2Sžfk/19/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky) EAGLE SECURITY, a. s., so sídlom Gagarinova 10/A, 821 05 Bratislava, IČO: 35800259, právne zastúpená advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária Mandzák a spol., s.r.o., so sídlom Zámocká 5, 811 01 Bratislava, IČO: 35943882, proti žalovanému Úradu pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 15173-6000/2015-ON/242 zo dňa 2. februára 2016, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/32/2016-52 zo dňa 18. januára 2018, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

2. Napadnutým rozsudkom krajský súd podľa § 190 Správny súdny poriadok (ďalej len S.s.p.) žalobu ako nedôvodnú zamietol. 3. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že kontrolovaný SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, vyhlásil verejnú súťaž na predmet zákazky „Strážna služba“ vo Vestníku verejného č. 186/2015 zo dňa 21.09.2015 pod značkou 19052 - MSS. V závislosti od predmetu typu kontrolovaného a predpokladanej hodnoty zákazky vo výške 3.000.000 € išlo o nadlimitnú zákazku na poskytovanie služieb. V lehote na predkladanie ponúk, t. j. do 27.10.2015 do 10:00 hod., ponuku predložili 2 uchádzači. Otváranie častí ponúk označených ako „Ostatné“ sa uskutočnilo dňa 27.10.2015. 4. Dňa 06.10.2015 kontrolovaný poskytol, resp. zverejnil vo svojom profile list č. B V/2015/ 28 zo dňa 05.10.2015 označený ako „PÍSOMNÉ OZNÁMENIE O VYBAVENÍ ŽIADOSTI O NÁPRAVU - ZASLANIE“. Dňa 13.10.2015 kontrolovaný poskytol, resp. zverejnil vo svojom profile list označený ako „REVÍZNE POSTUPY, OPRAVA, ZMENA, ÚPRAVA - ZO DŇA 13.10.2015 - VERZIA Č. 3“. 5. Žalobkyňa doručila žalovanému dňa 22.10.2015 námietky označené podľa § 138 písm. g) zákona č. 25/2006 Z.z. ako námietky smerujúce voči inému úkonu verejného obstarávateľa než úkonu uvedenému v § 138 ods. 2 písm. a) až f) zákona č. 25/2006 Z.z. Uviedla, že dňa 06.10.2015 kontrolovaný zverejnil vo svojom profile list č. B V/2015/28 zo dňa 05.10.2015 označený ako „PÍSOMNÉ OZNÁMENIE O VYBAVENÍ ŽIADOSTI O NÁPRAVU - ZASLANIE“ a dňa 13.10.2015 kontrolovaný zverejnil vo svojom profile list označený ako „REVÍZNE POSTUPY, OPRAVA, ZMENA, ÚPRAVA - ZO DŇA 13.10.2015 - VERZIA Č. 3“ a tieto považovala za iný úkon kontrolovaného, proti ktorému smerujú jej námietky. V predmetnej veci došlo k zastaveniu konania o námietkach žalobkyne podľa § 139 ods. 1 písm. j) zákona č. 25/2006 Z.z. 6. V prvom rade sa krajský súd zaoberal otázkou posúdenia charakteru podaných námietok žalobkyňou dňa 22.10.2015 podľa § 138 písm. g) zákona č. 25/2006 Z.z. ako námietky smerujúcej voči inému úkonu verejného obstarávateľa než úkonu uvedenému v § 138 ods. 2 písm. a) až f) zákona č. 25/2006 Z.z. 7. Konanie o námietkach spadá pod výkon dohľadu nad verejným obstarávaním žalovaného. Zákon o verejnom obstarávaní v § 138 ods. 6 stanovuje náležitosti podaných námietok, a to konkrétne identifikačné údaje navrhovateľa, b) identifikačné údaje kontrolovaného, c) označenie verejného obstarávania, proti ktorému námietky smerujú, d) označenie skutočností, proti ktorým námietky podľa odseku 2 smerujú, pričom ak podaniu námietok musí predchádzať doručenie žiadosti o nápravu, námietky nemôžu ísť nad rámec obsahu žiadosti o nápravu, e) opis rozhodujúcich skutočností a označenie dôkazov, f) návrh na rozhodnutie o námietkach podľa § 139 ods. 2 alebo 3, g) podpis navrhovateľa alebo osoby oprávnenej konať za navrhovateľa. Krajský súd poznamenal, že opis rozhodujúcich skutočností určuje smerovanie námietok v zmysle § 138 ods. 2 zákona č. 25/2006 Z.z., práve opis rozhodujúcich skutočností je prejavom vôle navrhovateľa namietať a konkretizovať to, čo zasiahlo do práv alebo právom chránených záujmov navrhovateľa. Naopak označenie skutočností, proti ktorým námietky podľa odseku 2 smerujú predstavuje len formálnu náležitosť, ktorou navrhovateľ označuje svoje podanie.

