2Sžfk/17/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a sudcov prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána Trenčana v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): ELATAN s. r. o., IČO: 45637806, so sídlom: Petrovany - Vysielač 587, 082 53 Petrovany, právne zastúpený: Advokátska kancelária Bröstl & Čentík, s. r. o. so sídlom: Rázusova 1, Košice - mestská časť Košice - Juh, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100417001/2018, zo dňa 20. februára 2018, konajúc o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k.: 2S/26/ 2018-131, zo dňa 23. mája 2019, ECLI:SK:KSPO:2019:8018200224.3, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove, č. k.: 2S/26/2018-131, zo dňa 23. mája 2019, ECLI:SK:KSPO:2019:8018200224.3, zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

Úradom boja proti organizovanej kriminalite, Odborom - Východ, a to zápisnicu o vydaní veci, č. ČVS: PPZ-203/BOK-V-2011, zo dňa 24. februára 2012 a zápisnicu o vydaní veci č. ČVS: PPZ-203/BOK-V-2011, zo dňa 12. marca 2012, predmetom ktorých bolo vydanie účtovných dokladov žalobcu za obdobia rokov 2010 a 2011.

Keďže tovar nebol dodaný, daňový subjekt ho ani nemohol použiť na svoje dodávky tovaru. Správca dane vyhotovil protokol č. 9812401/5323617/2014/Baj, zo dňa 05. decembra 2014, doručený daňovému subjektu dňa 27. decembra 2014, s následkom ukončenia daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku. Správca dane po prerokovaní pripomienok v rámci vyrubovacieho konania vydal dňa 13. októbra 2015 rozhodnutie č. 20980248/2015, ktorým určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 28.166,66 eura na DPH za zdaňovacie obdobie február 2011. Žalovaný na odvolanie žalobcu (daňového subjektu) rozhodnutím č. 102429922/ 2016, zo dňa 25. januára 2016 rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a

Správca dane tým, že nespísal o priebehu a o výsledkoch dokazovania zápisnicu porušil ust. § 68 ods. 3 daňového poriadku, nariadil tiež doplnenie dokazovania. 5. Správca dane po doplnení dokazovania a prerokovaní pripomienok a dôkazov daňového subjektu na ústnom pojednávaní vydal v poradí tretie rozhodnutie č. 101960369/2017, zo dňa 13. septembra 2017, ktorým v zmysle § 68 ods. 6 daňového poriadku daňovému subjektu určil rozdiel v sume nadmerného odpočtu 28.166,66 eura na DPH za zdaňovacie obdobie február 2011, t. j. znížil nadmerný odpočet zo sumy 28.348,71 eura na sumu 182,05 eura. Žalovaný napadnutým rozhodnutím, č. 100417001/2018, zo dňa 20. februára 2018 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) rozhodol tak, že podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil.

zák. č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v účinnom znení (ďalej len „SSP“) domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane č. 10196039/2017, zo dňa 13. septembra 2017.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) napadnutým rozsudkom, č. k.: 2S/26/2018-131, zo dňa 23. mája 2019, ECLI:SK:KSPO:2019:8018200224.3, (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zrušil postupom podľa § 191 ods. 1 písm. b), e) a g) rozhodnutie žalovaného.

Súčasne postupom v zmysle § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Ďalším výrokom rozsudku správny súd rozhodol o trovách konania podľa § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi voči žalovanému priznal náhradu trov konania.

9. Správca dane v súvislosti s faktúrami od dodávateľa Export Timber Group s. r. o. zistil, že v čase zdaniteľných obchodov bol jediným spoločníkom (od 27. februára 2009 do 20. júna 2011) a tiež jediným konateľom (od 27. februára 2009 až do 07.júna 2011), F.. Od 21. júna 2011 do 24. februára 2015, teda až do dňa predchádzajúceho výmazu spoločnosti z obchodného registra boli spoločníkmi spoločnosti VH consulting, s. r. o., a GASTAV SK, s. r. o., a jedinou konateľkou od 07. júna až do 31. júla 2011 bola V.. Od 01. augusta 2011 do dňa zrušenia spoločnosti (24. novembra 2014) a jej následného výmazu z obchodného registra (ex offo), dňa 25. mája 2015, spoločnosť nemala žiaden štatutárny orgán. Jedným zo spoločníkov spoločnosti Export Timber Group, s. r. o. bola od 21. júna 2011 do 24. februára 2015, spoločnosť VH consulting, s. r. o., ktorej konateľom (od 19. mája 2008 do 27. júna 2010) a spoločníkom (od 03. júna 2005 do 27. júna 2010) bol konateľ daňového subjektu ELATAN s. r. o. P., po ktorom

