2Sžfk/23/2020

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline podľa § 191 ods. 1 písm. c/ zákona č. 162/ 2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, Banská Bystrica č.k. 100667784/ 2018 zo dňa 05.04.2018 (ďalej aj ako „rozhodnutie žalovaného“) a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov správneho súdneho konania.

Dňa 02.01.2017 bol spísaný Protokol o daňovej kontrole č. 100002201/2017. Protokol bol žalobcovi doručený 05.01.2017 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole. Žalobca podal vyjadrenie k protokolu 25.01.2017, dňa 10.07.2017 podal návrh na doplnenie dokazovania a pripomienky so žalobcom boli prerokované na ústnom pojednávaní dňa 26.10.2017. Ako vyplýva z rozhodnutia správcu dane zo dňa 22.09.2016, daňová kontrola bola prerušená od 12.10.2016 a podľa oznámenia žalobcovi zo dňa 15.11.2016, dňa 14.11.2016 bola správcovi dane doručená odpoveď na medzinárodnú výmenu informácií a pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila. 3. Ďalej uviedol, že žalobca už v odvolaní zo dňa 15.11.2017 proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal neúplné zistenie skutkového stavu veci, a to aj v súvislosti so spoločnosťou BOLF STOCK s.r.o. a tvrdil, že každá zo zúčastnených strán potvrdila vykonanie stavebných prác na základe riadne uzatvorených zmlúv o dielo v písomnej podobe.

ani konkrétne mená osôb, ktoré na stavbe pracovali, avšak žalobca konkrétne poukázal na jednotlivých svedkov, ktorí potvrdili, že robili pre BOLF STOCK s.r.o. na zákazkách realizovaných pre žalobcu. Žalovaný preto podľa názoru správneho súdu bude musieť doplniť dokazovanie, zabezpečiť označené stavebné denníky a vypočuť aj živnostníkov, ktorí potvrdili, že vykonali predmetné stavebné práce, a to ku konkrétnym dodávkam, ktoré práce vykonali a bude potrebné predložiť im k nahliadnutiu aj faktúry, či označené práce vykonali v takom rozsahu, ako je tam fakturované, teda svedkov živnostníkov bude potrebné vypočuť k rozsahu vykonaných prác a predložiť im za tým účelom tiež faktúry. Ďalej bude potrebné doplniť dokazovanie a doložiť výstupy z medzinárodnej výmeny informácií (MVI) a k prerušeniu daňovej kontroly predložiť dôkazy - odpovede z MVI. Podľa oznámenia daňovému subjektu zo dňa 15.11.2016 mali byť odpovede z MVI správcovi dane doručené dňa 14.11.2016, ale v

Vo vzťahu k ostatným žalobným námietkam správny súd konštatoval, že tieto osobitne vyhodnocovať nepovažoval za hospodárne vzhľadom na rozsah zistených nedostatkov v skutkových zisteniach, z ktorého dôvodu k nim osobitne zaujímať konkrétne stanovisko v tomto štádiu konania nebude. 4. Krajský súd uzavrel, že zásada zákonnosti v daňovom konaní súvisí aj s požiadavkou spoľahlivého zistenia skutočného stavu veci tvoriacej predmet konania. Správca dane musí vykonávať dokazovanie spôsobom, ktorý garantuje jeho objektivitu, teda musí vziať do úvahy dôkazy svedčiace nielen v neprospech daňového subjektu ale aj v jeho prospech. S poukazom na vyššie uvedené bolo potrebné napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 100695078/2018 zo dňa 09.04.2018 podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP zrušiť, pretože zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a vec žalovanému vrátiť podľa § 191 ods. 4 SSP na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovaného sa riadne vysporiadať s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu, pričom žalovaný bude musieť posúdiť vec v intenciách právneho názoru a rozhodnutia správneho súdu a následne ďalej vo veci meritórne konať a rozhodnúť. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

6. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia, keďže už v priebehu konania dal odpoveď na všetky otázky, ktoré boli predmetom odseku 8 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Čo sa týka nevypočutia svedka

kontroly. Predmetom žiadosti o MVI bolo preverenie dodávateľa - obchodnej spoločnosti STOMIX Slovensko s.r.o., konkrétne vypočutie konateľa spoločnosti, ktorý sa nachádzal v Českej republike. Keďže uvedená informácia nemala v konečnom dôsledku vplyv na posúdenie daňovej povinnosti za predmetné zdaňovacie obdobie, túto informáciu správca dane ani sťažovateľ neuvádzal v predchádzajúcich rozhodnutiach.

