2Svk/9/2026
ECLI:SK:NSSSR:2026:0725100149.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 7S/12/2025
- IČS
- 0725100149
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte, v právnej veci žalobcu: SLOV- MATIC, s.r.o., so sídlom Humenské námestie 1, 851 07 Bratislava, IČO: 17314712, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu hazardných hier, v konaní o návrhu žalovaného na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. 7S/12/ 2025-141 takto
rozhodol:
Návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti sa zamieta.
Odôvodnenie
I.
1. Žalovaný rozhodnutím č. 000162/2023 z 12. júna 2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 94 ods. 1 zákona č. 30/2019 Z. z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení uložil žalobcovi povinnosť uhradiť úrok z omeškania vo výške 891.276,85 eur za porušenie povinnosti uhradiť druhú časť odvodu z prevádzkovania hazardnej hry za rok 2020. Žalobca sa predmetného konania mal dopustiť tým, že druhú časť odvodu za rok 2020 z prevádzkovania hazardných hier na termináloch videohier v herni vo výške 4.885.650,- eur neuhradil v zákonom stanovenom termíne do 31. augusta 2020, ale oneskorene tak, že: · sumu 1.300.000,- eur uhradil 25. novembra 2020, · sumu 2.000.000,- eur uhradil 23. decembra 2020, · sumu 85.650,- eur uhradil 30. decembra 2020, · sumu 1.475.800,- eur uhradil 26. augusta 2021 a · sumu 24.200,- eur uhradil 11. októbra 2021. 2. Žalobca sa voči prvostupňovému rozhodnutiu odvolal. Rada žalovaného rozhodnutím č. URHH/001573/2025-110 zo 14. januára 2025 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) podľa §
59 ods. 2 správneho poriadku v účinnom znení odvolanie zamietla a prvostupňové rozhodnutie potvrdila. 3. Voči rozhodnutiu žalovaného žalobca podal správnu žalobu z dôvodov, že rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, trpí vadou nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, pričom skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom, resp. v ňom nemá oporu. Navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Alternatívne, aby správny súd upustil od uloženia sankcie. 4. Žalobca tiež podľa § 185 písm. a) Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) navrhol priznať odkladný účinok správnej žalobe, ktorý odôvodnil hroziacou závažnou ujmou podloženou finančnou analýzou.
5. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) uznesením č. k. 7S/12/2025-85 priznal správnej žalobe odkladný účinok. Mal za to, že dôvody uvedené v návrhu na priznanie odkladného účinku boli opodstatnené a že za súčasných finančných podmienok by mala úhrada úroku z omeškania vo výške 891.277,- Eur negatívny dopad na ďalšiu podnikateľskú činnosť žalobcu, resp. jeho samotnú existenciu. Z predloženej finančnej analýzy mal správny súd za preukázanú hrozbu finančnej ujmy pre žalobcu vo forme zníženia jeho majetku (disponibilných zdrojov) z dôvodu povinnosti uhradiť úrok z omeškania a následnej nemožnosti hradiť ostatné záväzky spoločnosti voči štátu, či tretím subjektom.
6. Uvedené správny súd vnímal ako skutočnú hrozbu úpadku žalobcu, ktorá je podľa správneho súdu hrozbou závažnej hospodárskej a finančnej škody. V otázke verejného záujmu správny súd rovnako tak nevidel dôvody, prečo odkladný účinok správnej žalobe nepriznať: V tejto súvislosti vzal správny súd do úvahy, že žalobca má u žalovaného zloženú finančnú zábezpeku vo výške 750.000 Eur, ktorá je blokovaná a žalobca ňou nemôže nijako disponovať, pričom táto zábezpeka slúži výlučne na uspokojenie záväzkov voči žalovanému okrem iného aj na úhradu sankčných úrokov. Budúce uspokojenie uloženého úroku má žalovaný v značnej časti zabezpečené v podobe zloženej finančnej zábezpeky.
7. Správny súd následne vec prejednal. Rozsudkom č. k. 7S/12/2025-141 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) obe rozhodnutia orgánov verejnej správy zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 8. Žalovaný výroky III. (zrušenie rozhodnutí orgánov verejnej správy a vrátenie veci na ďalšie konanie žalovanému) a IV. (priznanie práva na náhradu trov žalobcovi) rozsudku správneho súdu napadol kasačnou sťažnosťou z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, že správny súd vec nesprávne právne posúdil. Navrhol, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu v časti napadnutých výrokov zmenil tak, že správnu žalobu zamietne. Následne podal návrh na
priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti vo vzťahu k výroku III. podľa § 447 ods. 1 SSP. 9. Dôvody priznania odkladného účinku kasačnej sťažnosti vymedzil tak, že v prípade zrušenia rozsudku správneho súdu kasačným súdom by nové konanie a rozhodnutie vo veci, ktorá bola žalovanému vrátená, stratilo svoj právny základ a význam. Žalovaný sa domnieval, že by realizáciou právnych následkov rozsudku správneho súdu mohlo dôjsť k závažnej ujme na strane spoločenských záujmov ako i na strane žalobcu; na princípoch a zásadách správneho konania a právach žalobcu ako účastníka správneho konania.
