2Sžfk/27/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Mališovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Tatranská mliekareň a.s., so sídlom Nad traťou 26, 060 01 Kežmarok, IČO: 31654363, právne zastúpený Mgr. Henrich Schindler, advokát, so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42499500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: 100736083/2019 zo dňa 26. marca 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/103/2019-126 zo dňa 4. marca 2020, takto

rozhodol:

Kasačná sťažnosť sa zamieta . Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného číslo: 100736083/2019 zo dňa 26. marca 2019 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty (ďalej aj ako „správca dane“) číslo: 102262053/ 2018 zo dňa 15.11.2018 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2016 v sume 96.984 eur, nepriznal mu nadmerný odpočet v sume 9.524,89 eura a vyrubil mu daň v sume 87.459,11 eura.

3. Krajský súd konštatoval, že v zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-18/13 zo dňa 13.02.2014 (Maks Pen EOOD) smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby si zdaniteľná osoba odpočítala daň z pridanej hodnoty, ktorá je uvedená na faktúrach vystavených dodávateľom v prípade, ak sa ukáže, že hoci bolo dodanie uskutočnené, v skutočnosti nebolo vykonané ani dodávateľom, ani jeho subdodávateľom, najmä vzhľadom na skutočnosť, že títo nedisponovali potrebnými zamestnancami, hmotnými prostriedkami a aktívami, že náklady na poskytnutie plnenia neboli zaznamenané v ich účtovníctve a totožnosť osôb, ktoré podpísali niektoré dokumenty ako dodávatelia, sa ukázala ako nejasná, pod dvojitou podmienkou, že táto skutočnosť predstavuje podvodné konanie a ak sa preukáže, že vzhľadom na objektívne skutočnosti predložené daňovými úradmi zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že uvedené plnenie zakladajúce právo na odpočet dane bolo súčasťou tohto podvodu, pričom prislúcha vnútroštátnemu súdu túto skutočnosť overiť.

5. Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ. Žalobca k uplatneniu nároku na odpočet DPH za november 2016 predložil faktúry vystavené spoločnosťou Horse Land s.r.o., aj faktúry vystavené pre českú spoločnosť ABERATO PARTNER s.r.o., dodacie listy, zmluvu „Sales contract“ zo dňa 02.09.2016, dokumenty označené „facélia vratičolistá“ a „bezlepkové cestoviny“, objednávky zo dňa 24.11.2016, 18.11.2016 a 28.11.2016, CMR doklady. Krajský súd uviedol, že správca dane oprávnene preveroval reálne dodanie tovaru, u dodávateľa žalobcu - spoločnosti HorseLand s.r.o., aj subdodávateľov Vallia s.r.o. a Dynamik Team s.r.o., a českého odberateľa ABERATO PARTNER s.r.o.

Správca dane napriek absencii komunikácie zo strany HorseLand s.r.o. preveroval aj kontrolné výkazy tejto spoločnosti za zdaňovacie obdobie november 2016 a zistil, že tovar nadobudla od spoločnosti Vallia s.r.o., ktorá takisto nekomunikovala so správcom dane. Z kontrolných výkazov

dodávateľov. 8. Krajský súd vyhodnotil ako neopodstatnené námietky žalobcu, že správca dane nezohľadnil výpovede svedkov Janečka a Kalmána, pretože tieto sa netýkali dodania tovaru v predmetnom zdaniteľnom období.

Správca dane o miestnom zisťovaní spísal zápisnicu, s ktorej obsahom sa žalobca oboznámil a mal možnosť sa k nej vyjadriť, preto právo žalobcu nebolo podľa správneho súdu porušené. 10. Okrem uvedeného, nebolo podľa krajského súdu preukázané, že v reťazci spoločností: Dynamik Team s.r.o. › Vallia s.r.o. › HorseLand s.r.o. › žalobca došlo k dodaniu vždy nového

dodávateľov. X.. A. I. mohol tieto skutočnosti uviesť žalobcovi, resp. členovi jeho predstavenstva N., keďže sú konateľmi spoločnosti DALIJA s.r.o. (odhliadnuc od toho, žeby tak mal urobiť na základe mandátnej zmluvy, na základe ktorej vykonával činnosť pre žalobcu). Žalobca ani z tohto pohľadu neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie oprávnenosti svojho nároku na nadmerný odpočet DPH.

