2Szak/1/2024
ECLI:SK:NSSSR:2024:0724100036.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 5Saz/1/2024
- IČS
- 0724100036
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. a členov senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD., JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: L. W., toho času umiestnený v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, dátum narodenia: X. W. XXXX, štátna príslušnosť: Turecká republika, zastúpený: Centrum právnej pomoci, proti žalovanému: Mobilná jednotka Policajného zboru Bratislava, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach, č. k. 5Saz/1/2024-47, takto
rozhodol:
I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Účastníkom konania sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Žalovaný rozhodnutím o zaistení č. PPZ-HCP-BA59690-023/2023-AV z 25. septembra 2023 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) zaistil žalobcu z dôvodov podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“). Zároveň stanovil dĺžku doby zaistenia podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov do 25. februára 2024 a umiestnil žalobcu podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov v útvare policajného zaistenia pre cudzincov. 2. Žalovaný v rozhodnutí o zaistení uviedol, že 24. septembra 2023 bol žalobca prevzatý od orgánov Českej polície v rámci readmisie. Nedisponuje oprávnením zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a schengenského priestoru. Je občanom Tureckej republiky. Z Turecka odišiel s celou rodinou letecky do Istanbulu, následne do Srbska do Belehradu. Z Belehradu cestoval autom do Subotíc, kde prešiel hranice do Maďarska. Odtiaľ išiel taxíkom do Budapešti. Tam po neho a ďalšie osoby prišlo osobné auto, ktoré ho odviezlo na Slovensko. V Turecku mu nehrozí smrť. Vycestoval z ekonomických dôvodov. Jeho cieľovou krajinou je Nemecko, kde si chce nájsť prácu a požiadať o azyl. Dňa 25. septembra 2023 v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že nežiada o udelenie azylu. 3. Žalobca bol zaistený 25. septembra 2023 na účely administratívneho vyhostenia a bol umiestnený v útvare policajného zaistenia pre cudzincov. Toho istého dňa vydal príslušný orgán rozhodnutie č. PPZ-HCP-BA5-9690-010/2023-AV o administratívnom vyhostení s určenou lehotou na vycestovanie a uložil zákaz vstupu na územie všetkých štátov schengenského priestoru na dobu troch rokov. V rozhodnutí o vyhostení vylúčil príslušný správny orgán odkladný účinok tohto rozhodnutia. Žalobca sa vzdal práva podať odvolanie. Z uvedených dôvodov toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 25. septembra 2023. Žalobca 2. novembra 2023 vyhlásil podľa § 3 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o azyle“), že žiada udelenie azylu na území Slovenskej republiky. 4. Podľa názoru žalovaného je žiadosť žalobcu o udelenie azylu účelová s cieľom vyhnúť sa vyhosteniu. Žalobca prešiel viacerými krajinami, ktoré možno považovať za bezpečné, pričom v ani jednej z nich nepožiadal o azyl. O azyl pôvodne nežiadal ani v Slovenskej republike. Uviedol, že odišiel z ekonomických dôvodov. Žalovaný namiesto zaistenia neuložil žalobcovi povinnosť hlásiť pobyt alebo zložiť peňažnú záruku (§ 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov) z dôvodu, že žalobca v Slovenskej republike nemal žiadnu osobu, u ktorej mohol byť ubytovaný. Nemal ani dostatok finančných prostriedkov.
II. Konanie pred správnym súdom
5. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu vo veciach zaistenia na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“). Namietal v nej vyhodnotenie účelovosti podanej žiadosti o azyl a dĺžku zaistenia. Navrhol, aby bol bezodkladne prepustený zo zaistenia. 6. Správny súd rozsudkom č. k. 5Saz/1/2024-47 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) žalobu ako nedôvodnú podľa § 229 Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) zamietol. K jednotlivým námietkam uviedol: · zo správania sa žalobcu vyplýva, že pôvodne nemal úmysel požiadať o udelenie azylu na území Slovenskej republiky; · účel zaistenia žalobcu naďalej trvá, aj keď vzhľadom na žalobcom podanú žiadosť o azyl dočasne nie je možné rozhodnutie o administratívnom vyhostení vykonať. Existuje reálny predpoklad, že bude možné realizovať výkon žalobcovho vyhostenia v rámci maximálnej lehoty zaistenia, resp. v rámci predĺženej lehoty zaistenia; · žalovaný sa dostatočným spôsobom zaoberal alternatívami zaistenia. Riadne odôvodnil, prečo k týmto alternatívam nepristúpil; · ďalšie zisťovanie aktuálnej bezpečnostnej situácie v domovskej krajine žalobcu je povinný žalovaný skúmať pre potreby konania o žalobcovom vyhostení z územia Slovenskej republiky. Bude povinnosťou žalovaného tieto skutočnosti aj priebežne vyhodnocovať i následne zohľadniť v rámci posudzovania účelnosti ďalšieho zaistenia žalobcu.
