2Sžfk/9/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a sudcov JUDr. Anity Filovej (spravodajkyňa) a JUDr. Juraja Vališa, LL.M., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): F.I.N. spol. s r. o., so sídlom A. Bernoláka 21, 010 01 Žilina, IČO: 44234023, právne zastúpeného: Matejka Friedmannová s. r. o., so sídlom Dunajská 48, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47248998, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie rozhodnutia žalovaného číslo: 317079/2018 z 5. júna 2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č.k. 30S/91/2018-84 z 1. októbra 2019, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta . II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh administratívneho konania a správneho súdneho konania

2. Vyrubeniu dane predchádzalo miestne zisťovanie správcom dane v prevádzke Biliard & Bowling Club Athena Hájik, Terasy 3471/6 v Žiline dňa 16.05.2017. Správca dane v rámci neho zistil, že v prevádzke sa nachádzalo 7 nevýherných hracích prístrojov - 3x biliard, 3x bowling a 1x snooker. Ani jeden z týchto nevýherných hracích prístrojov nebol označený štítkom v podľa VZN. Správca dane svoje zistenia prejednal s konateľom žalobcu na ústnom pojednávaní 31. mája 2017, na ktorom tento uviedol, že nevýherné hracie prístroje sa využívajú bezodplatne. Správca dane však vlastným šetrením zistil, že na stránke prevádzky na sociálnej sieti Facebook sa nachádzajú informácie o cene bowlingu (6 €/hodina), fotografia billboardu propagujúca 20% zľavu z ceny hry. Správca dane ďalej zistil, že prevádzka mala na internete tiež zverejnenú skončenú ponuku na zľavovom portáli. Správca dane 4. októbra 2017 vyzval žalobcu na podanie priznania k dani za nevýherné hracie prístroje za roky 2013 - 2016 a čiastkového priznania k dani za rok 2017.

č. 7318/2017-62594/2017-EO-MCH, ktorý dňa 28.12.2017 doručil žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k protokolu. K protokolu sa žalobca vyjadril listom zo dňa 16.01.2018, v ktorom protokol označil za nezákonný a nepravdivý. Podľa žalobcu sú nevýherné hracie prístroje prevádzkované bezodplatne a predmetom odplatného prenájmu sú len priestory a nie samotné nevýherné hracie prístroje. Uviedol tiež, že žalobca nikdy neprevádzkoval stránku na sociálnej sieti Facebook a správca dane nedisponuje účtenkami z daňovej registračnej pokladnice na preukázanie odplatného prevádzkovania nevýherných hracích prístrojov. Žalobcove pripomienky k protokolu správca dane prerokoval so žalobcom na ústnom pojednávaní dňa 19.02.2018.

5. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, na základe ktorého žalovaný rozhodnutím číslo: 317079/2018 z 5. júna 2018 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) potvrdil podľa § 74 ods. 4 Daňového poriadku rozhodnutie

pomôcok. V tejto súvislosti žalovaný pripomenul, že v zmysle § 74 ods. 5 Daňového poriadku je odvolací orgán v prípade podania odvolania proti rozhodnutiu o dani určenej podľa pomôcok povinný skúmať iba dodržanie zákonných podmienok na použitie určenia dane podľa pomôcok a dodržanie podmienok uvedených v § 48 Daňového poriadku. 6. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovaného v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Žiline (ďalej aj „správny súd“ alebo „krajský súd“) a navrhol rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobné body

d) rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže správca dane a žalovaný nedostatočne zistili skutkový stav tým, že konštatovali u žalobcu prevádzkovanie nevýherných hracích prístrojov za odplatu a následne nesprávne posúdili vec z hľadiska právneho tým, že žalobcovi vyrubili daň za nevýherné hracie prístroje.

