← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·15. 11. 2022

2Sžfk/37/2020

ECLI:SK:NSSSR:2022:5018200307.1

ZrušujePotvrdzujeVracia na ďalšie konaniePriznáva
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Žiline
Sp. zn. 1. inštancie
30S/105/2018
IČS
5018200307
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu (úpadcu): Telefonec Corp., s. r. o. v konkurze, Odborárov 551/16, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 36431371, správca konkurznej podstaty: JUDr. Richard Lukáč, Žriedlová 3, 040 01 Košice, právne zastúpený: JUDr. Iva Pavlíková, advokátka, Národná 16, 010 01 Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (sťažovateľ):, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 101066716/2018 zo dňa 30.05.2018, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 30S/105/2018-113 zo dňa 18.02.2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 30S/ 105/2018-113 zo dňa 18.02.2020 zrušuje a vec vracia Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) postupom podľa § 191 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného č. 101066716/2018 zo dňa 30.05.2018 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 101066716/2018 zo dňa 30.05.2018, potvrdzujúce rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 100454962/2018 zo dňa 27.02.2018, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel v sume 43188,53 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2016, nepriznal nadmerný odpočet v sume 29337,40 eura a súčasne mu vyrubil daň v sume 13851,13 eura, najmä z dôvodu neuznania práva žalobcu na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr od jeho dodávateľa - spoločnosti DANLEN, s.r.o. za nákup mobilných telefónov.

3. Správny súd konštatoval, že záver správcu dane aj žalovaného je bez vykonania ďalšieho dokazovania predčasný. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplývalo, že ak platiteľ dane DANLEN, s.r.o. bezdôvodne na jedno dodanie mobilných telefónov v jeden deň spôsobom, že ich osobne dopravil z Michaloviec do Žiliny svojim motorovým vozidlom a fyzicky odovzdal zástupcovi spoločnosti MobilPC, s.r.o. (žalobcovi), vyhotovil viacero faktúr, potom sa vyhol uplatneniu § 69 ods. 12 písm. h) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) a umožnil svojmu odberateľovi (žalobcovi) uplatnenie odpočítania dane aj napriek tomu, že daň uvedená na faktúre nie je odpočítateľnou daňou, ak sa mal uplatniť prenos daňovej povinnosti v zmysle citovaného ustanovenia.

Správca dane mal za to, že v predmetnom prípade ide o konanie, kedy sa platiteľ dane DANLEN, s.r.o. vyhol uplatneniu režimu prenosu daňovej povinnosti tým, že na jedno dodanie mobilných telefónov vyhotovil viacero faktúr so základom dane do 5000 eur, pričom svoje konanie objektívne

nezdôvodnil. 4. Podľa názoru správneho súdu sa žalovaný s odvolacími námietkami žalobcu žiadnym relevantným spôsobom nevysporiadal a uviedol len, že v predmetnom odvolacom konaní preskúmava správcom dane určený rozdiel dane u spoločnosti MobilPC, s.r.o. za zdaňovacie obdobie júl 2016, na základe podkladov ktoré sú súčasťou spisu, a teda neposudzuje správnosť uplatňovania daňového režimu u iných daňových subjektov. Žalovaný nevysvetlil, aké opatrenia mal urobiť žalobca, keď nemohol ovplyvniť obsah faktúr, ktoré vystavoval jeho dodávateľ DANLEN, s.r.o. . Žalovaný uviedol len to, že vyhotovením viacerých faktúr na jedno dodanie tovaru sa dodávateľ vyhol uplatneniu prenosu daňovej povinnosti a takýmto postupom spôsobil riziko strát daňových príjmov a ani žalobca neprijal nevyhnutné opatrenia na nápravu vyhotovených faktúr, na ktorých bola nedôvodne uvedená DPH a chýbala slovná informácia o prenose daňovej povinnosti. Žiadnym spôsobom sa nevysporiadal ani s tvrdením svedka B.. N. D., ktorý bol vypočutý na ústnom pojednávaní dňa 11.04.2017, kde uviedol, že bolo viac