záujemcom alebo uchádzačom na účely skoncipovania ponuky a tieto je možné uplatniť výlučne podľa § 138 ods. 2 písm. b) zákona č. 25/2006 Z.z. 10. Taktiež z administratívneho spisu vyplynulo, že kontrolovaný vo vyjadrení k podaným námietkam poukázal na to, že žalobkyňa (navrhovateľka) označuje námietky ako námietky smerujúce proti úkonu kontrolovaného inému ako uvedenému v písm. a) až f), avšak uvádza skutočnosti známe už v oznámení zverejnenom vo vestníkoch a v súťažných podkladoch, a preto námietky navrhovateľky majú smerovať proti podmienkam uvedeným v oznámení alebo v súťažných podkladoch, ktorým mala predchádzať žiadosť o nápravu.

námietok žalovaný posudzoval podanie žalobkyne tým spôsobom, že námietkam prisúdil význam, zodpovedajúci obsahu námietok, ich vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu námietok žalobkyne.

13. Krajský súd považoval za potrebné uviesť, že konanie o námietkach je prísne formalizovaným procesom a absencia zákonom požadovaných náležitostí podaných námietok je dôvodom pre obligatórne zastavenie konania o námietkach v zmysle § 139 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. V § 138 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. je stanovená obligatórna podmienka pre vznik oprávnenia podať námietky voči rozhodnutiu, postupu, či konaniu verejného obstarávateľa, obstarávateľa, resp. osoby podľa § 7 zákona č. 25/2006 Z.z., a to podanie žiadosti o nápravu podľa § 136 zákona č. 25/2006 Z.z.

15. Zákon neukladá povinnosť a ani neumožňuje žalovanému pred vydaním rozhodnutia o námietkach poskytnúť priestor resp. možnosť na vyjadrenie sa, vypočutie žalobkyne za predpokladu, že ide o procesné rozhodnutie v konaní o námietkach, tak ako to bolo v prejednávanej veci. Krajský súd pripomenul, že úprava verejného obstarávania vychádzajúca zo zákona č. 25/2006 Z.z. je typom sui generis. V zmysle zákona o verejnom obstarávaní ide o špecifický druh rozhodovania s formálnymi obsahovými náležitosťami, ktoré sú pre posúdenie dôvodnosti námietok pre žalovaného rozhodujúce. Ustanovenie § 139 ods. 1 zákona č. 25/ 2006 Z.z. je formulované kogentne, teda v prípade, ak nastane niektorá zo skutočností v ňom uvedených, žalovaný je povinný konanie o námietkach zastaviť, pričom zákon neumožňuje žalovanému poskytnúť účastníkom konania možnosť oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a prípadne ich aj vypočuť. S poukazom na vyššie uvedenú konštatáciu krajský súd nemohol súhlasiť preto ani s tvrdením žalobkyne, že ak žalovaný neoboznámil žalobkyňu s tým, že jej námietky mieni "prekvalifikovať" a pred rozhodnutím jej nevytvoril dostatočný procesný

V tomto smere krajský súd poznamenal, že uplatnenie zásady kontradiktórnosti v prípade zastavenia konania o námietkach pre nesplnenie procesných náležitostí v zmysle § 139 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z. možné nie je. 17. Pokiaľ žalobkyňa v tomto smere poukázala na Rozhodnutie ESĽP Čepek proti Česká republika, spis. zn. 9815/10, ktorý považoval za odňatie možnosti konať pred súdom i to, že súd neoboznámil účastníkov konania s tým, že mieni aplikovať ustanovenie § 150 O.s.p., správny súd sa plne stotožnil s argumentáciou žalovaného, keď uviedol, že predmetné rozhodnutie sa týka obsahovo odlišnej veci, a to aplikácie § 150 zákona č. 99/1963 Sb. a v tomto rozhodnutí nie je pre toto konanie relevantná analógia, ktorá by podporovala tvrdenia žalobkyne alebo poukazovala na nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný správne podotkol, že slovné spojenie „nemusí soud“ predmetného ustanovenia zakladá možnosť súdu sa v tejto veci rozhodnúť na základe správnej úvahy, čo žalovanému zákon neumožňuje. Navyše sa predmetné rozhodnutie ESĽP týka súdneho konania, a nie konania pred správnym

zákona o verejnom obstarávaní. Vzhľadom na uvedené aj námietku žalobkyne o nepreskúmateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného vyhodnotil krajský súd ako nedôvodnú. 19. Tvrdenie žalobkyne, že postup žalovaného správneho orgánu bol v príkrom rozpore so zásadou proporcionality, ktorá zásada požaduje, aby medzi použitými prostriedkami a sledovaným cieľom bola zachovaná primeranosť, a preto takúto vadu je možné kvalifikovať ako dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. g) S.s.p., správny súd vyhodnotil ako právne irelevantné z dôvodu, že žalobkyňa bola v zmysle § 183 S.s.p. oprávnená rozšíriť svoju žalobu alebo uviesť ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby, čo je v prejednávanej veci 30 dní od doručenia rozhodnutia žalovaného, proti ktorému smeruje. Žalobkyni bolo žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného doručené dňa 05.02.2016, a replika žalobkyne, v rámci ktorej žalobkyňa túto námietku uviedla bola súdu doručená dňa 19.06.2017, teda po lehote stanovenej v zákonom.

21. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods.1 S.s.p. tak, že žalobkyni náhradu trov konania pre jej neúspech nepriznal.

IV. Právny názor Najvyššieho správneho súdu SR

Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. 2Sžfk/19/2020. Od 1. augusta 2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

29. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol žalobu, ktorou sa sťažovateľka domáhala preskúmania rozhodnutia žalovaného o zastavení konania o námietkach podľa § 139 ods. 1 písm. j) zákona č. 25/2006 Z.z., a preto primárne v medziach kasačnej sťažnosti Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd preskúmal rozsudok krajského súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného, a konanie týmto rozhodnutiam predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či kasačné námietky sťažovateľky sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. Po preverení splnenia podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa kasačný súd stotožňuje so skutkovými závermi krajského súdu v tom rozsahu, ako si ich osvojil krajský súd zo zistení uvedených žalovaným správnym orgánom, ako aj sťažovateľkou, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise.

31. Podľa § 138 ods. 1 zákona č. 25/2006 Z.z., podaniu námietok musí predchádzať doručenie žiadosti o nápravu verejnému obstarávateľovi, obstarávateľovi alebo osobe podľa § 7. Táto povinnosť sa nevzťahuje na podanie námietok podľa odseku 2 písm. d) až g) a na podanie námietok orgánom štátnej správy podľa § 137 ods. 2 písm. b).

so zverejnením podľa § 56 ods. 1 a § 85 ods. 1, v súťažnom dialógu podľa § 60 ods. 3, v súťaži návrhov podľa § 105 ods. 2 alebo proti výberu záujemcov pri zadávaní zákazky v oblasti obrany a bezpečnosti podľa § 108i ods. 1, e) vylúčeniu uchádzača, záujemcu alebo účastníka, f) vyhodnoteniu ponúk alebo návrhov, g) úkonu kontrolovaného inému ako uvedenému v písmenách a) až f).

34. Podľa § 139 ods. 1 písm. j) zákona č. 25/2006 Z.z., úrad zastaví rozhodnutím konanie o námietkach, ak žiadosť o nápravu nebola doručená verejnému obstarávateľovi, obstarávateľovi alebo osobe podľa § 7 v lehotách podľa § 136 ods. 3 a 4 alebo ak žiadosť o nápravu ani po výzve na odstránenie nedostatkov podľa § 136 ods. 4 nemá predpísané náležitosti, ak ide o námietky podľa § 138 ods. 2 písm. a) až c).

36. Kľúčovou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie charakteru podaných námietok sťažovateľky zo dňa 22.10.2015 podľa § 138 písm. g) zákona č. 25/2006 Z.z. ako námietok smerujúcich voči inému úkonu verejného obstarávateľa než úkonu uvedenému v § 138 ods. 2 písm. a) až f) zákona č. 25/2006 Z.z.

38. Zo zákona č. 25/2006 Z.z. vyplýva, že podaniu námietok musí predchádzať doručenie žiadosti o nápravu verejnému obstarávateľovi, pričom táto povinnosť sa nevzťahuje na podanie námietok podľa § 138 ods. 2 písm. d) až g) zákona č. 25/2006 Z.z. To znamená, že v prípade podania námietok podľa § 138 ods. 2 písm. b) zákona č. 25/2006 Z.z., ako je tomu v tomto prípade, musí predchádzať podanie žiadosti o nápravu. Z administratívneho spisu vyplýva, a tiež medzi účastníkmi konania nie je sporné, že sťažovateľka žiadosť o nápravu nedoručila. Tým, že pre konanie o námietkach sťažovateľky neboli splnené všetky zákonne predpoklady, čím pre žalovaného nastala neodstrániteľná prekážka brániaca meritórnemu rozhodovaniu v konaní o námietkach, žalovaný postupoval v súlade so zákonom, keď konanie o námietkach podľa § 139 ods. 1 písm. j) zákona č. 25/2006 Z.z. zastavil.

K námietkam nedostatočného vysporiadania sa krajského súdu s eurokonformným výkladom a tvrdením sťažovateľky, že sa krajský súd nevysporiadal s námietkou, že postup žalovaného bol v rozpore so zásadou proporcionality kasačný súd uvádza, že sú právne irelevantné z dôvodu, že sťažovateľka uvedené námietky uviedla až po zákonom stanovenej lehote na podanie žaloby a z dôvodu, že v kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové dôkazy a skutočnosti (§ 441 S.s.p.). 41. Čo sa týka ďalších kasačných námietok kasačný súd dáva do pozornosti, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia.

Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Kasačný sú po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré aj náležite odôvodnil.