13. Krajský súd uviedol, že dodanie tovaru subdodávateľmi žalobcu nie je vylúčené, je však potrebné poukázať na vyššie uvedené závery dokazovania spočívajúce aj v personálnom prepojení dodávateľa žalobcu (HorseLand s.r.o.) a českého odberateľa žalobcu (ABERATO PARTNER s.r.o.), pričom vstup tretieho článku medzi tieto spoločnosti - žalobcu - racionálne nevysvetlili z pohľadu ekonomickej výhody. Inými slovami, vznikajú dôvodné pochybnosti, prečo personálne prepojené spoločnosti nemohli obchodovať medzi sebou priamo a vyžadovali vo svojom obchodnom vzťahu ešte vstup tretieho subjektu (žalobcu).

Podľa krajského súdu správca dane správne vyžadoval predloženie ďalších dôkazov o reálnom dodaní tovaru, pretože faktúry, kúpna zmluva, objednávky, dodacie listy a CMR preukazujú len formálnu stránku obchodného vzťahu, nie aj jeho materiálnu časť (reálne dodanie nového tovaru). Z preložených faktúr vystavených spoločnosťou HorseLand s.r.o. vyplýva, že v zdaňovacom období november 2016 bol tovar facelia vratičolistá dodávaný žalobcovi vždy v tej istej sume 46.008,- € (9x) a bezlepkové cestoviny vždy v sume 55.944,- € (3x), čomu zodpovedá aj rovnaké množstvo tovaru. V kontexte ostatných skutkových zistení sa potom môže dotvárať obraz o účelovosti obchodovania s tým istým tovarom v rámci reťazca obchodných spoločností. Žalobca preto podľa správneho súdu neuniesol dôkazné bremeno o preukázaní svojho nároku na odpočet DPH, tak ako to vyžaduje § 49 ods. 1, ods. 2 a § 51 zákona o DPH. K tomuto záveru prispieva aj skutočnosť, že žalobca neprijal všetky opatrenia, ktoré bolo možné a dôvodné od neho požadovať, na zabezpečenie, aby jeho plnenie nebolo poznačené podvodom, čím riskoval stratu svojho práva na odpočet DPH.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

18. Sťažovateľ namietal, že má všetky doklady vedené a riadne zaúčtované vo svojom účtovníctve, k preprave tovaru boli vystavené CMR doklady, ktoré žalovaný jednotlivo nepreveroval, ani sa s nimi vo svojom rozhodnutí nevysporiadal. Sťažovateľ bol názoru, že tieto doklady obsahujú údaje, ktoré svedčia v jeho prospech. Poukázal na to, že nákladný list je, pokiaľ sa nepreukáže opak, vierohodný doklad. Sťažovateľ uviedol, že krajský súd dostatočne nezohľadnil dôkaznú silu CMR dokumentu, ani námietku, že spoločnosti Cargofleet a SUN GROUP ŠPED s.r.o, ktoré na ústnom pojednávaní tvrdili, že prepravu vykonávali ako špeditéri.

20. Sťažovateľ namietal, že zamietnutie návrhov na doplnenie dokazovania (kontrolné výkazy a výpoveď svedka S.) zo strany správcu dane neboli dostatočne vysvetlené. Uviedol, že mu tým správca dane uprel možnosť realizovať jeho procesné práva.

