← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·28. 11. 2022

2Sžk/11/2020

ECLI:SK:NSSSR:2022:1015200781.2

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
1S/119/2015
IČS
1015200781
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu JUDr. Mariána Trenčana a prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske zoskupenie VLK, občianske združenie, so sídlom Tulčík č. 310, IČO: 31303862, právne zastúpený: JUDr. Iveta Rajtáková, advokátka, so sídlom Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľ. Štúra 1, Bratislava, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/119/2015-111 zo dňa 16. januára 2020, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred orgánom verejnej správy

1. Žalovaný rozhodnutím č. 2691/2015-3.4/ak zo dňa 11. marca 2015 (ďalej aj ako „preskúmavané rozhodnutie“) podľa § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v účinnom znení (ďalej len „správny poriadok“) a § 19 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov“) na základe písomného odôvodneného podnetu žalobcu pre navrhovanú činnosť „Rekonštrukcia a prepojenie protipožiarnych lesných ciest Mikanová“ navrhovateľa Urbárske pozemkové spoločenstvo Turčianske Kľačany, Turčianske Kľačany 118, Vrútky rozhodol, že navrhovaná činnosť „Rekonštrukcia a prepojenie protipožiarnych lesných ciest Mikanová“ nepodlieha posudzovaniu podľa zákona o posudzovaní vplyvov. 2. V odôvodnení najmä uviedol, že pri rozhodovaní bol vedený najmä úvahami v zmysle stanoviska svojej odbornej organizácie, Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky. Žalovaný nerozhodoval o spôsobe hospodárenia v lesoch, ktorý je predpísaný v príslušnom PSoL, resp. v LHP. Uviedol, že rešpektoval odborné stanovisko Okresného úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-ZA-OSZP1/Z/2014/00212/Kr zo dňa 27. januára 2014 a neotváral problematiku týmto odborným stanoviskom už uzavretú. 3. Konštatoval, že smernica o biotopoch na národnej úrovni nie je vykonávaná rozhodnutím podľa § 20 ods. 6 zákona o posudzovaní vplyvov, ale odborným stanoviskom podľa § 28 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody“). V súvislosti s tým poukázal na odborné stanovisko Okresného úradu Žilina zo dňa 27. januára 2014, v ktorom sa konštatovalo, že celkový projekt „Rekonštrukcia a prepojenie protipožiarnych lesných ciest Mikanová“, nebude mať samostatne alebo v kombinácii s iným projektom významný vplyv na európsku sústavu chránených území, a preto nie je potrebné tento posudzovať z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa zákona. Ďalej uviedol, že týmto rozhodnutím je na národnej úrovni vykonávaná smernica Európskeho parlamentu a Rady o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie na národnej úrovni transponovaná do zákona o posudzovaní vplyvov. Žalovaný uviedol, že pri rozhodovaní prihliadal najmä na povahu a rozsah navrhovanej činnosti, miesto realizácie navrhovanej činnosti, najmä jeho únosné zaťaženie a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, význam očakávaných vplyvov a

odôvodnenie

podnetu žalobcu a použil kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 k zákonu o posudzovaní vplyvov.

