2Sžik/2/2020

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a z členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD., LL.M. (sudca spravodajca) a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): Čistá liga, občianske združenie, so sídlom Trieda SNP 200/24, 040 11 Košice, IČO: 51157063, zastúpený: HUSAR AND PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Vojenská 14, 040 01 Košice, IČO: 53519141, proti žalovanému: Krajský súd v Košiciach, so sídlom Štúrova 29, 041 51 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1SprI/117/2018 zo dňa 03. septembra 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/145/2018 zo dňa 05. februára 2020, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky mení rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7S/145/2018 zo dňa 05. februára 2020 tak, že zrušuje rozhodnutie žalovaného č. 1SprI/ 117/2018 zo dňa 03. septembra 2018, a vec žalovanému vracia na ďalšie konanie. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania na krajskom súde a na kasačnom súde.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

2. Rozhodnutie OVS I. stupňa bolo na základe podaného odvolania žalobcu preskúmané žalovaným, ktorý svojim rozhodnutím pod sp. zn. 1SprI/117/2018 zo dňa 03.09.2018 (ďalej aj „rozhodnutie žalovaného“) rozhodnutie OVS I. stupňa potvrdil. 3. V odôvodneniach svojich rozhodnutí OVS I. stupňa a žalovaný (ďalej aj „rozhodnutia OVS“) uviedli, že žalobcom požadované informácie sú informáciami týkajúcimi sa rozhodovacej činnosti súdu, na ktoré sa vzťahujú obmedzenia prístupu k informáciám podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám (ďalej aj „zákon o slobode informácií“). Podľa OVS je nepochybné, že žalobca na základe svojej žiadosti žiadal o sprístupnenie informácie týkajúcej sa konkrétnej fyzickej osoby, z čoho vyplýva, že žiadané informácie nie je možné sprístupniť, lebo nejde o výnimku zo sprístupnenia podľa § 82a ods. 5 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o súdoch“). OVS konštatovali, že poskytnutím informácií zo strany OVS I. stupňa ako povinnej osoby by došlo k implicitnému potvrdeniu - verifikovaniu, že fyzická osoba s predmetnými osobnými údajmi sa nachádza v jej registri a že konkrétne spisové značky sa týkajú konkrétnej identifikovanej fyzickej osoby. V tejto súvislosti OVS dodali, že poskytnutím žiadaných informácií by sa žalobcovi ako žiadateľovi umožnilo zistiť, v koľkých a akých sporoch vystupovala fyzická osoba, ktorej meno a adresa boli uvedené v žiadosti. Tým by podľa OVS došlo k obídeniu § 82a ods. 3 zákona o súdoch upravujúceho anonymizáciu súdnych rozhodnutí a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 482/2011 Z. z. o zverejňovaní súdnych rozhodnutí (ďalej aj „vyhláška“). Zároveň poskytnutím žiadaných informácií by došlo k ohrozeniu právom chránených záujmov a zásahu do súkromia dotknutej fyzickej osoby, pričom OVS poukázali na § 9 ods. 1 a 2 zákona o slobode informácií.

a) Správna žaloba 4. Žalobca rozhodnutie žalovaného napadol správnou žalobou, ktorú dňa 29.10.2018 doručil na Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“). 5. Žalobca považoval právny názor žalovaného za rozporný s rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn. 3Sži/28/2013 a sp. zn. 8Sži/3/ 2014, ktoré obsah pojmu rozhodovacia činnosť podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií ustálili tak, že pri zachovaní princípov ochrany osobných údajov do tohto pojmu nepatria evidenčné informácie zo súdnych registrov. Informácia zo súdnych registrov je v zmysle názoru žalobcu iba informáciou evidenčného charakteru a netýka sa rozhodovacej činnosti súdu, kedy by ju nebolo možné sprístupniť, pretože žalobca nežiadal o poskytnutie obsahu súdnych rozhodnutí týkajúcich sa menovanej osoby.

Aj z uvedeného dôvodu preto žalobca považoval rozhodnutie žalovaného za nezákonné, nakoľko podľa neho odporuje § 7 ods. 2 v spojení s § 4 ods. 3 zákona o slobode informácií. Podľa týchto ustanovení, keď žiadateľ trvá na sprístupnení zverejnených informácií, má mu povinná osoba takéto informácie sprístupniť. V takom prípade začína lehota na sprístupnenie plynúť dňom, keď žiadateľ oznámil, že trvá na priamom sprístupnení informácie.

10. Krajský súd svojim rozsudkom pod sp. zn. 7S/145/2018 zo dňa 05.02.2020 (ďalej aj „rozsudok krajského súdu“ alebo „napadnutý rozsudok“) žalobu zamietol a účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal.