objednávok s viacerými druhmi telefónov, a preto to dal na viac faktúr. 5. Pokiaľ by musel žalobca obchodného partnera DANLEN, s.r.o. ako overeného dodávateľa mobilných telefónov odmietnuť len preto, že má pochybnosť, či ako dodávateľ mu fakturoval tovar v súlade so zákonom o DPH, musel by sa zriecť legálneho zisku, čo by bol zásah do jeho práva na podnikanie ako podnikateľského subjektu, keď všetky ostatné podmienky dodania tovaru boli splnené a naviac DPH na vstupe bola zaplatená, keď prax, na ktorú žalobca poukázal v odvolaní nasvedčovala tomu, že sa dodávateľské faktúry takto vystavujú.

Tým, že sa žalovaný k týmto tvrdeniam žalobcu v odvolaní nevyjadril a ani správca dane a ani žalovaný nevykonali také dokazovanie, ktoré by preukázalo inú prax, potom tieto tvrdenia žalobcu sú nesporné a samotná prax nasvedčuje tomu, že obdobní dodávatelia takéto faktúry obdobným spôsobom vystavujú. Za takejto situácie by bolo neprimerane tvrdé postihnúť iba žalobcu za takúto bežnú prax, keď v prvom rade je potrebné postihovať dodávateľov, ktorí tieto faktúry nesprávne vystavujú. Pokiaľ žalobca postupoval v súlade s gramatickým výkladom ust. § 69 ods. 12 písm. h) zákona o DPH, nemožno mu to vyčítať, keďže skutočne základ dane v každej konkrétnej faktúre bol do 5000 eur a je len výklad žalovaného a správcu dane, že sa jednalo o jedno dodanie tovaru na viacerých faktúrach.

6. Správny súd tiež poznamenal, že pokiaľ správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/24/2012 zo dňa 13.11.2012 s tým, že v prvom rade musí dôjsť k naplneniu materiálnej podstaty veci (k dodaniu tovaru) a až následne k vystaveniu faktúry, tak z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplynulo, že v sporných prípadoch sa jednalo predovšetkým o skúmanie splnenia zákonných podmienok

pre odpočítanie dane. V posudzovanom prípade však správca dane a ani žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnili reálne dodanie tovaru - mobilných telefónov žalobcovi spoločnosťou DANLEN s.r.o. a žiadnym spôsobom nespochybnili ani použitie predmetných mobilných telefónov na uskutočňovanie zdaniteľných obchodov žalobcom. 7. Žalobca za dodaný tovar dodávateľovi DANLEN s.r.o. riadne zaplatil, a to aj DPH tak, ako bolo uvedené na jednotlivých faktúrach od dodávateľa. Žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal ani s námietkou žalobcu, že zaplatením dorubenej dane správcom dane žalobcom by došlo k dvojitému zdaneniu toho istého tovaru na území SR a navyše výkonom daňovej kontroly na strane žalobcu, ako aj na strane dodávateľa žalobcu došlo k naplneniu § 16 ods. 9 Daňového poriadku, kedy tak žalobca, ako aj dodávateľ žalobcu následkom už prebehnutej daňovej kontroly stratili právo podať dodatočné daňové priznanie, a teda vrátiť duplicitne zaplatenú daň. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom riziko strát daňových príjmov nekonkretizoval, pričom konštatoval, že to mal byť

