2Sžfk/6/2020
ECLI:SK:NSSSR:2022:4018200639.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Nitre
- Sp. zn. 1. inštancie
- 11S/194/2018
- IČS
- 4018200639
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. (sudca spravodajca), JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: ELSD, s.r.o., so sídlom: Vlčany 1434, 925 84, IČO: 36270156, zastúpený: Nagy & Partners, s.r.o., so sídlom: Športová 470/ 11, 924 01 Galanta, IČO: 36869341, voči žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101302767/2018 zo dňa 9. júla 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 11S/ 194/2018-110, zo dňa 21. augusta 2019, ECLI:SK:KSNR:2019:4018200639.2 takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky účastníkom konania nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
I. Konanie pred orgánmi verejnej správy
1. Daňový úrad Nitra (ďalej len „správca dane“) vydal rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane č. 100839418/2018 zo dňa 26. apríla 2018 (ďalej len „rozhodnutie správcu dane“). Týmto rozhodnutím vyrubil podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „daňový poriadok“) žalobcovi rozdiel dane v sume 3.594,40 € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie jún 2014. Tento svoj záver oprel o protokol z daňovej kontroly č. 104016554/2016 zo dňa 22. septembra 2016, podľa ktorého neboli preukázané zemné práce, spevnenie plôch kameňom, fakturované spoločnosťou Allergan s. r. o. na sumu 21.566,40 € (DPH 3.594,40 €).
2. Voči rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie. O odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101302767/2018 zo dňa 9. júla 2018 (ďalej len „rozhodnutie žalovaného) tak, že rozhodnutie správcu dane potvrdil.
II. Konanie pred správnym súdom
3. Žalobca podal voči rozhodnutiu žalovaného všeobecnú správnu žalobu na Krajský súd v Nitre (ďalej len „správny súd“). Vo svojej žalobe zastal názor, že sú dané dôvody na jeho zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len „SSP“). Navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie. 4. Správny súd rozsudkom č. k. 11S/194/2018-110, zo dňa 21. augusta 2019, ECLI:SK:KSNR:2019:4018200639.2 (ďalej len „rozsudok správneho súdu“) podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 191 SSP. V odôvodnení zdôraznil, že k vystavenej faktúre nepripojil žiadne relevantné doklady preukazujúce, kto a v akom rozsahu zemné práce vykonal, kto a kedy ich odovzdal, kto a v akom rozsahu ich prevzal. Správny súd uviedol, že faktúra je len jednou z podmienok pre uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty. Správny súd tiež poukázal na to, že sa nepodarilo vypočuť osobu vykonávajúcu funkciu konateľa v spoločnosti Allergan s. r. o. v júni 2014. Konštatoval, že žalobca si nesplnil dôkaznú povinnosť v rámci daňovej kontroly i vyrubovacieho konania. Nepreukázal, že zemné práce vykonal ním deklarovaný dodávateľ, resp. jeho subdodávatelia. Správny súd tiež uviedol, že žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie a postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou. Stotožnil sa s tým, že nebola potrebná ohliadka na mieste. Predmetom sporu totiž nebolo spochybňovanie vykonania prác, ale pochybnosti o tom, že tieto práce vykonala spoločnosť Allergan s. r. o.
