2Sž/1/2019

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Mališovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu: O2 Slovakia, s.r.o., so sídlom Einsteinova 24, 851 01 Bratislava, IČO: 47259116, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, so sídlom Továrenská 7, P. O. BOX 40, 828 55 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu žalovaného č. 302/PÚ/2015 zo dňa 7. októbra 2015, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozhodnutie žalovaného č. 832/OŠDBB/ 2015 zo dňa 14. júla 2015 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70,- eur titulom zaplateného súdneho poplatku v lehote do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

Odôvodnenie

I. Úvodné ustanovenia

2. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalovaný, odbor štátneho dohľadu, krajské pracovisko Banská Bystrica, doručil žalobcovi dňa 04.06.2015 oznámenie č. 640/OŠDBB/2015 zo dňa 02.06. 2016, ktorým žalobcovi oznámil, že začal správne konanie vo veci uloženia pokuty podľa § 73 ods. 1 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z.z., a to z dôvodu, že žalobca nesplnil podmienky uvedené v čl. IV bod 2. ods. 1, 2, 3, 5 a 7 Všeobecného povolenia č. VP 1/2014 na poskytovanie elektronických komunikačných sietí alebo elektronických komunikačných služieb (ďalej len „VP 1/2014“). V predmetnom oznámení bol žalobca oboznámený s podkladmi pre rozhodnutie, ako aj o práve nazerať do spisu a vyjadriť sa k jednotlivým podkladom, a to v lehote 10 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia.

V., kde boli 26.02.2015 a 13.03.2015 dostupné informácie podľa z čl. IV bod 2. ods. 2 písm. f/ VP 1/2014 (druhy ponúkaných servisných služieb) bolo uvedené: „6. Druhy ponúkaných servisných služieb (Aktuálne kontaktné údaje na servisné služby poskytované spoločnosťou O2 Slovakia, s.r.o. nájdete na stránke V.“ a na odkazovanej stránke neboli uvedené ponúkané servisné služby, boli na nej uvedené len kontakty pre telefonický, poštový a osobný styk (ďalej aj „druhý skutok“).

5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, v zmysle ktorého má za to, že si splnil povinnosť zverejňovať informácie v zrozumiteľnej, ľahko dostupnej a presnej podobe, pretože pojem „dostupné cez odkaz z titulnej stránky“ nedefinuje počet klikov, ktoré musí užívateľ vykonať, aby sa k informáciám dostal.

podobe.

7. Žalobca žalobou podanou na Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 15.12.2015 žiadal o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobca v petite žaloby navrhoval, aby súd vydal rozsudok v znení: „Súd zrušuje rozhodnutie predsedu Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, č. rozhodnutia 302/PÚ/2015 zo dňa 07. októbra 2015, ktorým rozhodol o rozklade žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného, v celom rozsahu. Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb Slovenskej republiky je povinný vrátiť žalobcovi sumu vo výške 10.000 Eur na účet žalobcu.

užívateľ urobiť, aby sa k predmetným informáciám po otvorení odkazu z titulnej stránky dostal. Tiež poukázal na to, že odkaz na titulnej stránke bol len jeden, ale po otvorení odkazu na titulnej stránke musel užívateľ kliknúť len dvakrát. Informácie tak boli podľa žalobcu ľahko dostupné. 10. Žalobca namietal, že výklad ustanovení z čl. IV bod 2. ods. 1 VP 1/2014 a čl. IV bod 2. ods. 2 písm. f/ VP 1/2014 bol extenzívny. Poukázal tiež na to, že aj iná spoločnosť tieto pojmy vykladala rovnako ako žalobca. K pojmu „servisné služby“ uviedol, že ich mal žalovaný definovať už pri vydaní VP 1/2014, pretože žalobca mal v čase vykonania administratívnej kontroly uvedené servisné služby na hlavnej stránke pod odkazom „Služby“ a všetky obdobné kontakty boli uvedené pod odkazom „Kontakty“. 11. Žalobca tiež namietal, že odôvodnenia prvostupňového a napadnutého rozsudku nie sú dostatočné a presvedčivé, pretože sa žalovaný nezaoberal všetkými jeho tvrdeniami.

Namietal, že napadnuté rozhodnutie pri výklade pojmov „cez odkaz z titulnej stránky“ a „servisné služby“ žalovaným je svojvoľný, v rozpore s právnou istotou a zásadou zákonnosti. 13. V závere správnej žaloby žalobca poukázal na to, že prvostupňový správny orgán nerozhodol v lehote 30 dní od začatia konania. Nesúhlasil s argumentáciou v napadnutom rozhodnutí, že prípad bol zložitý, preto bolo rozhodnuté v 60-dňovej lehote, nakoľko v tejto veci nebolo vykonané žiadne ďalšie dokazovanie ani iné procesné úkony.

14. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 18.03.2016, v ktorým žiadal správnu žalobu zamietnuť. Uviedol, že žalobné námietky sú v zásade totožné s námietkami predloženými žalobcom vo vyjadrení pred vydaním prvostupňového rozhodnutia a rovnako tak v rozklade, s ktorými sa žalovaný podrobne vysporiadal a svoj postup dostatočne odôvodnil. 15. Vo vzťahu k otázke dostupnosti informácií cez jeden odkaz, prípadne viac odkazov (preklikov) z hlavnej web stránky žalobcu, žalovaný poukázal na to, že z kontextu VP 1/2014 vyplýva, že táto povinnosť je prepojená s ľahko dostupnou podobou. Žalovaný mal za to, že subjektívny výklad právnej normy nemôže byť dôvodom na jej nedodržanie. 16. Žalovaný konštatoval, že v zmysle podkladov vyplývajúcich z administratívneho spisu neboli informácie o druhoch servisných služieb poskytnuté, namiesto nich boli na linku, ktorý bol uvedený v opise druhého skutku, uvedené len kontaktné údaje s presmerovaním na všeobecné kontakty žalobcu. 17. Dôvod, prečo žalovaný považuje kliknúť len dvakrát za problémové a nespĺňajúce minimálne požiadavky na ľahkú dostupnosť, je prístup k informáciám napríklad zdravotne obmedzených užívateľov. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na § 11 ods. 3 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z.z. a tiež na spotrebiteľský charakter ochrany práva, ktorý realizoval vydaním napadnutého rozhodnutia, s čím úzko súvisí aj výklad relevantných právnych noriem. 18. Podľa žalovaného, žalobca v správnej žalobe vychádzal zo striktného gramatického výkladu, ktorým sa snažil dokázať, že neporušil zákon, ale ignoruje kontext a systematické začlenenie právnej úpravy v elektronických komunikáciách. V tejto súvislosti zdôraznil požiadavku na transparentnosť (prehľadnosť), zrozumiteľnosť a ľahkú dostupnosť informácií, ktorá priamo korešponduje s tézou v uvedenom zákonnom ustanovení. Mal za to, že informácie, ktoré sú vnorené do internetovej stránky žalobcu až na ďalší ako prvý odkaz, značne sťažujú ich dostupnosť koncovému užívateľovi a môžu spôsobiť ďalšie komplikácie užívateľom, ktorí sú kvôli zdravotnému postihnutiu zraku odkázaní na špeciálne programové vybavenie umožňujúce prevod textu na počítačom hovorenú reč. Vnorenie dôležitých informácií pod ďalší ako prvý odkaz z titulnej stránky podľa žalovaného spôsobí, že už nie sú ľahko dostupné. 19. Vydanie prvostupňového rozhodnutia v lehote 60 dní žalovaný odôvodnil zložitosťou prípadu, o čom podľa neho svedčí výška pokuty - 10.000 Eur.

24. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 2S - sp. zn. 2Sž/1/2019. S účinnosťou od 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejedávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

26. Podľa § 491 ods. 1 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. 27. Podľa § 491 ods. 2 SSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

V následnej právnej úprave § 492 ods. 1, 2 SSP zákonodarca stanoví, že konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku a odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. V Správnom súdnom poriadku v jeho prechodných ustanoveniach absentuje právna úprava konania a rozhodovania najvyššieho súdu začatého podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku na základe žaloby ako súdu prvého stupňa. Z uvedených dôvodov najvyšší súd vykonal súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného v súlade s § 491 ods. 2 SSP aj postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku.

30. Na pojednávaní dňa 8. júna žalobca uviedol, že u spoločnosti žalobcu došlo k organizačným zmenám, resp. k zmene spoločnosti. Žalobca zotrval na podanej žalobe, má za to, že rozhodnutie bolo vydané na základe svojvoľného výkladu zákona zo strany žalovaného, bola podľa jeho názoru porušená zásada primeranosti a efektívnosti, keď rozhodnutie nebolo vydané v zákonnej 30-dňovej lehote. Ďalej uviedol, že všetky nedostatky, ktoré boli žalovaným vytknuté, boli odstránené a všetky údaje boli podľa jeho názoru zverejnené v dostupnej forme na webovej stránke. Doplnil, že podľa jeho názoru VP 1/2014 nešpecifikovalo cez koľko klikov sa spotrebiteľ má dostať k požadovaným informáciám, ku všetkým informáciám sa vedel dostať cez pod-odkaz, cez služby a následne sa dostal ku všetkým potrebným informáciám.

