2Sžfk/56/2018

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej ako „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č.k. 5S/175/2016-69 zo dňa 06.06.2017 (ďalej ako „rozsudok“) zamietol žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: 103475978/2016 zo dňa 11.07.2016 a zároveň rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

2. Krajský súd dospel k záveru, že argumentácia žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná. Osobitne poukázal na to, že riadne zaúčtovanie dokladov je len jednou z hmotnoprávnych podmienok na uznanie nároku na odpočítanie dane, avšak daňové, príp. iné doklady (napr. CMR, kúpne zmluvy a pod.) však ešte nepreukazujú, že vzniklo právo na odpočítanie dane. Krajský súd osobitne podčiarkol, že daňové doklady musia byť odrazom reálneho plnenia. 3. Z hľadiska materiálneho, krajský súd poukázal na to, že správca dane nespochybňoval v priebehu daňovej kontroly existenciu tovaru, ale tvrdenie žalobcu, že tovar dodala spoločnosť AGRODREVO, s.r.o. a zistil, že p. T. sa stal konateľom spoločnosti AGRODREVO s.r.o. od 15.12.2012, ktorý uviedol, že od kedy sa stal konateľom spoločnosti, reálne za ňu nekonal, nevyvíjal žiadnu činnosť, ani nevystavoval účtovné ani iné doklady, nepodával a nepodpisoval daňové priznania. Spochybnil niektoré listiny tvoriace spis, resp. že je na nich jeho podpis (plnomocenstvo). 4. Podľa názoru krajského súdu orgány verejnej správy kvalifikovane spochybnili aj tvrdenie žalobcu o úhrade dodávok tovarov za kontrolované obdobie (čo malo byť realizované najmä započítavacími úkonmi). Celkovo sa krajský súd stotožnil s tým, že vo veci nebolo preukázané uskutočnenie zdaniteľného plnenia, pričom preukázanie tohto predpokladu pre odpočítanie DPH je vecou podnikateľského rizika žalobcu. Pri uzatváraní obchodov si mal žalobca dostatočne zistiť a overiť dôveryhodnosť svojho zmluvného partnera, inak sa vystavil riziku neuznania takýchto výdavkov za daňové výdavky. 5. V súhrne krajský súd uviedol, že neboli zistené žiadne také porušenia všeobecne záväznej právnej úpravy zo strany orgánov verejnej správy, ktoré by odôvodňovali vyhovenie žalobe, a preto krajský súd rozhodol o zamietnutí žaloby ako nedôvodnej (§ 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - ďalej ako „SSP“).

6. Proti rozsudku krajského súdu podal včas kasačnú sťažnosť žalobca (ďalej ako „sťažovateľ“), ktorý ju odôvodnil ustanovením § 440 ods. 1 písm. h) SSP, t.j. tým, že krajský súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu a ustanovením § 440 ods. 1 písm. g) SSP, t.j. tým, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Sťažovateľ namietal, že krajský súd vo veci chránil len fiškálne záujmy štátu, ale neprihliadal na porušenie práv a oprávnených záujmov žalobcu, pričom poukázal najmä na porušenie zásad daňového konania - najmä zásady zákonnosti.

na to, že za iné mesiace tvoriace predmet tej istej daňovej kontroly iné senáty toho istého krajského súdu rozhodli tak, že žalobe vyhoveli (sp. zn. 6S/192/2016 a sp. zn. 6S/193/2016), čím malo dôjsť k porušeniu zásady rovnakého rozhodovania v rovnakých veciach, resp. zásady predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.

12. Ku kasačnej sťažnosti sa podaním zo dňa 18.10.2017 doručeným krajskému súdu dňa 20.10.2017 vyjadril žalovaný, ktorý navrhol kasačnú sťažnosť zamietnuť. Mal za to, že skutkový stav veci bol zistený dostatočne. Poukázal na to, že bolo povinnosťou sťažovateľa dostatočne verifikovať svojich dodávateľov a nesplnenie si tejto povinnosti následne môže viesť k tomu, že mu nebude priznané právo na odpočítanie DPH, k čomu v súdenom prípade aj došlo. Žalovaný dal do pozornosti kasačného súdu skutočnosť, že činnosť spoločnosti AGRODREVO, s.r.o. bola preverovaná aj orgánmi činnými v trestnom konaní. Podľa názoru žalovaného, nie je pravdou, že by v rámci rozhodovania krajský súd prihliadal len na fiškálne záujmy štátu, keď na strane druhej sťažovateľ v texte kasačnej sťažnosti neuviedol akým konkrétnym konaním daňových orgánov boli porušené jeho práva.