III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov
7. Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť. Namietal v nej, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia vecí a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. g), h) SSP). Navrhol, aby kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že žalobcu bezodkladne prepustí zo zaistenia a prizná zástupcovi náhradu trov konania. V rámci sťažnostných bodov uviedol: · zaistenie nebolo nevyhnutné. Mala byť uplatnená alternatíva zaistenia v špecializovanom zariadení pre žiadateľov o azyl; · žiadosť žalobcu o udeleniu azylu nie je možné považovať za účelovú z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie v Turecku. Žalovaný nevykonal žiadne dôkazy. Vychádzal len z výpovede žalobcu, podľa ktorej je žalobcovou cieľovou krajinou Nemecko, kde si chce nájsť prácu, a skutočnosti, že o azyl žalobca požiadal neskôr. Z dôvodu, že žalobca požiadal o azyl 2. novembra 2023 a migračný úrad do dnešného dňa o azyle nerozhodol, nemôže byť žalobcova žiadosť o udelenie azylu vyhodnotená ako zjavne neopodstatnená; · žalovaný neodôvodnil náležite a na individuálnom princípe prejednávanej veci dĺžku stanovenej doby zaistenia. Doba zaistenia bola stanovená na 116 dní. Správny súd sa s týmto žalobným bodom nevysporiadal. 8. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil so závermi rozsudku správneho súdu. Kasačnú sťažnosť navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy a žalovaný taktiež nezistil pri hodnotení skutkového stavu skutočnosti, ktoré by boli dôvodné na zrušenie rozhodnutia žalovaného. K námietke týkajúce sa dĺžky zaistenia žalovaný uviedol, že je oprávnený zaistiť žalobcu na čas, ktorý nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Takáto doba však do súčasnosti neuplynula.
IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom
9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.
10. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez pojednávania. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia. Správny súd pri lehote na vyhlásenie rozsudku neaplikoval § 137 ods. 4 SSP z dôvodu, že rozhodol v sedemdňovej lehote od predloženia veci správnym súdom stanovenej v § 458 ods. 2 SSP.
11. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Žalobca je oslobodený od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. n) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v účinnom
znení. 12. Po meritórnom preskúmaní veci kasačný súd dospel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho rozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte. 13. Podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, na základe ktorého bol žalobca zaistený, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. V zmysle tohto ustanovenia je pre zaistenie potrebné naplniť tri podmienky. Sú nimi zaistenie žalobcu na účel výkonu administratívneho vyhostenia, neexistencia menej závažných prostriedkov na dosiahnutie účelu zaistenia a existencia dôvodného podozrenia, že žalobca požiadal o udelenie azylu s cieľom oddialiť alebo zmariť administratívne vyhostenie (porovnaj rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie C-534-11, bod 63, rozsudok kasačného súdu sp. zn. 6Szak/1/2024 z 11. marca 2024, bod 34). 14. Kasačný súd pri posudzovaní existencie dôvodného podozrenia o požiadaní o azyl žalobcom s cieľom vyhnúť sa administratívnemu vyhosteniu pripomína viaceré nosné skutočnosti, na ktoré poukázali tak žalovaný ako aj správny súd. Žalobca vypovedal, že z Turecka odišiel čisto z dôvodov zlej ekonomickej situácie s cieľom nájsť si prácu v Nemecku. V podanom vyjadrení z 25. septembra 2023 neuviedol, že by bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd (porovnaj čl. 53 Ústavy Slovenskej republiky v účinnom znení (ďalej len „Ústava“)). Nenamietal ani rozhodnutie o administratívnom vyhostení, voči ktorému sa vzdal práva na podanie riadneho opravného prostriedku.
Z kasačnej sťažnosti nevyplýva, že by bol k svojej výpovedi alebo úkonom nútený. Žiadosť o azyl podal žalobca skoro až dve mesiace po vydaní rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Podal ju teda v čase, kedy sa realizovalo administratívne vyhostenie. Dôležitou skutočnosťou je tiež, že žalobca mohol požiadať o azyl v krajinách, cez ktoré prechádzal z Turecka na Slovensko a sú považované za bezpečné krajiny.
