2Sžfk/39/2020
ECLI:SK:NSSSR:2021:2017200118.2
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trnave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 14S/35/2020
- IČS
- 2017200118
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a z členov senátu JUDr. Mariána Fečíka (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Cangárovej PhD., LL.M v právnej veci žalobcu: T.Á. Q. Q., s miestom podnikania ul. Svätopeterská 66, 920 01 Hlohovec, IČO: 33429707, právne zastúpeného: Advokátska kancelária MCL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO:50074369, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100230344/2017 z 7.2.2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. 14S/35/2020-160 z 11.6.2020, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi finančnej správy
1. Daňový úrad Trnava (ďalej len „správca dane“) na základe výsledkov daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“ alebo „daň“) vykonanej u žalobcu vydal rozhodnutie č. 104226310/2016 z 04.11.2016, ktorým podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov vyrubil žalobcovi rozdiel dane za zdaňovacie obdobie február 2009 v sume 20.191,81 eur, pretože na základe dokazovania mal za preukázané, že tovar (bravčové mäso) uvedený v žalobcom predložených faktúrach od spoločnosti EUROCOOP spotrebné družstvo v likvidácii so sídlom v Malackách (ďalej len „EUROCOOP“) nebol uvedenou spoločnosťou žalobcovi dodaný a odpočítanie dane zúčtované v jednotlivých kontrolovaných zdaňovacích obdobiach bolo v zmysle § 49 a § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákon o DPH“) nezákonné.
2. Správca dane akcentoval najmä nasledujúce skutkové okolnosti, na základe ktorých žalobcovi neuznal právo na odpočet dane: a/ uvedené dodávky tovaru mali byť dodané českou spoločnosťou Jatka Moravský Krumlov, spol. s r.o., Moravský Krumlov, Česká republika (ďalej len „spoločnosť JMK“) v prospech nasledujúcich odberateľov českej spoločnosti JMK: i/ spoločnosť REAL KOMPLEX s.r.o., Vlčany, 1 v uvedených zdaňovacích obdobiach so správcom dane nekomunikovala a nepodávala daňové priznania z DPH, hoci bola na daň zaregistrovaná, 2 pán U. Q. ako vtedajší konateľ za odmenu podpísal nejaké papiere pred notárom a nič iné
nevie, ii/ spoločnosť SYOMA s.r.o., Prievidza, 1 v uvedených zdaňovacích obdobiach so správcom dane nekomunikovala a nepodávala daňové priznania z DPH, hoci bola na daň zaregistrovaná (určenie dane podľa pomôcok), 2 pán L. D. ako dotknutý konateľ sa dohodol na podpise nejakých papierov u notára a pán T. C. v pozícii splnomocneného zástupcu nič o aktivitách spoločnosti nevedel, iii/ spoločnosť MARKT s.r.o., Bratislava,
1 v uvedených zdaňovacích obdobiach so správcom dane nekomunikovala a nepodávala daňové priznania z DPH, hoci bola na daň zaregistrovaná, 2 pán A. W. ako dotknutý konateľ nič o aktivitách spoločnosti nevedel, b/ a následne mali fakturačne deklarovať dodanie tovaru spoločnosti EUROCOOP ako ďalšiemu článku v dodávateľskom-odberateľskom reťazci, c/ dodávky mal dodávateľ tovaru uskutočňovať vozidlom spoločnosti JMK na základe telefonických kontaktov s pánom I. F. (ďalej v pozícii svedka, resp. podpredsedu predstavenstva dodávateľa tovaru) priamo k odberateľom tovaru, d/ žalobca do zápisnice v roku 2014 správcovi dane ďalej uviedol, že i/ mal tovar preberať zväčša osobne (kontrola váhy tovaru), ii/ zo začiatku podpisoval nejaké objednávkové listy, evidenciu si viedol ručne cez príručný
zošit, iii/ tieto odovzdal pánovi F., ich kópie nemá, iv/ menovaný na základe tohto dokladu vystavil faktúru, neskôr dával pečiatky na CMR, bez podpisu na zadnú stranu CMR, v/ úhrady boli poväčšine v hotovosti, časť cez účet, pričom hotovostné platby preberal pán F., e/ odberateľmi tovaru boli pán C. G., pani Q. G. a pán L.. J. G.,
i/ dodacie listy a faktúry žalobca vystavoval len na množstvo, bez jeho uvádzania teploty a kvality mäsa, f/ obdobné skutočnosti sú zachytené v Zápisnici o výsluchu obvineného spísanej dňa 25.2.2013 na príslušnej expozitúre Národnej kriminálnej agentúry, g/ na základe žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií bolo z odpovede českého orgánu
zistené, že i/ spoločnosť JMK mala dodať tovar hore uvedeným spoločnostiam, mala konať s nimi pani D. Y. ako konateľka spoločnosti JMK (avšak osoby v pozícii konateľov, resp. splnomocnených osôb o tejto spolupráci vôbec nevedeli, resp. ju popreli).
3. Na základe odvolania žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 100230344/2017 z 7.2.2017 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“) postupom podľa § 74 ods. 4 daňového poriadku rozhodnutie správcu dane potvrdil, pričom sa stotožnil s jeho záverom, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane z tovarov, pri ktorých nevznikla daňová povinnosť.
II. Konanie na krajskom súde
4. Proti preskúmavanému rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) a navrhol rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie. 5. Po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní správny súd rozsudkom č.k. 14S/23/ 2017-117 vyhláseným dňa 1.2.2018 správnej žalobe vyhovel, preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods.1 písm. e) a písm. g) v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) Správneho súdneho poriadku ( ďalej len „SSP“) zrušil a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. 6. Kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok krajského súdu č.k. 14S/23/2017-117 z 1.8.2018 Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil rozsudkom sp.zn. 2Sžfk/21/2018 z 30.4.2020 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. 7. Kasačný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia v zmysle § 464 ods. 2 SSP poukázal na viaceré predchádzajúce konania vedené na kasačnom súde a rozhodnutia kasačného súdu (pod sp.zn. 3Sžfk/70/2017 z 21.11.2018, sp.zn. 3Sžfk/27/2018 z 23.1.2019, sp.zn. 3Sžfk/28/2018 z 23.1.2019, sp.zn. 3Sžfk/26/2018 z 27.2.2019, sp. zn. 3Sžfk/30/2018 z 27.2.2019, sp.zn. 4Sžfk/ 16/2018 z 4.6.2019, sp.zn. 4Sžfk/20/2018 z 4.6.2019, sp.zn. 10Sžfk/28/2018 z 30.1.2019, sp.zn. 10Sžfk/55/2018 z 30.1.2019, sp.zn. 10Sžfk/64/2018 z 28.2.2019 a sp.zn. 10Sžfk/84/ 2018 z 28.2.2019) medzi tými istými účastníkmi, obdobným predmetom kasačného konania a sťažnostnými námietkami; rozdiel je iba v určení zdaňovacieho obdobia. 8. Krajský súd po vrátení veci kasačným súdom na ďalšie konanie opätovne súdenú vec prejednal a v súlade s právnym názorom kasačného súdu a jeho rozhodovacou praxou v obdobných veciach totožných účastníkov konania správnu žalobu zamietol postupom podľa § 190 SSP rozsudkom č.k. 14S/35/2020-160 vyhláseným dňa 11.6.2020 (ďalej len „napadnutý rozsudok“). 9. Krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku konštatoval, že: a/ daňové orgány vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotili vecne správne a v súlade s ich logickým významom, v obsahu svojich rozhodnutí sa vysporiadali s celým rozsahom argumentácie žalobcu a zrozumiteľne vysvetlili dôvody prijatých záverov, b/ existujú dôvodné pochybnosti daňových orgánov majúce zásadný charakter z hľadiska posudzovania reálnosti plnenia tvrdeného dodávateľa EUROCOOP, tieto vyplývajú najmä zo skutočnosti, že žalobca dodávky zabezpečoval prostredníctvom osoby, ktorej oprávnenie konať za tvrdeného dodávateľa v konaní nebolo preukázané, ako aj z okolností týkajúcich sa spôsobu potvrdzovania príjmu tovaru a okolností hotovostných úhrad realizovaných nielen osobe vystupujúcej v mene dodávateľa, ale v niektorých prípadoch aj vodičom spoločnosti JMK, ktorá v zmluvnom vzťahu so žalobcom nebola.
