2Sžfk/56/2019

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. (sudca spravodajca), JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: DANEX PLUS, s.r.o., so sídlom: Soľ 109, 094 35, IČO: 45521441, zastúpený: JUDr. Vitalij Franko, so sídlom: Slovenská 69, 080 01 Prešov, zapísaný v zozname advokátov Slovenskej advokátskej komory pod č. 1863, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101034248/2017, zo dňa 23. mája 2017, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 3S/34/2017-54, zo dňa 20. novembra 2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8017200537.3 takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky účastníkom konania náhradu trov konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

Žalobca podal voči rozhodnutiu o odvolaní všeobecnú správnu žalobu zo dňa 10. augusta 2017 na Krajský súd v Prešove. Navrhol v nej zrušiť rozhodnutie o odvolaní spolu s daňovou exekučnou výzvou a vrátiť vec na ďalšie konanie. V správnej žalobe uviedol, že nepopiera existenciu daňového exekučného konania, avšak podľa jeho názoru mal správca dane konať tak, aby čo najmenej ohrozil činnosť a funkčnosť žalobcu. Krajský súd v Prešove v postavení správneho súdu (ďalej len „správny súd“) rozsudkom, č. k. 3S/34/2017-54, zo dňa 20. novembra 2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8017200537.3 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) podanú žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/ 2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len „SSP“) zamietol. Vo svojom rozsudku okrem iného uviedol, že daňová exekučná výzva podlieha súdnemu prieskumu len v obmedzenom rozsahu vymedzenom v § 95 ods. 1 daňového poriadku. Následne skonštatoval, že nevzhliadol v konaní takú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala zrušenie daňovej exekučnej výzvy v zmysle predmetného ustanovenia.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanoviská účastníkov

Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť zo dňa 28. januára 2019. Dôvody na jej podanie oprel o § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Prezentoval názor, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že pri všetkých svojich podaniach uvádzal skutočnosti rozhodné a najviac dôležité, ktoré mali mať za následok odloženie výkonu exekúcie. V závere navrhol, aby kasačný súd podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil

rozsudok

správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný sa vyjadril ku kasačnej sťažnosti podaním zo dňa 11. apríla 2019. Vo svojom podaní uviedol, že žalobca v kasačnej sťažnosti neuvádza žiadne relevantné dôvody, ktoré by preukázali nesprávnosť postupu správcu dane a žalovaného. Kasačnú sťažnosť navrhol ako nedôvodnú zamietnuť.

Z dokumentov žalobcu nachádzajúcich sa v súdnom spise je zrejmé, že žalobca nenapádal exekučný titul, na základe ktorého správca dane začal exekučné konanie a zaslal mu daňovú exekučnú výzvu. Kasačný súd konštatuje, že správca dane v tomto postupe nepochybil, nakoľko v prípade vykonateľného exekučného titulu je jeho povinnosťou začať daňové exekučné konanie. Táto jeho povinnosť vyplýva aj z § 3 ods. ods. 5 daňového poriadku, podľa ktorého je správca dane povinný vykonať z vlastného podnetu úkony, a to aj vtedy, keď daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti. Žalobca s poukazom na zásadu primeranosti nenapadol daňovú exekučnú výzvu čo do jej podstaty, ale v reáli sa domáhal odkladu výkonu exekúcie. Kasačný súd k tejto skutočnosti uvádza, že daňový poriadok pozná inštitúty, prostredníctvom ktorých je možné docieliť v zákonne stanovených prípadoch aj odloženie exekúcie. Osobitne poukazuje na § 95 daňového poriadku, kde je priamo upravený inštitút odloženia daňovej exekúcie. Právny poriadok však nepripúšťa odložiť exekúciu v procese preskúmavania daňovej exekučnej výzvy, ktorá musí byť za splnenia zákonných predpokladov vydaná. Snaha o odloženie daňovej exekúcie žalobcu nezbavuje povinnosť správcu dane začať daňové exekučné konanie. Toto konanie by mal pritom viesť spôsobom, ktorý nebude pre žalobcu likvidačný. To už bude však už vecou procesu samotného výkonu daňového exekučného konania. V správnom súdnictve je súd prísne viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Správny súd nemôže rozhodovať namiesto daňových orgánov. Jeho úlohou je kontrola zákonnosti napadnutých aktov a postupov. V danom konaní napadol žalobca daňovú exekučnú výzvu a rozhodnutie o odvolaní. Z tohto dôvodu správny súd mohol preskúmavať len zákonnosť týchto aktov. Správny súd nemá právomoc cez prieskum týchto aktov rozhodnúť o možnosti odkladu daňovej exekúcie, čo je iný inštitút, ktorý je možné využiť už v začatom administratívnom konaní.