2Sžfk/36/2020

1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č.k. 26S/27/ 2018-260 zo dňa 13. februára 2020 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho

Rozhodnutím č. 100977187/2018 zo dňa 17. mája 2018 žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie správcu dane - Daňového úradu Nitra č.100242828/2018 zo dňa 29. januára 2018, ktorým bol žalobcovi v zmysle § 68 ods. 6 Daňového poriadku určený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2016 v sume 100000,- €, tým že mu bol znížený uplatnený nadmerný odpočet zo sumy 100919,44 € na sumu 919,44 €.

. 4. Daňová kontrola sa začala u žalobcu dňa 19. apríla 2017, a to na základe oznámenia správcu dane zo dňa 28. marca 2017 o daňovej kontrole. 5. Správca dane - Daňový úrad Nitra vykonal v spoločnosti ALUSOLID, s.r.o. - žalobcu dňa 3. mája 2017 miestne zisťovanie, na adrese Štrajková 8, Handlová vo veci fyzickej obhliadky strojov, motorových vozidiel a zásob materiálu. Podľa položiek uvedených vo faktúrach od spoločnosti ALUSOLID-SK. s.r.o a Ján Sluka - SOLID boli jednotlivé stroje, zásoby materiálu a motorové vozidlá fyzicky odkontrolované. V areáli boli taktiež identifikované motorové vozidlá v počte 6 ks, ostatné vozidlá boli na rozvoze tovaru. Daňovým subjektom ALUSOLID, s.r.o. boli predložené k nahliadnutiu karty majetku vzťahujúcich sa na nákup jednotlivých strojov a TP motorových vozidiel v počte 9 ks.

2017. Písomnosť sa vrátila na Daňový úrad Nitra dňa 18. mája 2017 s uvedením, že adresát je neznámy. Správca dane predvolal na výsluch svedka pani Q. U. na deň 7. júna 2017 a zároveň ju požiadal o predloženie všetkých účtovných a iných dokladov za zdaňovacie obdobia december 2016 a január 2017 listom č. 100815430/2017 zo dňa 10. mája 2017.

7. Správca dane zaslal na Daňový úrad Trenčín dožiadame č. 101500441/2017 zo dňa 7. júla 2017 v súvislosti s preverením dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi spoločnosťou ALUSOLID, s.r.o. a spoločnosťou ALUSOLID-SK s.r.o. a požiadal o vypočutie bývalého konateľa spoločnosti ALUSOLID-SK s.r.o. pána N.. Y. U..

Spoločnosť ALUSOLID-SK s.r.o. nadobudla predmetné hnuteľné veci od firmy Ján Sluka-SOLID faktúrou č. 20160081 zo dňa 29. decembra 2016 v sume základ dane 55000 eur. Spoločnosť ALUSOLID-SK s.r.o. daň zo zdaniteľných obchodov priznala, a odviedla do štátneho rozpočtu. Ján Sluka - SOLID prehlásil, že ako fyzická osoba bol výlučným vlastníkom predmetných strojov, a boli riadne vedené v majetku firmy. Karty hmotného majetku zaslal e-mailom v stanovenej lehote ako i nákup predmetných strojov zdokladoval dodávateľskými faktúrami. Cena bola stanovená dohodou s odberateľom. Ďalej sa pán U. vyjadril, že spoločnosť ALUSOLID-SK s.r.o. zmenila konateľa dňom 20. februára 2017, pani Q. U. nepozná, všetky účtovné doklady odovzdal pani G. U. na základe Zmluvy o prevode obchodného podielu zo dňa 20. februára 2017. Predložil predmetnú zmluvu, Zápisnicu z valného zhromaždenia zo dňa 20. februára 2017 aj Preberací protokol k prevodu obchodného podielu zo dňa 20. februára 2017.

Pani G. U. sa vyjadrila, že pána N.. Y. U. a spoločnosť ALUSOLID-SK s.r.o. nepozná. Mala záujem o odkúpenie firmy, od dotyčného pána, ktorého nechcela menovať, dostala možnosť tejto ponuky, mala všetko prichystané, doklady na podpis, ktoré v domnienke, že je všetko v poriadku aj podpísala, ale hneď na druhý deň si to rozmyslela a okamžite volala aj písala dotyčnému aj právnikovi, že všetko ruší. Nič nepreberala, žiadne doklady, s konateľom N.. Y. U. sa ani nestretla. Doklady nikdy neprevzala a N.. Y. U. nikdy nevidela. Pani Q. U., ktorá je konateľkou spoločnosti GLOBAL EXPORT IMPORT NITRA s.r.o. od 20. februára 2017 podľa výpisu z obchodného registra nepozná a neodovzdala jej žiadne doklady, pretože žiadne neprevzala od predchádzajúceho konateľa, t. j. pána U..