dodávateľ, t.j. spoločnosť DANLEN s.r.o., ktorá sa vyhotovením viacerých faktúr na jedno dodanie tovaru vyhla uplatneniu prenosu daňovej povinnosti a nie žalobca. Z odpovede miestne príslušného Daňového úradu Košice, pobočka Michalovce zo dňa 17.02.2017 na dožiadanie správcu dane zo dňa 02.11.2016 nepochybne vyplýva, že k úhrade faktúr vystavených pre daňový subjekt MobilPC, s.r.o. za zdaňovacie obdobie júl 2016 daňový subjekt DANLEN s.r.o. predložil výpisy z bankového účtu za júl 2016. Podľa predložených dokladov o úhrade boli faktúry uhradené bezhotovostne na bankový účet spoločnosti DANLEN s.r.o. a tento eviduje úhradu predmetných faktúr aj vo svojom účtovníctve. Súčasne DANLEN s.r.o. predložil k nadobudnutiu tovaru, ktorý následne fakturoval spoločnosti MobilPC, s.r.o. prijaté faktúry od spoločnosti VERONA style, s.r.o., pričom k úhrade predmetných faktúr predložil doklady o úhrade v hotovosti z ERP za august 2016. Predmetné prijaté a vystavené faktúry má DANLEN s.r.o. zaevidované v záznamoch podľa § 70 zákona o DPH, zaúčtované v účtovníctve, daň bola priznaná a odvedená.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

8. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej aj ako „sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, ktorou žiadal, aby kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. 9. Podľa názoru sťažovateľa krajský súd pri rozhodovaní porušil zákon, keď nesprávne uviedol, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Podstatným zistením v danom prípade bola skutočnosť, že zo strany žalobcu a jeho dodávateľa došlo k porušeniu ustanovenia § 69 ods. 12 písm. h/ zákona o DPH. V zmysle uvedeného ustanovenia je platiteľ dane, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa dane, povinný zaplatiť daň vzťahujúcu sa na dodanie mobilných telefónov, ak základ dane na faktúre za ich dodanie je vo výške 5000 eur a viac. V danom prípade predmetom zdaniteľných obchodov, pri ktorých bol žalobca odberateľom, bol práve takýto tovar.

10. Na základe dodacích listov predložených k jednotlivým faktúram vyhotovených spoločnosťou DANLEN s.r.o. bolo zistené, že mobilné telefóny boli dodávané naraz jedným vozidlom, osobne odovzdané kupujúcemu (žalobcovi). Ak teda dodávateľ DANLEN s.r.o. dodal v jeden deň celé množstvo mobilných telefónov na základe jednej prepravy a jedného prevzatia pracovníkom spoločnosti MobilPC, s.r.o., potom toto dodanie malo byť vyjadrené na jednej faktúre. Ak dodávateľ prepravil v jeden deň celé dodané množstvo mobilných telefónov na predajňu odberateľa v Žiline, potom základ dane viažuci sa na toto dodanie je v sume vyššej ako 5000 eur. Táto skutočnosť mala byť aj na vyhotovenej faktúre za toto dodanie celého množstva mobilných telefónov uvedená tak, aby údaje na vyhotovenej faktúre objektívne zodpovedali dodávke, ktorá nastala. Žalobca objektívne nezdôvodnil - a to v priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania, odvolacieho konania, ani v podanej žalobe, prečo na jedno konkrétne dodanie mobilných telefónov v konkrétny deň a hodinu bolo vyhotovených viacero samostatných faktúr s uvedeným základom dane na faktúre v sume nižšej ako 5000 eur, čo

viedlo k aplikovaniu iného daňového režimu DPH, ako je režim prenosu daňovej povinnosti na odberateľa. 11. Keďže správcom dane nebolo spochybnené prijatie predmetného tovaru a jeho použitie na účely podnikania žalobcu - ďalší predaj, správca dane z úradnej moci uznal odpočítanie DPH na základe § 49 ods. 2 písm. b) zákona o DPH. Vyčíslený rozdiel dane (dorub dane) teda vznikol z dôvodu, že žalobca ako odberateľ nevykonal „samozdanenie“ prijatého tovaru, teda že vo svojom daňovom priznaní nepriznal DPH vyčíslenú zo základu dane uvedenom na predmetných faktúrach (teda zo sumy bez DPH), čím porušil § 69 ods. 12 písm. h) zákona o DPH. Samotný odberateľ (žalobca) neprijal nevyhnutné opatrenia na nápravu vyhotovených faktúr, na ktorých bola nedôvodne uvedená DPH a chýbala slovná informácia o prenose daňovej povinnosti. 12. Žalobca objektívne nezdôvodnil, prečo na jedno konkrétne dodanie mobilných telefónov v konkrétny deň a hodinu vyhotovil viacero samostatných faktúr s uvedeným základom dane na faktúre v sume nižšej ako 5000 eur.

