2Sžfk/29/2018

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a členiek senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a JUDr. Zuzany Mališovej, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Podtatranská hydina a.s., so sídlom Slavkovská cesta 54, 060 01 Kežmarok, IČO: 31651682, právne zastúpený: Advokátska kancelária Juristi s.r.o., so sídlom Krivá 3, 040 01 Košice IČO: 51941244, konajúca prostredníctvom JUDr. Pavol Gombos, advokát a konateľ, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100601059/2017 zo dňa 11.04.2017, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/95/2017-75 zo dňa 8. decembra 2017, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

2. V odôvodnení rozsudku krajský súd nevyhovel námietkam žalobcu o prekročení zákonom ustanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, poukazujúc na jej prerušenie kvôli medzinárodnej výmene informácií (ďalej aj „MVI“), ktorú považoval za objektívnu skutočnosť a nevidel v tomto smere porušenie práv žalobcu. Žalobné námietky týkajúce sa nezákonnosti konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozhodnutiu - konkrétne nezákonnosti daňovej kontroly pre prekročenie zákonom ustanovenej maximálnej dĺžky uvedenej v citovanom § 46 ods. 10 Daňového poriadku boli založené na tom, že žalobca tvrdil, že v zmysle § 61 ods. 1, písm. b/ Daňového poriadku mohol príslušný orgán verejnej správy prerušiť daňovú kontrolu maximálne na dobu troch mesiacov, nakoľko v zmysle Nariadenia Rady EÚ č. 904/ 2010 je lehota na poskytnutie informácií požadovanej na základe tohto nariadenia určená v trvaní troch mesiacov.

budúcej dane. Na strane druhej, pokiaľ je daňová kontrola zákonná, to znamená, že začala spôsobom stanoveným Daňovým poriadkom, vykonával ju vecne a miestne príslušný správny orgán, prípadne jej konanie neprekračuje zákonom ustanovenú lehotu, resp. ak bola ukončená, neprekročila zákonom definovanú dobu, existuje zákonný podklad na vydanie predbežného

vyrubená. 4. Správny súd ďalej argumentoval, že žalobné námietky porušenia princípu proporcionality neboli nijakým spôsobom konkretizované. Súd nemôže vykonať prieskum zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu zo všeobecne uplatnených dôvodov, pretože tieto takýto prieskum neumožňujú.

obsahuje. Podkladom rozhodnutia bol obsah protokolu z daňovej kontroly, ktorý bol žalobcovi doručený s výzvou na vyjadrenie, z ktorého vyplýva, že podľa zistení daňovej kontroly si žalobca neoprávnene uplatnil odpočet dane z pridanej hodnoty.

Krajský súd ustálil, že žalovanému (odvolaciemu orgánu) nemožno nič vytknúť, keď v odôvodnení rozhodnutia opíše dôvody prvostupňového rozhodnutia a uvedie, že sa s týmito dôvodmi plne stotožňuje. 6.

7. Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd v súhrne dospel k záveru, že ani jeden žalobný bod uplatnený v žalobe, nebol preukázaný, resp. nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, a preto žalobu s odkazom na § 190 SSP zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že právo na ich náhradu žalobcovi nepriznal (§ 167 SSP).

8. Proti právoplatnému rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“) riadne a včas kasačnú sťažnosť (doručenie rozsudku krajského súdu: 12.01.2018, podanie kasačnej sťažnosti na poštovú prepravu: 12.02.2018), ktorú odôvodnil podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 9. Sťažovateľ argumentoval, že Daňový poriadok jednoznačne ustanovil maximálnu dĺžku daňovej kontroly na jeden rok. Navyše, bol toho názoru, že aj keď výslovne maximálna dĺžka na prerušenie daňovej kontroly stanovená nie je, nemôže toto stanovenie ostať na svojvôli správnych orgánov. Rovnako tak odkázal na trojmesačnú lehotu v zmysle čl. 10 Nariadenia Rady EÚ č. 904/2010. V prípade napadnutého rozhodnutia však došlo k celkovému trvaniu daňovej kontroly v rozsahu 967 dní, čo je v hrubom nepomere s ustanovenými lehotami a zmyslom ich zakotvenia. Práve porušenie lehôt na vykonanie daňovej kontroly vyhodnotil sťažovateľ ako porušenie princípu proporcionality zakladajúceho následne nezákonnosť rozhodnutia orgánov verejnej správy o napadnutom predbežnom opatrení. Argumentoval tým, že krajský súd pochybil, keď v bode 25. odôvodnenia rozsudku uviedol, že porušenie princípu proporcionality v správnej žalobe žiadnym spôsobom nekonkretizoval. 10. Sťažovateľ ďalej namietal, že v podanej žalobe neuviedol, že by k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania malo dôjsť tým spôsobom, že by prvostupňové rozhodnutie vydal druhostupňový orgán (alebo naopak), ale v tom zmysle, že postup prvostupňových orgánov koordinuje žalovaný, pričom mal na mysli riadenie činnosti a zabezpečenie postupov smerujúcich k výsledkom daňovej kontroly. 11. Nezákonnosť rozhodnutia videl v tom, že žalovaný ani správny súd sa nezaoberali samotným konaním dorubenia rozdielu dane, ale len konaním o uložení predbežného opatrenia. V danom prípade sa podľa názoru sťažovateľa musí žalovaný aj správny súd s takýmito námietkami zaoberať, nakoľko v prípade, že „samotné konanie o vykonaní daňovej kontroly (a následné vyrubovacie konanie) je zaťažené vadou nezákonnosti, nie je možné vydať na podklade takéhoto konania zákonné rozhodnutie o uložení predbežného opatrenia“. 12. Vychádzajúc primárne z vyššie uvedenej argumentácie, sťažovateľ v závere kasačnej sťažnosti navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a aby mu vec vrátil na ďalšie konanie. 13. Žalovaný vo vyjadrení k podanej kasačnej sťažnosti zotrval na argumentácii svojho rozhodnutia, vyjadrenia k žalobe a plne sa stotožnil s právnym posúdením veci krajským súdom.

