2Szak/1/2024

1. Žalovaný rozhodnutím o zaistení č. PPZ-HCP-BA59690-023/2023-AV z 25. septembra 2023 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) zaistil žalobcu z dôvodov podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“). Zároveň stanovil dĺžku doby zaistenia podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov do 25. februára 2024 a umiestnil žalobcu podľa § 88 ods. 5 zákona o pobyte cudzincov v útvare policajného zaistenia pre cudzincov. 2. Žalovaný v rozhodnutí o zaistení uviedol, že 24. septembra 2023 bol žalobca prevzatý od orgánov Českej polície v rámci readmisie. Nedisponuje oprávnením zdržiavať sa na území Slovenskej republiky a schengenského priestoru. Je občanom Tureckej republiky. Z Turecka odišiel s celou rodinou letecky do Istanbulu, následne do Srbska do Belehradu. Z Belehradu cestoval autom do Subotíc, kde prešiel hranice do Maďarska. Odtiaľ išiel taxíkom do Budapešti. Tam po neho a ďalšie osoby prišlo osobné auto, ktoré ho odviezlo na Slovensko. V Turecku mu nehrozí smrť. Vycestoval z ekonomických dôvodov. Jeho cieľovou krajinou je Nemecko, kde si chce nájsť prácu a požiadať o azyl. Dňa 25. septembra 2023 v rámci svojho vyjadrenia uviedol, že nežiada o udelenie azylu. 3. Žalobca bol zaistený 25. septembra 2023 na účely administratívneho vyhostenia a bol umiestnený v útvare policajného zaistenia pre cudzincov. Toho istého dňa vydal príslušný orgán rozhodnutie č. PPZ-HCP-BA5-9690-010/2023-AV o administratívnom vyhostení s určenou lehotou na vycestovanie a uložil zákaz vstupu na územie všetkých štátov schengenského priestoru na dobu troch rokov. V rozhodnutí o vyhostení vylúčil príslušný správny orgán odkladný účinok tohto rozhodnutia. Žalobca sa vzdal práva podať odvolanie. Z uvedených dôvodov toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 25. septembra 2023. Žalobca 2. novembra 2023 vyhlásil podľa § 3 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o azyle“), že žiada udelenie azylu na území Slovenskej republiky. 4. Podľa názoru žalovaného je žiadosť žalobcu o udelenie azylu účelová s cieľom vyhnúť sa vyhosteniu. Žalobca prešiel viacerými krajinami, ktoré možno považovať za bezpečné, pričom v ani jednej z nich nepožiadal o azyl. O azyl pôvodne nežiadal ani v Slovenskej republike. Uviedol, že odišiel z ekonomických dôvodov. Žalovaný namiesto zaistenia neuložil žalobcovi povinnosť hlásiť pobyt alebo zložiť peňažnú záruku (§ 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov) z dôvodu, že žalobca v Slovenskej republike nemal žiadnu osobu, u ktorej mohol byť ubytovaný. Nemal ani dostatok finančných prostriedkov.

7. Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť. Namietal v nej, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia vecí a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. g), h) SSP). Navrhol, aby kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že žalobcu bezodkladne prepustí zo zaistenia a prizná zástupcovi náhradu trov konania. V rámci sťažnostných bodov uviedol: · zaistenie nebolo nevyhnutné. Mala byť uplatnená alternatíva zaistenia v špecializovanom zariadení pre žiadateľov o azyl; · žiadosť žalobcu o udeleniu azylu nie je možné považovať za účelovú z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie v Turecku. Žalovaný nevykonal žiadne dôkazy. Vychádzal len z výpovede žalobcu, podľa ktorej je žalobcovou cieľovou krajinou Nemecko, kde si chce nájsť prácu, a skutočnosti, že o azyl žalobca požiadal neskôr. Z dôvodu, že žalobca požiadal o azyl 2. novembra 2023 a migračný úrad do dnešného dňa o azyle nerozhodol, nemôže byť žalobcova žiadosť o udelenie azylu vyhodnotená ako zjavne neopodstatnená; · žalovaný neodôvodnil náležite a na individuálnom princípe prejednávanej veci dĺžku stanovenej doby zaistenia. Doba zaistenia bola stanovená na 116 dní. Správny súd sa s týmto žalobným bodom nevysporiadal. 8. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil so závermi rozsudku správneho súdu. Kasačnú sťažnosť navrhol ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy a žalovaný taktiež nezistil pri hodnotení skutkového stavu skutočnosti, ktoré by boli dôvodné na zrušenie rozhodnutia žalovaného. K námietke týkajúce sa dĺžky zaistenia žalovaný uviedol, že je oprávnený zaistiť žalobcu na čas, ktorý nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Takáto doba však do súčasnosti neuplynula.