na DPH. Po zrušení rozhodnutia v odvolacom konaní bol spis postúpený Daňovému úradu Prešov podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku, z dôvodu zmeny sídla žalobcu. Správny súd sa nestotožnil s postupom správnych orgánov, pretože miestne príslušným orgánom na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní bol Daňový úrad Košice, prvostupňové rozhodnutie tak vydal nepríslušný orgán.

11. Správny súd považoval ďalej za relevantnú námietku, založenú na tom, že na Okresnom súde Košice I, je pod sp. zn. 8T/25/2016, vedené trestné stíhanie voči konateľovi spoločnosti žalobcu, za trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 ods. 1, ods. 3 zák. č. 300/ 2005 Z. z. Trestného zákona v účinnom znení (ďalej len „Trestný zákon“), na skutkovom základe, že v období od januára 2011 do apríla 2011 F., konateľ obchodnej spoločnosti Export Timber Group, s. r. o., a P., konateľ obchodnej spoločnosti ELATAN s. r. o. v úmysle získať majetkový prospech vytvorili podmienky na simuláciu nároku na uplatnenie vrátenia nadmerného odpočtu DPH obchodnou spoločnosťou ELATAN s. r. o. Zaujal názor, že v trestnom konaní je riešená predbežná otázka, od ktorej závisí rozhodnutie správcu dane vo vyrubovacom konaní. V oboch konaniach sa preukazuje či konaním daňového subjektu (resp. konateľa v trestnom konaní) došlo na strane daňového subjektu k zaúčtovaniu fiktívnej faktúry od dodávateľa spoločnosti Export Timber Group, s. r. o. resp. k reálnemu dodaniu dubovej podlahy v množstve 2.155 m2 od tejto spoločnosti.

tak bol v súlade § 61 ods. 1 písm. a) daňového poriadku povinný obligatórne prerušiť daňové konanie. Podľa názoru krajského súdu postupom správcu dane došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 1Sžf/46/2016, zo dňa 27. júna 2017, ECLI:SK:NSSR:2017:1014200433., skonštatoval záver, že „daňovo účtovné doklady ako sú faktúry, dodacie a príjmové listy, potvrdené protokoly o vykonaní prác či zhotovení diela, prepravné dokumenty, potvrdenia z mýtneho systému a iné, sú na jednej strane významnými dôkaznými prostriedkami pre oblasť súkromného práva, ale na druhej strane ide o listiny s daňovo - právnym charakterom, ktoré sú iba logickým následkom, ktoré vytrvali a formovali obsah a charakter toho ktorého zdaniteľného obchodu, pri realizácii ktorého správca dane absentoval. Preto ak správcovi dane vzniknú pochybnosti, že určitá udalosť (časť) zdaniteľného obchodu sa nerealizovala, potom je dôkazným bremenom, ktoré má oporu v hore uvedenej zásade poctivého obchodného styku v spojení s pravidlom obozretného podnikania, žalobcu ako daňového subjektu v súlade s § 49 ods. 2 zákona o DPH preukázať, že nielen v spochybnenej časti sa zdaniteľný obchod zrealizoval, ale aj jeho výsledky použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ“.

Doktrínu zneužitia práva je možné v súdnom konaní aplikovať iba v prípade, ak je preukázané, že zdaniteľné obchody prebehli a ich materiálne výsledky reálne existujú. V prejednávanej právnej veci bolo správcom dane spochybnené dodanie tovaru žalobcovi, preto námietku žalobcu, že správca dane sa nezaoberal vedomosťou žalobcu o účasti na karuselovom podvode, krajský súd považoval za irelevantnú. K obdobnému záveru smerujú tiež rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie namietané žalobcom.

