2Sžfk/30/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): VENAS, a.s., so sídlom Sekčovská 54, IČO: 36206270, právne zast. JUDr. Ivo Babjak, advokát so sídlom Sovietskych hrdinov 200/33, 089 01 Svidník, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100924424/2017 zo dňa 17.05.2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4S/9/2019 zo dňa 03.12.2019, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4S/9/2019 zo dňa 03.12.2019 zrušujea vec vracia krajskému súdu na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh a výsledky administratívneho konania

za dodanie tovaru - sójového, repkového a slnečnicového oleja, repky olejnej, sójového šrotu a zároveň spochybnil splnenie podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru odberateľom v Maďarsku, Česku a Poľsku. 2. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100924424/2017 zo dňa 17.05.2017 prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu potvrdil. 3. Žalovaný rozhodnutie odôvodnil tým, že správca dane v priebehu výkonu daňovej kontroly zistil, že potrebuje získať informácie prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií (ďalej aj len ako „MVI“), keďže dodávateľom aj odberateľom žalobcu boli zahraničné spoločnosti. V zmysle § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku bol oprávnený daňovú kontrolu prerušiť, čo vykonal rozhodnutím č. 9801401/5/769628/2014 zo dňa 27.02.2014. Daňovú kontrolu prerušil od 03.03.2014, čo uviedol v predmetnom rozhodnutí. Námietky žalobcu, že vydané rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly je nezákonné a nemá za následok neplynutie lehôt, označil žalovaný sa nedôvodné. Žalovaný uviedol, že prerušenie daňovej kontroly bolo vykonané v súlade so zákonom, bolo účelné a podmienky pre prerušenie daňovej kontroly boli splnené. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane počas výkonu daňovej kontroly spísal so žalobcom zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 9801401/5/384567/2014/Bér zo dňa 30.01.2014, ktorej predmetom bolo vyjadrenie sa daňového subjektu ku skutočnostiam vyplývajúcim z daňovej kontroly. Dňa 12.10.2016 bolo žalobcovi doručené oznámenie správcu dane o výsledkoch zistení z predmetnej daňovej kontroly zo dňa 07.10.2016, v ktorom správca dane oboznámil žalobcu so zistenými skutočnosťami z daňovej kontroly. Toto oznámenie bolo žalobcovi doručené práve preto, aby sa mal možnosť vyjadriť k zisteniam správcu dane. Žalovaný uviedol, že na základe uvedeného oznámenia mal žalobca vedomosť o zisteniach správcu dane (hoci nebol osobitne vyzvaný na vyjadrenie k zisteniam uvedeným v predmetnom oznámení), nekontaktoval z vlastnej iniciatívy správcu dane, aby mu predložil ďalšie dôkazy, doklady a vyjadrenia. Žalobca sa vyjadril na základe výzvy správcu dane k protokolu z daňovej kontroly. Správca dane následne spísal so žalobcom zápisnicu o ústnom pojednávaní, ktorej predmetom bolo prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených daňovým subjektom k protokolu z daňovej kontroly. Vzhľadom na uvedené, žalovaný uviedol, že nedošlo k porušeniu práv žalobcu v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku tak, ako to namietal žalobca. Žalovaný napokon uviedol, že odvolanie žalobcu neobsahovalo žiadne konkrétne námietky, ktoré by sa týkali skutočností zistených správcom dane pri preverovaní opodstatnenosti uplatneného oslobodenia od dane a dospel k záveru, že deklarované zdaniteľné obchody neboli reálne uskutočnené tak, ako bolo uvedené na preverovaných faktúrach.

4. Proti rozhodnutiu žalovaného č. 100924424/2017 zo dňa 17.05.2017 podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia na Krajskom súde v Prešove (ďalej len „krajský súd“) a navrhol, aby krajský súd rozhodnutie žalovaného č. 100918890/2019 zo dňa 18.04.2019 a súčasne aj rozhodnutie správcu dane č. 100100746/2017 zo dňa 17.01.2017 zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. 5. Žalobca namietal, že žalovaný riadnym spôsobom nepreskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie správcu dane a napriek tomu, že žalobca nedostatky rozhodnutia nenamietal, mal zistiť, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje podstatné náležitosti rozhodnutia v zmysle § 63 ods. 5 daňového poriadku. Žalobca mal za to, že v zmysle doterajšej judikatúry (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len ako „NSSR“) sp. zn. 5Sžf/69/2011 zo dňa 30.04.2012, je prípustné uplatniť v správnej žalobe aj námietky, ktoré neboli vznesené v odvolacom konaní. Žalobca uviedol, že rozhodnutie správcu dane neobsahovalo vysporiadanie