III. Kasačná sťažnosť žalovaného, stanoviská účastníkov
5. Žalobca podal voči rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť, v ktorej navrhol, aby kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane a vec vráti správcovi dane na ďalšie konanie. Svoju kasačnú sťažnosť odôvodnil tým, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). V kasačnej sťažnosti žalobca poukázal na to, že: · každá právnická osoba vrátane žalobcu je zodpovedná za svoje konanie, preto nie je možné, aby žalobca zodpovedal za to, prečo a ako koná jeho dodávateľ, · poskytovanie diela zo strany Allergan s. r. o. prebiehalo štandardne a riadne, pričom žalobca práce pravidelne kontroloval a preveroval, · práce boli vykonávané subdodávateľsky, pričom v stavebnom priemysle je to úplne bežnou formou dodania. Takáto forma nie je v rozpore s právnymi predpismi, · pri spochybnení plnenia na niektorom stupni by plnenie malo byť spochybnené na každom ďalšom stupni, · z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 vyplýva, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou s prílohami od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Žalobca tiež poukázal na viaceré rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie týkajúce sa daňového podvodu, · uhradil cenu spoločnosti Allergan s. r. o. Ak by táto spoločnosť neodovzdala predmet plnenia, nemal by žalobca dôvod cenu za vykonané práce uhradiť. 6. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
IV. Právne posúdenie kasačným súdom
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v postavení kasačného súdu (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal rozsudok správneho súdu v rozsahu podanej kasačnej sťažnosti. Jeho pôsobnosť pre toto konanie a rozhodnutie je daná v § 11 písm. h) SSP a § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení. 8. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 9. So zreteľom na § 439 ods. 1, § 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a) SSP kasačný súd skonštatoval, že podaná kasačná sťažnosť smeruje proti rozsudku, voči ktorému je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a včas. Súdny poplatok za podanú kasačnú sťažnosť bol uhradený. 10. Kasačný súd následne preskúmal rozsudok správneho súdu, kasačnú sťažnosť žalobcu a vyjadrenie žalovaného. Uvedené posúdil a prišiel k záverom, ktoré deklaroval vo výroku svojho rozsudku. Bližšie tieto závery odôvodňuje v nasledovnom texte.
IV. I. Vybrané ustanovenia, z ktorých kasačný súd vychádzal
Podľa čl. 168 písm. a) smernice Rady Európskej únie č. 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len smernica 2006/112/ES) pokiaľ ide o tovar a služby, ktoré sú použité na účely zdaniteľných transakcií zdaniteľnej osoby, táto má právo v členskom štáte, v ktorom uskutočňuje tieto transakcie, odpočítať z výšky dane z pridanej hodnoty, ktorú je povinná zaplatiť, tieto sumy daň z pridanej hodnoty splatnú alebo zaplatenú v tomto členskom štáte za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný, a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté, inou zdaniteľnou osobou. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov. Podľa § 439 ods. 3 písm. b) SSP kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Podľa 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ ... Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
IV. II. Posúdenie kasačných námietok
11. Kasačný súd pri posudzovaní predmetnej veci poukazuje na skutočnosť, že na vznik nároku na odpočet dane je potrebné splniť hmotnoprávne podmienky vychádzajúce z čl. 168 písm. a) smernice Rady Európskej únie č. 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a § 49 ods. 1, 2 písm. a) zákona o DPH. Dôkazné bremeno za splnenie týchto podmienok nesie v súlade s § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku.
12. Vo svojej podstate kasačný súd súhlasí s námietkou, že žalobca nemôže zodpovedať za to, ako a prečo koná jeho dodávateľ. Žalobca však pre účely uplatnenia odpočtu od dodávateľa musí byť schopný relevantne preukázať, že deklarovanú službu nadobudol od svojho dodávateľa, prípadne jeho subdodávateľa. V tejto časti samotná kasačná sťažnosť vytvára určité pochybnosti, kedy na jednej strane žalobca tvrdí, že práce riadne kontroloval a preveroval. Na strane druhej však uvádza, že predmetné práce boli realizované subdodávateľsky, pričom v kasačnej sťažnosti neuvádza, kto mal byť predmetným subdodávateľom. 13.
Kasačný súd uvádza, že je možné jednotlivé práce vykonať aj subdodávateľsky. V takomto prípade je však potrebné preukázať, kto bol predmetným subdodávateľom. Táto skutočnosť je významná na posúdenie, či subdodávateľ bol zdaniteľnou osobou podľa zákona o DPH a či takto označený subjekt reálne aj toto dielo poskytol. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-281/20 Ferimet SL proti Administración General del Estado, kde sa v bode 44 uvádza: Pokiaľ ide o preukázanie hmotnoprávnych požiadaviek práva na odpočítanie DPH, z toho vyplýva, že ak sa totožnosť skutočného dodávateľa neuvádza na faktúre týkajúcej sa tovarov alebo služieb, na základe ktorých sa uplatňuje právo na odpočítanie DPH, toto právo zdaniteľnej osobe musí byť odopreté, ak vzhľadom na skutkové okolnosti a napriek dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou chýbajú údaje potrebné na overenie, či tento dodávateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby. 14.