Nebol predložený súpis vykonaných prác, osoba oprávnená konať za dodávateľa p. Q. C. nevedel uviesť mená živnostníkov, ktorí stavebné práce vykonali, nepredložil žiadnu subdodávateľskú faktúru, nakoľko na vykonanie prác nemal materiálno-technické vybavenie, nepredložil protokoly o odovzdaní a prevzatí fakturovaných prác, ktoré mal vykonať podľa zmlúv o dielo, nebola predložená ani žiadna iná dokumentácia potvrdzujúca a upresňujúca rozsah vykonaných a vyfakturovaných práv. Žalobcom predložené dôkazy - čestné prehlásenia, zmluvy o dielo s odberateľmi a svedecké výpovede predajcov tovaru pre žalobcu nepotvrdili obchodno-právny vzťah, na základe ktorých mala spoločnosť BOLF STOCK s.r.o. vykonať stavebné práce pre

Daňová kontrola dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január až december 2013 sa začala podľa § 46 ods. 1 Daňového poriadku dňa 21.12.2015, t.j. v deň uvedený v oznámení zo dňa 20.11.2015. Daňová kontrola bola prerušená z dôvodu zaslania žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (MVI) v období od 12.10.2016 do 14.11.2016.

sp. zn. IV. ÚS 49/06 zo dňa 14.09.2006 a sp. zn. III. ÚS 339/08 zo dňa 25.11.2008 (pozn. kasačného súdu: predmetné rozhodnutia sa týkajú princípu ochrany legitímnych očakávaní). 11. Žalobca uviedol, že rozhodnutia správnych orgánov považuje za zmätočné a arbitrárne, nakoľko svedeckými výpoveďami bolo jednoznačne preukázané, že stavebné práce na stavbách vykonala spoločnosť BOLF STOCK s.r.o., o čom konatelia žalobcu predložili aj dôkaz - fotografiu konateľa spoločnosti na lešení, a tieto skutočnosti boli potvrdené aj remeselníkmi zo stavieb, že na stavbách parkovalo auto s reklamným nápisom tejto spoločnosti.

III. Konanie na kasačnom súde

Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety - dňa 01.08.2021, náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

15. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina, pobočka Dolný Kubín, ako prvostupňového správneho orgánu (ďalej aj ako „správca dane“) č. 102270837/2017 zo dňa 30.10.2017 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým vyrubil podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní v znení účinnom v čase rozhodovania správneho orgánu (ďalej len „Daňový poriadok“) žalobcovi rozdiel dane v sume 6.544 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2013. Daň z pridanej hodnoty vyrubená daňovým priznaním bola 1.340,05 Eur, vlastná daňová povinnosť zistená správcom dane 7.884,05 Eur a rozdiel dane je 6.544,00 Eur vzniknutá z dodávateľských faktúr vystavených obchodnou spoločnosťou BOLF STOCK s.r.o.

Na základe podaného odvolania žalobcu žalovaný svojim rozhodnutím potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, pričom nepoprel, že stavebné práce boli vykonané, nepopieral obchodný vzťah medzi žalobcom ako daňovým subjektom a jednotlivými spoločenstvami bytových domov ako odberateľmi, na ktorých sa stavebné práce uskutočňovali, ale poprel skutočnosť, že fakturované stavebné práce vykonala subdodávateľská firma BOLF STOCK s.r.o. Obchodná spoločnosť BOLF STOCK s.r.o. uvedená ako dodávateľ na faktúrach, okrem formálnych náležitostí potvrdzujúcich dodanie služieb, nepreukázala žiadnym spôsobom materiálnu stránku veci, t.j. kto, akým spôsobom skutočne vykonal predmetné práce.