II. Konanie pred správnym súdom

4. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) a navrhol toto rozhodnutie v spojení so stavebným povolením zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. 5. Správny súd prvotne v rozsudku pod sp. zn.1S/119/2015 zo dňa 21. apríla 2016 dospel k záveru o tom, že správnu žalobu je potrebné zamietnuť. Na základe odvolania žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2Sžo/67/2016 zo dňa 26. februára 2019 vyššie uvedený rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 6. Následne správny súd rozsudkom uvedeným v záhlaví tohto rozsudku preskúmavané rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z nižšie uvedených dôvodov: - žalovaný sa v dostatočnej miere nevysporiadal s námietkou žalobcu vznesenou vo vzťahu k vyhodnoteniu kumulatívnych vplyvov navrhovanej činnosti v danej lokalite; - žalovaný len opísal časť vyjadrenia Štátnej ochrany prírody, bez toho, aby kumulatívne vplyvy vyhodnotil v spojení s námietkou žalobcu spočívajúcou v tvrdení, že žalovaný sa nevysporiadal s ďalšími zisteniami Štátnej ochrany prírody uvádzanými v jeho stanovisku, konkrétne išlo o zistenie, že lesné cesty LC Plešel, LC Paľova a LC Uhliská považuje Správa NP Malá Fatra za najproblémovejšie a ako sieť týchto ciest vplýva na nežiadúce zahusťovanie územia lesnou cestnou sieťou na predmetné územie; - žalovaný nereagoval na ďalšie odborné zistenie spomínané v stanovisku Správa NP Malá Fatra, že čo sa týka nedávno vydaných rozhodnutí o výstavbe iných lesných ciest a rozpracovaných žiadostí o realizáciu lesných ciest v území NP Malá Fatra a v jeho ochrannom pásme, toto považuje Správa NP Malá Fatra za problém, zahusťovanie samotného územia národného parku lesnou cestnou sieťou považuje za nežiadúce, aj s ohľadom na sprístupňovanie doteraz nesprístupnených lokalít; - zo strany žalovaného nebola posudzovaná otázka kumulatívneho vplyvu výstavby predmetných ciest z hľadiska únosnosti prírodného prostredia, keď v stanovisku Správa NP Malá Fatra uviedla, že vplyv vzhľadom na dĺžku cesty bude malý, ale trvalý; - aplikovateľná právna úprava § 20 ods. 4 v spojení s § 29 ods. 5 zákona o posudzovaní vplyvov vytvára dostatočne široký rámec pre zisťovanie a vyhodnocovanie relevantných skutočností tak, aby bol výsledným rozhodnutím naplnený účel uvedený v § 2 zákona o posudzovaní vplyvov; - žalovaný požiadal Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky o odborné stanovisko k vyjadreniu z hľadiska kritérií týkajúcich sa navrhovanej činnosti v danej lokalite, v preskumávanom rozhodnutí, čiastočne uviedol zistenia odbornej organizácie ochrany prírody a krajiny, avšak z rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom vyhodnotil a posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska kritérií stanovených v § 20 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov a to aj v spojení s účelom zákona; - žalovaný založil svoju správnu úvahu na skutočnostiach, ktorénepodporil náležitým zdôvodnením, preto bude potrebné, aby túto doplnil tak, aby nebola pochybnosť v tom, na základe akých skutočností založil svoj právny záver.

III. Kasačná sťažnosť, stanoviská

7. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný (ďalej aj ako „sťažovateľ“) z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ a f/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „S.s.p.“) včas kasačnú sťažnosť. Navrhol aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. 8. Sťažovateľ v nasledujúcich sťažnostných bodoch v súlade s § 445 ods. 1 písm. c) S.s.p. najmä uviedol, že - nesúhlasí s konštatovaním správneho súdu v bode 46 napadnutého rozsudku, t. j. že sťažovateľ len opísal časť vyjadrenia Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky bez toho, aby kumulatívne vyhodnotil vplyvy v súvislosti s ďalšími zisteniami ŠOP SR uvádzanými v jeho stanovisku; - sťažovateľ konal podľa § 19 ods. 5 a 6 zákona o posudzovaní vplyvov, pričom osobitne prihliadal na odôvodnenie podnetu žalobcu; - sťažovateľ listom zo dňa 17. októbra 2014 požiadal Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky, aby sa k navrhovanej činnosti vyjadrila z hľadiska kritérií týkajúcich sa miesta vykonávania navrhovanej činnosti a zhodnotila význam očakávaných vplyvov s prihliadnutím najmä na pravdepodobnosť vplyvu, rozsah vplyvu, veľkosť a komplexnosť vplyvu, trvanie, frekvenciu a vratnosť vplyvu, pričom žiadal zohľadniť aj pripomienky žalobcu vrátane požiadavky na vyhodnotenie kumulatívnych vplyvov navrhovanej rekonštrukcie a prepojenia lesných ciest spolu s ostatnými povolenými a povoľovanými lesnými cestami v dotknutom území, ako aj s hospodárskou ťažbou; - sťažovateľovi bolo doručené stanovisko Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky zo dňa 10. novembra 2014 (vychádzala primárne zo stanoviska Správy Národného parku Malá Fatra), v ktorom sa vyjadrila k navrhovanej činnosti z hľadiska kritérií týkajúcich sa miesta vykonávania navrhovanej činnosti, zhodnotila význam očakávaných vplyvov navrhovanej činnosti a vyjadrila sa k pripomienkam žalobcu - tieto skutočnosti sú uvedené aj odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia;