22. Sťažovateľ záverom namietal, že sa krajský súd nedostatočne vysporiadal s jeho žalobnou námietkou ohľadom preverenia si obchodného partnera a jeho opatrnosti v rámci obchodných vzťahov. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/ 11 Mahagében kft. a Pétér Dávid, že ak daňový subjekt nevedel alebo nemohol vedieť, že dotknuté plnenie bolo súčasťou podvodu spáchaného dodávateľom alebo iným subjektom dodávateľského reťazca. Sťažovateľ je presvedčený, že na predmetnú vec je možné aplikovať rozsudky Súdneho dvora EÚ C-354/03 Optigen a C-339/04 Kittel, ktoré umožňujú platiteľom, ktorí sa bez vlastnej viny stanú súčasťou daňového podvodného reťazca, aby neboli nútení niesť následky protiprávneho konania iných subjektov. Sťažovateľ uviedol, že argumentácia žalovaného vo vzťahu k jeho vedomosti o zúčastňovaní sa na karuselovom obchode nebola dostatočne odôvodnená, rovnako sa žalovaný nevyrovnal s otázkou, ktorý zo subjektov v reťazci porušil neutralitu DPH. Sťažovateľ má za to, že je úlohou správcu dane, aby podľa

Spoločnosti, ktoré mali sťažovateľovi zabezpečiť prepravu (SUN GROUP ŠPED s.r.o. a Cargofleet s.r.o.), sa na preprave tovaru nezúčastnili, k nakládke a vykládke tovaru sa nevedeli vyjadriť. Z dokazovania správcu dane vyplynulo,

vyhotovovanie faktúr, ktoré nezodpovedali skutočnej podnikateľskej činnosti, ale potvrdzovali umelý charakter činnosti zúčastnených spoločností. Doklady predložené jednotlivými účastníkmi predmetného obchodu zastierali skutočný stav stavom formálno-právnym a navodzovali dojem legálne deklarovaných obchodných transakcií. Žalovaný je toho názoru, že sťažovateľ sa svojou kúpou a predajom zúčastnil na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, a to aj napriek tomu, že dotknuté plnenia spĺňali objektívne kritériá, na ktorých sú založené pojmy dodávka tovaru a hospodárska činnosť a že jeho vedomosť o tejto skutočnosti bola správcom dane preukázaná.

III. Konanie na kasačnom súde

zákonov). Prejedávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

26. Z obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu kasačný súd zistil skutkový stav, z ktorého vyplýva, že dňa 15.11.2018 vydal správca dane prvostupňové rozhodnutie, ktorým určil sťažovateľovi rozdiel nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie november 2016 v sume 96.984 eura, nepriznal mu nadmerný odpočet v sume 9.524,89 eura a vyrubil mu daň v sume 87.459,11 eura.

Správca dane bol toho názoru, že sťažovateľ mohol vedieť o prepojenosti osôb oprávnených konať za HorseLand s.r.o. J., ktorá bola oprávnená disponovať finančnými prostriedkami na bankovom účte spoločnosti EURO FAKTORING s.r.o., ktorej konateľom bol László Kriszt a tento bol aj konateľom českého odberateľa sťažovateľa ABERATO PARTNER s.r.o.

s potravinami. Správca dane poukázal aj na personálnu prepojenosť v osobe X.. A. I., ktorý konal za sťažovateľa v obchodných vzťahoch so spoločnosťou HorseLand s.r.o. a ABERATO PARTNER s.r.o., a zároveň je s členom predstavenstva sťažovateľa spojený v spoločnosti DALIJA s.r.o.

na podvode. Správca dane konštatoval, že sťažovateľ bol súčasťou umelo vytvoreného reťazca spoločností, ktoré deklarovali obchod s tovarom (tým istým tovarom), ktorý niesol znaky karuselového obchodu; tovar v tom istom množstve a druhu koloval zo Slovenska do Českej republiky a naspäť na Slovensko.

predloženie faktúr ešte nezakladá právo na uplatnenie nadmerného odpočtu DPH. 27. Žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Podľa názoru žalovaného sťažovateľ nepreukázal splnenie zákonom požadovaných podmienok na uplatnenie nároku na odpočet DPH uvedených v § 49 a § 51 zákona o DPH.

dokladoch. Podľa žalovaného z dokazovania vyplynulo, že sťažovateľ bol zapojený do reťazca spoločností, ktoré deklarovali obchod s tovarom, avšak nebolo preukázané, že jednotlivé dodávky predstavovali vždy nové dodávky tovaru a že predmetom obchodovania nebol vždy ten istý tovar. Žalovaný bol toho názoru, že doklady predložené sťažovateľom nemali takú výpovednú hodnotu, aby ich bolo možné jednoznačne použiť ako dôkaz o reálnom uskutočnení zdaniteľných obchodov a že boli uskutočnené osobou uvedenou na faktúrach.

28. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené, alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy sa môže, za podmienok ustanovených týmto zákonom, domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 SSP).

30. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

dane. 32. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

34. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 35.

36. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. 40. Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

42. Kasačná sťažnosť bola odôvodnená podľa § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ SSP. Kasačný súd konštatuje, že v texte kasačnej sťažnosti sa jednotlivé dôvody sťažnosti značne prelínajú. Sťažovateľ všetky uvedené tri kasačné dôvody namietal vo vzťahu k: (i) názoru správneho súdu, že sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno o tom, že splnil podmienky na odpočet DPH, resp. na oslobodenie od dane pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu (ii) posúdeniu žalobných námietok ohľadom nezohľadnenia vybraných dôkazov správcom dane (iii) porušeniu práv pri miestnom zisťovaní (iv) vypriadaniu sa so žalobnom námietkou ohľadom preverenia si obchodného partnera a opatrnosti v rámci obchodných vzťahov.

. .dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil, preto je jeho povinnosťou preukázať, že si nárok uplatňuje dôvodne a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený.

. .“ 45. Judikatúra Najvyššieho súdu zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia je rozsiahla a prešla istým vývojom, no v posledných rokoch sa jasne ustálila vo vyššie uvedených intenciách, teda že nepostačuje predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného obchodu a vyzve daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov. Kasačný súd príkladmo poukazuje na rozhodnutia vo veciach sp.zn. 3Sžfk/40/2017, 4Sžfk/38/2017, 1Sžfk/ 1/2017, 1Sžf/82/2016, ako aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 705/2017. 46. Účelom daňového konania je zistenie, či daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiskálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej

47. Kasačný súd uvádza, že odpočítanie dane nenastáva „ex lege“, ale je právom platiteľa dane, ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou preukázania zákonných podmienok na jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nemusí byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu (m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžf/26/2014).

49. Napriek tomu, že zistenia správcu dane smerovali aj k účasti sťažovateľa na podvodnom konaní spočívajúcom v uplatnení si odpočítania dane z fiktívnych a nezdanených plnení od dodávateľa, správca dane postavil svoje závery o nesplnení zákonných podmienok pre priznanie odpočítania dane z deklarovaných obchodov na neunesení dôkazného bremena zo strany sťažovateľa. Krajský súd vyhodnotil tento záver ako správny a kasačný súd môže s ním len súhlasiť, pretože skutočné dodanie tovarov deklarovaným dodávateľom ani zahraničnému odberateľovi naozaj nebolo preukázané.

množstve a druhu koloval zo Slovenska do Českej republiky a naspäť na Slovensko. 51. Ďalej v tejto súvislosti kasačný súd poznamenáva, že aj keby žalovaný uznal, že označení dodávatelia naozaj tovar sťažovateľovi dodali, závery o podvodnom charaktere týchto obchodov by práve v zmysle judikatúry vnesenej samotným sťažovateľom postačovali na nepriznanie práva na odpočítanie dane z dôvodu účasti na daňovom podvode. Zo zistení, ako v rozhodnutiach popísaná spleť spriaznených firiem vykazovala vzájomné obchody s tovarom (facélia vračitolistá a bezlepkové cestoviny), avšak nebolo preukázané, že jednotlivé dodávky predstavovali vždy nové dodávky tovaru a že predmetom obchodovania nebol vždy ten istý tovar. Ako poukázal krajský súd uvádza, že je nepravdepodobné, aby sťažovateľ a X.. A. I., ktorý mal zastupovať sťažovateľa v obchodných vzťahoch s jeho dodávateľom aj odberateľom, si musel byť alebo mal byť vedomý o prepojeniach v reťazci spoločností Dynamik Team s.r.o. › Vallia s.r.o. › HorseLand s.r.o. › sťažovateľ › ABERATO PARTNER s.r.o. › Speed-Line

