2Sžfk/7/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a členiek senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. a Mgr. Kristíny Babiakovej, v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): SUPERWINCH - navijáky, gps s.r.o., so sídlom Jesenského 58, Zvolen, IČO: 36633780, zast.: Lion Law Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Komenského 14A, Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101906459/2018 zo dňa 26. septembra 2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/ 147/2018-94 zo dňa 10. júla 2019, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho a súdneho konania

2. Závery správcu dane, s ktorými sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí stotožnil, vychádzali z daňovej kontroly u žalobcu, predmetom ktorej bola daň z príjmov právnických osôb za zdaňovacie obdobie roku 2014. Podľa zistení daňových orgánov bolo hlavným predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období poskytovanie reklamných služieb na internete prostredníctvom web - reklamy. Žalobca si v roku 2014 zaúčtoval reklamné služby, inzercia - náklady celkom v sume 75.823,39 Eur za reklamné služby (logo, reklamná kampaň formou banneru) stránok www.gpsnaviguj.sk, www.gpsnavijaky.sk, wws.serenastav.sk a www.mikisystemy.sk poskytované na webových stránkach www.bvcom.sk, www.bvcomreklama.sk, www.bvcomeurope.sk, www.mcafe.sk, www.realmarket.sk od troch dodávateľov: 1/ BV Com EUROPE, s.r.o. v sume 52.435,00 Eur, 2/ Mcafe s.r.o. vo výške 2.930,00 Eur a 3/ Obchodno zábavné centrum CITYSHOP BB, s.r.o. vo výške 1.830,00 Eur. Žalobca mal troch odberateľov reklamných služieb, ktorým fakturoval, a to SERENASTAV s.r.o., MIKI SYSTÉMY s.r.o. a Mcafe s.r.o.

4. Podľa záverov správcu dane žalobca v zdaňovacom období roku 2014 nenakúpil, nepredal žiadny tovar, neevidoval na zásobách k 01. januáru 2014 žiadny materiál, resp. tovar. Nepredložil žiadny investičný zámer na nákup a predaj, nezamestnával žiadnych zamestnancov a platiteľ dane zo závislej činnosti bol len v rokoch 2005 a 2006. Správca dane nepreveroval obchodné vzťahy medzi dodávateľom BV Com EUROPE, s.r.o. a žalobcom, pretože na oboch stranách vystupovala tá istá osoba oprávnená konať. Jediným konateľom žalobcu je T.. M. A., ktorý je zároveň prokurista dodávateľa. Do 03. januára 2014 bol v spoločnosti tohto dodávateľa zapísaný ako konateľ a spoločník. K niektorým faktúram od dodávateľa BV Com EUROPE, s.r.o. boli priložené print screeny obrazovky, pričom nebol na nich špecifikovaný dátum, v ktorom boli vytvorené. Na preukázanie realizácie reklamných služieb od dodávateľa Obchodno zábavné centrum CITYSHOP BB, s.r.o. neboli pripojené k faktúram žiadne prílohy, rovnako aj od dodávateľa Mcafe s.r.o. Fakturované služby, ktoré musia súvisieť s podnikateľskou činnosťou daňového subjektu, žalobca nepreukázal.

6. Podľa žalovaného žalobca neposkytol žiadne vyhodnotenie prínosu a výhod, ktoré mu ako konečnému užívateľovi priama reklama prináša. Žalovaný poukázal na to, že stránky www.gpsnaviguj.sk a www.gpsnavijaky.sk sú vo vlastníctve spoločnosti Atlantis Systems s.r.o. (domény gpsnavijaky.sk až od 24.01.2014). 7. Žalovaný neuznal za dôkaz realizácie reklamy pre žalobcu elektronický zápis súboru vo formáte .PNG predložený vo vyrubovacom konaní na CD nosiči z dôvodu, že tieto súbory preukazujú len skutočnosť, že snímka bola vytvorená v určitom čase a dátume, avšak samotná snímka nie je dôkazom realizácie fakturovaných reklamných služieb v tom čase a v takom rozsahu v akom boli uvedené na faktúre. Spolu so správcom dane spochybnil takýto dôkaz v daňovom konaní pre možnosť úpravy vstupných dát v PC (dátum a čas).

