2Sžfk/26/2020

1. Rozsudkom č. k. 11S/158/2018-242 zo dňa 20. novembra 2019 podľa § 190 zákona č. 162/ 2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „SSP“) Krajský súd v Nitre zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti žalovaného č. 100977509/2018 zo dňa 17. mája 2018 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra (ďalej len „správca dane“) č. 100244185/ 2018 zo dňa 29. januára 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

žalobcu. Za nepochybné považoval to, že predloženie faktúr nie je dôkazom o dodaní tovaru, je len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), ale nie je tým ešte preukázaná reálnosť a realizácia obchodnej transakcie, teda skutočného dodania tovaru dodávateľským subjektom, pretože technicky je dnes možné vyhotoviť akýkoľvek doklad. Správny súd zastáva názor, že správca dane vykonal všetky jemu dostupné procesné úkony smerujúce k zisteniu skutkového stavu v predmetnej veci, no napriek tomu nebolo preukázané, že tovar na základe faktúr č. 20170001 a č. 20170002 žalobcovi dodala spoločnosť ALUSOLID-SK s.r.o. Z uvedeného vyplýva, že žalobca si svoju dôkaznú povinnosť v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania nesplnil. Tiež mal za to, že správca dane nespochybnil, že tovar bol dodaný, avšak spochybnil, že dodávateľom tohto tovaru bol subjekt deklarovaný v predložených faktúrach.

4. Vo vzťahu k skladovým zásobám, ktoré žalobca nadobudol na základe kúpnej zmluvy a reálneho prevzatia dňa 5. januára 2017 (faktúra zo dňa 5. januára 2017), vychádzajúc zo zmlúv predložených svedkom L.. Z., správny súd konštatoval, že k ich predaju subjektom: Ján Sluka - SOLID spoločnosti ALUSOLID-SK s.r.o. došlo dňa 29. decembra 2016, a teda ku dňu 5. januára 2017 bol vlastníkom týchto vecí deklarovaný dodávateľ.

5. Podľa správneho súdu žalobca neprodukoval také dôkazy, ktorými by pochybnosť správcu dane o oprávnenosti uplatneného nároku na odpočítanie dane, vyvrátil. Podľa výpisu z obchodného registra deklarovaný dodávateľ dňom 30. marca 2017 zmenil spoločníka, konateľa i obchodné meno a tento následne zanikol zlúčením s obchodnou spoločnosťou SHOES NITRA s.r.o., ktorá bola medzičasom vymazaná z obchodného registra a vykonaným dokazovaním sa nepodarilo zistiť osobu, ktorá by mala k dispozícii jeho účtovníctvo.

6. Správny súd sa stotožnil s názorom daňových orgánov, že potvrdenie realizácie zdaniteľného plnenia zo strany dodávateľa, bez preukázania vzniku jeho daňovej povinnosti vo vzťahu k predmetnému zdaniteľnému plneniu, nie je postačujúcim dôkazom na preukázanie vzniku daňovej povinnosti dodávateľa, navyše za situácie, kedy bol vznik daňovej povinnosti relevantne spochybnený. S poukazom na výsledky dokazovania vykonaného správcom dane bol správny súd toho názoru, že dodávateľovi žalobcu, v zmysle predložených faktúr, nemohla vzniknúť daňová povinnosť na DPH z titulu deklarovaného, ale nepreukázaného dodania tovaru žalobcovi, a preto nemohlo ani žalobcovi vzniknúť právo na odpočítanie tejto dane. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 5Sžf/63/2011 a sp. zn. 2Sžf/4/2009, v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 78/2011. 7. Vo vzťahu k miere zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom správny súd uviedol, že bolo povinnosťou žalobcu v prípade, ak si uplatnil pri tovare, ktorý mu mala dodať spoločnosť ALUSOLID-SK s.r.o., aby preukázal nielen existenciu zdaniteľného plnenia, ale aj jeho skutočné dodanie, pričom potvrdenie bývalého konateľa dodávateľa nie je postačujúce, nakoľko jeho tvrdenia boli v rozpore s inými vykonanými dôkazmi. V zmysle § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH bolo dôkazné bremeno jednoznačne na strane žalobcu, pričom správny súd v tomto smere poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 269/2014-13. Vo vzťahu k rozhodnutiam NS SR sp. zn. 3 Sžf 1/2010 a sp. zn. 3 Sžf 1/2011 zdôraznil, že žalobca bol priamo účastný zdaniteľného plnenia ako odberateľ, a preto nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie, keďže bolo jeho povinnosťou zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti uplatnenia DPH (rozsudok NS SR sp. zn. 5 Sžf/94/2014). V predmetnej veci teda dôkazná povinnosť neprešla na správcu dane. 8. Daňové orgány si podľa správneho súdu urobili správny záver o tom, že daňový doklad je z hľadiska nároku na odpočítanie DPH použiteľný vtedy, ak je nepochybné, že v ňom uvedené údaje odrážajú skutočnosť, teda že tovar bol reálne dodaný od dodávateľa uvedeného na predloženej faktúre. Rovnako poukázal na to, že daňové priznanie dodávateľa nie je dôkazom o vzniku nároku žalobcu na odpočet DPH, pretože nevylučuje, aby si daňový subjekt v daňovom priznaní vykázal vznik daňovej povinnosti aj vo vzťahu k zdaniteľnému plneniu, ktoré nevzniklo. Vzhľadom na vykonané dôkazy (výsluch L.. M. Z., F. Z., I. Z., vyjadrenie F. Z. V. L.. M. Z.) správny súd uzavrel, že sa stotožnil so zisteniami správcu dane.