Správca dane sa tak mal zaoberať žiadosťou žalobcu o výsluch tejto svedkyne, prípadne sa v rozhodnutí vysporiadať s tým, z akého dôvodu nevykonal žalobcom navrhovaný dôkaz. 15. K namietanej zákonnosti a použiteľnosti výsluchu svedka F. získaného v trestnom konaní a použitom v daňovom konaní, sa správny súd stotožnil s argumentáciou žalovaného o prípustnosti dôkazu v daňovom konaní. Poukázal pritom na judikatúru Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, vzhľadom na obdobnú právnu úpravu v otázke daňového dokazovania priamo použiteľnú pre podmienky slovenského právneho poriadku. Zásadný právny názor v tejto otázke vyslovil Najvyšší správny súd ČR najmä v rozsudku zo dňa 30. januára 2018, č. k.: 2Afs/24/2007-119 (EURO PRIM, spol. s r. o.), publikovanom pod č. 1570/2008 Zb. NSS.

Správca dane požiadal na základe žiadosti o MVI príslušné maďarské orgány o informácie, týkajúce sa obchodov medzi dodávateľom - spoločnosťou OMEGA HUA BT a žalobcom, v postavení odberateľa, týkajúcich sa obchodov s platinou v rozhodnom období november 2010 až júl 2011. V súvislosti s žiadosťou o MVI s Českou republikou sa v administratívnom spise nachádza odpoveď na žiadosť o výmenu informácií, reklamácia odpovede, doplnenie odpovede na žiadosť, urgencia č. 2 k zaslanej reklamácii zo dňa 30. januára 2014m urgencia na reklamáciu zo dňa 17. júna 2014.

Takýto postup považoval za súladný s názorom vysloveným v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 726/2016, zo dňa 25. októbra 2016. Krajský súd upriamil pozornosť na skutočnosť, že prerušenie daňovej kontroly musí byť v súlade so zákonom, účelné a nevyhnutné na preukázanie skutočností, ktoré správcovi dane nie sú známe a majú vplyv na zistenie potrebných skutočností, za účelom ktorých je daňová kontrola vykonávaná. Dospel k záveru, že správca dane sa žiadosťou o MVI domáhal od príslušných orgánov v zahraničí informácií o dodávateľsko- odberateľských vzťahoch medzi žalobcom a dodávateľskou spoločnosťou OMEGA HUA BT v Maďarskej republike a obchodných vzťahov medzi odberateľskou spoločnosťou P. B. O. Delta a. s. s údajnými odberateľmi dubovej podlahy Mikustav s. r. o. a Eurodíly s. r. o. Predmetnými informáciami správca dane nedisponoval a tieto by zároveň preukázali, že skutočnosti, týkajúce sa dodania tovaru žalobcovi a ďalšieho obchodovania až ku konečnému užívateľovi. S poukazom na vyjadrené považoval prerušenie daňovej kontroly za účelné a súladné so zákonom.

18. Žalovaný (ďalej len „sťažovateľ“) podal proti rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, pretože bol názoru, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia

Keďže daňový subjekt 31. októbra 2015 zmenil sídlo na adresu Petrovany - Vysielač 587, 082 53 Petrovany, ďalšie vyrubovacie konanie vykonal a rozhodnutie vydal miestne príslušný Daňový úrad Prešov. Zákonom č. 267/2017 Z. z. došlo až od 01. januára 2018, k zmene daňového poriadku a doplnení vety do § 68 ods. 1 nasledovne: „ak je vec vrátená, na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené“.

21. Sťažovateľ v súvislosti § 61 ods. 1 písm. a) v spojení s § 22 daňového poriadku zotrval na názore, že trestné konanie a daňové konanie sú dvomi samostatnými konaniami, pričom daňové konanie nie je závislé na výsledkoch trestného konania. V trestnom konaní sa nerieši predbežná otázka daňového konania, pretože v tomto konaní ide o dva svojím charakterom celkom odlišné druhy konania. V trestnom konaní ide o zistenie, že bola naplnená skutková podstata trestného činu, kto je jeho páchateľom a aký trest páchateľovi možno uložiť. Predmetom daňového konania je zistenie splnenia zákonných podmienok na priznanie žalobcom uplatneného odpočítania dane. Pokiaľ by v trestnom konaní nebola preukázaná vina konateľa žalobcu zo spáchania trestného činu neodvedenia dane, táto skutočnosť by nemala žiaden vplyv na posúdenie skutočnosti rozhodujúcej v daňovom konaní, konkrétne splnenie zákonných podmienok na priznanie odpočítania dane za zdaňovacie obdobie februára 2011