14. Prejednávaná vec bola dňa 14.05.2018 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodovanie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom (technickými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky) pridelená na rozhodnutie senátu 2S - sp. zn.: 2Sžfk/29/2018. S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom (technickými prostriedkami schválenými Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky) pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. 15. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že uznesením sp. zn. 2Sžfk/29/2018 zo dňa 08.07.2020 bolo konanie prerušené až do rozhodnutia Súdneho dvora EÚ o prejudiciálnych otázkach predložených v konaní vedenom pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp.zn. 5Sžfk/34/2018. Tunajší súd dňa 09.02.2022 vydal uznesenie sp, zn. 2Sžfk/29/2018, ktorým nariadil pokračovanie tomto v konaní. 16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP. 17. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/95/2017-75 zo dňa 08.12.2017 o žalobe sťažovateľa, ktorou sa tento domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 100601059/2017 zo dňa 11.04.2017 potvrdzujúceho prvostupňové rozhodnutie správcu dane o uložení predbežného opatrenia nenakladať s nehnuteľným majetkom v jeho vlastníctve.

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

19. Podľa § 50 ods. 1 Daňového poriadku, správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami v rozsahu nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby a) zložil peňažnú sumu na účet správcu dane, b) nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí. 20. Podľa § 46 ods. 10 prvá a druhá veta Daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. 21. Podľa § 61 ods. 1 písm. b/ Daňového poriadku, správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúce na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 22. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú. 23. Podľa článku 10 Nariadenia Rady č. 904/2010, žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac.

26. Podľa bodu 25 Nariadenia Rady č. 904/2010, lehoty ustanovené v tomto nariadení na poskytovanie informácií sa majú chápať ako maximálne lehoty, ktoré sa nemajú prekračovať, pričom zásada je taká, že na to, aby bola spolupráca efektívna, by sa informácie, ktoré má už žiadaný členský štát k dispozícii, mali poskytnúť bez ďalšieho odkladu.

opatrení. 28. Z ustanovenia § 50 ods. 1 Daňového poriadku je možné vyvodiť, že rozhodnutie o predbežnom opatrení môže byť vydané (i) počas daňovej kontroly, (ii) počas určovania dane podľa pomôcok, (iii) pri miestnom zisťovaní - a to na zabezpečenie ich účelu - alebo (iv) ak je dôvodná obava, že nesplatená daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo v že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Predbežné opatrenie je teda inštitút, ktorý sa pri správe daní využíva na zabezpečenie účelu niektorých činností správcu dane (položky (i) až (iii)) alebo ako záruka úspešnosti prípadného daňového exekučného konania, t.j. na zabezpečenie úhrady dane (položka (iv)). 29. Účelom vydania predbežného opatrenia správcom dane (a následne potvrdeného žalovaným) v súdenej veci bolo pritom práve to, aby bola zabezpečená vymožiteľnosť dane v

odôvodnenia rozsudku krajského súdu (osobitne z bodu 23. a bodu 24. rozsudku krajského súdu) je zrejmé, že tento otázku trvania daňovej kontroly sťažovateľa detailne skúmal a dospel k záveru, že táto bola realizovaná v zákonom predpísanom časovom trvaní.