VII. Právne predpisy a právne názory najvyššieho správneho súdu

32. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. (znení účinnom v rozhodnom čase), Všeobecné povolenie na poskytovanie sietí alebo služieb (ďalej len „všeobecné povolenie“) určuje podmienky, ktoré možno uplatňovať na všetky alebo na určité druhy sietí alebo služieb.

34. Podľa § 73 ods. 1 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z.z., Úrad uloží podniku, ktorý nesplnil alebo porušil niektorú z povinností ustanovených týmto zákonom podľa § 12 ods. 5, § 15 ods. 1 a 4, § 27 ods. 1, 2, 4 a 5, § 32 ods. 13 a 14, § 36 ods. 1 a 2, § 47 ods. 1 a 2, § 50 ods. 10, § 51 ods. 2, § 55 ods. 3, § 58 ods. 10, § 64 ods. 1 a 2 alebo nesplnil alebo porušil podmienky všeobecného povolenia podľa § 14, pokutu do výšky 1.500.000 eur.

36. Podľa čl. IV bod 2. ods. 2 písm. f/ VP 1/2014, podľa § 42 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách je podnik poskytujúci verejnú sieť alebo verejnú službu povinný zverejňovať druhy ponúkaných servisných služieb.

38. V predmetnej veci bolo nesporné, že VP 1/2014 obsahuje požiadavku, že spotrebiteľ sa má dostať k požadovaným informáciám cez odkaz, ktorý je na titulnej stránke a táto dikcia bola síce naplnená, sporné bolo, či bolo konanie žalobcu, keď sa k relevantným infromáciám bolo možné dostať cez viacero klikov, bolo porušením ustanovenia§ 73 ods. 1 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z.z. 39. Žalobca v správnej žalobe namietal nesprávnu interpretáciu právnej normy žalovaným, keď tvrdil, že bol použitý výlučne gramatický výklad, na základe vo VP 1/2014 použitého jednotného čísla pojmu „odkaz“.

41. Najvyšší správny súd akcentuje, že konanie štátnych orgánov a nimi vykonaný výklad a uplatňovanie Všeobecne záväzných právnych predpisov, vrátane všeobecného povolenia VP 1/2014, koré má pre účely predmetnej veci povahu normatívneho aktu, musí byť v súlade s ústavou. V tejto súvislosti poukazuje na princíp právnej istoty, z ktorého vyplýva aj požiadavka zrozumiteľnosti právnych noriem a tiež predvídateľnosť konania orgánov verejnej moci.

Podľa ústavného súdu sa „v prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac verzií interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom.“ 43. Ústavný súd Slovenskej republiky tiež stabilne uvádza, že „Zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických osôb alebo právnických osôb.

44. Najvyšší správny súd skúmal námietku žalobcu, ktorý namietal, že slovné spojenie „cez odkaz z titulnej stránky“ je možné vykladať tak, že tento nedefinuje počet podstránok, resp. klikov, ale len spôsob, že sa k predmetným informáciám je možné z titulnej stránky prostredníctvom odkazu dostať, bez ohľadu na počet podstránok, či klikov. Aj s prihliadnutím na uvedené závery ústavného súdu a po preskúmaní súdneho, ako aj administratívneho spisu najvyšší správny súd konštatoval, že táto námietka je dôvodná.

46. Neobstojí námietka žalovaného ohladom ohrozenia užívateľov so zdravotným postihnutím (napr. zraku), čo je síce legitímny cieľ, avšak za uvedených skutkových a právnych okolností nie je prípustné ukladať povinnosti a sankciovať zodpovený subjekt na základe extenzívneho výkladu povinností upravenej v čl. IV bod 2. ods. 1 VP 1/2014. Ak mal žalovaný, ktorý je zároveň normotvorcom a subjektom, ktorý vydáva všeobecné povolenia úseku elektronických komunikácií, v úmysle uložiť relevantným subjektom povinnosť vymedzené informácie zverejniť jednoduchým spôsobom výlučne cez jeden odkaz - klik z titulnej stránky webového sídla, mal túto povinnosť, ktorej porušenie následne sankcionuje v zmysle ustanovenia § 73 ods. 1 písm. b/ zákona č. 351/2011 Z.z., presne a jasne vo VP 1/2014

Z tohto dôvodu mal najvyšší správny súd za to, že si žalobca nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z čl. IV bod 2. ods. 2 písm. f/ VP 1/2014 (druhy ponúkaných servisných služieb) v spojení s čl. IV bod 2. ods. 1 VP 1/2014 tak, ako to je uvedené v prvostupňovom rozhodnutí.

V Bratislave dňa 8. júna 2022