. . .) ani komunikácia medzi žiadateľom a povinnou osobu nemôže prebiehať s obsahom osobných údajov“. Za dôvodnú preto krajský súd vyhodnotil námietku, že v prípade požadovaných informácií nejde o informácie týkajúce sa rozhodovacej činnosti súdu, ale o informácie evidenčného charakteru. Krajský súd ale zdôraznil, že aj keď žalovaný túto skutočnosť vyhodnotil v rozpore s § 11 ods. 1 písm. d) zákona o slobode informácií a rozhodovacou praxou výkladu tejto právnej otázky, toto ich pochybenie nezakladá vecnú nesprávnosť rozhodnutia

Podľa krajského súdu sprístupneniu požadovaných informácií bráni aj § 9 ods. 2 zákona o slobode informácií, pretože by bolo umožnené oprávnenej osobe zistiť jednotlivé spisové značky anonymizovaných rozhodnutí a následne doplnením už známych údajov by došlo k sprístupneniu rozhodnutí týkajúcich sa dotknutej osoby v neanonymizovanej podobe.

III. Kasačná sťažnosť žalobcu, vyjadrenie žalovaného

13. Žalobca voči rozsudku krajského súdu podal dňa 27.04.2020 kasačnú sťažnosť (ďalej aj „sťažnosť“). Za dôvody kasačnej sťažnosti sťažovateľ označil porušenie práva na spravodlivý proces podľa § 440 ods. 1 písm. f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SSP“) a nesprávne právne posúdenie podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP.

Uvedená okolnosť absencie argumentácie zo strany krajského súdu má podľa sťažovateľa závažný právny dopad, pretože podľa § 7 ods. 2 v spojení s § 4 ods. 3 zákona o slobode informácií ak žiadateľ trvá na sprístupnení zverejnených informácií, povinná osoba mu ich sprístupní.

15. K nesprávnemu právnemu posúdeniu veci sťažovateľ uviedol, že jeho pôvodná žiadosť sa týkala sprístupnenej informácie. Z tohto dôvodu sťažovateľ nepovažuje za správny právny názor krajského súdu v tom, že by sprístupnením už raz sprístupnenej informácie došlo k porušeniu práv dotknutej osoby. Takýto záver krajského súdu by podľa sťažovateľa znamenal, že poskytnutie informácií evidenčného charakteru by v prípade fyzických osôb nebolo nikdy možné, pretože a) so zreteľom na dôvody uvádzané krajským súdom údaje o fyzickej osobe evidenčného charakteru nie je možné sprístupniť, b) požadované informácie by bolo možné sprístupniť, iba ak by žiadateľ osobnými údajmi účastníka konania nedisponoval, čo by ale podľa sťažovateľa znamenalo, že k poskytnutiu údajov dôjsť nemôže, keďže by súd nevedel, ohľadne akej osoby žiadateľ údaje žiada. Sťažovateľ ďalej v tejto súvislosti uviedol, že v zmysle záverov krajského súdu je nevyhnutné znemožniť komukoľvek prístup k obsahu prípadne existujúcich rozhodnutí týkajúcich sa fyzickej osoby, pokiaľ nemá od nej udelený

16. Podľa sťažovateľa nie je bez významu aj ten fakt, že ktokoľvek podá žalobu alebo zadá na jej podanie dôvod voči svojej osobe, musí si byť týchto dôsledkov vedomý. Znamená to, že okrem výnimočných situácií bude pojednávanie v jeho veci verejné a údaje, ktoré žalobca žiadal, budú takisto zverejnené a prístupné.

Podľa žalovaného krajský súd v napadnutom rozsudku uviedol dostatočnú skutkovú a právnu argumentáciu k právnej podstate obsahu administratívneho konania, ako aj k žalobným námietkam uvedeným v žalobe. V rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku žalovaný poukázal najmä na tú časť, ktorá sa opierala o rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sži/10/2014 z 28.01.2015.

IV. Právne závery kasačného súdu

Po neverejnej porade senátu bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) kasačný súd dospel k záveru, že sťažnosť je dôvodná. 21. Podstata sťažnostných bodov kasačnej sťažnosti spočívala v poukaze na skutočnosti, že a) krajský súd neuviedol žiadne dôvody ohľadne žalobnej námietky sťažovateľa, či požadované informácie boli zverejnené alebo nie a ak ich považoval za zverejnené, tak z akých dôvodov ich žalovaný nie je povinný sprístupniť, b) nemohlo dôjsť k porušeniu práv dotknutej osoby, pretože cieľom žiadosti o poskytnutie informácie bolo sprístupniť už zverejnené informácie.