13. Vyjadrenie žalovaného bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené dňa 19.06.2018 („na vedomie“).

14. Prejednávaná vec bola dňa 30.08.2018 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 2S - sp. zn. 2Sžfk/56/2018. S účinnosťou ku dňu 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety

15. Pred rozhodnutím vo veci samej sa kasačný súd oboznámil s obsahom administratívneho spisu, pričom zistil, že dňa 23.04.2015 bola u sťažovateľa začatá daňová kontrola (DPH) za zdaňovacie obdobie marec 2013 až marec 2014. Z predmetnej daňovej kontroly bol dňa 08.03.2016 vyhotovený protokol (102680278/2016), ktorý zahŕňal zistenia aj za mesiac apríl 2013, t.j. za mesiac tvoriaci predmet tohto súdneho konania. Na str. 7 predmetného protokolu sa uvádza zistenie správcu dane, podľa ktorého bol u sťažovateľa za mesiac apríl 2013 identifikovaný u sťažovateľa rozdiel na dani z pridanej hodnoty v sume 107,73 Eur.

16. Počas konania na kasačnom súde, doručil sťažovateľ k tejto veci písomné podanie zo dňa 09.12.2019 (doručené Najvyššiemu súdu SR dňa 16.12.2019), v ktorom poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.10.2019 - sp. zn. 1Sžfk/51/2017.

17. V priebehu konania na kasačnom súde v tejto veci, doručil sťažovateľ k veci sp.zn. 2Sžfk/56/2018 ďalšie podanie označené ako „právna vec žalobcu SUNDERMANNs.r.o. proti žalovanému Finančné riaditeľstvo SR o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného sp. zn. Krajského súdu v Bratislave 5S 175/2016 - kasačná sťažnosť sťažovateľa SUNDERMANN, s.r.o. sp. zn. 2 Sžfk 56/2018 - oznámenie“.

18. Kasačný súd rozhodujúci v tejto veci poukazuje na to, že rozsudkom č.k. 6S/193/2016-59 zo dňa 15.02.2017 rozhodol krajský súd na základe žaloby sťažovateľa v tejto veci (SUNDERMANN s.r.o.) tak, že rozhodnutie žalovaného, ako aj správcu dane viažuce sa k tej istej daňovej kontrole, avšak za mesiac december 2013, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal kasačnú sťažnosť žalovaný (Finančné riaditeľstvo SR) a táto kasačná sťažnosť bola rozsudkom veľkého senátu Najvyššieho súdu SR zamietnutá (sp. zn. 1Vs/1/2020 zo dňa 18. mája 2021). 19.

20. Táto dvojkoľajnosť rozhodovania bola prítomná aj v rámci rozhodovania kasačného súdu. Senáty 10S a 6S kasačného súdu zamietli kasačné sťažnosti žalobcu (sťažovateľ v tejto veci) proti rozsudkom správneho súdu o zamietnutí jeho správnych žalôb, senát 1S kasačného súdu zamietol kasačnú sťažnosť žalovaného proti rozsudku, ktorým správny súd zrušil rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov.

Krajský súd rozsudkom v uvedenej veci zrušil rozhodnutia oboch daňových orgánov a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 22. Kasačná sťažnosť sťažovateľa (žalovaný v tomto konaní) bola rozsudkom veľkého senátu kasačného súdu (sp. zn. 1Vs/1/2020 zo dňa 18. mája 2021) zamietnutá. Veľký senát kasačného súdu tak potvrdil vecnú správnosť a zákonnosť rozsudku krajského súdu vo veci 6S/193/ 2016-59 zo dňa 15. februára 2017 (v znení opravného uznesenia zo dňa 7. januára 2019), ktorým tento rozhodnutia oboch daňových orgánov zrušil a veci vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

23. Vzhľadom na skutočnosť, že vec, o ktorej rozhoduje senát 4S kasačného súdu v tejto veci je obdobnou vecou vo vzťahu k tým veciam, o ktorých už rozhodovali iné senáty kasačného súdu (tí istí účastníci konania a identický materiálny základ prieskumu). Veľký senát kasačného súdu, rozsudkom vo veci sp. zn. 1Vs/1/2020 zo dňa 18. mája 2021 odstránil dvojkoľajnosť rozhodovania kasačného súdu v daných veciach. V súlade s § 464 SSP odkazuje kasačný súd na právne posúdenie veci veľkým senátom kasačného súdu, ktorého právny názor je relevantný aj pre rozhodnutie senátu kasačného súdu v tejto veci.

33. Pochybnosti správcu dane i následné závery žalovaného v preskúmavanom rozhodnutí nesmerujú k tomu, že by sa dodávky bukových prírezov žalobcovi neuskutočnili, teda že by ich žalobca v spolupráci s dodávateľom len predstieral, a teda uvádzal správcu dane do omylu, aby si mohol uplatniť odpočítanie dane z neuskutočnených obchodov.