10. Na základe výsledkov daňovej kontroly vydal dňa 29. januára 2018 správca dane rozhodnutie č. 100242828/2018, ktorým určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2016 v sume 100000,- € tým, že znížil uplatnený nadmerný odpočet zo sumy 100919,44 € na sumu 919,44 €. V rozhodnutí správca dane opísal priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho konania a konštatoval, že riadne zaevidované transakcie v účtovníctve žalobcu nespochybňuje, avšak dodanie tovaru dodávateľom ALUSOLID-SK, s.r.o. preukázané nebolo, a tiež neboli predložené žiadne doklady a dôkazy o uskutočnení zdaniteľného plnenia. Nástupnícka spoločnosť dodávateľa sa na adrese nenachádzala, jej konateľka p.

Spoločnosť ALUSOLID, s.r.o. prevzala stroje už dňa 27. decembra 2016, pričom ich fyzická osoba Ján Sluka-SOLID predal svojej spoločnosti ALUSOLID-SK s.r.o. až dňa 29. decembra 2016, t.j. o dva dni skôr sa stala spoločnosť ALUSOLID, s.r.o. vlastníkom uvedených strojov ako predávajúci ALUSOLID-SK s.r.o.

11. Predmetné rozhodnutie správcu dane napadol žalobca odvolaním, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100977187/2018 zo dňa 17. mája 2018 tak, že toto rozhodnutie potvrdil. 12. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu správnu žalobu z dôvodov uvedených v ust. § 191 ods. 1 písm. c/, e/, f/ a g/ S.s.p.

obchodu. Pokiaľ správca dane a žalovaný neuverili výpovedi Y. U. (bývalého štatutárneho zástupcu dodávateľa), mali dôkaz vykonaný jeho výsluchom zákonnými prostriedkami vyvrátiť. Žalovaný sa však obmedzil len na konštatovanie, že výpoveď svedka nie je relevantná, keďže nebola podložená žiadnymi inými dôkazmi. V tejto súvislosti poukázal na

Podstatné je len to, či zdaniteľná osoba nadobudla právo nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ktorú skutočnosť preukazuje existencia tohto majetku a právny úkon - kúpna zmluva. Je bez právneho významu i skutočnosť, že kúpna zmluva obsahuje chyby v písaní.

dôkazného bremena na žalobcu. Dôkazné bremeno a bremeno tvrdenia daňového subjektu nie sú bezhraničné. Žiaden všeobecne záväzný právny predpis nevyžaduje od daňového subjektu skúmať a preverovať subdodávateľské vzťahy svojho dodávateľa a skutočnosť, či dodávateľ skutočne vlastní dodávaný tovar. To, čo žalobca nepreukázal bola písomná evidencia o zdaniteľnom obchode na strane predávajúceho, zaplatenie dane na strane predávajúceho a iné skutočnosti na strane predávajúceho. Preukázanie týchto skutočností však podľa jeho názoru od neho nemožno spravodlivo žiadať. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžf/1/2010 zo dňa 19. augusta 2010, sp.zn. 3Sžf /1/2011 zo dňa 15. marca 2011 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.11S/16/2017 zo dňa 13. februára 2018, ktorých časti citoval. Uviedol, že správcovi dane bolo predložené daňové priznanie spoločnosti ALUSOLID-SK s.r.o. pre DPH, výpisy z účtu tejto spoločnosti, z ktorých je zrejmé, že uvedená spoločnosť riadne odviedla DPH z týchto obchodov za 12/

