2Sžfk/25/2020
ECLI:SK:NSSSR:2022:2018200344.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trnave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 14S/96/2018
- IČS
- 2018200344
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej. PhD. a členov senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. (sudca spravodajca), JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: effect house s. r. o., so sídlom: Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 50041193, zastúpený: Advokátska kancelária JURIKA & KELTOŠ, s. r. o., so sídlom: Mickiewiczova 2, 811 07 Bratislava, IČO: 35951087, voči žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k. 14S/96/2018-92, zo dňa 30. januára 2020, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky nepriznáva účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Mesto Šamorín (ďalej len „správca poplatku“) vydal rozhodnutie č. 7600007018 zo dňa 10. júla 2018 (ďalej len „rozhodnutie správcu poplatku“). Týmto rozhodnutím vyrubil žalobcovi miestny poplatok za rozvoj vo výške 40.275,- € za stavbu rodinných domov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 447/2015 Z. z. o miestnom poplatku za rozvoj a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o miestnom poplatku za rozvoj“). Predmetný poplatok bol vyrubený na základe stavebného povolenia č. 4081/2016-0003/SOcÚ zo dňa 22. decembra 2016 pre stavbu rodinných domov - Obytný súbor Kraľovianky pre rodiny, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24. januára 2017.
2. Žalobca sa voči rozhodnutiu správcu poplatku odvolal. Žalovaný rozhodnutím č. 568073/ 2018 zo dňa 8. októbra 2018 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“) v odvolacom konaní potvrdil rozhodnutie správcu poplatku podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „daňový poriadok“).
II. Konanie pred správnym súdom
3. Žalobca podal všeobecnú správnu žalobu na Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“), v ktorej napadol aj rozhodnutie žalovaného. Vo svojej žalobe zaujal názor, že rozhodnutie správcu poplatku a rozhodnutie žalovaného sú protizákonné. Navrhol obe rozhodnutia zrušiť. 4. Správny súd rozsudkom č. k. 14S/96/2018-92, zo dňa 30. januára 2020 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 191 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len „SSP“). Vo svojom odôvodnení uviedol, že predmetom sporu nie je výška miestneho poplatku za rozvoj. Žalobca namietal, že mu poplatok vôbec nemal byť vyrubený. 5. Správny súd bol názoru, že poplatok mal byť vyrubený na základe § 13 zákona o miestnom poplatku za rozvoj a VZN správcu odvodu č. 10/2016 účinného od 1. januára 2017 (ďalej len „VZN č. 10/2016“). Uviedol, že § 3 zákona o miestnom poplatku za rozvoj rovnako ako aj čl. II ods. 1 VZN č. 10/2016 zavádzajú legislatívnu skratku stavebné povolenie, pod ktorou sa rozumie právoplatné stavebné povolenie. Pre splnenie podmienok na vyrubenie miestneho poplatku za rozvoj je preto rozhodujúca právoplatnosť stavebného povolenia a nie deň jeho vydania. Stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť až po účinnosti VZN č. 10/ 2016. Správny súd tiež uviedol, že sa nestotožnil s argumentáciou uvedenou v rozhodnutí žalovaného. S ohľadom na posúdenie otázky, či malo prísť k vyrubeniu poplatku za rozvoj, správnym súdom, by v prípade zrušenia rozhodnutia žalovaného žalobca nedosiahol v konaní pred orgánmi verejnej správy lepší výsledok.
III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanoviská účastníkov konania
6. Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť. Navrhol v nej, aby kasačný súd zrušil rozsudok správneho súdu. Kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). V kasačnej sťažnosti žalobca poukázal na skutočnosť, že podľa čl. VIII ods. 3 VZN č. 10/2016 mohol správca poplatku vyrubiť miestny poplatok za rozvoj prvýkrát na stavbu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie, až po účinnosti tohto VZN. Rozhodujúci okamih je vydanie stavebného povolenia a nie jeho právoplatnosť, ktorá je len vlastnosťou. Žalobca tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžp/1/2010, podľa ktorého v prípade neurčitosti právnej normy nemožno aplikovať výklad v neprospech adresáta tejto normy. 7. Finančné riaditeľstvo vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhlo kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietnuť.
IV. Právne posúdenie kasačným súdom
8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho pôsobnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP a § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení. 9. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 10. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok za podanú kasačnú sťažnosť bol uhradený. 11. Kasačný súd následne preskúmal rozsudok správneho súdu, kasačnú sťažnosť žalobcu a vyjadrenie žalovaného. Uvedené posúdil a prišiel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho rozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte.
IV. I. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
Podľa § 2 zákona o miestnom poplatku za rozvoj poplatok za rozvoj môže ustanoviť obec na svojom území, v jej jednotlivej časti alebo v jednotlivom katastrálnom území všeobecne záväzným nariadením. Podľa § 3 ods. 1 zákona o miestnom poplatku za rozvoj predmetom poplatku za rozvoj je pozemná stavba na území obce, na ktorú je vydané právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba (ďalej len „stavebné povolenie“). Podľa § 13 zákona o miestnom poplatku za rozvoj obec môže vyrubiť poplatok za rozvoj podľa tohto zákona prvýkrát na stavbu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie po účinnosti tohto zákona, najskôr však zavedením poplatku za rozvoj všeobecne záväzným nariadením obce.