31. Naviac, kasačný súd má vedomosť o rozhodnutí tunajšieho súdu vo veci sp. zn. 1Sžfk/ 1/2020 zo dňa 27.05.2022 týkajúceho sa zdaňovacieho obdobia október 2013, ktorým bola vyhodnotená otázka celkového trvania rozhodnej daňovej kontroly sťažovateľa tak, že zákonná lehota daňovej kontroly bola dodržaná (v zmysle § 46 ods. 10 v spojení s § 61 ods. 1 Daňového poriadku), keď táto lehota plynula od 21.01.2014 do 07.11.2014, kedy bola daňová kontrola prerušená a následne zákonná lehota na uskutočnenie daňovej kontroly začala opätovne plynúť od 08.07.2016 do ukončenia daňovej kontroly dňa 14.09.2016. Z uvedeného vyplýva, že posúdenie tejto otázky krajským súdom konajúcim v súdenej veci bolo správne.

33. Vychádzajúc z kasačných námietok, sa najvyšší správny súd oboznámil aj s argumentáciou sťažovateľa týkajúcou sa údajného porušenia princípu proporcionality. Ide o námietku, ktorú sťažovateľ (v postavení žalobcu) uplatnil už aj pred krajským súdom (str. 16 správnej žaloby) a s ktorou sa krajský súd vysporiadal tak, že táto nebola v žalobe dostatočne špecifikovaná (bod 25. rozsudku krajského súdu). V kasačnej sťažnosti sťažovateľ namieta, že tento postup krajského súdu bol nesprávny, pretože sťažovateľ „vidí porušenie princípu proporcionality predovšetkým vo vyššie uvedených porušeniach dodržania lehôt, čo žalobca konkrétne tvrdil aj v žalobe“.

boli priznané. Má za to, že orgány verejnej správy mali v tomto prípade poskytnúť žalobcovi reálnu možnosť uplatniť svoje práva a splniť svoju dôkaznú povinnosť a nie neprimerane ho zaťažiť. Konštatuje, že „súčasťou zámeru zaťažiť žalobcu je požadovanie dôkazov a informácií na preukázanie skutočností bez reálnej výpovednej hodnoty“.

37. Bez ohľadu na to, že v žalobe neargumentoval sťažovateľ princípom proporcionality cez prizmu údajného prekročenia zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly (ako to uvádza v texte kasačnej sťažnosti), aj keby tomu tak bolo, potom je potrebné uviesť, že s touto otázkou sa krajský súd v napadnutom rozsudku dostatočne vysporiadal.

Práve takto vymedzený zákonný limit predbežného opatrenia (nevyhnutne potrebný rozsah)totiž predstavuje ochranu dotknutej osoby pred takým zásahom do jej majetkovej sféry (v podobe predbežného opatrenia), ktorý by bol neprimeraný (disproporčný) k účelu, ktorý sa predbežným opatrením

39. Prihliadajúc na zistenia kasačného súdu týkajúce sa námietky sťažovateľa smerujúce k údajnému porušeniu princípu proporcionality orgánmi verejnej správy, resp. k tomu, že krajský súd sa s touto námietkou sťažovateľa (ako žalobcu) nevysporiadal, dospel kasačný súd k záveru, že aj táto námietka sťažovateľa je nedôvodná.

Ak sťažovateľ tvrdil, že mal podozrenie o akejsi (pozn. kasačného súdu: zrejme mimozákonnej) koordinácii žalovaného a správcu dane, tieto námietky vo vzťahu k rozhodnutiu o predbežnom opatrení nekonkretizoval do takej miery, že by mohli byť predmetom meritórneho prieskumu. Naopak, v súdenej veci sa tieto námietky javia byť priamo negované rozhodovacou praxou žalovaného a správcu dane. Ako je uvedené vyššie v tomto bode odôvodnenia, je totiž zrejmé, že prvé rozhodnutie správcu dane o nariadení predbežného opatrenia (vydané dňa 08.08.2016) bolo rozhodnutím žalovaného zo dňa 11.11.2016 zrušené. Žalovaný teda v prvom rozhodnutí správcu dane identifikoval nezákonnosť, a preto ho zrušil. Krajskému súdu ani kasačnému súdu neprislúcha skúmať iné rozhodnutia vydané vo vzťahu k sťažovateľovi (resp. proces ich vydávania), keď tento súdny prieskum je viazaný výlučne na rozhodnutia orgánov verejnej správy o predbežnom opatrení tak, ako sú tieto vymedzené v žalobe vo veci samej. Z uvedených dôvodov aj túto námietku sťažovateľa vyhodnotil kasačný súd - v zhode s krajským súdom - ako nedôvodnú.

42. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že námietky obsiahnuté v kasačnej sťažnosti sú nedôvodné a neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť a zákonnosť rozsudku krajského súdu. Z uvedeného dôvodu najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

44. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP a § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.