. Bolo by popretím práva na prístup k súdu deklarovanom v tomto ustanovení, pokiaľ by v správnom súdnictve nebola meritórne preskúmaná žaloba voči fiktívnemu rozhodnutiu s odôvodnením, že žalobca mal za rozhodnutie vydané podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií považovať list, ktorý nemá náležitosti rozhodnutia, rozhodnutie nepripomína, ale sa mu ním len oznamuje, že Etická komisia nie je oprávnené na poskytnutie informácií. Navyše pokiaľ z tohto listu ani nie je zrejmé, či ho píše žalovaný vo svojom mene, alebo v mene celej Etickej komisie.
22. Právo na prístup k informáciám ako jedno zo základných politických práv je zakotvené v čl. 26 Ústavy. V predmetnej veci doteraz neprišlo k meritórnemu prieskumu z dôvodu, že v rámci prokuratúry, ktorá je podľa § 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v účinnom znení samostatne hierarchicky usporiadaná jednotná sústava štátnych orgánov, neprišlo ku konsenzu, ktorá zložka tejto sústavy má poskytnúť informácie. Namiesto toho správny súd odmietol žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP z dôvodu neprípustnosti.
23. Nerealizovanie práva na informácie nemôže stáť na tom, že dve zložky vykonávateľa verejnej moci sa nevedia dohodnúť, ktorá z nich má poskytnúť požadované informácie a v rozhodovacom procese podľa § 14 a nasl. zo zákona o slobode informácií, v ktorom sa predpokladá vydanie rozhodnutia so všetkými náležitosťami, je žalobca perzekvovaný zato, že nepodal žalobu voči jednému z listov týchto zložiek. Správny súd navyše ani sám tento list za rozhodnutie nepovažoval, pretože v bode 61 odôvodnenia jeho uznesenia ho označuje za opatrenie.
So zreteľom na všetky uvedené skutočnosti správny súd vec nesprávne právne posúdil. List podpísaný žalovaným z 20. februára 2024 nie je možné považovať za rozhodnutie, ktorým malo byť ukončené odvolacie konanie o žiadosti o sprístupnenie informácií podľa § 19 zákona o slobode informácií. Z tohto listu vôbec nevyplýva, kto je jeho reálnym adresátom (či celá Etická komisia alebo jej predseda) a z obsahového hľadiska neobsahuje náležitosti, ktoré by mali mať rozhodnutia vydávané podľa tohto ustanovenia.
24. Podľa § 440 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. S ohľadom na skutočnosť, že správny súd nesprávne právne posúdil vec, kasačná sťažnosť je v sťažnostnom bode nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom dôvodná. Kasačná sťažnosť je dôvodná aj v sťažnostnom bode odklonenia sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu správnym súdom, pretože, tak ako bolo už vyššie vysvetlené, správny súd nesprávne aplikoval právne závery rozsudku kasačného súdu sp. zn. 1Svk/14/2021 na skutkový stav v prejednávanej veci. Tým sa odklonil od rozhodovacej praxe kasačného súdu. Následkom uvedeného prišlo k nezákonnému odmietnutiu správnej žaloby, a preto aj sťažnostný bod, ktorým žalobca napáda nezákonnosť odmietnutia tohto podania, bol dôvodný.
25. Kasačný súd nad rámec uvedeného uvádza, že si je vedomý svojho rozsudku sp. zn. 1Svk/ 8/2025 z 18. decembra 2025, na ktorý upriamil pozornosť žalobca. Z dôvodu, že správny súd meritórne v posudzovanej veci vec neprejednal, kasačný súd v tomto uznesení osobitne na závery tohto rozsudku neodkazuje.
V. Záverečné zhrnutie a odôvodnenie v časti trov
26. Podľa § 462 ods. 1 SSP ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec správnemu súdu na ďalšie konanie ... Kasačný súd, pretože vyhodnotil sťažnostné body v kasačnej sťažnosti za dôvodné, rozhodol podľa tohto ustanovenia. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní tak bude v zmysle záverov kasačného súdu správnu žalobu vecne prejednať a vo veci rozhodnúť. 27. Podľa § 467 ods. 3 SSP ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. So zreteľom na toto ustanovenie kasačný súd o nároku na náhradu trov kasačného konania nerozhodoval. 28. Toto uznesenie prijal kasačný súd jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 26. februára 2026