(najmä o odvedení a zaplatení dane) mali byť správcom dane preverené v kontrolných výkazoch spoločnosti, a to najmä z dôvodu spochybnenia jeho výpovede. Celé konanie bolo založené na nemožnosti priznania nároku na odpočet DPH z dôvodu neexistencie účtovných dokladov dodávateľa, ktoré sťažovateľ nevedel ovplyvniť. Sťažovateľ svoje tvrdenia o reálnosti zdaniteľného obchodu preukázal strojmi a skladovými zásobami.

Rovnako považoval rozhodnutie správneho súdu za vnútorne rozporné, pretože obsahuje argumenty podporujúce určitý záver (bod 26 odôvodnenia), kedy sa súd stotožnil so závermi daňových orgánov ktoré spochybnili dodávateľa uvedeného v predložených faktúrach a zároveň (bod 28 odôvodnenia) uviedol protiargumenty, v zmysle ktorých bol deklarovaný dodávateľ (ALUSOLID-SK s.r.o.) nevlastník tovaru, a teda sťažovateľ nemá nárok na odpočet DPH. Poukazujúc na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (I. ÚS 243/07, I. ÚS 155/07, I. ÚS 402/08 a III. ÚS 102/ 2012) situácia, kedy sú závery súdu v zjavnom rozpore, vnútorne rozporné alebo protirečivé, predstavuje porušenie ústavno-procesných princípov konania.

V administratívnom konaní sťažovateľ predložil faktúry č. 20170001 a 20170002, preberací protokol, DVD s inventarizáciou, výsluch svedkov a zamestnancov, ktorí boli prítomní pri inventarizácii, daňové priznanie dodávateľa, z ktorého je zrejmé, že daň odviedol a zaplatil, pričom stroje a skladové zásoby boli správcom dane preverené a sám skonštatoval, že sa u sťažovateľa nachádzajú. 13.

14. Podaním zo dňa 4. mája 2020 sťažovateľ doplnil podanú kasačnú sťažnosť. Poukázal na to, že odborná literatúra ako aj súdna prax argumentuje, že dodanie tovaru je spájané s ekonomickým, a nie právnym poňatím vlastníctva. V tejto súvislosti ďalej poukázal na

III. Konanie na kasačnom súde

K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/ 2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prerokúvaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S v zložení zo sudkýň

Moniky Valašikovej, PhD. (predsedníčka zastupujúceho senátu 4 S), Mgr. Kristíny Babiakovej a JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. 17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je nedôvodná.

dane sťažovateľ nepreukázal priame a bezprostredné spojenie prijatých zdaniteľných plnení s uskutočnenými zdaniteľnými obchodmi, čím porušil § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. 19. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) v sume nadmerného odpočtu 294.846,47 EUR za zdaňovacie obdobie január 2017. Správca dane zároveň znížil nadmerný odpočet zo sumy 302.541,29 EUR na sumu 7.694,82 EUR.

21. Správca dane vykonal dokazovanie výsluchom svedkov (M. Z. a F. Z.), pričom M. Z. sa vyjadril, že spoločnosť ALUSOLID-SK s.r.o. zmenila konateľa dňom 20. februára 2017, pani Z. nepozná, všetky účtovné doklady odovzdal pani F.H_ Z., na základe Zmluvy o prevode

(IX) vo výpise z obchodného registra nie je žiaden záznam o tom, že bola jedinou spoločníčkou a konateľkou spoločnosti ALUSOLID-SK s.r.o. Zároveň nebolo jasné, kto previedol obchodný podiel na spoločníka v Českej republike, a to na spoločnosť EXAKTOBAL s.r.o., keď p.