13. Krajský súd vo vzťahu k žalobným námietkam uviedol, že hoci svojim uznesením č.k. 26S/27/2018-152 zo dňa 3. apríla 2019 zamietol návrh na spojenie vecí vedených na Krajskom súde v Nitre pod sp.zn. 26S/27/2018 a sp.zn. 11S/158/2018, ktoré sa týkajú toho istého žalobcu, postupoval tak hlavne z dôvodu hospodárnosti konania, nakoľko predmetom prieskumu v týchto konaniach boli rozhodnutia žalovaného ako aj správneho orgánu prvého stupňa, ktoré sa týkali rôznych zdaňovacích období (v konaní 26S/27/2018 išlo o zdaňovacie obdobie december 2016 a v konaní 11S/158/2018 išlo o zdaňovacie obdobie január 2017) a ich spojením by sa taktiež zvýšila procesná náročnosť spoločného konania, čo by mohlo mať za následok spomalenie konania. Napokon správnosť predmetnej úvahy podľa správneho súdu potvrdzuje aj reálny stav, keď v konaní 11S/158/2018 už bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 20. novembra

V tomto smere preto správny súd zistil naplnenie predpokladov vyplývajúcich z ust. § 140 S.s.p., a preto v súlade s týmto ustanovením len poukázal na odôvodnenie rozhodnutia - rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k.11S/158/2018-242 zo dňa 20. novembra 2019, nakoľko nevzhliadol existenciu žiadnej skutočnosti, ktorá by mala správny súd viesť k iným záverom, ako tým, ktoré vyplývajú z už vyššie zmieneného rozhodnutia. V záujme hospodárnosti konania preto tieto dôvody nepovažoval za potrebné opakovať.

Podľa sťažovateľa sa však krajský súd v totožnom rozsudku nevysporiadal najmä s tým, prečo uveril výpovedi p. U. a nie p. U., resp. prečo tento záver prevzal z rozhodnutia daňových orgánov. Rovnako sa nevysporiadal ani so záverom, podľa ktorého u dodávateľa sťažovateľa nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti vo vzťahu k dodanému tovaru, a pre ktorý mu nebolo možné priznať právo na odpočítanie DPH. V tejto súvislosti mal aj s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR (okrem iných napr. sp.zn. III. ÚS 311/07 a IV. ÚS 14/07) za to, že odôvodnenie tohto rozsudku nezodpovedá čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Sťažovateľ ďalej krajskému súdu vytýkal, že jeho rozhodnutie je vnútorne rozporné, pretože v rozhodnutí sa nachádzajú argumenty podporujúce určitý záver, kedy v bode 26. odôvodnenia totožného rozsudku sa súd stotožnil so závermi daňových orgánov, ktoré spochybnili, že dodávateľom tovaru bol subjekt deklarovaný v predložených faktúrach a zároveň v bode 28. odôvodnenia totožného rozsudku sú protiargumenty proti

Krajskému súdu taktiež vytýkal, že nesprávne posúdil prenos dôkazného bremena na sťažovateľa, pričom citoval závery vyplývajúce z judikatúry Súdneho dvora EÚ napr. vo veci C-285/11, C-277/14, C-642/

Poukázal aj na čl. 14 ods. 1 Smernice 2006/112/ ES o DPH ako aj § 8 ods. 1 písm. a/ a § 19 ods. 1 zákona o DPH, pričom uviedol, že tak odborná literatúra aj súdna prax zásadne argumentuje, že dodanie tovaru je spájané s ekonomickým a nie právnym poňatím vlastníctva.

Sťažovateľ poukázal aj na ust. § 446 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého mal nadobudnúť vlastnícke právo k predávanému tovaru aj napriek tomu, že predávajúci (ALUSOLID- SK, s.r.o.) nemal byť v čase predaja vlastníkom s tým, že jeho dobromyseľnosť nebola spochybnená.

disponoval informáciou, ktorá ho oprávňovala predpokladať vznik nezákonnosti na strane jeho dodávateľa. Okrem uvedeného zdôraznil, že Y. U. hnuteľné veci osobne odovzdal s tým, že tu nemôže existovať pochybnosť o tom, že prejav vôle Y. U. ako fyzickej osoby - podnikateľa a toho istého Y. U. ako štatutára ALUSOLID-SK, s.r.o. bol v akomkoľvek rozpore. Pre posúdenie tejto právnej veci pritom nie je dôležité následné formálne vysporiadanie medzi ALUSOLID-SK, s.r.o. a podnikateľom Ján Sluka - SOLID. Ďalej poukázal na to, že jediným spôsobom, ako je možné preukázať vznik zdaniteľného obchodu v tomto konaní je uzatvorenie kúpnej zmluvy, skutočné prevzatie tovaru na základe preberacieho protokolu, úhrada kúpnej ceny a odvedenie DPH dodávateľom. Postup aprobovaný krajským súdom i daňovými orgánmi by viedol k absurdnej situácii, kedy by sa v takýchto prípadoch prihliadalo len na výpoveď dodávateľa, resp. na priznanie o zdaniteľnom obchode zo strany dodávateľa, ktorý ani nie je účastníkom administratívneho konania a všetky ostatné sťažovateľom predložené doklady by boli irelevantné.

15. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti nebolo podané. 16. Dňom 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky svoju činnosť, t.j. začal konať a rozhodovať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal a rozhodoval Najvyšší súd Slovenskej republiky v Správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Od 1. augusta 2021 teda koná a rozhoduje o kasačných sťažnostiach Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 2 písm. a/ S.s.p.), je prípustná (§ 439 S.s.p.) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 S.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk <http://www.nssud.sk> (§ 137 ods. 2 a 3 S.s.p.).

19. Kasačný súd v prvom rade poukazuje na to, že krajským súdom zvolená aplikácia ust. § 140 S.s.p., keď odkázal na odôvodnenie svojho rozhodnutia č.k. 11S/158/2018-242 zo dňa 20. novembra 2019, (ktorým zamietol žalobu sťažovateľa), bola v odôvodnení napadnutého rozsudku č.k. 26S/27/2018-260 zo dňa 13. februára 2020 zrozumiteľným spôsobom odôvodnená, keď napokon ani sťažovateľ v kasačnej sťažnosti správnosť uplatnenia tohto procesného postupu pri odôvodňovaní súdneho rozhodnutia nenamietal. I kasačný súd mal za to, že ide o skutkovo a právne obdobné veci týkajúce sa tých istých účastníkov (odlišujúce sa zdaňovacím obdobím, za ktoré bol sťažovateľovi určený rozdiel dane z pridanej hodnoty).V oboch prípadoch išlo o uskutočnenie obchodných vzťahov sťažovateľom so subjektom ALUSOLID-SK s.r.o., kedy existencia reálneho plnenia nebola zo strany správcu dane spochybnená, alebo spochybnenou a nepreukázanou bola skutočnosť, že tovar deklarovaný na jednotlivých faktúrach, ktorý sa u sťažovateľa aj skutočne nachádzal, dodala spoločnosť ALUSOLID-SK, s.r.o.

Kasačný súd predovšetkým poukazuje na to, že účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane, kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať. 22.

Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii. 23. Ďalej kasačný súd poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžf/19/2015 zo dňa 23. februára 2017, podľa ktorého „.

. .“ 24. Podľa názoru kasačného súdu je nutné si uvedomiť postavenie správcu dane v daňovom konaní, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie dokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav. Pri tomto postupe musí zachovávať práva daňového subjektu, rešpektovať zásadu spolupráce a ostatné zásady správy daní. Naopak daňový subjekt je v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Touto skutočnosťou je aj reálnosť dodania tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil.

jeho uplatnenie. Zákon o DPH vyžaduje na vznik nároku na odpočítanie dane súčasné splnenie tak materiálnej, ako aj formálnej podmienky, teda daňový subjekt musí preukázať, že faktúry, prípadne iné listiny, na základe ktorých si uplatňuje odpočet dane, presne odrážajú skutočne realizované plnenia. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu a je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nemusí byť dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z tohto dokladu (m.m. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vydané v konaní pod sp.zn. 8Sžf/26/2014).

dodávateľa. V prípade, že zistené okolnosti nasvedčujú tomu, že takéto písomnosti naozaj odrážajú (a teda dokladujú) uskutočnené zdaniteľné plnenie, je možné v nich obsiahnuté informácie považovať za relevantný či rozhodujúci dôkaz. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav deklarovaného plnenia ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. V prípade, že považuje tieto tvrdenia za nepreukázané, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov, avšak nemá povinnosť platiteľa zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení.

28. V posudzovanej veci si sťažovateľ v zdaňovacom období december 2016 uplatnil nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z dodávateľskej faktúry č. 20162477 zo dňa 29. decembra 2016 v celkovej sume 600000,- €, základ dane v sume 500000,- € a DPH v sume 100000,- € za dodanie tovaru (predložená bola kúpna zmluva zo dňa 27. decembra 2016, predmetom ktorej bol predaj hnuteľných veci).