O delegovaní miestnej príslušnosti v zmysle § 8 daňového poriadku nemá vedomosť a takéto rozhodnutia žalobcovi nebolo doručené. V každom konaní platí zásada trvania miestnej príslušnosti perpetuatuio fori až do skončenia konania bez ohľadu na neskoršie zmeny okolností, inak rozhodných pre určenie príslušnosti. Predmetné pravidlo aj pred novelou logicky vyplývalo z § 74 ods. 4 daňového poriadku, podľa ktorého „ak odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti na ďalšie konanie a rozhodnutie, správca dane alebo orgán, ktorého rozhodnutie bolo zrušené, je viazaný právnym názorom odvolacieho orgánu“.

24. Záverom vyjadrenia navrhol, aby kasačný súd žalovaným napadnuté rozhodnutie správneho súdu potvrdil ako vecne správne a kasačnú sťažnosť zamietol.

Podľa § 22 ods. 1, 2 daňového poriadku ak sa pri správe daní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol iný príslušný orgán, je správca dane takýmto rozhodnutím viazaný; inak si môže správca dane o takejto otázke urobiť úsudok alebo dať inému príslušnému orgánu podnet na začatie konania. Správca dane si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kým bol spáchaný trestný čin alebo priestupok, alebo o osobnom stave fyzickej osoby. Podľa § 64 ods. 2 daňového poriadku pri správe daní je nulitným rozhodnutím rozhodnutie, a) ktoré vydal orgán na to vecne nepríslušný; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, za nulitné rozhodnutie sa považuje aj rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný, b) ktoré bolo vydané omylom inej osobe, c) ktorým bola vyrubená daň po zániku práva vyrubiť daň, d) ktoré nadväzuje na nulitné rozhodnutie. Podľa § 68 ods. 1 daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu, ktorého súčasťou je výzva podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu, ktorého súčasťou je výzva podľa § 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu, ktorého súčasťou je výzva podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48 ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane. Ak je vec vrátená na ďalšie vyrubovacie konanie, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorého rozhodnutie bolo zrušené. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Podľa § 51 ods. 1 zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71, b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, c) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, d) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

28. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti žalovaného je preskúmanie rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k.: 2S/26/2018-131, zo dňa 23. mája 2019, ktorým krajský súd zrušil rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie správcu dane a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Kasačný súd primárne preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, najmä z pohľadu, či kasačné námietky žalovaného sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. 29. Žalobca sa v súdnom konaní správnou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 100417001/2018, zo dňa 20. februára 2018, ktorým potvrdil v poradí tretie rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu DPH podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku. Daňový úrad Košice vykonal daňovú kontrolu, zameranú na vznik práva na odpočítanie DPH, pričom predmetom kontroly bola sporná faktúra č. 110011, zo dňa 08. februára 2011, od

podľa § 68 ods. 6 daňového poriadku určil rozdiel dane v sume nadmerného odpočtu 28.166,66 eura na DPH, za zdaňovacie obdobie február 2011, t. j. znížil odpočet zo sumy 28.348,71 eura na sumu 182,05 eura.

31. V danom prípade, vzhľadom na čas, ktorý už uplynul od skončenia daňovej kontroly, keď táto bola ukončená doručením protokolu spolu s výzvou žalobcovi dňa 30.12.2014, je skutočne už nehospodárne, aby vyrubovacie konanie vykonal a rozhodnutie vydal správca dane, ktorý uskutočnil daňovú kontrolu, teda Daňový úrad Košice. S poukazom na uvedené, skutočnosť, že prvostupňové rozhodnutie vydal miestne nepríslušný správca dane nie je sama o sebe dôvodom jeho nezákonnosti a teda dôvodom na jeho zrušenie.

Musí však prihliadať aj na procesnú ekonómiu. Preto, pokiaľ by vyhovel predmetnej námietke bez ďalšieho, prišlo by k zrušeniu správnych rozhodnutí a s ohľadom na už deklarovaný právny názor žalovaného by výsledok konania bol rovnaký, ako je v súčasnosti.