Predložený CD nosič s elektronickými zápismi obsahuje snímky, ktoré sú totožné s tými, ktoré boli predložené v papierovej podobe, t. j. bez dátumov. Žalobca tvrdil, že sa jedná o priamu reklamu, avšak potenciálni zákazníci sa z údajov na stránkach www.gpsnavijaky.sk a www.gpsnaviguj.sk dozvedia len neaktuálne údaje z roku 2006 o ponúkaných produktoch za sumy v mene SKK. Žalovaný poukázal na to, že žalobca dlhodobo podniká so stratou. Poskytovanie reklamných služieb je v skutočnosti hlavným predmetom jeho činnosti (nie predaj navijakov a gps zariadení). Žalobca si tiež dlhodobo neplní svoje záväzky, nakupuje reklamné služby, za ktoré nezaplatí. Z celkovej fakturovanej sumy 84.918 Eur zaplatil spoločnosti BV Com EUROPE, s.r.o. len sumu 100 Eur.

10. Uviedol, že dodanie reklamných služieb dodávateľ BV Com EUROPE, s.r.o. nepotvrdil. Správca dane zistil, že spoločnosť je nekontaktná. Daňovým orgánom sa nepodarilo vypočuť V. R., konateľa, pre jeho nedostupnosť a neúspešné doručenie predvolania na výsluch. Prokuristom dodávateľa BV Com EUROPE, s.r.o. je konateľ žalobcu, ktorý bol do 02. januára 2014 aj konateľom tohto dodávateľa. Z dôvodu personálneho prepojenia nebolo možné objektívne vyhodnotiť reálnosť dodania fakturovaných reklamných služieb.

12. Súbory na CD nosiči preukazujú len skutočnosť, že snímka bola vytvorená v určitom čase a dátume, sama o sebe však nie je podľa správneho súdu absolútnym dôkazom realizácie fakturovaných reklamných služieb v tom čase a v tom rozsahu, ako boli uvedené na sporných faktúrach. Ani zaúčtovanie faktúr v účtovníctve u dodávateľa, aj žalobcu, ešte samo o sebe nie je dôkazom, že k plneniam na nich uvedených reálne aj došlo. Musí byť nepochybné, že v nej uvedené údaje odrážajú skutočnosť, t. j. že faktúry boli vystavené za služby, ktoré sa reálne uskutočnili a vystavil ich ten, kto ich vystaviť mal.

k plneniu aj v skutočnosti došlo. 14. Takémuto dôkazu - „CD nosiču“ nemožno podľa správneho súdu pričítať vypovedaciu schopnosť na preukázanie skutočností uvádzaných žalobcom v daňovom priznaní. Takýto dôkaz nemožno preceňovať (prisudzovať mu vyššiu vypovedaciu schopnosť aká mu prináleží), posudzovať ho izolovane bez vzájomnej súvislosti s ostatnými zisteniami daňových orgánov. Navyše, tento dôkaz vedie len k preukázaniu toho, či fakturované reklamné služby boli reálne uskutočnené, pričom zároveň musí byť preukázaná aj vecná súvislosť úhrady za služby s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov.

reklám. 16. Správny súd dôvodil, že z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. k/ zákona o dani z príjmov vyplýva, že pri vymedzení výdavkov, ktoré si daňovník môže odpočítať od príjmov zahrňovaných do základu dane z príjmov, je nutné vychádzať z ustanovenia § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov, podľa ktorého daňovým výdavkom sa rozumie výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovým subjektom, zaúčtovaný v účtovníctve, pričom je dôležité, aby tieto výdavky súviseli s činnosťou daňovníka a slúžili na dosiahnutie zvýšenia jeho príjmov. Správca dane a žalovaný sa dôsledne riadili týmito ustanoveniami zákona o dani z príjmov, pričom dospeli k správnemu záveru, že daňový subjekt zákonom vyžadované náležitosti nesplnil, keď nepreukázal, že by výdavky na reklamu súviseli s jeho činnosťou ako podnikateľa.