53. Na základe vyššie uvedeného vo vzťahu k nevykonaniu navrhovaných dôkazov, týkajúcich sa dodania iných tovarov od iných dodávateľov v iných zdaňovacích obdobiach - kasačný súd uvádza, že krajský súd správne usúdil, že tieto neboli pre predmetnú vec

pozíciu. V tomto kontexte naviac kasačný súd poukazuje na závery správneho súdu uvedené v rozsudku, ako aj závery žalovaného a správcu dane uvedené v napadnutom a prvostupňovom rozhodnutí, v zmysle ktorých deklarované obchody niesli aj znaky podvodných transakcií.

Z obsahu vyššie uvedenej zápisnice o miestnom zisťovaní a súčasne s prihliadnutím na ust. § 39 ods. 1 Daňového poriadku je pre kasačný súd zrejmé, že konateľ spoločnosti SUN GROUP ŠPED s.r.o a splnomocnený zástupca spoločnosti Cargofleet odpovedali na otázky zamerané na preverenie skutočností týkajúcich sa zdaniteľných obchodov, ktorých hodnovernosť správca dane spochybnil. Tento postup potom prestúpil medze naznačené zákonodarcom v jednotlivých ustanoveniach § 38 Daňového poriadku, nakoľko pojem „potrebné vysvetlenie“ je nutné vykladať najmä v medziach uvedených v spomenutých ustanoveniach § 38 Daňového poriadku (postup správcu dane pri vykonávaní miestneho zisťovania sa má sústrediť najmä na zisťovanie informácií ako je organizačný chod daňového subjektu alebo inej osoby, u ktorej sa vykonáva miestne zisťovanie, vykonať obhliadku, vyhotoviť kópie dokladov, zapožičať hmotné veci, vykonať fotodokumentáciu, atď.). Podľa § 39 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt alebo iná osoba je povinná poskytnúť zamestnancovi správcu dane, ktorý vykonáva miestne zisťovanie, pomoc a súčinnosť potrebnú na účinné vykonanie miestneho zisťovania, najmä

daňového subjektu, pričom na skutočnosti, ktoré naopak mohli uskutočnenie zdaniteľných obchodov potvrdiť, sa nebude pýtať. 55. Uvedená námietka sťažovateľa bola síce dôvodná, ale v predmetnej veci teda nebola spôsobilá s poukazom na výsledky dokazovania zvrátiť záver daňových orgánov (za pozornosť stojí, že preskúmavané rozhodnutia nestoja iba na závere o spochybnení predložených dôkazov, ale žalovaný i krajský súd dospel priamo k odôvodneným záverom o tom, že deklarované obchody niesli znaky podvodných transakcií).

Pri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné zásady správy daní. Naopak, daňový subjekt je v pozícii subjektu, ktorý je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Touto skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí, že dodanie tovaru bolo realizované konkrétnymi dodávateľmi, zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu; pri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením.

Skutočnosť, že sťažovateľ sa s právnym názorom súdov nestotožňuje, nemôže sama o sebe viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti tohto názoru (II. ÚS 134/09, I. ÚS 417/08, III. ÚS 465/2016).

59. Kasačný súd poukazuje na to, že na základe vykonaného rozsiahleho dokazovania správca dane zistil skutkový stav správne. Kasačný súd po vyhodnotení súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, dospel k rovnakému záveru ako krajský súd, a to, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový stav, ktorý aj samotný krajský súd uviedol vo svojom rozhodnutí, dôkazy, ktoré nadobudol správca dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania aj riadne vyhodnotil a vysporiadal sa dôkladne aj so všetkými námietkami sťažovateľa.

61. Podľa ust. § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 62. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.