15. S ohľadom na uvedené skutočnosti žalovaný a správny súd správne vyhodnotili existenciu dôvodného podozrenia z toho, že žalobca požiadal o azyl výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Z jednotlivých uvedených skutočností nevyplýva, že by žalobca opustil domovskú krajinu z iných ako ekonomických dôvodov. Žalobca síce uviedol potrebu vykonania ďalších dôkazov zo strany žalovaného na preukázanie tohto záveru, neuviedol však, o aké dôkazy by sa malo jednať a čo by tieto dôkazy mohli preukázať. 16. Žalobca prišiel do Slovenskej republiky bez akýchkoľvek dokladov, ktoré by preukazovali totožnosť alebo iné skutočnosti týkajúce sa jeho osoby. Žalovaný vychádzal z vyjadrenia žalobcu (vyjadrenie z 25. septembra 2023), v ktorom žalobca ako dôvod opustenia Turecka uvádza výlučne ekonomické dôvody. Zo zápisnice z tohto vyjadrenia vyplýva, že žalobca bol riadne poučený o svojich právach a bol mu ustanovený tlmočník. Kasačný súd preto nemá dôvod spochybňovať skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v tomto vyjadrení.
17. Po posúdení daných skutočností aj s prihliadnutím na fakt, že žalobca o azyl požiadal po pomerne dlhom čase od právoplatnosti rozhodnutia o administratívnom vyhostení, kedy sa toto rozhodnutie už realizovalo, je zrejmé, že žalovaný a správny súd zákonným spôsobom vyhodnotili existenciu dôvodného podozrenia z účelovosti podania žiadosti o udelenie azylu s cieľom vyhnúť sa administratívnemu vyhosteniu. Zo strany správneho súdu tak prišlo k správnemu právnemu posúdeniu veci pri vyhodnocovaní existencie dôvodov na zaistenie žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov.
18. Na veci nič nemení ani skutočnosť, že príslušný správny orgán nerozhodol o žiadosti žalobcu o udelenie azylu v lehote, v ktorej môže zamietnuť žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej (§ 12 ods. 3 zákona o azyle). Azylové konanie je odlišným konaním od konania o zaistení žiadateľa o udelenie azylu. Podmienky pre zaistenie žalobcu v posudzovanom prípade stanovuje § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, pričom s ohľadom na uvedené tieto podmienky naplnené boli. Samotná skutočnosť, že príslušný správny orgán nerozhodol v šesťdesiatdňovej lehote o zamietnutí žiadosti na udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej, nemá vplyv na existenciu dôvodného podozrenia z podania žiadosti o udelenie azylu žalobcom s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.
19. So skutočnosťou, prečo žalobcovi namiesto zaistenia neboli uložené iné povinnosti, sa dostatočným spôsobom vysporiadal žalovaný a aj správny súd. Žalovaný ako štátny orgán mohol zaistenie nahradiť len povinnosťami uvedenými v paragrafe 89 v odseku 1 zákona o pobyte cudzincov (porovnaj čl. 2 ods. 2 Ústavy). Podľa tohto ustanovenia policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a) hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku. 20. Žalovaný správne poukázal, že žalobca neuviedol žiadnu osobu, ktorá by mu poskytla ubytovanie no a nemal k dispozícii ani žiadne finančné prostriedky pre zloženie peňažnej záruky. S ohľadom na uvedené námietka žalobcu, podľa ktorej mala byť uplatnená alternatíva k zaisteniu, nie je dôvodná. 21. Celková dĺžka zaistenia je viazaná na nevyhnutne potrebný čas, pričom nesmie presiahnuť šesť mesiacov (§ 88a ods. 2 zákona o pobyte o cudzincov). So zreteľom na prebiehajúce konanie o žalobcovej žiadosti o udelenie azylu je zaistenie uskutočnené na nevyhnutne potrebný čas. Pri určovaní doby zaistenia treba brať do úvahy aj zákonné lehoty, v ktorých je povinný príslušný správny orgán rozhodnúť o tejto žiadosti (porovnaj § 20 zákona o azyle). S ohľadom na tieto lehoty bola doba zaistenia v rozhodnutí žalovaného stanovená primerane.
V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
22. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. Kasačný súd, pretože vyhodnotil kasačné námietky za nedôvodné, rozhodol spôsobom uvedeným v tomto ustanovení. 23. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 druhej vety SSP spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov kasačného konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania priznané. 24. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 20. marca 2024