9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej len „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu. Jeho príslušnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP.

11. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Žalobca je oslobodený od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 2 písm. n) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v účinnom

Európskej únie C-534-11, bod 63, rozsudok kasačného súdu sp. zn. 6Szak/1/2024 z 11. marca 2024, bod 34). 14. Kasačný súd pri posudzovaní existencie dôvodného podozrenia o požiadaní o azyl žalobcom s cieľom vyhnúť sa administratívnemu vyhosteniu pripomína viaceré nosné skutočnosti, na ktoré poukázali tak žalovaný ako aj správny súd. Žalobca vypovedal, že z Turecka odišiel čisto z dôvodov zlej ekonomickej situácie s cieľom nájsť si prácu v Nemecku. V podanom vyjadrení z 25. septembra 2023 neuviedol, že by bol prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd (porovnaj čl. 53 Ústavy Slovenskej republiky v účinnom znení (ďalej len „Ústava“)). Nenamietal ani rozhodnutie o administratívnom vyhostení, voči ktorému sa vzdal práva na podanie riadneho opravného prostriedku.

15. S ohľadom na uvedené skutočnosti žalovaný a správny súd správne vyhodnotili existenciu dôvodného podozrenia z toho, že žalobca požiadal o azyl výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Z jednotlivých uvedených skutočností nevyplýva, že by žalobca opustil domovskú krajinu z iných ako ekonomických dôvodov. Žalobca síce uviedol potrebu vykonania ďalších dôkazov zo strany žalovaného na preukázanie tohto záveru, neuviedol však, o aké dôkazy by sa malo jednať a čo by tieto dôkazy mohli preukázať. 16. Žalobca prišiel do Slovenskej republiky bez akýchkoľvek dokladov, ktoré by preukazovali totožnosť alebo iné skutočnosti týkajúce sa jeho osoby. Žalovaný vychádzal z vyjadrenia žalobcu (vyjadrenie z 25. septembra 2023), v ktorom žalobca ako dôvod opustenia Turecka uvádza výlučne ekonomické dôvody. Zo zápisnice z tohto vyjadrenia vyplýva, že žalobca bol riadne poučený o svojich právach a bol mu ustanovený tlmočník. Kasačný súd preto nemá dôvod spochybňovať skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v tomto vyjadrení.

18. Na veci nič nemení ani skutočnosť, že príslušný správny orgán nerozhodol o žiadosti žalobcu o udelenie azylu v lehote, v ktorej môže zamietnuť žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej (§ 12 ods. 3 zákona o azyle). Azylové konanie je odlišným konaním od konania o zaistení žiadateľa o udelenie azylu. Podmienky pre zaistenie žalobcu v posudzovanom prípade stanovuje § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, pričom s ohľadom na uvedené tieto podmienky naplnené boli. Samotná skutočnosť, že príslušný správny orgán nerozhodol v šesťdesiatdňovej lehote o zamietnutí žiadosti na udelenie azylu ako zjavne neopodstatnenej, nemá vplyv na existenciu dôvodného podozrenia z podania žiadosti o udelenie azylu žalobcom s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.

V Bratislave dňa 20. marca 2024