Pokiaľ žalobca tvrdí, že služba bola uskutočňovaná subdodávateľsky, túto skutočnosť by mal preukazovať žalobca. Mal by pritom v súlade s § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku zdokladovať, že predmetná služba bola touto osobou reálne dodaná. 15. Žalobca v správnej žalobe neuvádza, že by predmetná služba mala byť dodávaná subdodávateľsky. Naopak v bode 45 správnej žaloby zvýrazňuje, že nemal možnosť a ani povinnosť vedieť, overovať a zisťovať, akým spôsobom poskytol zdaniteľné plnenie jeho dodávateľ a nemôže z týchto skutočností znášať dôkaznú núdzu. V tejto časti tak v kasačnej sťažnosti ide o nové tvrdenie neuplatnené v správnej žalobe, ktoré je v zmysle § 439 ods. 3 písm. b) SSP v kasačnej sťažnosti pre účely prieskumu neprípustné.
16. K namietanému spochybneniu plnení na ďaľších stupňoch kasačný súd uvádza, že prípadné odpočty nie sú predmetom prieskumu v tomto konaní. Preto sa k nim kasačný súd nevie vyjadriť. 17. K rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorý poukázal sťažovateľ, kasačný súd udáva, že v kontexte daného prípadu nestačí samotná faktúra a reálne vykonanie zemných prác. Pokiaľ žalobca mal v čase konania pre orgánmi finančnej správy vedomosť (čo nutne mal, keďže to tvrdí v kasačnej sťažnosti), že zemné práce boli vykonávané subdodávateľsky, bolo jeho povinnosťou v zmysle § 24 ods. 1 písm. a), b) daňového poriadku túto skutočnosť preukázať. Už len minimálne z toho dôvodu, aby bolo možné skúmať, či subdodávateľ vykonal zemné práce pre dodávateľa ako zdaniteľná osoba.
Pokiaľ žalobca mal informáciu, že sa služba realizovala subdodávateľsky, očividne mal k dispozícii viac informácií, ako len faktúru a reálne plnenie, tak ako to predpokladá tento rozsudok. Navyše, ak ešte aj tvrdí, že v procese realizácie plnenia toto pravidelne kontroloval.
18. Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie, na ktorú poukazu žalobca sa dotýka podvodu. Rozhodnutie žalovaného však nie je založené na podvode na strane žalobcu, ale na nesplnení hmotnoprávnych podmienok. Všetky uvedené rozsudky sa týkajú daňového reťazca, pričom v danej veci sa nespochybňuje daňový reťazec, ale nesplnenie hmotnoprávnych podmienok pri odpočte.
19. Skutočnosť, že žalobca uhradil cenu uvedenú na faktúre dodávateľovi ešte nepreukazuje splnenie hmotnoprávnych podmienok. Táto skutočnosť totiž nepreukazuje, že zemné práce boli reálne vykonané dodávateľom alebo subdodávateľom žalobcu a že subdodávateľ žalobcu, nakoľko nie je známa jeho identita, bol zdaniteľnou osobou. 20. S ohľadom na konštatované je kasačný súd toho názoru, že správny súd právne správne posúdil vec, keď kasačnú sťažnosť zamietol. Kasačný súd pripúšťa, že služba mohla byť dodaná subdodávateľsky. Pokiaľ však žalobca tvrdí túto skutočnosť, bol v konaní pred správcom dane v súlade s § 24 ods. 1 písm. a) daňového poriadku povinný túto skutočnosť preukázať. Tým, že tak neurobil a v konaní sa nepodarilo dokázať, kto reálne zemné práce vykonal, neboli naplnené hmotnoprávne podmienky na priznanie odpočtu dane z pridanej hodnoty.
IV. III. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov
21. Kasačný súd s ohľadom na všetky skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku. 22. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. (1) v spojení s § 167 ods. 1 a § 168 druhej vety SSP spôsobom uvedeným vo výroku rozsudku. Kasačný súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko v kasačnom konaní nebol úspešný. Kasačný súd nepriznal trovy konania ani žalovanému. Ten bol síce v konaní úspešný, avšak má postavenie orgánu štátnej správy a kasačný súd nevzhliadol žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania v zmysle § 168 druhej vety SSP priznané. 23. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 22. júla 2022