13. Za správnosť uplatneného odpočítania DPH (žalobca si odpočítal DPH podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH) je zodpovedný platiteľ, ktorý si odpočítanie dane uplatňuje. V predmetnom prípade si žalobca mohol odpočítať DPH avšak na základe § 49 ods. 2 písm. b) zákona o DPH a to v súvislosti s vykonaním tzv. samozdanenia, t.j. na základe aplikácie režimu prenosu daňovej povinnosti podľa § 69 ods. 12 písm. h) zákona o DPH.

14. Predmetné ustanovenie zákona o DPH jednoznačne stanovuje, kedy má byť režim prenosu daňovej povinnosti na odberateľa uplatnený. Nevyplýva z neho, že platitelia DPH majú možnosť výberu, resp. vzájomnej dohody dodávateľa s odberateľom o aplikácii, alebo neaplikácii režimu prenosu daňovej povinnosti. Nesprávny postup dodávateľa, keď nerešpektuje ustanovenie § 69 ods. 12 písm. h) zákona o DPH, neoprávňuje odberateľa k tomu, aby takýto nesprávny postup akceptoval a v dôsledku toho nevykonal tzv. „samozdanie“, teda aby nepriznal príslušnú DPH prostredníctvom svojho daňového priznania.

Ak dodávateľ nesprávne postupoval a bezdôvodne uviedol na faktúrach DPH, mohol, resp. môže tento nesprávny postup opraviť cestou dodatočného daňového priznania a nesprávne uplatnenú DPH „stornovať“. Tým by sa zamedzilo dvojitému zdaneniu, na ktoré je poukazované v bode 20. napadnutého rozsudku.

15. Záverom sťažovateľ uviedol, že krajský súd vôbec nezdôvodnil, prečo sa odchýlil od skoršej judikatúry, t.j. od záverov vyplývajúcich z právoplatných rozsudkov sp. zn. 31S/65/

2018 zo dňa 31.07.2019, sp. zn. 31S/77/2018 zo dňa 31.07.2019, sp. zn. 31S/79/2018 zo dňa 31.07.2019, sp. zn. 31S/66/2018 zo dňa 12.02.2020. 16. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť ako nedôvodnú v zmysle § 457 ods. 1 SSP. Uviedol, že nemal žiadnu zákonnú možnosť zmeniť obsah faktúry v zmysle § 74 zákona o DPH. Žalobca vykonal zdaniteľné plnenie a preto mu vznikol nárok na vrátenie DPH a to v súlade s § 69 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH. Žalobca zdôraznil, že zákon o DPH nezakazuje plnenie rozdeliť na viacero kúpnych zmlúv a ani na viacero faktúr rovnako tak ustanovenie § 409 Obchodného zákonníka a to bez ohľadu na spôsob prepravy (v jeden deň), keď tovar bol balený jednotlivo a k jednotlivým dodávkam boli vystavené aj jednotlivé faktúry v zmysle objednávok. 17. Usmernenie Finančného riaditeľstva SR Banská Bystrica, odbor daňovej a colnej metodiky za január 2014 v 2. odseku uvádza: „Podľa § 69 ods.12 písm. h) zákona o DPH platiteľ dane ,ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa dane, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie mobilných telefónov, ktoré sú vyrobené alebo prispôsobené na použitie v spojení s licencovanou sieťou a fungujú na stanovených frekvenciách bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú iné využitie, ak základ dane vo faktúre za dodanie mobilných telefónov je 5000 eur a viac.“ Z vyššie uvedeného je zrejmé, že suma 5000 eur je rozhodujúca ako údaj na faktúre nie ako údaj o jednotlivých zdaniteľných plneniach vykonávaných v príslušnom mesiaci a už vôbec nie je podstatné v akých časových intervaloch boli dodania realizované. 18. Argumentoval, že zaplatením dorubenej dane správcom dane žalobcom došlo k dvojitému zdaneniu toho istého tovaru na území SR a navyše výkonom daňovej kontroly na strane žalobcu, ako aj na strane dodávateľa žalobcu došlo k naplneniu ustanovenia § 16 ods. 9 Daňového poriadku, kedy tak žalobca, ako aj dodávateľ žalobcu následkom už prebehnutej daňovej kontroly stratili právo podať dodatočné daňové priznanie a teda vrátiť duplicitne zaplatenú daň.

