2Sžfk/57/2018

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. (sudca spravodajca), JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobkyne: HYDINA SLOVENSKO s. r. o., so sídlom: Lieskovská cesta 23/640, 962 21 Lieskovec, IČO: 45300950, zastúpená: KVASŇOVSKÝ & PARTNERS | ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom: Dunajská 32, 811 08 Bratislava, IČO: 51003848, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 103293350/2016 zo dňa 7. júna 2016, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 4S/31/ 2016-143, zo dňa 8. marca 2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8016200576.7 takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zamieta návrh žalobkyne na prerušenie konania z dôvodu začatia prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie. III. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky účastníkom konania náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

II. Konanie pred správnym súdom

Žalobkyňa podala voči rozhodnutiu žalovaného všeobecnú správnu žalobu na Krajský súd v Prešove. Namietala primárne skutočnosť, že žalovaný nedostatočným spôsobom vyhodnotil skutkový stav a v rozhodnutiach orgánov verejnej správy nie je uvedené, ako sa vysporiadali s námietkami a dôkazmi žalobkyne. Navrhla, aby Krajský súd v Prešove zrušil rozhodnutie žalovaného a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Prešove v postavení správneho súdu (ďalej len „správny súd“) rozsudkom, č. k. 4S/31/2016-143, zo dňa 8. marca 2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8016200576.7 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len „SSP“). V rozsudku správneho súdu okrem iného uviedol, že · kontrola správcu dane sa zamerala na dodávky od spoločnosti Mirbes, s. r. o., toho času so sídlom na Popradskej 66, 040 11 Košice, IČO: 45470391. Vo vzťahu k tomuto dodávateľovi správny súd v súlade s názorom žalovaného skonštatoval, že vyhotovovanie faktúr pre tento daňový subjekt bolo účelové, t. j. bez preukázania uskutočnenia zdaniteľných obchodov. Predmetné obchody mali podľa názoru správneho súdu za účel znižovať daňovú povinnosť žalobkyne na základe odpočtu dane z pridanej hodnoty. Nadobúdateľom bola žalobkyňa, pričom tovar bol dodávaný priamo z Poľska, · námietka žalobkyne, podľa ktorej správcom dane určená lehota na vyjadrenia menej ako 8 dní v rozpore s § 27 ods. 1 daňového poriadku, je nedôvodná. Správny súd poukázal, že správca dane oboznámil žalobkyňu s výsledkom daňovej kontroly na ústnom pojednávaní dňa 12. marca 2015. Na tomto úkone sa mala žalobkyňa možnosť oboznámiť aj s celým spisovým materiálom. Oboznámenie so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole bolo žalobkyni doručené 10. marca 2015, pričom tá sa vyjadrila 30. marca 2015, · správca dane a žalovaný dostatočným spôsobom odôvodnili svoje závery. Správny súd poukázal na skutočnosť, že daňová povinnosť je prioritne na strane žalobkyne, pričom správca dane mal za úlohu zistiť rozhodujúce skutočnosti pre správne určenie dane. Navyše zo strany žalobkyne nebolo konkretizované, pri vyhodnotení ktorej faktúry by správca dane nedostatočne alebo nesprávne postupoval.

Žalobkyňa podala voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť. Dôvody na podanie kasačnej sťažnosti žalobkyňa oprela o § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP. Prezentovala názor, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe správneho súdu. Navrhla, aby kasačný súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Žalobkyňa alternatívne navrhla, aby kasačný súd zrušil rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správcovi dane a vrátil vec správcovi dane na ďalšie konania. Vo svojej kasačnej sťažnosti namietala, že · zo strany správneho súdu nebolo dostatočným spôsobom vyhodnotené, či žalovaný a správca dane dostatočným spôsobom vyhodnotili vykonané dokazovanie a závery tohto dokazovania. Podľa názoru žalobkyne nemali orgány finančnej správy dostatok podkladov na rozhodnutie vo veci,

Venovali sa len spochybňovaniu tvrdení žalobkyne s už dopredu nadobudnutým presvedčením o podvodnej činnosti z jej strany. Nebola rešpektovaná požadovaná miera rozloženia dôkazného bremena. Žalovaný za rozhodujúci listinný dôkaz vyhodnotil certifikát pre obchod vo vnútri