17. Následne po podanom odvolaní žalobcu žalovaný (sťažovateľ) potvrdil prvostupňové rozhodnutie rozhodnutím č.k. 100667784/2018 zo dňa 05.04.2018. 18. Spornou otázkou v prejednávanej veci je, či boli splnené zákonné podmienky na odpočítanie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v spojení s ust. § 19 ods. 2 zákona o DPH za zdaňovacie obdobie jún 2013, konkrétne za stavebné práce vykázané faktúrami vystavenými obchodnou spoločnosťou BOLF STOCK s.r.o., keďže sa žalobcovi nepodarilo preukázať, že mu obchodná spoločnosť BOLF STOCK s.r.o. ako subdodávateľ fyzicky dodala stavebné práce. Sťažovateľ bol názoru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tvrdeniach, ktoré predkladal správcovi dane počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania o uskutočnení stavebných prác s uvedenou dodávateľskou spoločnosťou.

24. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ Zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

26. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu

28. Podľa § 24 ods. 1 písm. a/ až c/ Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa

30. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

33. Podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku, zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/.

Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

36. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. 37. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne, ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela.

40. Právnym posúdením veci je analytická činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje čiastkové právne závery a spätnou aplikáciou vybranej právnej normy preveruje úplnosť a riadnosť fakticky zisteného skutkového stavu. Toto je základným poslaním správneho súdu pri prieskume zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy.

Kasačný súd uvádza, že správny súd sa v napadnutom rozsudku nedostatočne vysporiadal s otázkou, či daňový subjekt uniesol dôkazné bremeno a preukázal, že si uplatnil odpočítanie dane oprávnene podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a § 19 ods. 2 zákona o DPH, keďže podľa názoru kasačného súdu nepreukázal, že dodané služby - stavebné práce boli dodané osobou na faktúre uvedenou. Správny súd uviedol v odseku 8 odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktoré skutočnosti je nevyhnutné zo strany správcu dane doplniť, avšak tieto vychádzajú len z prevzatia argumentácie žalobcu, pričom nedošlo k vlastnej aplikácii skutkového stavu správnym súdom na nastolené právne otázky. Správca dane netvrdil, že stavebné práce neboli vykonané vôbec, ale nebolo preukázané, že tieto služby vykonala osoba uvedená na predložených faktúrach - spoločnosť BOLF STOCK s.r.o. Sťažovateľ sa stotožnil s postupom správcu dane a s jeho záverom, keď neuznal oprávnenosť odpočítania dane v zmysle zákona o DPH. 43.

Kasačnému sťažovateľovi sa nedá uprieť dôvodnosť kasačnej sťažnosti v časti popísania neunesenia dôkazného bremena žalobcu o tom, že stavebné práce, ktoré boli predmetom faktúr vystavené obchodnou spoločnosťou BOLF STOCK s.r.o., boli fyzicky (reálne) touto spoločnosťou dodané žalobcovi. Žalobca uvedenú skutočnosť tvrdil pred správcom dane vo svojich vyjadreniach a prostredníctvom čestných vyhlásení a svedeckých vyhlásení, avšak počas celej daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nepredložil relevantné dokumenty, ktoré by jednoznačne preukázali uskutočnenie stavebných prác, pričom mohlo ísť napr. o subdodávateľskú faktúru, o protokoly o odovzdaní a prevzatí fakturovaných prác.

44. Kasačný súd považuje za potrebné uviesť, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými alebo inými dokladmi a existencia iných listinných dôkazov nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle zákona o DPH. Uskutočnenie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou pod kontrolou daňového subjektu a odpočítanie dane z pridanej hodnoty nenastáva ex lege podľa

nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

Faktúry síce vyhotovené boli, ale nie je preukázané, že práce na nich uvedené vykonal vystaviteľ faktúry. Podľa zákona môže a má viesť správcu dane táto skutočnosť k záveru o neunesení dôkazného bremena žalobcom. 48. Tvrdenou a nepreukázanou skutočnosťou je vykonanie, resp. zabezpečenie vykonania prác dodávateľom. Priznanie tohto práva žalobcovi bráni skutočnosť, že neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočného prijatia služieb deklarovaných na sporných faktúrach od spoločnosti BOLF STOCK, s.r.o. Daňové orgány v priebehu daňového konania žalobcovi umožnili realizovať jemu patriace procesné práva. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočet dane súčasne splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatnil odpočet dane, sa presne zhodujú so skutočne realizovanými plneniami. Dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt - žalobcu. Samotné preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami a iným listinným dôkazom nie je postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočne

49. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/4/2009 zo dňa 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 78/2011-17 zo dňa 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte: „Primárne je nevyhnutne uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje svojim právom, pri zákonom stanovených a splnených podmienok, na nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania DPH), a v ktorých si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatnil odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.“ V daňovom konaní neplatí vyhľadávacia zásada, teda správca dane nevyhľadáva dôkazy, ktoré má

Kasačný súd uvádza, že v obdobnej veci žalobcu ako daňového subjektu v inom zdaňovacom období bolo Najvyšším súdom Slovenskej republiky rozhodnuté rozsudkom sp. zn. 4Sžfk/32/2020 zo dňa 01.06.2021, ktorým kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol (zdaňovacie obdobie: august 2013) a sp. zn. 4Sžfk/64/2019 zo dňa 10.09.2020, ktorým kasačnú sťažnosť žalobcu zamietol (zdaňovacie obdobie: apríl 2013).

52. Vzhľadom k ust. § 464 ods. 1 SSP, kasačný súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako súdu kasačného, sp. zn. 4Sžfk/32/2020 zo dňa 01.06.2021: „Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, s prihliadnutím na jeho povinnosť dbať na čo najúplnejšie zistenie potrebných skutočností, vykonal rozsiahle dokazovanie, v rámci ktorého vypočul všetkých žalobcom navrhovaných svedkov.

Je zrejmé, že správca dane ani žalovaný nespochybnili materiálny základ žalobcom deklarovaných zdaniteľných plnení v zmysle predložených faktúr, ale vzhľadom na výsledky dokazovania vo vzťahu k dodávateľskej spoločnosti BOLF STOCK, s.r.o. daňové orgány spochybnili reálne dodanie deklarovaných plnení osobou uvedenou na faktúrach.

V účtovníctve živnostníkov, ktorí potvrdili vykonanie prác pre spoločnosť BOLF STOCK, s.r.o. sa nenachádzali žiadne faktúry vystavené pre spoločnosť BOLF STOCK, s.r.o., nemali žiadne zmluvy ani iné písomnosti preukazujúce výkon stavebných prác v mesiaci august 2013. Námietku žalobcu týkajúcu sa nevykonania výsluchu konateľa žalobcu Miroslava Mlynárika v daňovom konaní vyhodnotil kasačný súd za nedôvodnú, poukazujúc na ust. § 45 ods. 1 Daňového poriadku, podľa ktorého má kontrolovaný daňový subjekt vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo predkladať v priebehu daňovej kontroly dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia a navrhovať dôkazy dostupné správcovi dane, ktoré sám nemôže predložiť, najneskôr do dňa jej ukončenia (písm. c/), klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní (písm. e/), vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim (písm. f/). Taktiež podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku má kontrolovaný daňový subjekt možnosť vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy

subjektu. Správca dane nemôže vypočúvať ako svedka osobu, ktorá je štatutárnym orgánom kontrolovaného daňového subjektu a v prípade, že správca dane predvolal konateľa spoločnosti ako svedka, došlo z jeho strany k administratívnemu pochybeniu, ktoré však nezakladá právo žalobcu uplatňovať si vo veci svedočné. Kasačný súd považoval za nedôvodnú i námietku žalobcu týkajúcu sa nezákonnosti vedenia daňovej kontroly a nezákonnosti výsledkov uvedených v obsahu protokolu z daňovej kontroly. V posúdení dodržania zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly sa stotožnil so záverom krajského súdu vyjadreným v bode 15. odôvodnenia rozsudku. K tvrdeniu žalobcu, že daňová kontrola v danej veci trvala aj po vyhotovení protokolu, pretože správca dane vykonával dôkazy aj po spísaní protokolu kasačný súd uvádza, že daňová kontrola je ukončená

vysporiadal. Pokiaľ žalobca namietal nedostatočné vysporiadanie sa so všetkými námietkami žalobcu, kasačný súd poukazuje na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. nález IV. ÚS 236/06), v zmysle ktorej všeobecný súd (ani kasačný) nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.