III. Konanie pred kasačným súdom

19. Prejednávaná vec bola dňa 21.08.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 2S a bola jej pridelená spisová značka 2Sžfk/37/2020.

S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

20. Pre úplnosť kasačný súd dodáva, že uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 30K/ 8/2021 zo dňa 23.08.2021 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka Telefonec Corp s.r.o., predtým MobilPC s.r.o. a za správcu ustanovil JUDr. Richarda Lukáča.

V súlade s ustanovením § 47 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov doručil ustanovený správca úpadcu (žalobcu) tunajšiemu súdu dňa 05.10.2022 súhlas s pokračovaním v konaní vedenom pod sp.zn. 2Sžfk/37/2020.

21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 440 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky www.nssud.sk podľa § 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP.

22. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k. 30S/105/ 2018-113 zo dňa 18.02.2020, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 23. Z obsahu administratívneho spisu kasačný súd zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2016, ktorá bola začatá podľa § 46 ods. 1 daňového poriadku na základe písomného oznámenia o daňovej kontrole zo dňa 12.10.2016. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 100202243/2018 zo dňa 22.01.2018, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 26.01.2018.

Daňový subjekt nepodal k protokolu písomné vyjadrenie. Predmetom daňovej kontroly bolo dodržiavanie ustanovení zákona o DPH. Správca dane rozhodnutím č. 100454962/2018 zo dňa 27.02.2018 za zdaňovacie obdobie júl 2016 nepriznal žalobcovi ako platiteľovi DPH nárok na odpočítanie DPH z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou DANLEN, s.r.o., ide spolu o 48 faktúr, ktoré sú uvedené v tabuľke č. 1 na strane 4 a 5 Protokolu z daňovej kontroly č. 100202243/2018 zo dňa 22.01.2018. Z obsahu administratívneho spisu tiež vyplynulo, že medzi spoločnosťami DANLEN s.r.o. a MobilPC, s.r.o. nie je žiadna forma zmluvy na nákup mobilných telefónov.

Po kontrole na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu správca dane konštatoval, že žalobca, ktorý si uplatnil v podanom riadnom daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2016 nadmerný odpočet vo výške 29337,40 eura, má vlastnú daňovú povinnosť za zdaňovacie obdobie júl 2016 vo výške 13851,13 eura.

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

24. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12. 25. Podľa § 69 ods. 12 písm. h) citovaného zákona platiteľ, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa, je povinný platiť daň vzťahujúcu sa na dodanie mobilných telefónov, ktoré sú vyrobené alebo prispôsobené na použitie v spojení s licencovanou sieťou a fungujú na stanovených frekvenciách bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú iné využitie, ak základ dane vo faktúre za dodanie mobilných telefónov je 5000 eur a viac. 26. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Žiline po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná.