Okrem uvedeného správca dane vypočul ako svedka Q. U., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že vie o tom, že je konateľkou spoločnosti GLOBAL EXPORT IMPORT NITRA s.r.o., avšak na ďalšie otázky správcu dane viažuce sa k obchodnej činnosti tejto spoločnosti nevedela odpovedať a nevyjadrila sa ani v dodatočne v stanovenej lehote. Správca dane dožiadaním príslušného správcu dane pristúpil i k prevereniu dodávateľsko-odberateľských vzťahov medzi spoločnosťou sťažovateľa a spoločnosťou ALUSOLID-SK, keď požiadal o vypočutie bývalého konateľa spoločnosti ALUSOLID-SK s.r.o. pána N.. Y. U., ktorý potvrdil jednak vystavenie faktúry č. 20162477 zo dňa 29. decembra 2016 pre sťažovateľa, ako i dodanie hnuteľných vecí - strojov na základe Zmluvy zo dňa 27. decembra 2016, ktoré bolí vyfakturované faktúrou č. 20162477 zo dňa 29. decembra 2016. Predmetné hnuteľné veci mal pán Y. U. osobne odovzdať a za sťažovateľa ich mal prebrať splnomocnený zástupca spoločnosti pán G. U.. Spoločnosť ALUSOLID-SK s.r.o. mala nadobudnúť predmetné hnuteľné veci od firmy Ján Sluka - SOLID faktúrou č. 20160081 zo dňa 29. decembra 2016

doklady p. Q. U., (konateľka spoločnosti GLOBAL EXPORT IMPORT NITRA s.r.o. od dňa 20. februára 2017), nakoľko žiadne neprevzala od predchádzajúceho konateľa, t.j. pána U.. K zmene v osobe spoločníka a konateľa v spoločnosti ALUSOLID-SK s.r.o. došlo až dňom 30. marca 2017.

30. Z dokazovania vykonaného správcom dane podľa názoru kasačného súdu vyplýva, že sa neobmedzil iba na sťažovateľom predložené doklady, ale zisťoval skutkový stav so zreteľom na preverenie materiálneho základu sťažovateľom deklarovaného zdaniteľného plnenia, t.j. či došlo k reálnemu dodaniu tovaru sťažovateľovi dodávateľom uvedeným na predloženej faktúre - spoločnosťou ALUSOLID-SK s.r.o. Podľa názoru kasačného súdu zistenia správcu dane vyplývajúce z ním vykonaného dokazovania vniesli do posudzovanej veci dôvodné pochybnosti o reálnosti dodávky tovaru sťažovateľovi tak, ako to deklaroval predloženou faktúrou č. 20162477 zo dňa 29. decembra 2016.

Samotná existencia tovaru, či jeho využívanie v rámci výkonu podnikateľskej činnosti (tak, ako to naznačoval sťažovateľ), ešte nezakladá nárok na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, keďže pre vznik tohto nároku je potrebné preukázanie vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH. Na unesenie dôkazného bremena v tomto zmysle nemohlo postačovať ani potvrdenie konateľa dodávateľskej spoločnosti (ALUSOLID-SK s.r.o.) Y. U. o vystavení faktúry a dodaní tovaru sťažovateľovi, keďže toto jeho tvrdenie nebolo podložené žiadnymi inými relevantnými dôkazmi a navyše bolo spochybnené inými zisteniami správcu dane vo vzťahu k G. U., ktorá sa mala stať jediným spoločníkom a konateľom dodávateľa, a ktorej mal odovzdať všetku účtovnú dokumentáciu dodávateľa ako aj vo vzťahu k zápisu v obchodnom registri týkajúcom sa dodávateľskej spoločnosti ALUSOLID-SK s.r.o.