- v preskúmavanom rozhodnutí je konštatované, že v predmetnej veci už bolo vydané odborné stanovisko Okresného úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 27. januára 2014 podľa 28 ods. 4 zákona o ochrane prírody, ktoré bolo jedným z podkladov preskúmavaného rozhodnutia a v ktorom je konštatované, že projekt nebude mať samostatne alebo v kombinácii s iným projektom významný vplyv na európsku sústavu chránených území (SKUEV 0252 Malá Fatra a SCHVU 013 Malá Fatra) a preto nie je potrebné tento posudzovať z hľadiska vplyvov na životné prostredie; - sťažovateľ zaobstaral dostatočné podklady pre rozhodnutie, či navrhovaná činnosť podlieha posudzovaniu vplyvov, pričom pri rozhodovaní zohľadnilo aj kumulatívny vplyv budovanej siete lesných ciest na predmet ochrany dotknutého chráneného územia, ktorý bol už posudzovaný v rámci konania vedeného Okresným úradom Žilina; - preskúmavané rozhodnutie bolo vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého sťažovateľ vyvodil správny a zákonný záver; - odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia netrpí nedostatkom skutkových dôvodov, pričom z neho vyplýva, čo bolo podkladom pre jeho vydanie, čo mal sťažovateľ za preukázané a na základe čoho dospel k záveru, že navrhovaná činnosť nebude podliehať povinnému hodnoteniu podľa zákona o posudzovaní vplyvov; - opätovné prejednanie veci by v tomto štádiu súdneho konania pre žalobcu neprinieslo priaznivejší výsledok vo veci, naopak spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní; - s poukazom na ust. § 28 ods. 2 zákona o ochrane prírody a skutočnosť, že predmetný projekt bol posudzovaný podľa tohto zákona, výsledkom ktorého bolo odborné stanovisko Okresného úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 27. januára 2014 (so záverom, že projekt nebude mať samostatne alebo v kombinácii s iným projektom významný vplyv na európsku sústavu chránených území /SKUEV 0252 Malá Fatra a SKCHVÚ 013 Malá Fatra/) je nesprávny záver krajského súdu o tom, že správny orgán nepreukázal, že navrhovaná činnosť mohla v spojení s inými plánmi alebo projektmi ovplyvniť integritu lokality NATURA 2000 - SKUEV 0252 Malá Fatra; - správny súd porušil právo sťažovateľa na spravodlivý proces tým, že sa nevysporiadal s jeho argumentáciou vo vzťahu k tomu, že projekt bol predmetom primeraného posúdenia podľa § 28 zákona o ochrane prírody, čím sťažovateľ preukázal, že náležite a riadne zistil skutkový stav, na základe čoho dospel k presvedčivému záveru, že projekt nebude mať nepriaznivý vplyv na územia NATURA 2000; - správny súd v rozpore s argumentáciou sťažovateľa konštatoval, že tento nepreukázal, že navrhovaná činnosť mohla v spojení s inými plánmi alebo projektmi ovplyvniť integritu lokality NATURA 2000 - SKUEV 0252 Malá Fatra; - poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/224/2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/184/2014 a na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/14/2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/226/2014. 9. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

IV. Citácie dotknutých právnych predpisov

Podľa § 20 ods. 1 písm. e) zákona o posudzovaní vplyvov Ministerstvo začne konanie podľa § 18 ods. 10 a 11 na základe odôvodneného písomného podnetu organizácie podporujúcej ochranu životného prostredia podľa § 27. Podľa § 20 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov ak ide o rozhodovanie o tom, či navrhovaná činnosť bude podliehať posudzovaniu podľa tohto zákona, ministerstvo prihliada najmä na a)povahu a rozsah navrhovanej činnosti, b)miesto vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jeho únosné zaťaženie22) a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov,5) c)význam očakávaných vplyvov, d)odôvodnenie podnetu podľa odseku 1. Podľa § 20 ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov ak ide o rozhodovanie, ministerstvo použije primerane kritériá pre zisťovacie konanie podľa § 29 ods. 5.

V. Právne závery kasačného súdu

10. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia.

Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a preto ju postupom podľa § 461 S.s.p. zamietol.

11. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. novembra 2022 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

12. Sťažovateľ napadol kasačnou sťažnosťou rozsudok správneho súdu, ktorým tento zrušil preskúmavané rozhodnutie z dôvodu podľa § 191 ods. 1 S.s.p. (t. j. z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov ). Ako už kasačný súd uviedol v bode 6 tohto rozsudku, správny súd dôvodil tým, že sa sťažovateľ nevysporiadal s námietkou týkajúcou sa kumulatívnych vplyvov navrhovanej činnosti, s ďalšími zisteniami Štátnej ochrany prírody uvádzanými v jeho stanovisku, zisteniami uvedenými v stanovisku Správy NP Malá Fatra a z preskúmavaného rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom vyhodnotil a posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska kritérií stanovených v § 20 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov a to aj v spojení s účelom zákona. Záverom konštatoval, že sťažovateľ založil svoju správnu úvahu na skutočnostiach, ktoré nepodporil náležitým zdôvodnením.

13. Sťažovateľ však relevantne nespochybnil záver správneho súdu o nedostatočnom odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Vo vzťahu k tomuto konštatovaniu správneho súdu namietal v podstate len všeobecnou definíciou nepreskúmateľnosti s následným záverom o tom, že preskúmavané rozhodnutie netrpí nedostatkom skutkových dôvodov.

Z takto formulovaného sťažnostného bodu kasačný súd nevyrozumel, v čom konkrétne vidí sťažovateľ nesprávnosť právneho posúdenia zo strany správneho súdu. Nekonkrétny odkaz sťažovateľa na vlastné rozhodnutie z povahy veci nemôže postačovať, keď správny súd konkrétne pomenoval, v čom vidí jeho nepreskúmateľnosť.

14. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sťažovateľ venoval pozornosť takmer výlučne zosumarizovaniu skutkových zistení, spolu s citáciou stanovísk jednotlivých dotknutých orgánov (stanovisko navrhovateľa Urbárske pozemkové spoločenstvo Turčianske Kľačany zo dňa 6. novembra 2014, Štátnej ochrany prírody SR č. ŠOP SR/4861/2014 zo dňa 10. novembra 2014, stanovisko Okresného úradu Žilina č. OU-ZA-OSZP1/Z/2014/00212/ Kr zo dňa 27. januára 2014, stanovisko Správy Národného parku Malá Fatra č. NPMF/987/ 13/2 zo dňa 18. decembra 2013), bez bližšej špecifikácie myšlienkových pochodov a správnej úvahy, na základe ktorej dospel k samotnému výroku daného rozhodnutia. V podstate rovnakú sumarizáciu obsahuje aj podaná kasačná sťažnosť.

15. Kasačný súd sa stotožňuje s právnym posúdením veci správneho súdu. V aktuálne súdenej veci sa jednalo o konanie podľa § 20 zákona o posudzovaní vplyvov, a to konkrétne o rozhodnutie, či navrhovaná činnosť podlieha posudzovaniu vplyvov. Preto je nevyhnutné, aby rozhodnutie vydané v tomto konaní bolo náležitým spôsobom odôvodnené tak, aby z jeho obsahu bolo zrejmé, ako správny orgán vyhodnotil povahu a rozsah navrhovanej činnosti, miesto vykonávania navrhovanej činnosti, najmä jej únosné zaťaženie a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, význam očakávaných vplyvov, ako aj odôvodnenie samotného podnetu podľa § 20 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov (v danom prípade podnetu žalobcu vyhodnotený ako podnet podľa § 20 ods. 1 písm. e/ tohto zákona). Sťažovateľ je preto povinný vo svojom rozhodnutí konkretizovať, akým spôsobom boli vyhodnotené zákonné kritériá uvedené v § 20 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov, ako aj dať odpoveď na otázku, akými správnymi úvahami sa riadil pri vyhodnocovaní pokladov zabezpečených od príslušných dotknutých orgánov vo vzťahu k zákonom určeným kritériám.

16. Navyše pokiaľ ide o argumentáciu sťažovateľa, v ktorej poukazujúc na jednotlivé podklady preskúmavaného rozhodnutia preukazoval náležite zistený skutkový stav veci, túto kasačný súd vyhodnotil ako irelevantnú. Správny súd výrok napadnutého rozsudku nezaložil na nedostatočne zistenom skutkovom stave veci a jeho odôvodnenie ani takéto tvrdenie neobsahuje. Rovnako tak neobsahuje ani záver o tom, že „správny orgán nepreukázal, že navrhovaná činnosť mohla v spojení s inými plánmi alebo projektmi ovplyvniť integritu lokality NATURA 2000 - SKUEV 0252 Malá Fatra“ (str. 7 kasačnej sťažnosti), ktorého nesprávnosť sťažovateľ namietal.