Podľa správneho súdu nebolo preukázané a ani žalobca netvrdil, že by v kontrolovanom zdaňovacom období vykonával iné podnikateľské aktivity a najmä také, ktoré by súviseli s reklamou poskytovanou dodávateľmi, za ktorú bolo fakturované spornými faktúrami.

18. Správny súd dôvodil, že vynaloženie daňového výdavku musí mať preukázanú súvislosť s ekonomickou činnosťou daňového subjektu. Správny súd dospel k záveru, že v danom prípade hospodársky dôvod - účel nebol preukázaný. Tento dôvod vychádza zo skutočného

19. Správny súd konštatoval, že skutkový stav bol daňovými orgánmi dostatočne zistený, zabezpečené podklady daňové orgány správne vyhodnotili a vyvodili z nich aj správny právny záver, že náklady nespĺňajú podmienku vecnosti, pretože nebolo preukázané, že by tieto náklady slúžili na dosiahnutie, zabezpečenie alebo udržanie príjmov žalobcu. Žalobca uplatnením týchto výdavkov porušil ustanovenie § 2 písm. i/ a j/ a § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov, preto o túto sumu bolo potrebné zvýšiť výsledok hospodárenia za rok 2014 podľa § 17 ods. 2 zákona o dani z príjmov.

21. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím správcu dane je súladné s doterajšou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR ohľadom otázky daňových výdavkov a preukazovania ich vecnej súvislosti s podnikateľskou činnosťou

22. Správny súd dodal, že posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia len vo vzťahu k označeným obchodným spoločnostiam, rešpektujúc relatívny rozsah súdneho prieskumu v zmysle § 134 ods. 1 SSP. Záver daňových orgánov o nepreukázaní daňových výdavkov vo vzťahu k dodávateľom Obchodno zábavné centrum CITYSHOP BB, s.r.o. a Mcafe s.r.o. z dôvodu, že daňový subjekt k faktúram nepriložil žiadnu prílohu, ktorá by preukazovala realizáciu reklamy, žalobca v žalobe nerozporoval. Tiež žiadnou konkrétnou žalobnou námietkou nebrojil proti záveru ohľadom vylúčenia z daňových výdavkov nákladov v sume 2.250 Eur a 9.080 Eur za sprostredkovanie reklamy pre spoločnosti MIKI SYSTÉMY s.r.o. a SERENASTAV s.r.o. od dodávateľa BV Com EUROPE, s.r.o.

O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý v konaní pred správnym súdom nebol úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.

25. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, ktorou ho žiadal zmeniť a rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím správcu dane zrušiť a vec vrátiť správcovi dane na ďalšie konanie. 26. Rozsudok správneho súdu považoval za nepreskúmateľný pre nedostatok, nezrozumiteľnosť, rozpornosť a zmätočnosť odôvodnenia. Písomné vyhotovenie rozhodnutia správneho súdu podľa žalobcu neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie, a teda súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby sa v plnom rozsahu naplnili jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 27. Poukázal na to, že daňové orgány vykonali síce rozsiahle dokazovanie, avšak toto dokazovanie a jeho vyhodnotenie sa uberalo nesprávnym smerom pre zistenie podstaty sporu, čo podľa žalobcu ušlo pozornosti správneho súdu. Správny súd nesprávne a nedostatočne posúdil otázku reálneho poskytnutia reklamných služieb zo strany dodávateľských subjektov žalobcovi. 28. Podľa žalobcu správny súd v neprospech žalobcu vyhodnotil skutočnosť, že sa mu nepodarilo kontaktovať V. R., konateľa spoločnosti BV Com Europe, s.r.o., ktorá bola dodávateľom reklamných služieb. V dôsledku toho spochybnil reálne poskytnutie reklamných služieb zo strany uvedeného dodávateľa napriek tomu, že táto skutočnosť vyplýva z účtovníctva spoločnosti BV Com Europe, s.r.o., ktoré bolo správcovi dane odovzdané. Mal za to, že neobstojí ani tvrdenie o personálnom prepojení žalobcu s dodávateľskou spoločnosťou BV Com Europe, s.r.o., keďže T.. M. A. bol z pozície konateľa spoločnosti BV Com Europe, s.r.o. odvolaný ešte v roku 2013, pričom dátum 03. januára 2014 predstavuje len deň zápisu tejto skutočnosti do obchodného registra. T.. M. A. je prokuristom spoločnosti BV Com Europe, s.r.o. až od 04. mája 2017, a teda v roku 2014, kedy došlo k poskytnutiu reklamných služieb žalobcovi, nebol so spoločnosťou BV Com Europe, s.r.o. nijako personálne prepojený. 29. Ďalej namietal, že správny súd zotrval na stanovisku daňových orgánov, podľa ktorého žalobca nepreukázal reálnosť fakturovaných reklamných služieb. V tomto smere správny súd len zopakoval argumentáciu daňových orgánov bez toho, aby presvedčivo vyvrátil hodnovernosť žalobcom predložených dôkazov. Zdôraznil, že ak správny súd nechcel pričítať vypovedaciu schopnosť dôkazu - CD nosiču a print screenu, bolo jeho povinnosťou tento záver podrobiť podrobnejšou argumentáciou a nie dôkazy predložené žalobcom len paušálne odmietnuť ako nedostatočné. Mal za to, že z odôvodnenia rozhodnutia správneho súdu nijako nevyplýva, ako sa správny súd vysporiadal s tým, že CD nosič obsahoval súbory vo formáte