32. Kasačný súd ďalej poukazuje na to, že reálnosť dodania tovaru sa v zásade vždy preukazuje aj overiteľnými listinnými dôkazmi u obchodného partnera - dodávateľa. V predmetnej veci pochybnosti o reálnom dodaní tovaru sťažovateľovi spočívali okrem iného práve aj v tom, že vykonaným dokazovaním sa nepodarilo zistiť konkrétnu osobu, ktorá by mala disponovať účtovnými dokladmi deklarovaného dodávateľa (ALUSOLID-SK s.r.o.). Je pravdou, že krajský súd v odôvodnení rozsudku konštatoval okrem iného aj to, že ,,táto skutková okolnosť (nemožnosť overenia obchodnej transakcie v účtovných dokladoch dodávateľa), je dôvodom, pre ktorý žalobcovi nemožno priznať právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, nakoľko u jeho dodávateľa nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti vo vzťahu k dodanému tovaru“. Podľa názoru kasačného súdu, však bolo nutné uvedené tvrdenie krajského súdu interpretovať v kontexte ďalších ním popísaných zistení správcu dane (t.j. nie ako jediný či kľúčový dôvod, ktorý by bol základom pre nepriznanie odpočítania dane)

Je potrebné pripomenúť, že dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu reálnosti dodania tovaru daňovým subjektom uvedeným na faktúre zaťažovalo sťažovateľa. Daňové orgány svoje závery, ktoré ich viedli k nepriznaniu odpočítania dane odôvodňovali tým, že sťažovateľ neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo vo väzbe na to, že k dodávke tovaru deklarovaným dodávateľom nedošlo, resp. tomuto dodávateľovi nevznikla daňová povinnosť. Pokiaľ sťažovateľ aj s odvolávaním sa na judikatúru Súdneho dvora EÚ, napr. vo veci C-285/11, C-277/14, C-642/11 vytýkal krajskému súdu, že nesprávne posúdil otázku prenosu dôkazného bremena na sťažovateľa, kasačný súd k tejto námietke uvádza, že predmetné rozhodnutia Súdneho dvora EÚ sa týkali prípadov neuznania odpočítania dane z dôvodu účastí daňového subjektu na podvodnom konaní, v rámci ktorých sa vyhodnocuje otázka vedomosti daňového subjektu o zapojení sa do podvodného konania, resp. sa posudzuje dostatočnosť prijatých opatrení daňovým subjektom s cieľom vyhnúť sa účasti na podvodnom konaní. Ide pritom o preukázanie skutočností,

34. Kasačný súd ďalej poukazuje na to, že daňové orgány v napadnutých rozhodnutiach konštatovali (s ktorým záverom sa stotožnil i krajský súd), že dodávateľ uvedený na faktúre č. 20162477 zo dňa 29. decembra 2016, predloženej sťažovateľom v súvislosti s uplatnením odpočítania dane - ALUSOLID-SK s.r.o. napokon ani nebol v čase realizácie zdaniteľného plnenia vlastníkom tovaru v zmysle § 8 ods. 1 písm. a/ veta prvá zákona o DPH, z čoho vyvodili, že tejto spoločnosti nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH a sťažovateľovi preto nevznikol nárok na odpočítanie dane. Sťažovateľ v tejto súvislosti namietal rozpory v odôvodnení rozsudku krajského súdu, ktorý mal v rozhodnutí uviesť argumenty podporujúce určitý záver, kedy v bode 26. odôvodnenia totožného rozsudku sa stotožnil so závermi daňových orgánov, ktoré spochybnili, že dodávateľom tovaru bol subjekt deklarovaný v predložených faktúrach a zároveň v bode 28 odôvodnenia totožného rozsudku sú protiargumenty proti tomuto záveru, kedy krajský súd uviedol, že dodávateľom tovaru

Zjavne tak nešlo o argumentáciu založenú na tom, že k dodaniu tovaru sťažovateľovi spoločnosťou ALUSOLID-SK s.r.o. v zmysle predloženej faktúry došlo s tým, že uvedený dodávateľ s tovarom disponoval, avšak tovar nebol v jeho vlastníctve.

35. V súvislosti s výkladom slovného spojenia nakladať s tovarom „ako vlastník“ v zmysle § 8 ods. 1 písm. a/ veta prvá zákona o DPH, kasačný súd poukazuje na to, že aj v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napr. vo veci C-255/02) je spoločný systém DPH založený najmä na jednotnej definícii zdaniteľného obchodu (dodanie tovaru alebo poskytovanie služieb) vrátane pojmu „hospodárska činnosť“, uvedený pojem má objektívny charakter v tom zmysle, že činnosť zakladajúca zdaniteľný obchod je posudzovaná sama osebe a uplatňuje sa nezávisle od jej cieľov alebo jej výsledkov, t.j. bez povinnosti pristúpiť k vyšetrovaniu s cieľom určiť úmysel platiteľa, aby sa zobrala povaha cieľa dotknutého zdaniteľného obchodu.

36. V predmetnej veci kasačný súd zistil, že daňové orgány vo svojich rozhodnutiach poukázali na skutočnosť, že sťažovateľ mal nadobudnúť tovar podľa predloženej kúpnej zmluvy a odovzdávajúceho protokolu dňa 27. decembra 2016, pričom Ján Sluka - SOLID ako fyzická osoba (v postavení subdodávateľa) mal predať tento tovar spoločnosti ALUSOLID- SK s.r.o. (dodávateľovi sťažovateľa) až dňa 29. decembra 2016, t.j. sťažovateľ sa mal stať vlastníkom deklarovaného tovaru o dva dni skôr ako jeho dodávateľ.

Predmetné zistenia daňových orgánov tak viedli k spochybneniu splnenia podmienky v zmysle § 8 ods. 1 písm. a/ veta prvá zákona o DPH, t.j., že dodávateľ v čase uskutočnenia deklarovaného zdaniteľného obchodu mohol nakladať s tovarom ako vlastník, resp. že mu v súvislosti s dodaním tovaru vznikla daňová povinnosť

37. Kasačný súd taktiež zdôrazňuje, že v predmetnej veci nebolo preukázané, že v rozhodnom čase mohol s tovarom (hnuteľnými vecami) nakladať ako vlastník dodávateľ - ALUSOLID- SK s.r.o., t.j., že tento tovar mohol reálne dodať sťažovateľovi. V tomto smere ako nesprávnu, resp. nedôvodnú vyhodnotil kasačný súd argumentáciu sťažovateľa, ktorý opakovane uvádzal, že s tovarom musí narábať ako vlastník odberateľ (sťažovateľ) a nie dodávateľ, a sťažovateľ ako vlastník dodaný tovar nadobudol a využíva na svoju podnikateľskú činnosť, nakoľko existencia tovaru, jeho užívanie, či s ním súvisiaci výkon podnikateľskej činnosti neboli pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku na odpočítanie dane, resp. preukázanie vzniku daňovej povinnosti u dodávateľa postačujúce a napokon ani daňovými orgánmi spochybňované.

Tieto okolnosti boli vyhodnocované v kontexte nárokov na sťažovateľa ako podnikateľského subjektu, u ktorého sa pri výbere obchodných partnerov vyžaduje a predpokladá zvýšená miera obozretnosti a s tým spojená i vedomosť o rizikách z toho plynúcich v daňovom konaní (neunesenie dôkazného bremena). Pokiaľ sťažovateľ namietal, že krajský súd sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporaidal s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (konkrétne rozhodnutia vydané v konaniach pod sp.zn. 5Sžf/22/2009 a sp.zn. 8Sžf/14/2012), kasačný súd k tejto námietke uvádza, že predmetné rozhodnutia kasačného súdu sa týkajú prípadov, v ktorých sa posudzovala otázka, či daňový subjekt - žalobcu v daňovom konaní zaťažuje dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukazovanie skutočností viažucich sa k ďalším daňovým subjektom zapojeným do dodávky tovaru, t.j. takých dodávok, ktoré sa bezprostredne netýkajú dodávky tovaru medzi žalobcom a jeho dodávateľom. V predmetnej veci však nešlo o uvedený prípad (ktorý záver napokon vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku vydaného v

39. S poukazom na vyššie uvedené (a po zistení, že sťažovateľ v kasačnej sťažnosti neuviedol žiadne také relevantné skutočnosti, ktorými by spochybnil vecnú správnosť rozsudku krajského súdu) kasačný súd dospel k záveru, že krajský súd v odôvodnení rozhodnutia citoval relevantné právne normy, presvedčivým a zrozumiteľným spôsobom sa vysporiadal so všetkými pre vec zásadnými námietkami sťažovateľa, pričom ako spornú nenechal otvorenú žiadnu právnu otázku, ktorá by mala v kasačnom konaní vyústiť do zmeny či zrušenia napadnutého rozsudku. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 S.s.p.

41. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 139 ods. 4 S.s.p. v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

V Bratislave dňa 26. apríla 2022