Nevyžaduje sa, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (I. ÚS 350/08). 24. Z rozhodovacej činnosti ústavného súdu tiež vyplýva, že povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých rozhodnutie založil, čo znamená uviesť dôvody aj na prijatie alebo odmietnutie argumentov účastníkov konania.

25. Požiadavky na spravodlivý proces a odôvodnenie rozhodnutí podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa zásade vzťahujú aj na správne súdnictvo realizujúce čl. 46. ods. 2 ústavy (III. ÚS 119/03). 26. Kasačný súd zobral pri svojom rozhodovaní na zreteľ aj závery ustálenej rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu, z ktorých vyplýva, že hlavnou funkciou správnych súdov v rámci prieskumu správnych rozhodnutí (v medziach správnej žaloby) je posúdiť zákonnosť postupu a rozhodnutia správneho orgánu a reagovať tak na žalobné námietky relevantnou argumentáciou. Rozhodnutie súdu má obsahovať odpovede na argumenty prednesené účastníkmi konania, pričom úvahy, ktoré viedli súd ku konkrétnemu rozhodnutiu, musia vychádzať z platných hmotnoprávnych predpisov a musia byť presvedčivé. V správnom súdnictve je (krajský) súd viazaný obsahom jednotlivých bodov žaloby a v odôvodnení rozhodnutia sa musí s nimi vysporiadať (rozsudok NS SR sp. zn. 10Asan/23/2018 zo dňa 19.06.2019 a uznesenie NS SR sp. zn. 2 Sžo 25/2011 zo dňa 25.01.2012, publikované v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2012, pod č. 109 ).

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku však nie je badateľná žiadna právna argumentácia na žalobnú námietku č. 2 (bod 6 tohto rozsudku), ktorá sa týkala otázky sprístupnenia požadovanej informácie, ktorá podľa žalobcu mala povahu už zverejnenej

28. Za porušenie práva na spravodlivý súdny proces je preto možné považovať aj stav, keď po nastolení žalobcom dvoch zásadných právnych otázok týkajúcich sa nezákonnosti rozhodnutia žalovaného sa krajský súd obmedzí len na vyhodnotenie jednej z nich a druhú nechá úplne nepovšimnutú. Kasačný súd preto prijal záver, že rozsudok krajského súdu nie je možné považovať za spĺňajúci požiadavku riadneho odôvodnenia rozhodnutia, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, pretože žalobca sa v podanej kasačnej sťažnosti nemohol proti záverom krajského súdu ohľadne žalobnej námietky č. 2 nijako brániť.

29. Za účelom prijatia rozhodnutia kasačný súd vykonal prieskum aj administratívneho spisového materiálu. Z odvolania žalobcu proti rozhodnutiu OVS I. stupňa kasačný súd zistil, že žalobca už v tejto fáze uvádzal, že požadované informácie už boli zverejnené, čím je ich možné poskytnúť „bez ďalšieho“ (str. 2). Pri prieskume dôvodov rozhodnutia žalovaného je ale možné badať, že žalovaný sa rovnako ako krajský súd obmedzil iba na otázku neprípustnosti poskytnutia informácie z dôvodu ochrany osobných údajov (a tiež otázku jej povahy ako týkajúcej sa rozhodovacej činnosti súdu, ktorú však už krajský súd správne vyriešil). Nastolenú odvolaciu námietku ohľadne sprístupnenia informácie ako zverejnenej ponechal nepovšimnutú. 30. Na základe uvedených skutočností preto kasačný súd uvádza, že na nastolenú otázku, či požadované informácie mali povahu zverejnených informácií a či s ohľadom na toto vyhodnotenie aj bolo možné pristúpiť k sprístupneniu informácie žalobcovi alebo nie, bolo potrebné odpovedať už v rámci administratívneho konania. Z uvedeného dôvodu preto kasačný súd aplikujúc ustanovenie § 462 ods. 2, v spojení s § 191 ods. 1 písm. d) SSP dospel k záveru, že je potrebné pristúpiť k zmene rozsudku krajského súdu tak, že dôjde k zrušeniu rozhodnutia žalovaného a vráteniu veci na ďalšie konanie. V novom konaní preto žalovaný opätovne pristúpi k riadnemu preskúmaniu dôvodov odvolania žalobcu voči rozhodnutiu OVS I. stupňa, ustáli žalobcom nastolené odvolacie námietky a na každú z nich vykoná náležitú odpoveď prostredníctvom relevantnej právnej argumentácie. 31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP tak, že sťažovateľovi, ako úspešnému účastníkovi konania o kasačnej sťažnosti, priznal trovy konania v konaní pred kasačným ako aj krajským súdom. V zmysle § 175 ods. 2 SSP v spojení s dôvodovou správou k § 467 SSP (teleologický výklad) o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením krajského súdu. 32. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky prijal rozsudok jednomyseľne (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.