Zo špecifickej povahy reklamy zverejnenej v internetovom priestore vyplýva, že jej poskytnutie nie je možné preukázať inak než práve záznamami o tom, že došlo k jej zobrazeniu v reálnom čase, čo potvrdzujú predložené snímky - print screeny. 30. Poukázal na to, že správny súd, na rozdiel od daňových orgánov, v princípe akceptoval CD nosič ako dôkaz preukazujúci zverejnenie reklamy, avšak z bližšie neuvedených dôvodov vyžadoval preukázanie tejto skutočnosti aj ďalšími nešpecifikovanými dôkazmi. Žalobca namietal, že správny súd vôbec nereflektoval na vysvetľujúcu argumentáciu obsiahnutú v žalobe, v ktorej žalobca objasnil, akým spôsobom je potrebné interpretovať časové údaje zachytené na predložených snímkach. Správny súd tiež len prevzal argumentáciu správcu dane o možnej úprave vstupných dát bez toho, aby objasnil spôsob, ako by k takej úprave mohlo dôjsť, resp. z čoho usudzuje, že sa takej úpravy mohol dopustiť žalobca.

V tejto súvislosti ako nezákonnú žalobca považoval požiadavku správneho súdu ohľadom preukázania prínosu fakturovaných reklám. Mal za to, že zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, aby za oprávnené daňové výdavky bolo možné považovať len také, z ktorých vynaloženia podnikateľ získa bezprostredný prínos. Rozhodujúci je účel vynaloženia výdavkov, pričom z povahy reklamy vyplýva, že jej zverejnenie sa nemusí automaticky prejaviť na ekonomických výsledkoch podnikateľa. Zdôraznil, že ak preukázateľne vynaložil náklady na zabezpečenie reklamy, nemožno ich odmietnuť len z toho dôvodu, že sa daňovým orgánom a následne aj správnemu súdu subjektívne javia ako neefektívne. 32. Žalobca dodal, že jeho dôkazné bremeno nie je absolútne a nemožno ho rozširovať na preukázanie akýchkoľvek skutočností. Namietal preto rozloženie dôkazného bremena, keď daňové orgány podľa žalobcu postupovali jednostranne vždy v jeho neprospech. Mal za to, že dôkazná núdza daňových orgánov v otázke spochybnenia reálneho poskytnutia reklamných služieb bola vyhodnotená v rozpore s dôkaznou situáciou. V tejto súvislosti poukázal na

III. Posúdenie kasačného súdu

34. S účinnosťou od 01. januára 2021 bola ústavným zákonom č. 422/2020 Z. z. doplnená Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený

V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky na rok 2021 bola prejednávaná vec pridelená náhodným výberom na rozhodnutie senátu 3S a v kasačnom konaní je naďalej vedená pod pôvodnou spisovou značkou.

36. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a/ SSP v spojení s § 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a § 444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti (§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.

roku 2014. Spornou otázkou v kasačnom konaní bolo posúdenie záverov daňových orgánov vo vzťahu k preukázaniu výdavkov žalobcu na priamu reklamu fakturovanú spoločnosťou BV Com Europe, s.r.o. 38. Podľa § 2 písm. i/ zákona o dani z príjmov (v znení účinnom v zdaňovacom období roku 2014) sa na účely tohto zákona rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.

40. Podľa § 21 ods. 1 zákona o dani z príjmov (v znení účinnom v zdaňovacom období roku 2014) daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

42. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 43. Účelom daňového konania je zistenie, či daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu.

45. Správca dane má právo preveriť podrobne skutkový stav, ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti. Nemá však povinnosť daňový subjekt zaviazať, akým konkrétnym spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Bolo preto na žalobcovi, aby predložil také doklady, ktoré by hodnoverne potvrdili, že zákonné podmienky uplatnenia nákladov na reklamu do daňových výdavkov boli splnené.

47. V obdobnej veci rozhodoval Najvyšší súd SR: „Základným kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle uvedených zákonných ustanovení sú tri podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, a to podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, tzn., že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom), podmienka preukázateľnosti (daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol) a podmienka zaúčtovania (preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný), na ktoré kritériá musia daňovníci vždy pamätať, a to pri každom konkrétnom výdavku, len ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú za daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak, s poukazom na § 19 ods. 2 - 5, § 20, § 21 zákona č. 595/ 2003 Z.z. .

49. S poukazom na výsledky rozsiahleho dokazovania vykonaného správcom dane má kasačný súd v zhode s názorom správneho súdu za to, že v priebehu daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania nebola preukázaná podmienka vecnosti daňových výdavkov fakturovaných dodávateľom BV Com Europe, s.r.o. Správny súd v tejto súvislosti poukázal dôvodne na zistenia správcu dane týkajúce sa ekonomickej činnosti žalobcu (absencia nákupu a predaja tovaru v rámci maloobchodnej a veľkoobchodnej činnosti, absencia predloženia investičného zámeru, absencia pracovnoprávnych vzťahov a pod.), resp. závery správcu dane o hlavnom predmete podnikateľskej činnosti žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období (poskytovanie reklamných služieb na internete prostredníctvom web - reklamy). Žalobca podľa zistení správcu dane dlhodobo podnikal v strate a neplnil si svoje záväzky, navyše aj webstránky www.gpsnaviguj.sk a www.gpsnavijaky.sk podľa zistení správcu dane, ktoré žalobca ani nerozporoval, ponúkali neaktuálne údaje z roku 2006, keď bol na nich ponúkaný tovar za sumy v slovenských korunách. Pritom žalobca aj v kasačnej sťažnosti dôvodil, že reklama mala smerovať k propagácii jeho obchodného mena a ním

50. Ako bolo uvedené vyššie, nárok daňovníka na uznanie uplatnených výdavkov viaže zákon na splnenie podmienky, že musí ísť o výdavok na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka a zároveň musí ísť o výdavok dostatočne preukázaný. Iba bezpodmienečné splnenie všetkých týchto podmienok zakladá nárok daňovníka na uznanie uplatnených výdavkov.

správne.

54. Kasačný súd konštatuje, že kasačná sťažnosť žalobcu neobsahuje žiadne právne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli ovplyvniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu. Kasačný súd preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol. 55. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že žalobcovi, ktorý nemal v konaní o kasačnej sťažnosti úspech, nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 a contrario SSP). Žalovanému orgánu verejnej správy kasačný súd nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznal, keďže to nemožno spravodlivo požadovať a v súvislosti s kasačným konaním žalovanému orgánu verejnej správy ani trovy nevznikli (§ 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP). 56. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 463 SSP v spojení s ust. § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 28. februára 2023