27. Podstatou tuzemského samozdanenia DPH je prenesenie daňovej povinnosti od dodávateľa (platiteľa DPH) na odberateľa (platiteľa DPH). Uvedené znamená, že na jednej strane má odberateľ povinnosť odviesť DPH z dodaných tovarov a služieb na vstupe, avšak zároveň má odberateľ nárok aj na odpočet DPH na výstupe (ak splní podmienky v § 49 až § 51 zákona o DPH). Prenos daňovej povinnosti , t.j. samozdanenie je možné len medzi platiteľmi DPH. 28.

Zámerom tejto právnej úpravy je znížiť početnosť faktúr s DPH, a tak znížiť základňu pre prípadné daňové podvody. Tuzemský prenos daňovej povinnosti sa týka vybraných druhov transakcií tak, ako to ustanovuje § 69 ods. 12 zákona o DPH.

29. Vyššie citované ustanovenie § 69 ods. 12 písm. h) zákona o DPH jednoznačne stanovuje, kedy má byť režim prenosu daňovej povinnosti. Nesprávny postup dodávateľa, keď nerešpektuje ustanovenie § 69 ods. 12 písm. h) zákona o DPH, neoprávňuje odberateľa k tomu, aby takýto nesprávny postup akceptoval a v dôsledku toho nevykonal tzv. „samozdanie“, teda aby nepriznal príslušnú DPH prostredníctvom svojho daňového priznania.

30. Kasačný súd konštatoval, že správca dane vo veci vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého vyvodil správne právne závery. Kasačný súd z obsahu administratívneho spisu mal nepochybne za preukázané, že na základe dodacích listov predložených k jednotlivým faktúram vyhotovených spoločnosťou DANLEN s.r.o. je zrejmé, že mobilné telefóny boli dodávané naraz jedným vozidlom, osobne odovzdané kupujúcemu. Dodávateľ DANLEN s.r.o. dodal v jeden deň celé množstvo mobilných telefónov na základe jednej prepravy a jedného prevzatia pracovníkom spoločnosti MobilPC, s.r.o., potom toto dodanie malo byť vyjadrené na jednej faktúre. Ak dodávateľ prepravil v jeden deň celé dodané množstvo - mobilných telefónov na predajňu odberateľa v Žiline, potom základ dane viažuci sa na toto dodanie je v sume vyššej ako 5.000 eur. Táto skutočnosť mala byť aj na vyhotovenej faktúre za toto dodanie celého množstva mobilných telefónov uvedená tak, aby údaje na vyhotovenej faktúre objektívne zodpovedali dodávke, ktorá nastala. 31. Žalobca objektívne nezdôvodnil - a to v priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho konania, odvolacieho konania, ani v priebehu súdneho konania, prečo na jedno konkrétne

dodanie mobilných telefónov v konkrétny deň a hodinu bolo vyhotovených viacero samostatných faktúr s uvedeným základom dane na faktúre v sume nižšej ako 5.000 eur. 32. Ak platiteľ dane - dodávateľ bezdôvodne na jedno dodanie mobilných telefónov v jeden deň vyhotovil pre žalobcu viacero faktúr (pričom ich osobne dopravil z Michaloviec do Žiliny svojim motorovým vozidlom a fyzicky odovzdal zástupcovi spoločnosti MobilPC, s.r.o.), potom sa vyhol uplatneniu ustanovenia § 69 ods. 12 písm. h) zákona o DPH.

33. V takom prípade odpočítanie dane vykonané žalobcom podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH aj napriek tomu, že DPH je uvedená na faktúre nie je možné, táto daň nie je odpočítateľnou daňou, pretože sa mal uplatniť prenos daňovej povinnosti v zmysle citovaného ustanovenia - faktúra mala byť vystavená bez DPH, výpočet a priznanie DPH zo základu dane mal vykonať odberateľ (žalobca).