A to z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na odpočítanie dane podľa § 19, § 49 a § 51 zákona o DPH, ktoré viažu priznanie nároku na odpočítanie DPH na vznik daňovej povinnosti u dodávateľskej spoločnosti BOLF STOCK, s.r.o., čo však v danej veci v zdaniteľnom období august 2013 ani po vykonanom rozsiahlom dokazovaní finančnými orgánmi, nebolo jednoznačne preukázané.“

Dôkazy, ktoré v daňovom konaní správca dane vykonal, dostatočne spochybnili vykonanie služieb ním uvedeným dodávateľom a žalobca tieto pochybnosti v daňovom ani súdnom konaní napriek výzvam nijakým právne relevantným spôsobom nevyvrátil.

nevylučuje, že predmetné doklady sa môžu nachádzať (ako originál) v inom spise, keďže v danej veci prebiehalo niekoľko súdnych konaní, a preto sa javí, že z dôvodu hospodárnosti konania je skôr opodstatnené pripojiť si k súdenej veci ďalšie spisy (ako zrušovať rozhodnutie daňových orgánov) na tejto formálnej okolnosti. Naviac, samotná medzinárodná výmena informácií sa týkala iných faktúr, resp. zdaniteľných plnení ako sú faktúry, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania. Prípadné nepripojenie týchto listín (MVI) do tohto administratívneho spisu sa preto prima facie môže javiť ako bezvýznamné, avšak z dôvodu, že daňová kontrola bola prerušená ako celok (a teda aj vo vzťahu k mesiacu jún 2013 - predmet tohto súdneho konania), preskúmanie zákonnosti prerušenia konania na právnom titule MVI je opodstatnené aj vo vzťahu k tomuto súdnemu konaniu, a to napriek tomu, že informácie zisťované cez nástroj MVI sa viazali k iným kalendárnym mesiacom, resp. iným plneniam ako sú plnenia tvoriace predmet tohto súdneho konania.

Absenciu žiadosti o MVI a odpovede na žiadosť (MVI) však krajský súd vyhodnotil ako okolnosť, ktorá bez ďalšieho bránila vyhodnoteniu toho, či bola daňová kontrola prerušená zákonne, resp. či bola skončená v zákonnej lehote 1 roka. Kasačný súd má za to, že hoci predmetné akty (rozhodnutie o prerušení a oznámenie o odpadnutí dôvodov pre prerušenie konania) môžu byť postačujúce pre posúdenie tejto otázky, je potrebné verifikovať aj to, kedy bola samotná odpoveď na žiadosť o MVI doručená správcovi dane.

Hoci sú predmetné listy zo stavebného denníka nečitateľné, je potrebné, aby boli súčasťou spisu, pričom uvedené neznamená, že právny názor správcu dane o tom, že z daných podkladov nevyplýva, kto stavebné práce tvoriace predmet daňovej kontroly vykonal, je nesprávny. V tomto zmysle je potrebné rozlišovať medzi tým, či je určitá listina podkladom pre rozhodnutie (čo vo svojej podstate je aj zle čitateľná alebo nečitateľná listina ako listina predložená správcovi dane účastníkom konania) a následnou dôkaznou hodnotou tohto podkladu pre samotné rozhodnutie správcu dane, resp. sťažovateľa.

58. Vzhľadom ku skutočnosti, že kasačný súd konštatoval dôvodnosť kasačnej sťažnosti podľa vyššie citovaného ustanovenia, rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 30S/70/2018-170 zo dňa 19.11.2019 v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Žiline č.k.: 30S/70/2018-211 zo dňa 03.03.2020, zrušil a tomuto vec vrátil na ďalšie konanie.

Rovnako bude musieť v odôvodnení rozsudku detailne riešiť, do akej miery má vplyv prípadná neúplnosť administratívneho spisu v súdenej veci na posúdenie relevantných právnych a skutkových otázok, resp. vyzve sťažovateľa na dodanie listín potrebných pre posúdenie veci, ak dospeje v ďalšom konaní k tomu, že tieto sú pre meritórne rozhodnutie vo veci relevantné.

61. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s ustanovením § 463 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.