Konkrétne vyjadril svoje obavy o neefektívne vynakladanie verejných prostriedkov a právnej neistote účastníkov konania aj v súvislosti s duplicitnou procesných úkonov. Odkladný účinok má podľa žalovaného zaručiť istotu v tom, že bol rozsudok správneho súdu vydaný na základe správneho posúdenia veci. Jeho priznanie zároveň nepovažoval za rozporné s verejným záujmom. Naopak, podľa neho by
verejný záujem, spočívajúci v zachovaní rovnakého prístupu k prevádzkovateľom hazardných hier pri uplatňovaní úrokov z omeškania, mohol byť ohrozený. 10. Žalobca vo vyjadrení k návrhu na priznanie odkladného účinku vyslovil svoj právny názor o jeho neodôvodnenosti konkrétnymi skutočnosťami, ktoré sú pre priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti podstatné. Mal za to, že z jeho obsahu nemožno identifikovať v čom by malo ďalšie správne konanie spôsobiť ujmu, ani akým konkrétnym chráneným spoločenským záujmom, princípom a zásadám správneho konania by sa mala priznať poskytnutím odkladného účinku kasačnej sťažnosti ochrana. Nad rámec uvedeného poukázal vo vzťahu k meritu veci na rozsudok Nejvyššího správního soudu č. k. 10Afs/126/2024 z 20. decembra 2024, z ktorého má vyplývať nesprávne právne posúdenie čo do povinnosti platiť odvod z prevádzkovania hazardnej hry počas obdobia platnosti proticovidových opatrení.
II.
11. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“), posúdil návrh žalovaného na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti. Toto oprávnenie kasačnému súdu vyplýva z § 447 SSP, podľa ktorého: môže na návrh sťažovateľa (.
. .) uznesením priznať kasačnej sťažnosti odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia správneho súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 12.
Kasačný súd po preskúmaní návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 13. Ako vyplýva už z bodu 11. tohto uznesenia, kasačnej sťažnosti je možné priznať odkladný účinok, ak by právnymi následkami napadnutého rozhodnutia správneho súdu hrozila závažná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
Z predmetnej textácie možno ustáliť, že návrh na priznanie odkladného účinku, pretože je v zmysle § 55 ods. 2 SSP podaním vo veci samej, by mal okrem?všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP obsahovať aj dôvod, pre ktorý sa priznanie odkladného účinku navrhuje.
14. Návrh na priznanie odkladného účinku teda musí obsahovať odôvodnenie toho, prečo by právnymi následkami rozhodnutia správneho súdu mala hroziť závažná ujma. Hrozba závažnej ujmy musí byť priama, nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Zároveň nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Malo by ísť teda o hrozbu závažnej ujmy na subjektívnych právach fyzickej osoby, právnickej osoby, ďalšieho účastníka konania, osoby zúčastnenej na konaní alebo v prípade podania návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaným orgánom verejnej správy, o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma tak predstavuje najširšie vyjadrenie neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozhodnutia správneho súdu priamo hrozil alebo už nastal (m. m. uznesenie kasačného súdu sp. zn. 6Ssk/25/2021 z 12. januára 2023).
15. Kasačný súd súčasne dopĺňa, že tieto atribúty nestačí len naznačiť, ale dostatočným spôsobom ich identifikovať a konkretizovať vo vzťahu k možným následkom, pre ktoré navrhovateľ inicioval konanie o priznaní odkladného účinku kasačnej sťažnosti.
Pre vymedzenie hrozby závažnej ujmy teda nepostačuje len ju tvrdiť, ale ju treba aj preukázať a označiť konkrétne dôvody, ktorých vyhodnotenie kasačným súdom bude spôsobilé viesť k priznaniu odkladného účinku. 16. Takéto odôvodnenie návrh žalovaného neobsahuje. Žalovaný sa koncentroval na odôvodnenie hroziacej závažnej ujmy v dôsledku opätovného správneho konania, ktoré by podľa neho v prípade zrušenia rozsudku správneho súdu kasačným súdom stratilo význam. Žalovaný však riadne neodôvodnil svoje tvrdenia o ťažko napraviteľnej hroziacej ujme spojenej s opätovným konaním vo veci. Existencia hroziacej závažnej ujmy v?podobe ujmy na verejných prostriedkoch a právnej neistote účastníkov konania pritom zo strany žalovaného v porovnaní napr. s žalobcom vymedzeným dôvodom a predloženým dôkazom v jeho návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, zostala len v rovine tvrdení.