Príslušnosť správcu dane na vykonanie vyrubovacieho konania bola osobitne upravená v § 68 ods. 1 daňového poriadku tak, že vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku vykoná a rozhodnutie vydá správca dane, ktorý začal daňovú kontrolu. Teda v danom prípade Daňový úrad Košice. Uvedená

Procesné pochybenie, spočívajúce v tom, že prvostupňové rozhodnutie vydal miestne nepríslušný správca dane, tak nie je samé o sebe dôvodom nezákonnosti rozhodnutia a teda dôvodom na jeho zrušenie. 33. Podľa § 464 ods. 1 SSP ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie. 34.

uvádza: „ 77. Ďalším žalobným bodom, ktorému priznal správny súd relevanciu, bolo tvrdenie žalobcu, že správca dane mal daňové konanie prerušiť do právoplatného skončenia trestného konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 8T/25/2016 a to postupom podľa § 61 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku, nakoľko sa v tomto konaní rieši predbežná otázka (konkrétne sa v oboch konaniach preukazuje, či došlo k reálnemu dodaniu dubovej podlahy od spoločnosti Export Timber Group, s.r.o. a či teda nešlo o fiktívny obchod), od ktorej závisí rozhodnutie správcu dane vo vyrubovacom konaní.

Nakoľko výsledok daňového konania nie je podmienený výsledkom trestného konania, kasačný súd je presvedčený, že správca dane v tomto prípade postupoval v súlade so zákonom a prebiehajúce trestné konanie nemožno považovať ani za predbežnú otázku v zmysle § 22 daňového

Cieľom súbežného trestného konania je objasniť podozrenie zo spáchania trestného činu porušenia predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru podľa § 279 Trestného zákona v súbehu s trestným činom nepovolenej výroby liehu podľa § 253 Trestného zákona, spoľahlivo zistiť páchateľov a uložiť im primeraný trest.

V tomto smere tak námietku žalobcu, že správca dane neprihliadaním na trestné konanie nezabezpečil úplné zistenie skutkového stavu a neprihliadal na všetko, čo vyšlo v súvislosti s vecou najavo, možno hodnotiť ako nedôvodnú.“ 79. Najvyšší správny súd súčasne poukazuje na to, že účel daňového konania, predmetom ktorého je posudzovanie oprávnenosti nároku na nadmerný odpočet DPH a trestného konania vo veci neodvedenia dane a poistného podľa § 277 Trestného zákona je diametrálne odlišný. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overenie oprávnenosti odpočítania dane znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený.

V rámci prenosu dôkazného bremena, pokiaľ správca dane spochybní (nemusí preukazovať) uskutočnenie zdaniteľných plnení, je na daňovom subjekte, aby tieto pochybnosti odstránil s tým, že pokiaľ pochybnosti neodstráni, nárok na odpočítanie DPH mu nemôže byť priznaný. S poukazom na uvedené bola sťažnostná námietka žalovaného dôvodná, čo znamená, že nebol daný zákonný dôvod na prerušenie daňového konania podľa § 61 ods. 1 písm. a/ daňového poriadku a teda správca dane nepochybil, keď daňové konanie neprerušil a vo veci rozhodol.

Súčasne sa správny súd stotožnil s postupom správcu dane, keď neprihliadol na čestné prehlásenie. S uvedeným záverom správneho súdu sa kasačný súd nemôže stotožniť. 81. Správca dane v časti D/ prvostupňového rozhodnutia objasnil dôvody, pre ktoré nepovažoval za potrebné vypočuť M. Q.. Konkrétne uviedol, že na základe MVI Finančná správa Českej republiky nepotvrdila intrakomunitárne nadobudnutie tovaru a už odpoveďou v roku 2012 oznámila správcovi dane, že vzhľadom na nekontaktnosť spoločnosti nevykonala daňovú kontrolu dodajúc, že v odpovedi na žiadosť o MVI v roku 2014 sa uvádza, že spoločnosť P.B_O_ Delta, a.s. Praha nemá žiadneho zástupcu, s ktorým by bolo možné uskutočniť jednanie. K čestnému prehláseniu napísanému rukou v Knihe pohľadávok - stav k 26.02.2012 (ide podľa spresnenia žalobcu o odsúhlasenie finančného zostatku k 02.03.2012) správca dane uviedol, že M. bola oprávnená konať za akciovú spoločnosť do 05.10.2011, pričom spoločnosť nemá od 25.10.2012 štatutárny orgán - predstavenstvo spoločnosti a preto je čestné prehlásenie a odsúhlasenie finančného zostatku k 02.03.2012 právne irelevantné a