S ohľadom na výpoveď svedka T. žalobcovi ani neumožnil preukazovať okolnosti tvrdeného prevzatia tovaru od dodávateľa zamestnancom žalobcu T. V.. 34. Veľký senát sa stotožňuje s názorom predkladajúceho senátu v tom, že samotná svedecká výpoveď štatutárneho zástupcu dodávateľa o tom, že sa nijako nepričinil o dodanie deklarovaného tovaru žalobcovi, nemusí stačiť a v okolnostiach prípadu ani nestačí pre spoľahlivý záver o nepreukázaní uplatneného nároku na odpočítanie dane.

35. Pokiaľ teda sťažovateľ opiera svoje závery o to, že žalobca dôkazné bremeno neuniesol, musí mu predtým umožniť toto bremeno uniesť a vykonať ďalšie ním navrhované dôkazy, ak tieto smerujú k preukázaniu riadneho uskutočnenia dodávok. Veľký senát konštatuje, že výsluch P. L. na okolnosti prevodu obchodného podielu v spoločnosti AGRODREVO s. r. o. na tretiu osobu a následného splnomocnenia P. L. konať za spoločnosť aj po tomto prevode, ako aj výsluch T. V. na okolnosti žalobcom tvrdeného prevzatia tovaru na sklad žalobcu, a tiež vyhodnotenie dokladov o vykonaní prepravy tovaru na náklady spoločnosti AGRODREVO s. r. o., takýmito dôkazmi rozhodne sú.

Tieto objektívne podložené pochybnosti však po ich oznámení žalobcovi mali podľa zákona viesť k tomu, aby sa žalobcovi vytvoril priestor, aby vysvetlil nejasnosti a pravdivosť údajov riadne preukázal. Svedectvo T. T. totiž s ohľadom na ostatné žalobcom predložené doklady nemožno považovať za jednoznačný a nevyvrátiteľný dôkaz o neuskutočnení dodávok tak, ako ich žalobca deklaroval. Žalobca totiž uskutočnenie obchodov preukazoval ďalšími dôkazmi o prevzatí tovaru žalobcom na sklad, o jeho preprave, ktoré sťažovateľ v podstate ignoroval a vybavil ich tým, že technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad.

Rovnako je podozrivé, keď bývalý konateľ a spoločník si ponechá oprávnenie konať za spoločnosť a nechá si od pravdepodobne nič netušiaceho nového konateľa a spoločníka podpísať plnomocenstvo, osobitne za situácie, keď spoločnosť po zmene v osobe spoločníka a konateľa prestane spolupracovať so správcom dane a plniť si daňové povinnosti.

39. Je treba však zároveň upozorniť, že úlohou správcu dane v danej veci nebolo skúmať pravosť listín či platnosť úkonov osôb konajúcich za zdaniteľné osoby, ale overiť či tvrdenia žalobcu a ním deklarované obchody, z ktorých si uplatnil odpočítanie dane na vstupe, zodpovedajú skutočnosti, a či nadobudnuté tovary použil na svoje zdaniteľné plnenia.

Veľký senát kasačného súdu je toho názoru, že doterajšie skutkové zistenia správcu dane nepreukazujú, že spoločnosť AGRODREVO s. r. o. nemohla dodať žalobcovi bukové prírezy a ani neusvedčujú žalobcu, že by bol zapojený do protiprávneho konania smerujúceho k ujme na daňových príjmoch štátu z posudzovanej transakcie, či inej forme podvodného konania. Zo žiadnych zistení tiež nevyplýva, že by bol štatutárny zástupca žalobcu nedobromyseľný či neobozretný a že by vedel alebo mal vedieť o tom, že P. L. nebol pri uzavieraní obchodov oprávnený konať za dodávateľa.

25. Vychádzajúc z vyššie uvedených právnych názorov veľkého senátu, kasačný súd rozhodujúci v súdenej veci dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná, a preto jej vyhovel. Osobitne v tejto súvislosti poukazuje kasačný súd na námietku sťažovateľa o neúplnosti zistenia skutkového stavu orgánmi verejnej správy v súdenej veci a nadväzujúce závery veľkého senátu vyjadrené v odseku 40. citovaného rozsudku („40.

Zo žiadnych zistení tiež nevyplýva, že by bol štatutárny zástupca žalobcu nedobromyseľný či neobozretný a že by vedel alebo mal vedieť o tom, že P. L. nebol pri uzavieraní obchodov oprávnený konať za dodávateľa.“).