M. G. sa stal konateľom tejto spoločnosti 14. decembra 2016 a p. Z. splnomocnil až dňa 27. decembra 2016. Hnuteľné veci podľa výkladu zmluvnej vôle odovzdával p. Z. ako fyzická osoba a nie ako konateľ spoločnosti ALUSOLID-SK s.r.o. Sťažovateľ prevzal stroje už 19. novembra 2016, pričom fyzická osoba Ján Sluka-SOLID ich predal spoločnosti ALUSOLID- SK s.r.o. až 2. januára 2017, t. j. sťažovateľ sa stal vlastníkom strojov skôr, ako predávajúci ALUSOLID-SK s.r.o. Z uvedeného vyplýva, že táto spoločnosť stroje nevlastnila a nemohlo dôjsť k ich reálnej dodávke sťažovateľovi.

Správca dane mal za to, že v danom prípade došlo k zneužitiu systému odpočítania DPH, pretože neexistoval dôvod na mnohonásobné navýšenie ceny v priebehu jedného dňa. Spoločnosť ALUSOLID-SK s.r.o. žiadnym spôsobom neprispela k zvýšeniu hodnoty odpredaných strojov a z hľadiska naplnenia zásady nezneužívania práva a poctivého obchodného styku nebola oprávnená tak rapídne navýšiť odpredajnú cenu, a teda fakturovanú cenu umelo vytvorila.

ich vlastník. Rovnako spochybnil výpoveď svedka M. Z., ktorý svoju výpoveď o odovzdaní strojov nepodložil relevantnými dôkazmi. Nástupnícka spoločnosť GLOBAL EXPORT IMPORT NITRA s.r.o. (predtým ALUSOLID-SK s.r.o.) bola nekontaktná, nehlásila sa k uskutočneniu zdaniteľných plnení, nepodala daňové priznanie na daň z príjmov právnických osôb za rok 2016 a jej nástupnícka spoločnosť SHOES NITRA s.r.o. v súčasnosti nemá konateľov, t. j. správca dane nemal s kým jednať. Sťažovateľ tiež nepredložil iné dôkazy ako CD a výklad zmluvnej vôle. Správca dane tiež vykonal výsluch navrhovaných svedkov, ktorí potvrdili, že ku koncu roka 2016 vykonali inventúry zásob materiálu, vyhotovili inventúrne súpisy, avšak osobne neboli pri odovzdávaní zásob materiálu. Súpisy inventúr boli priložené k odovzdávaciemu protokolu, ktorý neobsahuje dátum odovzdania a prevzatia zásob.

Správca dane tiež zisťoval, či daňový subjekt prijal všetky rozumné opatrenia aby sa uistil, že nákup použitých strojov nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Záverom uviedol, že faktúry ani ďalšie doklady samé o sebe nepreukazujú realizáciu zdaniteľného obchodu. 26. Žalovaný na základe odvolania sťažovateľa vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V uvedenom rozhodnutí sa stotožnil so závermi správcu dane, a teda že sťažovateľ a ani spoločnosť ALUSOLID-SK s.r.o. vierohodne nepreukázali, že plnenie deklarované na dodávateľských faktúrach bolo uskutočnené.

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

Predmetom kasačného konania (účastníkov: sťažovateľa ALUSOLID, s. r. o., proti žalovanému Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky) je skutkový a právny stav týkajúci sa vyrubenia rozdielu na dani z pridanej hodnoty za dodanie tovaru, z dôvodu spochybnenia zdaniteľných obchodov so spoločnosťou ALUSOLID-SK s.r.o. (zdaňovacie obdobie december 2016).

„30. Z dokazovania vykonaného správcom dane podľa názoru kasačného súdu vyplýva, že sa neobmedzil iba na sťažovateľom predložené doklady, ale zisťoval skutkový stav so zreteľom na preverenie materiálneho základu sťažovateľom deklarovaného zdaniteľného plnenia, t.j. či došlo k reálnemu dodaniu tovaru sťažovateľovi dodávateľom uvedeným na predloženej faktúre - spoločnosťou ALUSOLID-SK s.r.o. Podľa názoru kasačného súdu zistenia správcu dane vyplývajúce z ním vykonaného dokazovania vniesli do posudzovanej veci dôvodné pochybnosti o reálnosti dodávky tovaru sťažovateľovi tak, ako to deklaroval predloženou faktúrou č. 20162477 zo dňa 29. decembra 2016.