získaný. 6. Žaloba ďalej namietal, že protokol č. 104260939/2016 zo dňa 09.11.2016 je vyhotovený v rozpore s § 47 písm. h) daňového poriadku, pretože obsahuje pochybnosti správcu dane a neobsahuje vyhodnotenie dôkazov predložených žalobcom v priebehu daňovej kontroly, ani to aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Žalobca uviedol, že správca dane priorizoval informácie získané z MVI pred dôkazmi predloženými žalobcom, pričom ani z jednej odpovede na MVI jednoznačne nevyplýva, že by bolo dodanie tovaru zahraničnému odberateľovi vylúčené. Žalobca poukázal na uznesenie ÚSSR sp. zn. IV. ÚS 116/2013 zo dňa 28.02.2013 a rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor EÚ“) vo veci C-184/05 Twoh International BV zo dňa 27.09.2007 a mal za to, že informácie získané v rámci MVI nemožno použiť ako dôkaz v daňovom konaní. Žalobca namietal nezákonnosť napadnutých rozhodnutí, keď správca dane nevykonal dokazovanie o informáciách získaných v rámci MVI, ale považoval ich priamo za dôkaz a svoje závery oprel výlučne o tieto

V prípade neuznania odpočítania dane z faktúr od spoločnosti PRVÁ DISTRIBUČNÁ SK, s.r.o. žalobca namietal, že zahraniční dodávatelia potvrdili intrakomunitárne dodania pre túto spoločnosť, avšak správca dane tvrdí, že žalobca v plnej miere nekomunikoval so správcom dane, neprekladal mu dostatočné dôkazy, čo žalobca poprel.

10. Dňa 03.12.2019 krajský súd vyhlásil rozsudok sp. zn. 4S/9/2019 (ďalej aj len ako „napadnutý rozsudok“), ktorým vo výroku I. zamietol žalobu a vo výroku II. nepriznal účastníkom nárok na náhradu trov konania.

orgánu verejnej správy, čo neurobil, - bol toho názoru, že daňová kontrola u žalobcu nepresiahla zákonom maximálne vymedzenú dĺžku trvania daňovej kontroly v rozsahu jedného roka, keď dobu prerušenia nie je možné zarátať do doby jej trvania. Pokiaľ ide o lehotu na poskytnutie informácií v dĺžke 3 mesiacov, jedná sa o lehotu určenú pre cudzozemský daňový orgán, ktorej nesplnenie nemožno ako procesnú vadu pripísať žalovanému, - v súvislosti s rozložením dôkazného bremena medzi daňovníka a správcu dane krajský súd poukázal na judikatúru NSSR (rozsudok NSSR sp. zn. 6Sžfk/30/2017 zo dňa 31.01.2018) a uviedol, že dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte (žalobcovi), aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval, - konštatoval, že musí byť preukázané, že k uskutočneniu obchodov podľa predložených faktúr reálne došlo tak, ako je to uvedené na predlžených dokladoch.

podrobným zdôvodnením. Uviedol, že z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj judikatúry ÚSSR nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď. Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa

III. Konanie na kasačnom súde

13. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti zopakoval žalobné dôvody uvedené v správnej žalobe a v rámci vymedzených sťažnostných dôvodov uviedol najmä tieto sťažnostné body: - krajský súd sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami sťažovateľa, ktoré uviedol v správnej žalobe a nezaujal k nim žiadny právny názor.

aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Krajský súd sa taktiež nevysporiadal s tvrdením sťažovateľa, že správca dane môže prerušiť daňovú kontrolu najskôr od toho dňa, kedy príslušný orgán zašle žiadosť MVI, ani s námietkou sťažovateľa, týkajúcou sa nezákonnosti

Sťažovateľ tu poukázal na uznesenie ÚSSR sp. zn. IV. ÚS 115/03 zo dňa 03.07.2003 a rozhodnutia NSSR sp. zn. 4Sžf/68/2012, sp. zn. 8Sžo/25/2011, sp. zn. 8Sžp/54/2011, sp. zn. 8Sžp/1/2012 a sp. zn. 8Sžf/10/2012,

štátu. V tejto súvislosti sťažovateľ uviedol, že rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly správca dane vydal dňa 27.02.2014, teda za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý v § 248 písm. a) vylučoval zo súdneho prieskumu rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa vedenia konania.

preskúmavaní rozhodnutia vo veci samej, - bolo povinnosťou krajského súdu pri rozhodovaní o zákonnosti rozhodnutia žalovaného v prvom rade preskúmať opakovane sťažovateľom namietanú nezákonnosť rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly.