Tiež poukázala na rozsudok Krajského súdu v Plzni, Českej republike. Na základe týchto výňatkov podľa názoru žalobkyne neprišlo zo strany vnútroštátnych orgánov k vysporiadaniu sa s požiadavkami týkajúcimi sa dôkazného bremena, princípu neutrality, adekvátnej miery opatrnosti daňového subjektu a kontrol zo strany príslušných daňových orgánov. Z predmetnej judikatúry má vyplývať, že žalobkyňa dostatočným spôsobom preukázala svoj nárok a správny súd uvádzal konštatovania, ktoré sú v priamom rozpore s uvedenou judikatúrou, · správny súd účelovo spochybnil preložené doklady. Žalobkyňa v tejto súvislosti spochybnila zákonnosť daňovej kontroly, nakoľko podľa ňou uvedeného rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky má byť daňová kontrola začatá na základe podozrenia oznámeného

Podľa názoru žalobkyne je zrejmé, že v priebehu celého správneho konania konajúce správneho orgány nazerali na ňu ako na právoplatne odsúdenú páchateľku trestného činu podvodu. Z tohto dôvodu má žalobkyňa pochybnosť o ich nestrannosti a nezaujatosti, · žalovaný sa nevysporiadal vo svojom rozhodnutí so všetkými skutočnosťami uplatnenými v odvolaní žalobkyne, čím prišlo k porušeniu § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v účinnom znení (ďalej len „správny poriadok“).

Poukázala na článok 10 nariadenia Rady Európskej únie č. 904/2010 o administratívnej spolupráci a boji proti podvodom v oblasti dane z pridanej hodnoty v účinnom znení (ďalej len „nariadenie“), podľa ktorého mal žiadaný orgán poskytnúť informácie najneskôr do troch mesiacov od prijatia

činnosť. K porušeniu princípu proporcionality sa vyjadril spôsobom, že daňovú kontrolu riadne prerušil. Návrh žalobkyne na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti považoval za neopodstatnený.

· V prípade, ak žiadaný orgán a žiadajúci orgán uzavrú osobitnú dohodu v zmysle čl. 11 nariadenia, môžu lehotu na poskytnutie informácií predĺžiť o ľubovoľnú lehotu alebo len o lehotu definovanú v čl. 10 nariadenia? · Je možné charakterizovať nedodržanie lehôt uvedených v čl. 10 nariadenia a súčasne neuzavretie osobitnej dohody medzi žiadaným a žiadajúcim orgánom o predĺžení lehoty na poskytnutie informácií v zmysle čl. 11 nariadenia za porušenie nariadenia? · Je možné charakterizovať nedodržanie lehôt uvedených v čl. 10 nariadenia a súčasne neinformovanie žiadajúceho orgánu o nemožnosti odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote v zmysle čl. 12 nariadenia za porušenie nariadenia? · V prípade, ak žiadaný orgán prekročí odlišnú lehotu dohodnutú na základe dohody v zmysle čl. 11 nariadenia, takéto porušenie je možné považovať za porušenie nariadenia? Žalovaný vo vyjadrení k rozsudku Súdneho dvora Európskej únie uviedol, že jeho vyjadrenie považuje za dostatočné na ďalšie konanie.

V. Právne posúdenie veci kasačným súdom

Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Podľa § 24 ods. 3 prvej vety daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Podľa § 46 ods. 1 prvej vety daňového poriadku daňová kontrola začína dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole. Podľa § 5 ods. 7 SSP správny súd sám určuje poradie jednotlivých procesných úkonov tak, aby konanie pred ním bolo rýchle a hospodárne. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa § 438 ods. 1 SSP kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu. Podľa § 453 ods. 1 časti vety pred bodkočiarkou SSP kasačný súd je viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti.

Podľa čl. 10 prvej vety nariadenia žiadaný orgán poskytuje informácie... tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti.