17. Správny súd považoval za nesprávny spôsob vyhodnotenia získaných podkladov zo strany sťažovateľa, ktorý závery z nich vyplývajúce nijakým spôsobom bližšie nerozanalyzoval v kontexte ich vzájomných súvislostí. V odôvodnení rozhodnutia jednoznačne absentuje vlastná správna úvaha sťažovateľa, v rámci ktorej by konkretizoval spôsob, akým boli z jeho strany vyhodnotené jednotlivé podklady a v nich obsiahnuté argumenty, ktoré pri svojom rozhodovaní zohľadnil. 18.

Vymedzenie stručného obsahu jednotlivých stanovísk a vyjadrení dotknutých orgánov bez ich vzájomného prepojenia s poukazom na zodpovedanie zákonom stanovených hľadísk, jednoznačne nenapĺňa kritériá riadneho a dostatočného odôvodnenia správneho rozhodnutia.

19. Ako už bolo vyššie zdôraznené, ako nesprávny je v danom prípade potrebné označiť následný postup sťažovateľa, ktorý v rámci samotného rozhodovacieho procesu, konkrétne vyhodnocovania získaných podkladov v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia, nenaplnil požiadavky kladené na rozhodnutie správneho orgánu z hľadiska jeho preskúmateľnosti, keď jednotlivé skutkové zistenia, resp. dôvody nepremietol do formulácie vlastných názorov a záverov, ale sa obmedzil na citáciu jednotlivých podkladov- stanovísk a vyjadrení dotknutých orgánov, bez bližšej prezentácie vlastných myšlienkových pochodov, ktoré ho viedli k vysloveniu výroku jeho rozhodnutia.

20. Nedostatok odôvodnenia pritom nemožno považovať za formálnu vadu, keď náležité odôvodnenie rozhodnutia dáva účastníkovi konania možnosť dozvedieť sa o dôvodoch, ktoré viedli správny orgán k spôsobu rozhodnutia, ku ktorému dospel, pričom jeho nedostatok odníma účastníkovi možnosť náležite argumentovať v rámci prípadného využitia opravných prostriedkov, resp. preskúmania daného rozhodnutia správnym súdom.

21. Pokiaľ ide o rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/224/2015 zo dňa 8. novembra 2016 a 4Sžk//14/2018 zo dňa 5. marca 2019 (v spojení s tam napadnutými rozsudkami správnych súdov), sťažovateľ nerozvinul v čom vidí spojitosť aktuálne prejednávanej právnej veci s vyššie uvedenými rozhodnutiami. Navyše z ich odôvodnenia nevyplývajú závery, týkajúce sa posudzovania riadneho odôvodnenia rozhodnutia vydaného Ministerstvom životného prostredia SR postupom podľa § 20 ods. 6 zákona o posudzovaní

vplyvov. 22. Pokiaľ ide o dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p. kasačný súd zdôrazňuje, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Povinnosť sťažovateľa riadne odôvodniť svoje rozhodnutie nie je dotknutá ani existenciou stanoviska Okresného úradu Žilina č. OU- ZA-OSZP1/Z/2014/00212/Kr zo dňa 27. januára 2014, čo napokon nevyplýva ani z argumentácie obsiahnutej v kasačnej sťažnosti. Argumentácia týmto stanoviskom (ktorým sťažovateľ v kasačnej sťažnosti iba opakovane podčiarkol, že v konaní náležite zistil skutkový stav veci) preto nebola závery správneho súdu relevantná.

VI.

23. Kasačný súd na základe vyššie uvedených úvah konštatuje, že kasačná sťažnosť nebola dôvodná a preto ju v zmysle § 461 S.s.p. zamietol. 24. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 S.s.p. a vzhľadom na úspech žalobcu v kasačnom konaní mu priznal voči sťažovateľovi (žalovanému) úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov v tomto konaní. O výške náhrady trov rozhodne osobitným uznesením súdny úradník na krajskom súde v zmysle § 175 ods. 2 S.s.p. 25. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 28. novembra 2022

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 2Sžk/11/2020 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik