2Sžfk/5/2020

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Žiline (ďalej aj „správny súd“ alebo „krajský súd“) zamietol žalobu žalobcu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“), ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti Rozhodnutia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo: 15664/2019 zo dňa 10.01.2019, ktoré v zmysle § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 563/2009 Z.z.“) potvrdilo rozhodnutie Mesta Žilina číslo konania 10996/2018-36337/2018-OE-PPN zo dňa 18.06.2018, ktoré podľa zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady (ďalej aj „zákon č. 582/2004 Z.z.“) a Všeobecne záväzného nariadenia č. 21/ 2012 o dani z nehnuteľností, dani za psa, dani za predajné automaty a dani za nevýherné hracie prístroje vyrubilo daňovému subjektu SIRS - Project, a. s. (žalobca) daň z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie 2014 v sume 50223,52 eur. 2. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že napadnuté rozhodnutia sú založené na dôkladne a dostatočne zistenom skutkovom stave veci s tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie základnej skutočnosti, ktorú tvrdil, a to že stavba športovej haly bola užívaná v roku 2014 ako osvetové zariadenie. Správny súd v tejto súvislosti konštatoval, že žalobca v roku 2011 za túto nehnuteľnosť podal daňové priznanie tak, že ju sám zaradil ako inú stavbu v zmysle § 10 ods. 1 písm. g/ zákona č. 582/2004 Z.z. v znení účinnom v roku 2011, pričom už v zriaďovacej listine zo dňa 15.02.2008 jeho právny predchodca Žilinská parkovacia spoločnosť s.r.o. uvádzal, že osvetové zariadenie vykonáva osvetovú činnosť v priestoroch športovej haly. Napriek tomu však športovú halu v daňovom priznaní za rok 2011 neoznačil ako osvetové zariadenie. Taktiež ani zo Zmluvy o vykonaní činnosti zameranej na rozvoj duchovnej osvety z roku 2008, ktorú predložil žalobca ako dôkaz k zdaňovaciemu roku 2014, si žalobca pri podaní daňového priznania za rok 2011 neodvodzoval status osvetového zariadenia. Aj z týchto podporných dôkazov podľa správneho súdu vyplynulo, že snaha žalobcu o zaradenie športovej haly medzi stavby oslobodené od dane z titulu osvetového zariadenia bola špekulatívna. Z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil žalobné námietky žalobcu ako plne nedôvodné a vyslovil právny záver, že ako vlastník takejto stavby nie je oslobodený od dane z nehnuteľností, a preto mu bola daň správne vyrubená v zmysle daňového priznania podaného za rok 2011.

3. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) včas kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP a navrhol kasačnému súdu, aby zmenil kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 15664/2019 zo dňa 10.01.2019, ako aj a Rozhodnutie Mesta Žilina č. 10996/2018-36337/2018-OE-PPN zo dňa 18.06.2018 a vec vráti Mestu Žilina na ďalšie konanie. Sťažovateľ si zároveň uplatnil náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

najavo . . . najmä tým, že dodatočne nepreverilo skutočnú činnosť v danej nehnuteľnosti ako osvetového zariadenia, aké aktivity v nej prebiehali, kto ich organizačne zabezpečoval, a či činnosť v predmetnej nehnuteľnosti mala charakter osvetovej činnosti.“ Sťažovateľ v tejto súvislosti ďalej poukázal na druhé rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR číslo: 265425/2018 zo dňa 11.05.2018, ktorým zrušilo rozhodnutie Mesta Žilina 175389/ 2014 zo dňa 24.03.2014, ktorým bola daňovému subjektu vyrubená daň z nehnuteľností za zdaňovacie obdobie 2014 aj za stavbu športovej haly a vec mu vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. V predmetnom rozhodnutí Finančné riaditeľstvo SR explicitne uviedlo, že „správca dane v ďalšom konaní dozisťuje a preverí všetky skutočnosti súvisiace s využitím stavby športovej haly ako osvetového zariadenia v zdaňovacom období 2014 v zmysle právneho názoru Ministerstva Financií SR uvedeného v rozhodnutí zo dňa 23.04.2018.

prebiehali. Mesto Žilina nevytýčilo ani len žiadne pojednávanie vo veci, nevyzvalo žalobcu na predloženie a uplatnenie dôkazov, a absolútne neprihliadalo na dôkazy, ktoré malo k dispozícii z paralelne prebiehajúceho konania, ktoré sa týka dane z tej istej stavby športovej haly, avšak na rok 2017.

Pre účely tohto konania nie je podľa sťažovateľa dôležité, či bola športová hala v rozhodujúcom období laicky povedané „vybavená všetkými papiermi“, t.j. či bola spôsobilá na jej užívanie „v súlade s právnymi predpismi“, ale iba a výlučne to, či bola hala v roku 2013 reálne fyzicky spôsobilá na výkon činností deklarovaných žalobcom a to, aká činnosť sa v hale v roku 2013 reálne vykonávala s tým, že práve o týchto skutočnostiach malo Mesto Žilina vykonať dokazovanie v zmysle záverov uvedených v rozhodnutí Ministerstva financií SR. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti opätovne zdôraznil, že športová hala bola v roku 2013 čiastočne využívaná na športové, kultúrne a vzdelávacie aktivity. Poukázal ďalej opätovne na to, že využívanie predmetnej haly na osvetovú činnosť nie je v žiadnom prípade zmenou účelu stavby, ku ktorej by sa mal vyjadrovať stavebný úrad, resp. úrad verejného zdravotníctva, a že existencia, resp. neexistencia takéhoto vyjadrenia nemá nič spoločné s tým, či môže alebo nemôže byť hala predmetom oslobodenia od dane zo stavby titulom jej využívania ako osvetového zariadenia. Pojem „osvetové zariadenie“ sa týka definovania subjektu právnych vzťahov, a nie je v

Uvedeným spôsobom bol žalobca ukrátený na jeho subjektívnych právach vyplývajúcich mu z čl. 2 ods. 2 a 3 Ústavy SR, § 3 ods. 1, 2 a 10 a § 24 ods. 2 a 4 Daňového poriadku a z čl. 2 ods. 1 CSP, čím boli v plnom rozsahu dané sťažnostné dôvody uvedené v § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP. 7. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu písomne nevyjadril.

8. Prejednávaná vec bola dňa 17.01.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 2Sžfk - sp. zn.: 2Sžfk/5/2020. S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1

9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

11. Pre účely rozhodovania vo veci sa kasačný súd oboznámil aj s administratívnym spisom, z ktorého považoval za preukázaný nasledovný skutkový stav: Správca dane rozhodnutím č. 175389/2014 zo dňa 24.03.2014 vyrubil daňovému subjektu daň z nehnuteľností na rok 2014 vo výške 50223,52 eur, a to na základe daňovníkom podaného daňového priznania k dani z nehnuteľností na rok 2011, v ktorom daňový subjekt deklaroval, že je vlastníkom športovej haly a neuplatnil si nárok na oslobodenie od dane z nehnuteľností na danú nehnuteľnosť, v súlade so zákonom č. 563/2009 Z.z. a VZN č. 21/2012 o dani z nehnuteľností, dani za psa, dani za predajné automaty a dani za nevýherné hracie prístroje

mimo odvolacieho konania dokázať, že daňovník skutočne v zdaňovacom období v roku 2014 využíval stavbu v súlade s predloženým štatútom osvetového zariadenia. V rámci preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania predložené dôkazy nie sú dostatočné.

činnosti. Daňovník zmenu účelu využitia stavby zákonným spôsobom v termíne neoznámil.

podľa § 99b ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. V čiastkovom priznaní mal daňovník uviesť účel využitia stavby tak, aby bolo správcovi dane z nehnuteľností jasné, že od roku 2013 je nehnuteľnosť od dane oslobodená na základe správcom ustanovených oslobodení vo všeobecne záväznom nariadení obce. Zároveň je daňovník podľa § 99d ods. 2 zákona č. 582/ 2004 Z.z. povinný v príslušnom priznaní uviesť všetky skutočnosti rozhodujúce na vyrubenie dane z nehnuteľnosti.

a.s. a Rímsko-katolíckou cirkvou, farnosť Žilina, protokol potvrdzujúci vykonávanie činností dojednaných zmluvou o vykonávaní činností zameraných na rozvoj duchovnej osvety, rámcovú zmluvu o spolupráci pri zabezpečení výkonu osvetovej činnosti uzavretej medzi daňovým subjektom - jeho osvetovým zariadením a Nadáciou spoločne pre región, rámcovú zmluvu o spolupráci pri zabezpečení výkonu osvetovej činnosti uzavretú medzi tým istým subjektom a Súkromným centrom voľného času Bytča, rámcovú zmluvu o spolupráci pri zabezpečení výkonu osvetovej činnosti uzavretú medzi tým istým subjektom a V.. W. S..

Nie sú teda dôkazom o využívaní športovej haly na kultúrno-osvetovú činnosť v roku 2014. Naopak, hoci boli uzavreté, na základe nich nemuselo dôjsť k vykonaniu žiadnej konkrétnej činnosti. Ďalej vo veci vykonal aj ďalšie dokazovanie, a to vyžiadanie si stanovísk OR HaZZ k prevádzkovaniu športovej haly, z ktorých vyplýva, že uvedená stavba bola v roku 2014 staveniskom a bola vyradená z kontrolnej činnosti Okresného riaditeľstva HaZZ, z čoho vyplýva zistený skutkový stav, že športová hala v roku 2014 nemohla byť zariadením určeným na realizáciu kultúrno-osvetovej činnosti, pretože jej užívanie by bolo v rozpore s predpismi o protipožiarnej bezpečnosti stavieb.

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

13. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).

15. Podľa § 10 ods. 2 citovaného zákona predmetom dane zo stavieb sú stavby, ktoré majú jedno alebo viac nadzemných podlaží alebo podzemných podlaží, spojené so zemou pevným základom. Na daňovú povinnosť nemá vplyv skutočnosť, že stavba sa prestala užívať.

Podľa § 99b ods. 1 citovaného zákona ak daňovník podal priznanie k dani z nehnuteľností, k dani za psa, k dani za predajné automaty a k dani za nevýherné hracie prístroje podľa § 99a a stane sa vlastníkom, správcom, nájomcom alebo užívateľom ďalšej nehnuteľnosti alebo dôjde k zmene druhu alebo výmery pozemku, účelu využitia stavby, bytu alebo nebytového priestoru alebo mu zanikne vlastníctvo, správa, nájom alebo užívanie nehnuteľností, je povinný podať čiastkové priznanie k dani z nehnuteľností príslušnému správcovi dane v lehote podľa § 99a ods. 1. 19. Podľa § 99d ods. 2 citovaného zákona daňovník je povinný v príslušnom priznaní uviesť všetky skutočnosti rozhodujúce na vyrubenie dane. Ak príslušné priznanie podáva zástupca, ktorého dohodou určili spoluvlastníci, zníženie dane alebo oslobodenie od dane sa pri vyrubení dane zohľadní tomu spoluvlastníkovi, ktorý spĺňa podmienku na zníženie dane alebo oslobodenie od dane.

21. Podľa článku 11 ods. 2 VZN Mesta Žilina č. 21/2012 správca dane ustanovuje, že od dane zo stavieb sú oslobodené stavby alebo byty slúžiace zariadeniam na rekvalifikáciu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, stavby užívané na účely sociálnej pomoci a múzeá, galérie, knižnice, výstavné siene a osvetové zariadenia.

23. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

27. Kasačný súd poukazuje na to, že jeho úlohou ani úlohou správneho súdu nie je zisťovať alebo ustaľovať skutkový stav či nanovo vyhodnocovať dôkazy vykonané v daňovom konaní. Jeho úlohou je najmä posúdiť, či správca dane, resp. žalovaný postupovali pri zisťovaní skutkového stavu zákonným spôsobom, nasledovali pritom pravidlá logického uvažovania a či riadne popísali svoje hodnotiace úvahy. Podľa ustálenej súdnej judikatúry (viď. napr. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II.ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/5/2009, sp. zn. 8Sžo/547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahrádzať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

Z uvedeného vyplýva, že je to práve správca dane kto rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aké závery vyvodí z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať.

4Sžf/30/2014 zo dňa 17.02.2015 aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácii relevantných ustanovení.

Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná a akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.

súdu SR z 14. novembra 2018, sp. zn. I. ÚS 377/2018-53). 33. Kasačný súd poukazuje na osobitné postavenie správcu dane, ktorý nie je protistranou daňového subjektu, ale je príslušným správnym orgánom, ktorý vedie dokazovanie, dôkazy vykonáva a procesom voľného hodnotenia dôkazov ustaľuje zistený skutkový stav.

Pokiaľ sťažovateľ tvrdil, že ním vlastnená stavba športovej haly je osvetové zariadenie, ktoré je podľa neho oslobodené od dane z nehnuteľnosti a na toto tvrdenie v daňovom konaní produkoval konkrétne dôkazy, pričom tieto konkrétne dôkazy prvostupňový správny orgán riadne vyhodnotil, avšak nezistil z nich tvrdenú skutočnosť, žalobca mal produkovať ďalšie dôkazy, ktoré by v jeho prospech preukázali faktické užívanie stavby na účel osvetovej činnosti, čo však ostalo iba nepreukázaným tvrdením.

36. Kasačný súd po vyhodnotení súdneho spisu, ktorého súčasťou je aj administratívny spis žalovaného, dospel k rovnakému záveru ako krajský súd, a síce, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový stav, z ktorého vyvodili aj správne právne závery. Rovnako Krajský súd v Žiline riadne vyhodnotil predložené dôkazy a dôkladne sa vysporiadal aj so všetkými námietkami sťažovateľa.

38. Vo vzťahu k dôvodu kasačnej sťažnosti, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) kasačný súd uvádza, že s touto nie je možné sa stotožniť. Ak sťažovateľ kasačnú sťažnosť odôvodňuje ustanoveniami § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ SSP, je povinný v kasačnej sťažnosti uviesť aj právne posúdenie veci, ktoré považuje za nesprávne, a uviesť, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

situácia „res iudicata“ tvorí rozhodovaciu prekážku, ale aj ustálená rozhodovacia prax kasačného súdu ako relevantný precedens v súlade s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky vytvára zákonodarcom akceptovanú rozhodovaciu prekážku. Doterajšia ustálená judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky chápe takto sformulovaný sťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g/ SSP vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t.j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy na riadne zistený faktický skutkový stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

41. Sťažovateľ nepreukázal faktické užívanie stavby na účel osvetovej činnosti, čiže nepreukázal faktické užívanie tejto stavby v roku 2014 na účel, ktorý tvrdí ako relevantný pre oslobodenie od dane. 42. Kolaudačné rozhodnutie bolo vydané len za účelom športovej činnosti a žalobca nepreukázal žiadnymi dôkazmi zmenu účelu užívania tejto stavby na účel osvetovej činnosti.

44. Kasačná sťažnosť sťažovateľa neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku krajského súdu. 45. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná.

47. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.