17. Trvanie stavu právnej neistoty pritom nie je možné bez ďalšieho považovať za zákonný dôvod pre vyhovenie tomuto návrhu. Osobitne nie v prípade, keď žalovaný ani nekonkretizoval, koľkým účastníkom konania by bolo zasahované do ich právnej neistoty, či je toto tvrdenie založené na konkrétnych právnych vzťahoch alebo len hypotézach.
Každý súdny prieskum rozhodnutia orgánu verejnej správy, ale aj správneho súdu pritom predstavuje prieskum zákonnosti právoplatného rozhodnutia. Už len táto skutočnosť predstavuje určitý zásah do právnej istoty (porovnaj uznesenie kasačného súdu sp. zn. 4Svk/26/2024 z 11. decembra 2024). Tento zásah je však akceptovateľný a účastníci konania si iniciovaním konania dobrovoľne zvolili ho (s)trpieť.
18. Rovnakým prístupom možno vyhodnotiť aj žalovaným tvrdené neefektívne vynakladanie verejných prostriedkov. Žalovaný len konštatoval, že k tomuto potenciálne môže dôjsť, no neindividualizoval ani nevyčíslil náklady, ktoré by bolo možné považovať za závažnú ujmu. Na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti vymedzenie takéhoto dôvodu nepostačuje len s poukazom na všeobecné východiská bez súvisiacich skutkových okolností. Žalovaný nešpecifikoval ani to, akým spôsobom by mohol byť ohrozený verejný záujem spočívajúci v zachovaní rovnakého prístupu k prevádzkovateľom hazardných hier. Túto líniu len veľmi stroho naznačil, no bližšie nevymedzil ani len úvahy, ktoré ho k tomuto záveru viedli. Kasačný súd preto nemohol dôvodnou vzhliadnuť ani túto obavu, pretože jeho úlohou nie je dotvárať si argumentačné línie žalovaného tak, aby vo svojom rozhodnutí vyslovil navrhovaný výrok. Je to práve žalovaný, ktorý navrhuje vo veci konkrétnym spôsobom rozhodnúť, resp. ktorý navrhuje priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, aby kasačnému súdu predložil také
penzum dôvodov a tieto podporil relevantnými dôkazmi, po vyhodnotení ktorých kasačný súd bude mať za preukázaný tvrdený skutkový stav, na základe ktorého bude mať svoje právne posúdenie veci nepochybne ustálené. 19. Okrem toho je potrebné zdôrazniť, že pokračovanie v správnom konaní po vrátení veci orgánu verejnej správy nemožno samo osebe považovať za závažnú ujmu; absentujú pojmové znaky jej konkrétnosti a bezprostrednosti. Žalovaným tvrdená ujma tak zostáva len v rovine hypotetickosti, čo nemá intenzitu potrebnú pre vyhovenie takému návrhu. Pokiaľ by hrozba existencie dvoch protichodných rozhodnutí orgánu verejnej správy mala byť považovaná za ujmu na účely § 447 ods. 1 SSP, odkladný účinok kasačnej sťažnosti by nebol koncipovaný ako „možnosť“, ale by bol priamo SSP priznaný vždy.
20. Zákonodarca sa však rozhodol § 446 SSP priznať odkladný účinok kasačnej sťažnosti len výnimočne a v § 447 ods. 1 SSP upravil kasačnému súdu diskrečnú právomoc odkladný účinok priznať až v?prípade zistenia závažných, t. j. výnimočných okolností.
Takáto úprava je daná predovšetkým povahou kasačnej sťažnosti ako mimoriadneho opravného prostriedku. Nastúpenie odkladného účinku je normatívne konštituované ako výnimka a?nie ako pravidlo (porovnaj uznesenie kasačného súdu sp. zn. 2Svk/27/2024 z 31. marca 2025), v nadväznosti na čo vyvstáva potreba určitej miery závažnosti v návrhu označených okolností, ktorá nie je zanedbateľná, resp. relatívne jednoducho reparovateľná.
21. Kasačný súd konštatuje, že žalovaným uvedené dôvody vo svojej podstate, ak by aj kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu, nie sú nenapraviteľné. V rozsahu, aký vymedzil žalovaný pritom nemajú ani povahu hroziacej závažnej ujmy.
Vzhľadom k tomu, pretože žalovaný nepreukázal, ani nepodporil svoje tvrdenia žiadnymi dôkazmi, resp. neosvedčil, že by nastali výnimočné okolnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu priznania odkladného účinku kasačnej sťažnosti, rozhodol kasačný súd v súlade s § 447 a § 452 ods. 1 v spojení s § 188
SSP tak, že návrh žalovaného na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti uznesením zamietol. 22. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 31. marca 2026