Samotná existencia tovaru, či jeho využívanie v rámci výkonu podnikateľskej činnosti (tak, ako to naznačoval sťažovateľ), ešte nezakladá nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, keďže pre vznik tohto nároku je potrebné preukázanie vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH. Na unesenie dôkazného bremena v tomto zmysle nemohlo postačovať ani potvrdenie konateľa dodávateľskej spoločnosti (ALUSOLID-SK s.r.o.) M. Z. o vystavení faktúry a dodaní tovaru sťažovateľovi, keďže toto jeho tvrdenie nebolo podložené žiadnymi inými relevantnými dôkazmi a navyše bolo spochybnené inými zisteniami správcu dane vo vzťahu k F. Z., ktorá sa mala stať jediným spoločníkom a konateľom dodávateľa, a ktorej mal odovzdať všetku účtovnú dokumentáciu dodávateľa ako aj vo vzťahu k zápisu v obchodnom registri týkajúcom sa dodávateľskej spoločnosti ALUSOLID-SK s.r.o.

32. Kasačný súd ďalej poukazuje na to, že reálnosť dodania tovaru sa v zásade vždy preukazuje aj overiteľnými listinnými dôkazmi u obchodného partnera - dodávateľa. V predmetnej veci pochybnosti o reálnom dodaní tovaru sťažovateľovi spočívali okrem iného práve aj v tom, že vykonaným dokazovaním sa nepodarilo zistiť konkrétnu osobu, ktorá by mala disponovať účtovnými dokladmi deklarovaného dodávateľa (ALUSOLID-SK s.r.o.). Je pravdou, že krajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval okrem iného aj to, že ,,táto skutková okolnosť (nemožnosť overenia obchodnej transakcie v účtovných dokladoch dodávateľa), je dôvodom, pre ktorý žalobcovi nemožno priznať právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko u jeho dodávateľa nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti vo vzťahu k dodanému tovaru“. Podľa názoru kasačného súdu, však bolo nutné uvedené tvrdenie krajského súdu interpretovať v kontexte ďalších ním popísaných zistení správcu dane (t.j. nie ako jediný či kľúčový dôvod, ktorý by bol základom pre nepriznanie odpočítania dane)

Je potrebné pripomenúť, že dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu reálnosti dodania tovaru daňovým subjektom uvedeným na faktúre zaťažovalo sťažovateľa. Daňové orgány svoje závery, ktoré ich viedli k nepriznaniu odpočítania dane odôvodňovali tým, že sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo vo väzbe na to, že k dodávke tovaru deklarovaným dodávateľom nedošlo, resp. tomuto dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť. Pokiaľ sťažovateľ aj s odvolávaním sa na judikatúru Súdneho dvora EÚ, napr. vo veci C-285/11, C-277/14, C-642/11 vytýkal krajskému súdu, že nesprávne posúdil otázku prenosu dôkazného bremena na sťažovateľa, kasačný súd k tejto námietke uvádza, že predmetné rozhodnutia Súdneho dvora EÚ sa týkali prípadov neuznania odpočítania dane z dôvodu účastí daňového subjektu na podvodnom konaní, v rámci ktorých sa vyhodnocuje otázka vedomosti daňového subjektu o zapojení sa do podvodného konania, resp. sa posudzuje dostatočnosť prijatých opatrení daňovým subjektom s cieľom vyhnúť sa účasti na podvodnom konaní. Ide pritom o preukázanie skutočností,

34. Kasačný súd ďalej poukazuje na to, že daňové orgány v napadnutých rozhodnutiach konštatovali (s ktorým záverom sa stotožnil i krajský súd), že dodávateľ uvedený na faktúre č. 20162477 zo dňa 29. decembra 2016, predloženej sťažovateľom v súvislosti s uplatnením odpočítania dane - ALUSOLID-SK s.r.o. napokon ani nebol v čase realizácie zdaniteľného plnenia vlastníkom tovaru v zmysle § 8 ods. 1 písm. a/ veta prvá zákona o DPH, z čoho vyvodili, že tejto spoločnosti nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a sťažovateľovi preto nevznikol nárok na odpočítanie dane. Sťažovateľ v tejto súvislosti namietal rozpory v odôvodnení rozsudku krajského súdu, ktorý mal v rozhodnutí uviesť argumenty podporujúce určitý záver, kedy v bode 26. odôvodnenia totožného rozsudku sa stotožnil so závermi daňových orgánov, ktoré spochybnili, že dodávateľom tovaru bol subjekt deklarovaný v predložených faktúrach a zároveň v bode 28 odôvodnenia totožného rozsudku sú protiargumenty proti tomuto záveru, kedy krajský súd uviedol, že dodávateľom tovaru

Zjavne tak nešlo o argumentáciu založenú na tom, že k dodaniu tovaru sťažovateľovi spoločnosťou ALUSOLID-SK s.r.o. v zmysle predloženej faktúry došlo s tým, že uvedený dodávateľ s tovarom disponoval, avšak tovar nebol v jeho vlastníctve.