9. Žalobca v písomnom vyjadrení k uvedenému stanovisku nesúhlasil s argumentáciou žalovaného a zotrval na dôvodoch správnej žaloby. Poukázal na to, že predmetné nevýherné hracie prístroje prevádzkuje bezodplatne, ale návštevníkom prenajíma priestory (čo je tiež forma odplaty), kde sa nachádzajú, pričom v tejto súvislosti upriamil pozornosť na § 3 ods. 6 Daňového poriadku. 10. Krajský súd vydal dňa 1. októbra 2019 rozsudok sp.zn. 30S/91/2018 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“), ktorým žalobu podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“) zamietol a účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. 11. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd vyhodnotil žalobné námietky ako nedôvodné. Žalobca v administratívnom konaní nespochybňoval, že prevádzkoval nevýherné hracie prístroje, ani ich počet, ani to, že sú prevádzkované na mieste prístupnom verejnosti v jeho prevádzke. Ak tieto skutočnosti namieta až v správnej žalobe, jeho námietky sú oneskorené. 12. Pokiaľ ide o otázku odplatnosti prevádzkovania predmetných nevýherných hracích prístrojov, aj prenájom miestnosti, v ktorom sú uvedené prístroje umiestnené, možno považovať za formu odplaty za ich užívanie, a to nezávisle od konzumácie jedál a nápojov v týchto priestoroch. Internetovú stránku na sociálnej sieti Facebook možno priradiť žalobcovi, pretože táto je udržiavaná a aktualizovaná, pričom je nepravdepodobné, aby niekto iný investoval časové kapacity do propagácie žalobcu bez jeho vedomia, takémuto „internetovému altruizmu“ krajský súd neuveril. Žalobca nespochybňoval posúdenie dátumu vzniku daňovej povinnosti od 01.11.2013, pričom v konaní nevyšlo najavo, že by prevádzkovanie hier bolo ukončené do 31.12.2013. Žalobca daňové priznanie na výzvu správcu dane nepodal, preto bol tento oprávnený určovať daň podľa pomôcok. 13. Proti napadnutému rozsudku podal 25. novembra 2019 žalobca (sťažovateľ) kasačnú sťažnosť, pretože mal za to, že krajský súd (i) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, a (ii) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

16. 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“) činnosť a začal konať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal Najvyšší súd Slovenskej republiky v správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 31. januára 2020 a zaregistrovaná v jeho správnom kolégiu pod sp. zn. 2 Sžfk 9/2020. Od 1. augusta 2021 je teda na konanie o nej príslušný Najvyšší správny súd. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. 17. Najvyšší správny súd konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s § 449 ods. 1 SSP, preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti podľa § 453 SSP, kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu (§ 137 ods. 4 SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP), pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 18. Kasačný súd sa v podstatnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku krajského súdu, preto naň odkazuje, a aby zbytočne neopakoval detaily skutkového stavu a argumentáciu krajského súdu, obmedzí sa iba na rozvinutie niektorých jej častí a uvedie svoje doplňujúce závery. 19. Sťažovateľ v sťažnostných bodoch v podstate poukazuje na nezákonnosť procesu určenia dane za nevýherné hracie prístroje v zdaňovacom období 01.11.2013 do 31.12.2013 podľa pomôcok, namieta nedostatočnosť odôvodnenia rozsudku správneho súdu z hľadiska preukázania samotného prevádzkovania nevýherných hracích prístrojov sťažovateľom v predmetnom období, ďalej nesprávne vyhodnotenie otázky odplatnosti používania týchto prístrojov, a tiež nespôsobilosť zadovážených pomôcok preukázať nepretržité prevádzkovanie nevýherných hracích prístrojov v danom zdaňovacom období. 20. V rozhodovacej činnosti súdov platí zásada, že súdy v obdobných veciach rozhodujú rovnakým spôsobom. Uvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená prostredníctvom ustanovenia § 464 ods. 1 SSP podľa ktorého: „Ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie.“ 21. Na základe citovaného ustanovenia odkazuje Najvyšší správny súd na nedávny rozsudok Najvyššieho súdu SR v obsahovo obdobnej veci sp.zn. 1Sžfk/13/2020 zo dňa 25. mája 2021, ktorého odôvodnenie, konkrétne body 22 až 26 ďalej v príslušnom rozsahu uvádza. Nakoľko

rozsudok

sa týkal určenia dane podľa pomôcok za nevýherné hracie prístroje za zdaňovacie obdobie roku 2014 u totožného žalobcu, kasačný súd ďalej pre prehľadnosť uvádza označenie zdaňovacieho obdobia roku 2013, ku ktorému sa viažu napadnutý rozsudok a rozhodnutia správnych orgánov v tomto konaní.