V. II. Posúdenie námietky týkajúcej sa nedostatku potrebných podkladov pre rozhodnutie vo veci

Z predmetnej námietky nie je zrejmé, aké dôkazy vykonané žalovaným a správcom dane spochybňujú závery, ktoré tieto orgány verejnej správy prezentovali vo svojich rozhodnutiach. Táto námietka je postavená všeobecne bez toho, aby žalobkyňa poukázala aspoň na jeden logický nesúlad pri vyhodnocovaní skutkového stavu orgánmi verejnej správy. Z uvedeného dôvodu kasačný súd vyhodnotil túto námietku ako nedôvodnú.

V zmysle § 24 ods. 2 daňového poriadku dokazovanie vedie správca dane, ktorý v súlade s ods. 3 verifikuje daňovými subjektmi preukazované skutočnosti. Hodnotenie dôkazov patrí správcovi dane, ktorý ich podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku hodnotí jednotlivo a následne v ich vzájomnej súvislosti. Do pôsobnosti správneho súdu v súlade s § 6 ods. 1 SSP patrí kontrola rozhodnutí orgánov verejnej správy. Pri kontrole dokazovania je tak úlohou správneho súdu posúdiť, či bolo dokazovanie zo strany správcu dane a žalovaného vedené spôsobom, aby bol čo najúplnejšie a zákonným spôsobom zistený skutkový stav. Správny súd tiež skúma, či vo vyhodnocovaní skutkového stavu neprišlo k zrejmým logickým odchýlkam. Kasačný súd s poukazom na rozsudok správneho súdu nezistil také nedostatky, ktoré by mali za následok neúmerné prenesenie dôkazného bremena na žalobkyňu v procese dokazovania. Zo súdneho a administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie. Je pritom prirodzené, že pri takto rozsiahlom dokazovaní sa vyskytnú aj rozporné dôkazy. V súlade s § 3 ods. 3 daňového poriadku je však na správcovi dane, aby po posúdení všetkých týchto dôkazov si sám zodpovedal, ktoré dôkazy by mali v celom procese prevážiť. Žalobkyňa v kasačnej sťažnosti poukazuje na to, že existovali aj iné dôkazy, ktoré sú rozporné so závermi správcu dane a žalovaného. V kasačnej sťažnosti pri uvedenej námietke však túto skutočnosť prezentuje len všeobecne. Pokiaľ kasačný súd, ktorý je v súlade s § 453 ods. 1 časťou vety pred bodkočiarkou SSP striktne viazaný rozsahom kasačnej sťažnosti, nevzhliadol konkrétne logické nedostatky v úvahách správneho súdu, žalovaného a správcu dane, na ktoré poukazuje žalobkyňa, nemôže dať žalobkyni za pravdu. V kasačnej sťažnosti žalobkyňa poukazuje na svedecké výpovede dopravcov a dodávateľov. Neuvádza však, v čom a v akom rozsahu boli tieto výpovede tak významné, že by mali byť priorizované pred dôkazmi, ktoré za podstatné považovali správca dane a žalovaný. Je nutné si uvedomiť, že hodnotenie skutkového stavu je komplexnou činnosťou, kde je potrebné všetky dôkazy vyhodnocovať vo vzájomnej súvislosti. Za predpokladu, že žalobkyňa spochybňuje vyhodnotenie skutkového stavu, je potrebné, aby presne uviedla, ktoré dôkazy a v čom spochybňujú tvrdenia žalovaného v rozsahu schopnom spochybniť závery žalovaného. Vo vzťahu ku skutočnosti, že žalovaný považoval za nosný dôkaz certifikát pre obchod vo vnútri spoločenstva, kasačný súd tento dôkaz považuje tiež za významný. Kasačný súd dáva za pravdu žalobkyni v tom, že tento dôkaz sa musí posudzovať v kontexte iných dôkazov. Žalobkyňa vo svojej sťažnosti však neuvádza žiadne iné dôkazy, ktoré by predmetný dôkaz vyvracali, alebo spochybňovali. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti kasačný súd vyhodnotil predmetnú námietku za nedôvodnú.