35. V súvislosti s výkladom slovného spojenia nakladať s tovarom „ako vlastník“ v zmysle § 8 ods. 1 písm. a/ veta prvá zákona o DPH, kasačný súd poukazuje na to, že aj v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. vo veci C-255/02) je spoločný systém DPH založený najmä na jednotnej definícii zdaniteľného obchodu (dodanie tovaru alebo poskytovanie služieb) vrátane pojmu „hospodárska činnosť“, uvedený pojem má objektívny charakter v tom zmysle, že činnosť zakladajúca zdaniteľný obchod je posudzovaná sama osebe a uplatňuje sa nezávisle od jej cieľov alebo jej výsledkov, t.j. bez povinnosti pristúpiť k vyšetrovaniu s cieľom určiť úmysel platiteľa, aby sa zobrala povaha cieľa dotknutého zdaniteľného obchodu.

36. V predmetnej veci kasačný súd zistil, že daňové orgány vo svojich rozhodnutiach poukázali na skutočnosť, že sťažovateľ mal nadobudnúť tovar podľa predloženej kúpnej zmluvy a odovzdávajúceho protokolu dňa 27. decembra 2016, pričom Ján Sluka - SOLID ako fyzická osoba (v postavení subdodávateľa) mal predať tento tovar spoločnosti ALUSOLID- SK s.r.o. (dodávateľovi sťažovateľa) až dňa 29. decembra 2016, t.j. sťažovateľ sa mal stať vlastníkom deklarovaného tovaru o dva dni skôr ako jeho dodávateľ.

K odovzdaniu tovaru sťažovateľovi dodávateľom - ALUSOLID-SK s.r.o. tak malo dôjsť ešte predtým, ako mal tento tovar dodávateľ nadobudnúť od fyzickej osoby - Ján Sluka - SOLID (v postavení subdodávateľa), ktorý ho mal predať spoločnosti ALUSOLID-SK s.r.o až dňa 29. decembra 2016 (v zmysle faktúry č. 20160081). Predmetné zistenia daňových orgánov tak viedli k spochybneniu splnenia podmienky v zmysle § 8 ods. 1 písm. a/ veta prvá zákona o DPH, t.j., že dodávateľ v čase uskutočnenia deklarovaného zdaniteľného obchodu mohol nakladať s tovarom ako vlastník, resp. že mu v súvislosti s dodaním tovaru vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH. Je však potrebné pripomenúť aj to, že uskutočnenie týchto obchodných transakcií nebolo možné daňovými orgánmi náležite preveriť v účtovníctve dodávateľa, resp. jeho právneho nástupcu. Zároveň je nutné dodať, že sťažovateľ vyššie popísané zistenia a ich hodnotenie daňovými orgánmi žiadnym právne relevantným spôsobom nevyvrátil, keď za týmto účelom (v daňovom konaní, ale i súdnom preskúmavacom, resp.

29. Záverom kasačný súd uvádza, že zistenia daňových orgánov viažuce sa k dodávateľskej spoločnosti ALUSOLID-SK s.r.o. (napr. nekontaktnosť či absencia účtovných dokladov) neboli pripísané na ťarchu sťažovateľa tak, ako to naznačoval s odkazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp.zn. 3Sžf/1/2010 a sp.zn. 3Sžf/1/2011).

konaní pod sp.zn. 11S/158/2018, na odôvodnenie ktorého krajský súd v napadnutom rozsudku odkázal), keď krajský súd v bode 37. odôvodnenia tohto rozsudku konštatoval, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (dodávky tovaru) ako odberateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie.“

správneho súdu. Dospel preto k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietnuť. 31. Kasačný súd pre úplnosť dodáva, že sa podaním sťažovateľa zo dňa 4. mája 2020, ktorým doplnil svoju kasačnú sťažnosť, ďalej nezaoberal z dôvodu, že doplnenie kasačnej sťažnosti bolo podané po uplynutí lehoty na podanie kasačnej sťažnosti v zmysle § 443 ods. 2 písm. a)