III. Konanie na kasačnom súde
A) 10. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (ďalej len „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP pre nesprávne právne posúdenie veci a navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 11. V rámci sťažnostného dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci prezentoval predovšetkým tieto skutočnosti: - krajský súd nesprávne aplikuje závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tým, že obsah právnej normy uvedenej v § 49 ods. l a ods. 2 v spojitosti s § 51 ods. l písm. a) zákona o DPH (t. j. podmienok na odpočítanie DPH) nesprávne aplikoval na skutkový stav relevantný pre konanie, - EUROCOOP nikdy počas dlhodobej obchodnej spolupráce nespochybnil relevantnosť uzatvárania obchodov so sťažovateľom v zastúpení p. F., všetky dojednané dodania tovaru sa vždy realizovali a nikdy nebola spochybnená ani oprávnenosť úhrad za dodaný tovar, - vzhľadom na dĺžku, intenzitu a objemovú významnosť obchodnoprávneho vzťahu medzi sťažovateľom a EUROCOOP, vychádzal sťažovateľ z legitímneho predpokladu existencie poverenia p. F., - išlo o bežný trojstranný vzťah, v rámci ktorého sťažovateľ preukázateľne nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník, - porušenie registračných povinností EUROCOOP na Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe nijakým spôsobom nevplýva na nárok sťažovateľa na uplatnenie práva na odpočítanie dane, - názor krajského súdu o nekonaní s náležitou starostlivosťou je nepodložený a je vedený viac subjektívnym názorom než objektívnou realitou, - krajský súd zamietol návrh sťažovateľa na vypočutie ďalších svedkov, - krajský súd podľa sťažovateľa aproboval nezákonné konanie správcu dane, ktoré spočíva v opakovanom výsluchu kľúčového svedka I. F.. B) 12. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že ide o rovnaké resp. obdobne sa opakujúce námietky, s ktorými sa už vysporiadal v predchádzajúcich fázach správneho a súdneho konania, a preto na ne odkázal.
IV. Závery kasačného súdu
13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 1.8.2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky odo dňa 1.8.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.8.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky a bola jej pridelená sp. zn. 2Sžfk/39/2020. Od 1.8.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky. Vec bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. 14. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej len „senát Najvyššieho správneho súdu“ alebo „kasačný súd“) preskúmal rozsudok krajského súdu v medziach sťažnostných bodov [§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c), ods. 2 SSP], pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote [§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP] a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.
15. Pre kasačný súd z porovnania viacerých predchádzajúcich konaní vedených na kasačnom súde pod sp.zn. 4Sžfk/11/2018, sp.zn. 4Sžfk/16/2018, sp.zn. 4Sžfk/20/2018, sp.zn. 6Sžfk/14/ 2018, sp.zn. 8Sžfk/23/2018, sp.zn. 3Sžfk/70/2017, sp.zn. 3Sžfk/27/2018, sp.zn. 10Sžfk/28/ 2018, resp. sp.zn. 1Sžf/19/2018, sp.zn. 1Sžfk/77/2018, sp. zn. 1Sžfk/86/2020 (a mnohé iné) medzi tými istými účastníkmi je zrejmé, že ide o spory vedené vo veci odmietnutia nároku žalobcu správcom dane na odpočítanie DPH s obdobným skutkovým stavom a s totožným právnym problémom vo vzťahu k spochybneniu výpovede kľúčového svedka a že tak žalobca ako aj žalovaný v týchto predchádzajúcich konaniach o kasačných sťažnostiach vznášali rovnaké argumenty nielen v konaní pred krajským súdom ale aj v kasačnom konaní. 16. Podľa § 464 ods. 2 SSP, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola aspoň v piatich prípadoch predmetom konania pred kasačným súdom na základe skoršej kasačnej sťažnosti podanej tým istým sťažovateľom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na svoje skoršie rozhodnutia, a ak sa v celom rozsahu stotožňuje s ich odôvodnením, ďalšie dôvody už nemusí uvádzať. 17. Rovnako i senát Najvyššieho správneho súdu sa stotožňuje a odkazuje na uvedené rozhodnutia kasačného súdu v obdobných veciach tých istých účastníkov. Vzhľadom na skutočnosť, že v súdenej veci kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti, ktorá už bola v piatich prípadoch predmetom konania pred kasačným súdom na základe skoršej kasačnej sťažnosti totožného sťažovateľa, senát Najvyššieho správneho súdu už ďalšie dôvody pre enunciát rozhodnutia nepovažuje za potrebné prezentovať ( § 464 ods. 2 SSP). 18. Z uvedených dôvodov kasačný súd nepovažuje sťažnostné body kasačnej sťažnosti za opodstatnené a preto rozhodol podľa § 461 SSP o zamietnutí kasačnej sťažnosti. 19. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP (a contrario) a vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal právo na náhradu trov vynaložených v tomto konaní; zároveň kasačný súd nevidel dôvod na postup podľa § 168 SSP. 20. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 16. decembra 2021