34. Podľa názoru kasačného súdu, z ustanovenia § 69 ods. 12 písm. h) zákona o DPH vyplýva, že platiteľ dane, ktorý je príjemcom plnenia od iného platiteľa dane, povinný zaplatiť daň vzťahujúcu sa na dodanie mobilných telefónov, ktoré sú vyrobené alebo prispôsobené na použitie v spojení s licencovanou sieťou a fungujú v stanovených frekvenciách bez ohľadu na to, či majú alebo nemajú iné využitie, ak základ dane vo faktúre za ich dodanie je 5.000 eur a viac. To znamená, že ak dodávateľ a aj odberateľ sú platitelia dane, prenos daňovej povinnosti na kupujúceho sa má pri dodaní mobilných telefónov uvedených v tomto ustanovení uplatniť vtedy, ak základ dane vo faktúre za ich dodanie je 5.000 eur a viac.

Do úvahy sa berie dohodnutá cena bez DPH za dodanie týchto mobilných telefónov. V zmysle § 72 ods. 1 písm. a) zákona o DPH je platiteľ dane povinný vyhotoviť faktúru pri dodaní tovaru s miestom dodania v tuzemsku inej zdaniteľnej osobe a uviesť na nej všetky povinné náležitosti uvedené v § 74 ods. 1 zákona o DPH. Platiteľ dane vyhotovujúci faktúru musí zabezpečiť, že informácie uvedené na faktúrach presne odzrkadľujú skutočné dodanie tovaru.

35. Na základe dodacích listov k jednotlivým faktúram vyhotovených spoločnosťou DANLEN s.r.o. bolo zistené, že mobilné telefóny boli dodávané naraz jedným vozidlom, ktorého vodičom bol konateľ spoločnosti DANLEN s.r.o., a tieto boli ním osobne odovzdané

kupujúcemu. Ak teda dodávateľ DANLEN s.r.o. dodal dňa 07.07.2017 celé množstvo mobilných telefónov na základe jednej prepravy vykonanej do Žiliny a jedného prevzatia pracovníkom spoločnosti MobilPC, s.r.o., potom toto dodanie malo byť vyjadrené na jednej faktúre.

36. Ak platiteľ dane bezdôvodne na jedno dodanie mobilných telefónov v jeden deň spôsobom, že ich osobne dopravil z Michaloviec do Žiliny svojim motorovým vozidlom a fyzicky odovzdal zástupcovi spoločnosti MobilPC, s.r.o. vyhotovil viacero faktúr, potom sa vyhol uplatneniu ustanovenia § 69 ods. 12 písm. h) zákona o DPH a umožnil svojmu odberateľovi uplatnenie odpočítania dane aj napriek tomu, že daň uvedená na faktúre nie je odpočítateľnou daňou, ak sa mal uplatniť prenos daňovej povinnosti v zmysle cit. Ustanovenia.

Okrem toho je potrebné uviesť, že ak si spoločnosť MobilPC, s.r.o. uplatnila odpočítanie dane, nekonala v súlade so zákonom o DPH. 37. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 SSP z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou správneho súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať v medziach podanej správnej žaloby a následne rozhodnúť. Krajský súd je viazaný právnym názorom vyjadreným v tomto rozhodnutí (§ 469 SSP).

38. Podľa § 467 ods. 3 SSP ak kasačný súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania. Vzhľadom k tomu, že kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a v kontexte s vyššie citovaným ustanovením o trovách kasačného konania, o nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne správny súd.

39. Kasačný súd preveril aj námietku sťažovateľa o odklone od doterajšej rozhodovacej činnosti krajského súdu v Žiline v obdobných veciach vedených pod sp. zn. 31S/65/2018 zo dňa 31.07.2019, sp. zn. 31S/77/2018 zo dňa 31.07.2019, sp. zn. 31S/79/2018 zo dňa 31.07.2019, sp. zn. 31S/66/2018 zo dňa 12.02.2020, kde bolo právoplatne rozhodnuté o zamietnutí žalôb a zistil, že na najvyššom správnom súde nie je vedené žiadne kasačné konanie.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu SR pomerom hlasov 3:0 (§ 147 ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 15. novembra 2022

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 2Sžfk/37/2020 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik