2Sžfk/13/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a z členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána Fečíka, v právnej veci žalobcu: H.M.H. - Drevovýroba Kociha, s.r.o., so sídlom Kociha 106, 980 52 Kociha, IČO: 36464937, zast.: AK Pekár, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Kukučínova 24, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému (sťažovateľovi): Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42499500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101806026/2018 zo dňa 13.09.2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/153/2018 - 74 zo dňa 31. októbra 2019, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej aj „Daňový poriadok“) určil rozdiel v sume 14.977,24 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2014 (pričom nepriznal nadmerný odpočet uplatnený v daňovom priznaní v sume 8.444,55 Eur a určil vlastnú daňovú povinnosť v sume 6.532,69 Eur, teda rozdiel v sume DPH predstavoval 14.977,24 Eur).

a b) BULLIWOOD KFT., Budapešť, Maďarsko, (ďalej aj „BULLIWOOD Kft.“) za dodávku tovaru (rezivo, dosky, foršne, hranoly smrekové, laty, šalovacie dosky) v celkovej výške 23.820,96 Eur. 4. Správca dane skonštatoval, že žalobca nepreukázal, že dodal tovar do členského štátu EÚ - Maďarska oslobodený od DPH v zmysle § 43 ods. 1 a 5 Zákona o DPH z faktúr vystavených pre spoločnosti RICSMONT Kft. a BULLIWOOD Kft. Správca dane uviedol, že žalobca predložil faktúry vystavené pre deklarovaných odberateľov, dodacie listy a CMR k faktúram, na základe ktorých žalobca deklaruje riadne dodanie fakturovaného tovaru pre deklarovaných

V ust. § 43 ods. 5 Zákona o DPH sa uvádza zoznam dokladov, ktorými možno dodanie tovaru do iného členského štátu preukázať. Pre toto preukázanie nestačí iba jeho formálne, deklaratórne zdokladovanie, ale žalobca preukazuje, že tovar skutočne fyzicky opustil územie SR a bol dodaný nadobúdateľovi uvedenému na faktúre, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. 5.

uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov, a že doklady predložené ku kontrole, aj keď formálne spĺňajú právne náležitosti, nepostačujú na potvrdenie, že žalobca splnil podmienku nároku na oslobodenie od dane. Žalovaný preto skonštatoval, že správca dane postupoval správne, keď neposúdil žalobcom deklarované dodávky tovaru ako oslobodené v zmysle § 43 Zákona o DPH, ale ako dodanie tovaru v zmysle § 8 ods. 1 Zákona o DPH, pri ktorom vzniká daňová povinnosť v zmysle § 19 Zákona o DPH. Žalovaný uviedol, že správca dane nie je povinný dokazovať uskutočnenie obchodu. Dôkazné bremeno pri preukazovaní práva na oslobodenie od dane z dôvodu dodania tovaru do iného členského štátu je na žalobcovi.

a) Správna žaloba 6. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby krajský súd preskúmal zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného. Žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nesprávneho právneho posúdenia. Žalobca tvrdil, že každé zdaniteľné plnenie (dodávku tovaru) do Maďarska má doložené dokladmi, ktoré vyžaduje § 43 ods. 5 Zákona o DPH (dokonca aj nad jeho rámec).

fakturačným odberateľom následne fakturovaný maďarskému daňovému subjektu, kde bol tovar vyskladnený. Žalobca pritom navrhoval, aby správca dane vykonal i ďalšie dôkazy, a to formou MVI preveriť spoločnosti Fenyö-Falák Kft. a Szabó ÉP-KER Kft., ktorým bol tovar následne dodaný podľa dodacích listov. Okrem toho žalobca v žalobe namietal aj ďalšie skutočnosti a procesné pochybenia správcu dane. b) Rozsudok krajského súdu

trovy konania. 8. Krajský súd považoval za dôvodnú námietku žalobcu, že rozhodnutie žalovaného nevychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že žalobca nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od

správcu dane. Správca dane v prípade, ak má pochybnosti o splnení zákonnej podmienky, musí vyvrátiť žalobcom predkladaný dôkaz o splnení tejto podmienky (preukázať, že išlo o doklad falošný), alebo vo svetle judikatúry SD EÚ musí správca dane preukázať, že obchod bol súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o ktorom žalobca vedel alebo musel vedieť, resp.

10. Žalovaný voči rozsudku krajského súdu podal kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) a navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 11. Žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom, ktorý nezohľadnil relevantné zistenia žalovaného a ustanovenia Daňového poriadku v nadväznosti na Zákon o DPH. Zotrval na svojich záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí, v ktorom dostatočne zdôvodnil a preukázal, že nedošlo k zdaniteľným obchodom tak, ako to žalobca tvrdil. 12. Žalovaný v kasačnej sťažnosti uviedol najmä nasledovné sťažnostné argumenty: - dôkazné bremeno je na dodávateľovi tovaru, ktorý musí preukázať splnenie podmienok na oslobodenie od dane, - nepostačuje iba predloženie dokladov s predpísaným obsahom a ich účtovné zaevidovanie, ale doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, - v uvedených prípadoch neboli preukázané podmienky pre oslobodenie od dane (deklarovaní odberatelia, ako aj ich štatutárni zástupcovia sú nekontaktní, RICSMONT Kft. za kontrolované zdaňovacie obdobie nepodala daňové priznanie k DPH a ani súhrnný výkaz, nepreukázalo sa intrakomunitárne nadobudnutie tovaru deklarovanými odberateľmi, šetrením maďarského správcu dane sa nepotvrdilo právo nakladania s tovarom ako vlastník a nepotvrdilo sa ani nadobudnutie prepravných služieb od daňového subjektu F. G., ktorý mal podľa CMR vykonať prepravu tovaru), - predpokladom oslobodenia od dane je, aby daňový subjekt preukázal, že tovar bol v Maďarsku zdanený a je na daňovom subjekte (dodávateľovi), aby sa uistil, že dodávka bude vnútri spoločenstva zdanená, - daňový subjekt je povinný preverovať obchodných partnerov a v zmysle zásady poctivého obchodného styku musí mať štatutárny zástupca vedomosť nielen o činnosti spoločnosti, ale aj o subjektoch, s ktorými obchoduje, - daňový subjekt nepredložil také relevantné dôkazy, ktoré by preukazovali reálne dodanie tovaru tak, ako bolo deklarované predloženými listinami - faktúrami, dodacími listami, CMR dokladmi, zmluvou, potvrdením o prevzatí tovaru a dokladmi o platbe zo strany odberateľa. Ani šetrením správcu dane pochybnosti neboli odstránené, naopak podľa odpovedí maďarskej daňovej správy nebolo potvrdené nadobudnutie tovaru deklarovanými dodávateľmi ani nadobudnutie prepravných služieb vo vzťahu k tovaru od F. G., - nie je správny záver krajského súdu, že odovzdaním tovaru dopravcovi došlo k prechodu daňovej povinnosti na odberateľa, nakoľko žalobca nepreukázal, že tovar bol ním deklarovaným dopravcom prepravený maďarskému odberateľovi, - je nutné preukázať, že tovar skutočne fyzicky opustil územie SR a bol dodaný nadobúdateľovi, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník, čo sa v predmetnom prípade neudialo. 13. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti považoval rozsudok krajského súdu za správny a kasačnú sťažnosť žalovaného za nedôvodnú. Súhlasil s názorom krajského súdu, podľa ktorého musí správca dane svoje pochybnosti o uskutočnení zdaniteľných plnení preukázať, a to tak, že preukáže, že doklady predložené žalobcom boli falošné alebo žalobca bol súčasťou daňového podvodu, o ktorom vedel alebo musel vedieť.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“), na ktorý prešiel odo dňa 01.08.2021 výkon súdnictva aj vo veciach kasačných sťažností, v ktorých bol dovtedy príslušný Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 101e ods. 2 zákona č. 757/ 2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v spojení s § 11 písm. h) SSP), preskúmal kasačnú sťažnosť, ktorá bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), za splnenia podmienok povinného zastúpenia (§ 449 SSP) a zároveň obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 445 SSP), pričom ňou bolo napadnuté rozhodnutie, proti ktorému je jej podanie prípustné (§ 439 ods. 1, ods. 2, ods. 3 SSP). 15.

dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 17. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.

odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.

20. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa

21. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, prvá veta správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. 22. Podľa § 440 ods. 2 SSP dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

24. Kasačný súd pripomína, že krajský súd rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že žalovaný a správca dane relevantne nedokázali spochybniť žalobcom predložené CMR doklady, ktorými žalobca vyčerpal dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti o dodaní tovaru do iného členského štátu. Krajský súd v odôvodnení rozsudku (bod 31 odôvodnenia) sťažovateľovi rozsiahlym spôsobom vysvetlil dôvody, pre ktoré na spochybnenie žalobcom predložených dokladov nepostačuje len všeobecné konštatovanie finančných orgánov o tom, že žalobca nepreukázal materiálne splnenie podmienok vyžadovaných zákonom pre uplatnenie si oslobodenia od dane pri dodaní tovaru do iného členského štátu. Finančné orgány musia vyvrátiť žalobcom predkladaný dôkaz o splnení podmienky pre oslobodenie od DPH (preukázať, že išlo o falošný CMR doklad) alebo vo svetle judikatúry SD EÚ preukázať, že obchod bol súčasťou reťazca zaťaženého podvodom, o ktorom žalobca vedel alebo musel vedieť, resp. že ide o zneužitie práva. V tejto súvislosti podľa mienky kasačného súdu krajský súd správne vytkol finančným orgánom, že ich konštatovanie

26. Daňový subjekt unesie dôkazné bremeno v prípade, ak správcovi dane predloží relevantné doklady, ktoré zároveň zodpovedajú zistenému skutkovému stavu. Tak tomu podľa názoru kasačného súdu bolo aj v prejednávanom prípade, keď žalobca okrem iných relevantných daňových a účtovných dokladov daňovým orgánom predložil aj CMR nákladné listy. Údaje vyplývajúce z predložených dokladov následne potvrdil aj subjekt, ktorý uskutočnil prepravu tovaru do iného členského štátu a správcovi dane sa v priebehu daňového konania nepodarilo získať dôkaz, ktorým by jednoznačne vyvrátil tvrdenia žalobcu.

28. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok sp. zn. 1Sžfk/9/2020 z 23.2.2021, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že: „Aby tvrdenie sťažovateľa o nesprávnom právnom posúdení veci malo oporu v zákone, bol sťažovateľ zaťažený povinnosťou v zmysle § 440 ods. 2 S.s.p. uviesť aj konkrétnu právnu normu a vykonať jej rozbor na prospech svojho tvrdenia.

sťažovateľom. Právny dôvod kasačnej sťažnosti musí byť presne vymedzený, aby kasačnému súdu umožnil prieskum záverov krajského súdu, no v tomto prípade sťažovateľ nepredostrel také vymedzenie sťažnostných bodov, pre ktoré by mal kasačný súd spochybniť vecnú správnosť záverov krajského súdu.,