V tejto súvislosti ešte správca dane zastal názor, že práve naopak, preprava vykonaná prepravcom X. G., ktorý deklaruje prepravu drevených podláh medzi nekomunikujúcou spoločnosťou Omega- hua BT/HU a DREVOEX s.r.o., Kendice/SK potvrdzuje existenciu určitého množstva podláh na území SR, ale nie pôvod deklarovaného nakúpeného tovaru, ktorý mal byť prepravený na územie ČR do spoločnosti P.B_O_ Delta a.s. Praha.

82. Vo vzťahu k ostatným žalobným bodom, je potrebné dodať, že tieto správny súd vyhodnotil za nedôvodné. V tejto súvislosti má relevanciu najmä námietka, ktorou žalobca namietal zákonnosť a použiteľnosť výsluchu svedka F., ktorý bol získaný v trestnom konaní a následne použitý v daňovom konaní, pričom správny súd ju označil za nedôvodnú, a ako dôvod označil aj skutočnosť, že konateľ žalobcu bol o výsluchu svedka v trestnom konaní upovedomený a mohol sa výsluchu zúčastniť prostredníctvom svojho obhajcu, teda mal možnosť svedka konfrontovať a klásť mu otázky. S poukazom na uvedené bolo použitie výpovede správcom dane odobrené správnym súdom, pričom F. vo svojej výpovedi presne popísal spôsob fungovania obchodných vzťahov, aj medzi spoločnosťou Export Timber Group, s. r. o., ktorej bol konateľom a žalobcom. Z tejto výpovede vyplýva skutočnosť, že sa jednalo o fiktívne faktúry a obchodovalo sa len s určitým množstvom tovaru.

Súčasne v bode 34 napadnutého rozsudku s poukazom na § 24 daňového poriadku správne skonštatoval, že je povinnosťou žalobcu preukázať dodanie tovaru deklarovaného vo faktúre č. 110020. 84. Kasačný súd však v súvislosti s bodom 83 dodáva, že s rozsahom dôkazného bremena však pochopiteľne úzko súvisí aj prenos dôkazného bremena, najmä pokiaľ ide o okamih jeho prenosu.

rozsudku. 86. Kasačný súd vo vzťahu k zisteným skutočnostiam správcu dane spochybňujúcich existenciu tovaru ešte dodáva, že správca dane vykonal dňa 28.04.2017 za prítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu miestne zisťovanie v spoločnosti OPAL-BULIDING spol. s r.o., so sídlom Bardejovská 10, Prešov za prítomnosti zamestnanca tejto spoločnosti X. G. F.., vedúceho skladu, v ktorej sklade sa nachádzali uložené drevené dubové podlahy neznámej kvality a neznámeho pôvodu, pričom konateľ žalobcu pán Pasternák uviedol, že ide o dubové podlahy nakúpené od spoločnosti Export Timber Group s.r.o.

V tejto súvislosti kasačný súd len dodáva, že zo Zápisnice o začatí daňovej kontroly vyplýva, že konateľ žalobcu výslovne uviedol, že nevlastnil skladovacie priestory, ani si ich neprenajímal. Teda nie je kasačnému súdu zrejmé, z akého dôvodu konateľ žalobcu dňa 7. decembra 2012 (deň začatia daňovej kontroly) tvrdil, že si žiadne skladovacie priestory neprenajíma, keď už v roku 2011, teda pred začatím daňovej kontroly mal mať tovar uskladnený na základe ústnej dohody v sklade spoločnosti OPAL-BULIDING spol. s r. o. Tieto tvrdenia rovnako spochybňujú reálnosť deklarovaných obchodov.

Jedným zo znakov účasti alebo vedomosti daňového subjektu o účasti na daňovom podvode pritom môže byť aj vedomé vystavenie faktúry s uvedením fiktívneho dodávateľa (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/ 20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 53). Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet či oslobodenia od DPH ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu uplatňujúcu si toto právo (vo veci Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 34), v prípade preukazovania daňového podvodu je dôkazné bremeno prenesené najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na základe domnienok (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43).

36. O trovách kasačného konania rozhodne krajský súd v zmysle § 467 ods. 3 SSP. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.