O začatí tohto procesu bol sťažovateľ taktiež riadne upovedomený. Keďže sťažovateľ so správcom dane naznačeným spôsobom nespolupracoval, postupoval ďalej správca dane v súlade so zákonom, keď prevzal iniciatívu a pristúpil i bez súčinnosti so sťažovateľom k určovaniu dane podľa pomôcok, ktoré mal k dispozícii resp. ktoré sám zhromaždil.

Daňového poriadku nemožno považovať za plnohodnotné dôkazy. Pri určovaní dane podľa pomôcok totiž nedochádza k dokazovaniu v zmysle čo najúplnejšieho zisťovania a preverovania rozhodujúcich skutočností pre správne určenie dane.

Ten môže do procesu určovania dane kedykoľvek vstúpiť a ponúknuť správcovi dane vlastné informácie a dôkazy, ktoré sa v následnom konaní použijú ako pomôcky. Účelom pomôcky teda nie je preukázať určitú právne významnú skutočnosť, ale pomôcť správcovi dane vytvoriť si čo najpravdepodobnejšiu predstavu o predmete dane a jej

v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane o vyrubení dane podľa pomôcok (§ 74 ods. 5 Daňového poriadku). Preto ak bol žalovaný oprávnený v rozhodnutí o odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane vyhodnotiť len splnenie zákonných podmienok pre určenie dane podľa pomôcok, mohol sťažovateľ v správnej žalobe brojiť prakticky len proti záveru žalovaného, že tieto podmienky boli splnené.

podotýka, že príjem z tejto činnosti podlieha dani z príjmov bez ohľadu na to, v akej forme si prevádzkovateľ cenu za používanie prístrojov účtuje. Pokiaľ teda odplatnosť používania nevýherných hracích prístrojov je podľa § 52 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. [zákon o miestnych daniach] podmienkou pre zdanenie ich prevádzkovania miestnou daňou z nevýherných hracích prístrojov, potom možno spoľahlivo skonštatovať, že táto podmienka bola splnená. 26.

Kasačný súd naostatok len zdôrazňuje, že sťažovateľ nepredložil žiadne dôkazy (pomôcky), ktoré by vyvracali odôvodnený predpoklad, že prevádzkoval správcom dane určený počet nevýherných hracích prístrojov od spustenia prevádzky herne až do vykonania miestneho zisťovania dňa 16.05.2017, ako to vyplýva z použitých pomôcok.“

23. Najvyšší správny súd, sumarizujúc už vyššie uvedené, zdôrazňuje, ako to uviedol už Najvyšší súd SR v citovanom rozhodnutí, že ak bol žalovaný oprávnený v rozhodnutí o odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane vyhodnotiť len splnenie zákonných podmienok pre určenie dane podľa pomôcok, mohol sťažovateľ v správnej žalobe brojiť prakticky len proti záveru žalovaného, že tieto podmienky boli splnené, pričom žalobné námietky aj kasačné námietky uplatnené sťažovateľom prekračujú tento rozsah.

Sťažovateľ v tomto kontexte nespochybnil, že by fotografie získané zo sociálnej siete Facebook nezobrazovali jeho prevádzku, jeho námietky smerovali skôr k autorstvu týchto fotografií a k tomu, kto stránku na sociálnej sieti založil a spravoval, prípadne kto na ňu prispieval.

Preto kasačný súd postupoval podľa § 461 SSP a kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 26. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP a § 168 SSP, keď vzhľadom na neúspech sťažovateľa v kasačnom konaní mu nepriznal nárok na náhradu trov vynaložených v tomto konaní a zároveň kasačný súd nevidel dôvod na postup podľa § 168 SSP.

V Bratislave dňa 14. decembra 2021