IV. II. Posúdenie kasačných námietok
12. Paragraf 3 ods. 1 zákona o miestnom poplatku za rozvoj vymedzuje predmet poplatku. Tým je vydané právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba. Zároveň toto ustanovenie zavádza pre uvedené aj legislatívnu skratku, ktorou je stavebné povolenie.
13. Podmienka právoplatnosti stavebného povolenia je zakotvená aj v § 4 ods. 1 zákona o miestnom poplatku za rozvoj, podľa ktorého poplatková povinnosť vzniká dňom právoplatnosti stavebného povolenia. Poplatok za rozvoj sa teda neviaže na vydanie stavebného povolenia, ale až na jeho právoplatnosť.
14. Túto skutočnosť potvrdzuje aj osobitná časť dôvodovej správy k návrhu § 3 a § 4 zákona o miestnom poplatku za rozvoj, podľa ktorej poplatková povinnosť vzniká dňom nadobudnutia právoplatnosti stavebného povolenia a vplyv na výšku poplatku budú mať údaje zo stavebného povolenia, ktoré je právoplatné (uverejnené na https://www.nrsr.sk/web/ Dynamic/DocumentPreview.aspx?DocID=417766).
15. V kontexte predmetných ustanovení treba vykladať aj § 13 zákona o miestnom poplatku za rozvoj (toto ustanovenie je obdobné s čl. VIII ods. 3 VZN č. 10/2016). Kasačný súd dáva, aj s ohľadom na uvedené, v plnom rozsahu za pravdu správnemu súdu, že pojem stavebné povolenie uvedené v tomto ustanovení treba vykladať v jednotlivých ustanoveniach v súlade so zavedenou legislatívnou skratkou, ako právoplatné stavebné povolenie.
Zo systematického výkladu by totiž nedávalo zmysel, prečo len pri tomto ustanovení by zákonodarca viazal stavebné povolenie na moment jeho vydania a nie na moment jeho právoplatnosti. Z predošlých ustanovení je zrejmé, že zákonodarca viazal všetky právne následky až na moment právoplatnosti stavebného povolenia a nie len na moment vydania.
Túto skutočnosť potvrdil kasačný súd už v predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, keď v rozsudku sp. zn. 8Sžfk/103/ 2020 zo dňa 26. apríla 2022 zdôraznil, že pre vznik poplatkovej povinnosti je rozhodujúci okamih stavebného povolenia. 16.
Kasačný súd v tejto súvislosti nepovažuje normatívny text § 13 zákona o miestnom poplatku za rozvoj za nejasný a zmätočný. Pokiaľ zákonodarca zaviedol legislatívnu skratku v § 3 ods. 1 tohto zákona, nutne sa táto legislatívna skratka vzťahuje aj na nasledovné ustanovenia. Právny pojem stavebné povolenie v tomto ustanovení s ohľadom na § 3 ods. 1 je nutné vykladať ako právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje stavba.
17. So zreteľom na uvedené kasačný súd uvádza, že VZN č. 10/2016 nadobudlo účinnosť 1. januára 2017, pričom stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť až 24. januára 2017. V danom čase teda boli naplnené zákonné podmienky na to, aby bol žalobcovi ako poplatníkovi vyrubený miestny poplatok za rozvoj.
18. Kasačný súd k uvedenému dodáva, že aj osobu poplatníka treba vykladať v zmysle zavedenej legislatívnej skratky uvedenej v § 3 ods. 1 zákona o miestnom poplatku za rozvoj. Z tohto dôvodu poplatníkom v súlade s § 5 ods. 1 tohto zákona je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej bolo vydané právoplatné stavebné povolenie, ktorým sa povoľuje
stavba. Podmienka právoplatnosti pritom bola naplnená až v čase, kedy bolo v účinnosti VZN č. 10/2016 stanovujúce sadzby poplatku za rozvoj v súlade s § 2 a § 7 zákona o miestnom poplatku za rozvoj. 19. Pre posúdenie skutočnosti, či malo prísť k vyrubeniu poplatku za rozvoj je určujúca právna úprava v zákone o miestnom poplatku za rozvoj, na ktorú následne musí VZN č. 10/ 2016 nadväzovať. Zákonná právna úprava pritom zreteľne stanovila, že právne následky sa odvíjajú od právoplatného stavebného povolenia, pričom aj článok VIII ods. 3 VZN č. 10/ 2016 je potrebné vykladať v súlade s touto zákonnou úpravou. Navyše, tak ako aj poznamenal správny súd vo svojom rozsudku, VZN č. 10/2016 tiež zaviedlo legislatívnu skratku v čl. II ods. 1, ktorej znenie je identické s legislatívnou skratkou uvedenou v § 3 ods. 1 zákona o miestnom poplatku za rozvoj. 20.
So zreteľom na uvedené skutočnosti kasačný súd vyhodnotil námietky uvedené v kasačnej sťažnosti za nedôvodné.
IV. III. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
21. Kasačný súd s ohľadom na všetky skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku. 22. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 druhou vetou SSP spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal náhradu trov konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania priznané. 23. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 24. augusta 2022