V. V. Posúdenie námietky týkajúcej sa účelového spochybnenia predložených dokladov

K časti námietky týkajúcej sa neoznámenia dôvodu pre ktorý začala daňová kontrola, kasačný súd uvádza, že v zmysle § 46 ods. 1 prvej vety zákona o správe daní daňová kontrola je spojená s doručením oznámenia daňovému subjektu o začatí daňovej kontroly. Z ustanovení daňového poriadku pritom nevyplýva, že by mal správca dane povinnosť oznamovať žalobkyni, prečo voči nej začal daňovú kontrolu. Vo vzťahu k uvedenému rozhodnutiu Ústavného súdu Českej republiky, z ktorého má povinnosť oznamovať dôvod kontroly žalobkyni vyplývať, kasačný súd poznamenáva, že v súlade s čl. 1 ods. 1 prvej vety Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v účinnom znení je Slovenská republika zvrchovaný štát. Z tohto článku vyplýva, že povinnosti pre štátne orgány Slovenskej republiky nie je možné odvíjať od rozhodnutí vnútroštátnych súdnych autorít iných štátov. K vyhodnoteniu skutkového stavu žalovaným i správcom dane a jeho preskúmaniu správnym súdom sa kasačný súd vyjadril v časti V.III. tohto rozsudku, na ktorú aj pri odôvodňovaní tejto námietky odkazuje. Kasačný súd poznamenáva, že táto námietka je postavená veľmi všeobecne a nie je zrejmé, v čom konkrétne žalovaný a správny súd skutkový stav nezákonne vyhodnotili. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti kasačný súd vyhodnotil predmetnú námietku ako nedôvodnú.

V. VI. Posúdenie námietky týkajúcej sa prekročenia medzí povolenej správnej úvahy

Žalobkyňa pri tejto námietke neuviedla, v čom konkrétne prišlo k prekročeniu medzí zákonom dovolenej správnej úvahy. Tiež žalobkyňa bližšie nedefinovala v čom žalovaný rozhodoval nad rozsah svojej právomoci. Rovnako neuviedla, s ktorými jej námietkami sa žalovaný a správny súd nevysporiadali. Takto postavená námietka je veľmi všeobecná a abstraktná. Kasačný súd bez poukazu na konkrétne porušenia týkajúce sa rozhodovania nad rámec právomoci nie je schopný túto námietku posúdiť. Rovnako nevie posúdiť túto námietku za predpokladu, že žalobkyňa nekonkretizuje, s čím všetkým sa žalovaný a správny súd nevysporiadali. Kasačný súd považuje rozhodnutie správneho súdu za jasné, zrozumiteľné a logicky odôvodnené. Z tohto dôvodu kasačný súd vyhodnotil predmetnú námietku ako nedôvodnú.

V. X. Posúdenie námietky týkajúcej sa porušenia princípu proporcionality

Kasačný súd pri posudzovaní tejto námietky vychádzal so záverov rozsudku Súdneho dvora Európskej únie. Je pravdou, že trojmesačná lehota uvedená v čl. 10 prvej vete nariadenia bola prekročená. Toto prekročenie však samo o sebe v súlade so závermi rozsudku Súdneho dvora Európskej únie nespôsobuje nezákonnosť daňovej kontroly. S ohľadom na všetky tieto skutočnosti vyhodnotil kasačný súd podanú námietku za nedôvodnú.

V. XI. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

Kasačný súd sa v súlade s vyššie uvedeným nestotožnil s námietkami žalobkyne voči rozsudku správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. Podanú kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Nakoľko žalobkyňa nemala v kasačnom konaní úspech, kasačný súd jej trovy konania nepriznal. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani úspešnému žalovanému z dôvodu, že žalovaný je orgánom štátnej správy a kasačný súd v danej veci nevzhliadol výnimočnosť situácie zakladajúcu nárok na priznanie náhrady trov konania takémuto orgánu.

VI. Rozhodovanie o odkladnom účinku kasačnej sťažnosti

Podľa § 446 ods. 2 písm. a) SSP odkladný účinok podanej kasačnej sťažnosti vo veci nastáva priamo zo zákona. Z tohto dôvodu kasačný súd nie je oprávnený rozhodnúť o odkladnom účinku kasačnej sťažnosti. Preto o návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti kasačný súd nerozhodoval.