- krajský súd nesprávne argumentoval rozsudkom NSSR sp. zn. 6Sžfk/30/2017 zo dňa 31.01.2018, keď v citovanom rozsudku najvyšší súd riešil problematiku obchodovania s tovarom, ktorého skutočná existencia sa pri daňovej kontrole nepreukázala.

nedôvodnú

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 01.08.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

16. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

18. Správca dane rozhodnutím č. 100100746/2017 zo dňa 17.01.2017 určil sťažovateľovi rozdiel v sume nadmerného odpočtu vo výške 428.150,50 eur za zdaňovacie obdobie február 2013. Na základe odvolania sťažovateľa žalovaný rozhodnutím č. 100924424/2017 zo dňa 17.05.2017 rozhodnutie správcu dane potvrdil.

20. Sťažovateľ prieskum napadnutého rozsudku krajského súdu vymedzil v prvom rade podľa sťažnostného dôvodu porušenia práva na spravodlivý proces [§440 ods. 1 písm. f) SSP], keď uviedol, že krajský súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nedostatočne vysporiadal so všetkými podstatnými a právne významnými skutočnosťami a námietkami sťažovateľa. Sťažovateľ mal za to, že v napadnutom rozsudku absentuje vlastné vysporiadanie sa s podstatnými žalobnými námietkami a argumentáciou žaloby, ako aj vlastné právne posúdenie

Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

rozsudok

krajského súdu neobsahuje posúdenie žalobnej námietky o rozpore prvostupňového rozhodnutia s § 63 ods. 5 daňového poriadku, neobsahuje vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami sťažovateľa o tom, že rozhodnutie správcu dane o prerušení konania je nezákonné a neobsahuje vyjadrenie k námietkam sťažovateľa, že zápisnica z výsluchu svedkyne C. C. z trestného konania je nezákonne získaný dôkaz. Sťažovateľ taktiež namietal argumentáciu krajského súdu rozsudkom NSSR sp. zn. 6Sžfk/30/2017 zo dňa 31.08.2018, keď mal za to, že skutkový stav v daných veciach je rozdielny a tento rozsudok nie je aplikovateľný na predmetné konanie.

za dostatočný. K námietke týkajúcej sa nezákonnosti rozhodnutia správcu dane o prerušení daňového konania a tým pádom nezákonnom prerušení daňového konania krajský súd bez bližšieho vlastného právneho posúdenia len poukázal na uznesenie ÚSSR sp. zn. III. ÚS 726/ 2016 zo dňa 25.10.2016 a konštatoval, že ak mal sťažovateľ za to, že zo strany správcu dane nebol zachovaný postup pri MVI, mal sa domáhať ochrany svojich práv v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Krajský súd neposkytol odpoveď na otázku posúdenia zákonnosti rozhodnutia správcu dane o prerušení konania, dokonca sa touto námietkou sťažovateľa vôbec nezaoberal. Rovnako krajský súd nezaujal žiadny postoj k žalobnej námietke týkajúcej sa nezákonne získaného dôkazu - zápisnice o výsluchu svedkyne C. C., ktorá vypovedala ako svedok v trestnom konaní.

musí vlastná argumentácia krajského súdu vo vzťahu k argumentácii účastníkov obsahovať jasné odpovede na otázky, ktoré sú predmetom sporu. 25. Kasačný súd má za to, že odôvodnenie krajského súdu (pokiaľ ide o jeho vlastnú právnu argumentáciu) v nedostatočnej miere, resp. vôbec nereflektuje na podstatné námietky uvádzané sťažovateľom v žalobe. Krajský sú nedostatočne ozrejmil vlastné úvahy a viac menej len prevzal tvrdenia žalovaného. Vzhľadom na nedostatočné odôvodnenie rozsudku krajského súdu, kasačný súd ani nemá možnosť posúdiť vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

Nevysporiadanie sa s argumentami jednej zo strán nemožno považovať z hľadiska práva na spravodlivý proces za vyhovujúce, a to najmä z dôvodu proporcionality a zachovania princípu rovnosti zbraní. 27. Podľa § 462 ods. 1 SSP ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti

rozhodnutie. 29. V ďalšom konaní bude úlohou krajského súdu, aby sa v zmysle vyššie uvedených právnych názorov kasačného súdu (§ 469 SSP) v odôvodnení rozhodnutia v súlade s § 139 SSP náležite vysporiadal s námietkami a argumentami sťažovateľa.

31. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.