2Sžk/11/2020

1. Žalovaný rozhodnutím č. 2691/2015-3.4/ak zo dňa 11. marca 2015 (ďalej aj ako „preskúmavané rozhodnutie“) podľa § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v účinnom znení (ďalej len „správny poriadok“) a § 19 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v účinnom znení (ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov“) na základe písomného odôvodneného podnetu žalobcu pre navrhovanú činnosť „Rekonštrukcia a prepojenie protipožiarnych lesných ciest Mikanová“ navrhovateľa Urbárske pozemkové spoločenstvo Turčianske Kľačany, Turčianske Kľačany 118, Vrútky rozhodol, že navrhovaná činnosť „Rekonštrukcia a prepojenie protipožiarnych lesných ciest Mikanová“ nepodlieha posudzovaniu podľa zákona o posudzovaní vplyvov. 2. V odôvodnení najmä uviedol, že pri rozhodovaní bol vedený najmä úvahami v zmysle stanoviska svojej odbornej organizácie, Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky. Žalovaný nerozhodoval o spôsobe hospodárenia v lesoch, ktorý je predpísaný v príslušnom PSoL, resp. v LHP. Uviedol, že rešpektoval odborné stanovisko Okresného úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-ZA-OSZP1/Z/2014/00212/Kr zo dňa 27. januára 2014 a neotváral problematiku týmto odborným stanoviskom už uzavretú. 3. Konštatoval, že smernica o biotopoch na národnej úrovni nie je vykonávaná rozhodnutím podľa § 20 ods. 6 zákona o posudzovaní vplyvov, ale odborným stanoviskom podľa § 28 ods. 4 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody“). V súvislosti s tým poukázal na odborné stanovisko Okresného úradu Žilina zo dňa 27. januára 2014, v ktorom sa konštatovalo, že celkový projekt „Rekonštrukcia a prepojenie protipožiarnych lesných ciest Mikanová“, nebude mať samostatne alebo v kombinácii s iným projektom významný vplyv na európsku sústavu chránených území, a preto nie je potrebné tento posudzovať z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa zákona. Ďalej uviedol, že týmto rozhodnutím je na národnej úrovni vykonávaná smernica Európskeho parlamentu a Rady o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie na národnej úrovni transponovaná do zákona o posudzovaní vplyvov. Žalovaný uviedol, že pri rozhodovaní prihliadal najmä na povahu a rozsah navrhovanej činnosti, miesto realizácie navrhovanej činnosti, najmä jeho únosné zaťaženie a ochranu poskytovanú podľa osobitných predpisov, význam očakávaných vplyvov a

odôvodnenie

podnetu žalobcu a použil kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 k zákonu o posudzovaní vplyvov.

4. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) a navrhol toto rozhodnutie v spojení so stavebným povolením zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie. 5. Správny súd prvotne v rozsudku pod sp. zn.1S/119/2015 zo dňa 21. apríla 2016 dospel k záveru o tom, že správnu žalobu je potrebné zamietnuť. Na základe odvolania žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 2Sžo/67/2016 zo dňa 26. februára 2019 vyššie uvedený rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f) OSP v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá OSP zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 6. Následne správny súd rozsudkom uvedeným v záhlaví tohto rozsudku preskúmavané rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z nižšie uvedených dôvodov: - žalovaný sa v dostatočnej miere nevysporiadal s námietkou žalobcu vznesenou vo vzťahu k vyhodnoteniu kumulatívnych vplyvov navrhovanej činnosti v danej lokalite; - žalovaný len opísal časť vyjadrenia Štátnej ochrany prírody, bez toho, aby kumulatívne vplyvy vyhodnotil v spojení s námietkou žalobcu spočívajúcou v tvrdení, že žalovaný sa nevysporiadal s ďalšími zisteniami Štátnej ochrany prírody uvádzanými v jeho stanovisku, konkrétne išlo o zistenie, že lesné cesty LC Plešel, LC Paľova a LC Uhliská považuje Správa NP Malá Fatra za najproblémovejšie a ako sieť týchto ciest vplýva na nežiadúce zahusťovanie územia lesnou cestnou sieťou na predmetné územie; - žalovaný nereagoval na ďalšie odborné zistenie spomínané v stanovisku Správa NP Malá Fatra, že čo sa týka nedávno vydaných rozhodnutí o výstavbe iných lesných ciest a rozpracovaných žiadostí o realizáciu lesných ciest v území NP Malá Fatra a v jeho ochrannom pásme, toto považuje Správa NP Malá Fatra za problém, zahusťovanie samotného územia národného parku lesnou cestnou sieťou považuje za nežiadúce, aj s ohľadom na sprístupňovanie doteraz nesprístupnených lokalít; - zo strany žalovaného nebola posudzovaná otázka kumulatívneho vplyvu výstavby predmetných ciest z hľadiska únosnosti prírodného prostredia, keď v stanovisku Správa NP Malá Fatra uviedla, že vplyv vzhľadom na dĺžku cesty bude malý, ale trvalý; - aplikovateľná právna úprava § 20 ods. 4 v spojení s § 29 ods. 5 zákona o posudzovaní vplyvov vytvára dostatočne široký rámec pre zisťovanie a vyhodnocovanie relevantných skutočností tak, aby bol výsledným rozhodnutím naplnený účel uvedený v § 2 zákona o posudzovaní vplyvov; - žalovaný požiadal Štátnu ochranu prírody Slovenskej republiky o odborné stanovisko k vyjadreniu z hľadiska kritérií týkajúcich sa navrhovanej činnosti v danej lokalite, v preskumávanom rozhodnutí, čiastočne uviedol zistenia odbornej organizácie ochrany prírody a krajiny, avšak z rozhodnutia nie je zrejmé, akým spôsobom vyhodnotil a posúdil navrhovanú činnosť z hľadiska kritérií stanovených v § 20 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov a to aj v spojení s účelom zákona; - žalovaný založil svoju správnu úvahu na skutočnostiach, ktorénepodporil náležitým zdôvodnením, preto bude potrebné, aby túto doplnil tak, aby nebola pochybnosť v tom, na základe akých skutočností založil svoj právny záver.

- v preskúmavanom rozhodnutí je konštatované, že v predmetnej veci už bolo vydané odborné stanovisko Okresného úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 27. januára 2014 podľa 28 ods. 4 zákona o ochrane prírody, ktoré bolo jedným z podkladov preskúmavaného rozhodnutia a v ktorom je konštatované, že projekt nebude mať samostatne alebo v kombinácii s iným projektom významný vplyv na európsku sústavu chránených území (SKUEV 0252 Malá Fatra a SCHVU 013 Malá Fatra) a preto nie je potrebné tento posudzovať z hľadiska vplyvov na životné prostredie; - sťažovateľ zaobstaral dostatočné podklady pre rozhodnutie, či navrhovaná činnosť podlieha posudzovaniu vplyvov, pričom pri rozhodovaní zohľadnilo aj kumulatívny vplyv budovanej siete lesných ciest na predmet ochrany dotknutého chráneného územia, ktorý bol už posudzovaný v rámci konania vedeného Okresným úradom Žilina; - preskúmavané rozhodnutie bolo vydané na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu, z ktorého sťažovateľ vyvodil správny a zákonný záver; - odôvodnenie preskúmavaného rozhodnutia netrpí nedostatkom skutkových dôvodov, pričom z neho vyplýva, čo bolo podkladom pre jeho vydanie, čo mal sťažovateľ za preukázané a na základe čoho dospel k záveru, že navrhovaná činnosť nebude podliehať povinnému hodnoteniu podľa zákona o posudzovaní vplyvov; - opätovné prejednanie veci by v tomto štádiu súdneho konania pre žalobcu neprinieslo priaznivejší výsledok vo veci, naopak spôsobuje zbytočné prieťahy v konaní; - s poukazom na ust. § 28 ods. 2 zákona o ochrane prírody a skutočnosť, že predmetný projekt bol posudzovaný podľa tohto zákona, výsledkom ktorého bolo odborné stanovisko Okresného úradu Žilina, odboru starostlivosti o životné prostredie zo dňa 27. januára 2014 (so záverom, že projekt nebude mať samostatne alebo v kombinácii s iným projektom významný vplyv na európsku sústavu chránených území /SKUEV 0252 Malá Fatra a SKCHVÚ 013 Malá Fatra/) je nesprávny záver krajského súdu o tom, že správny orgán nepreukázal, že navrhovaná činnosť mohla v spojení s inými plánmi alebo projektmi ovplyvniť integritu lokality NATURA 2000 - SKUEV 0252 Malá Fatra; - správny súd porušil právo sťažovateľa na spravodlivý proces tým, že sa nevysporiadal s jeho argumentáciou vo vzťahu k tomu, že projekt bol predmetom primeraného posúdenia podľa § 28 zákona o ochrane prírody, čím sťažovateľ preukázal, že náležite a riadne zistil skutkový stav, na základe čoho dospel k presvedčivému záveru, že projekt nebude mať nepriaznivý vplyv na územia NATURA 2000; - správny súd v rozpore s argumentáciou sťažovateľa konštatoval, že tento nepreukázal, že navrhovaná činnosť mohla v spojení s inými plánmi alebo projektmi ovplyvniť integritu lokality NATURA 2000 - SKUEV 0252 Malá Fatra; - poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžo/224/2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/184/2014 a na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžk/14/2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/226/2014. 9. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

10. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia.

11. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 28. novembra 2022 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

13. Sťažovateľ však relevantne nespochybnil záver správneho súdu o nedostatočnom odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Vo vzťahu k tomuto konštatovaniu správneho súdu namietal v podstate len všeobecnou definíciou nepreskúmateľnosti s následným záverom o tom, že preskúmavané rozhodnutie netrpí nedostatkom skutkových dôvodov.

14. V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia sťažovateľ venoval pozornosť takmer výlučne zosumarizovaniu skutkových zistení, spolu s citáciou stanovísk jednotlivých dotknutých orgánov (stanovisko navrhovateľa Urbárske pozemkové spoločenstvo Turčianske Kľačany zo dňa 6. novembra 2014, Štátnej ochrany prírody SR č. ŠOP SR/4861/2014 zo dňa 10. novembra 2014, stanovisko Okresného úradu Žilina č. OU-ZA-OSZP1/Z/2014/00212/ Kr zo dňa 27. januára 2014, stanovisko Správy Národného parku Malá Fatra č. NPMF/987/ 13/2 zo dňa 18. decembra 2013), bez bližšej špecifikácie myšlienkových pochodov a správnej úvahy, na základe ktorej dospel k samotnému výroku daného rozhodnutia. V podstate rovnakú sumarizáciu obsahuje aj podaná kasačná sťažnosť.

16. Navyše pokiaľ ide o argumentáciu sťažovateľa, v ktorej poukazujúc na jednotlivé podklady preskúmavaného rozhodnutia preukazoval náležite zistený skutkový stav veci, túto kasačný súd vyhodnotil ako irelevantnú. Správny súd výrok napadnutého rozsudku nezaložil na nedostatočne zistenom skutkovom stave veci a jeho odôvodnenie ani takéto tvrdenie neobsahuje. Rovnako tak neobsahuje ani záver o tom, že „správny orgán nepreukázal, že navrhovaná činnosť mohla v spojení s inými plánmi alebo projektmi ovplyvniť integritu lokality NATURA 2000 - SKUEV 0252 Malá Fatra“ (str. 7 kasačnej sťažnosti), ktorého nesprávnosť sťažovateľ namietal.

Vymedzenie stručného obsahu jednotlivých stanovísk a vyjadrení dotknutých orgánov bez ich vzájomného prepojenia s poukazom na zodpovedanie zákonom stanovených hľadísk, jednoznačne nenapĺňa kritériá riadneho a dostatočného odôvodnenia správneho rozhodnutia.

20. Nedostatok odôvodnenia pritom nemožno považovať za formálnu vadu, keď náležité odôvodnenie rozhodnutia dáva účastníkovi konania možnosť dozvedieť sa o dôvodoch, ktoré viedli správny orgán k spôsobu rozhodnutia, ku ktorému dospel, pričom jeho nedostatok odníma účastníkovi možnosť náležite argumentovať v rámci prípadného využitia opravných prostriedkov, resp. preskúmania daného rozhodnutia správnym súdom.

vplyvov. 22. Pokiaľ ide o dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) S.s.p. kasačný súd zdôrazňuje, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Povinnosť sťažovateľa riadne odôvodniť svoje rozhodnutie nie je dotknutá ani existenciou stanoviska Okresného úradu Žilina č. OU- ZA-OSZP1/Z/2014/00212/Kr zo dňa 27. januára 2014, čo napokon nevyplýva ani z argumentácie obsiahnutej v kasačnej sťažnosti. Argumentácia týmto stanoviskom (ktorým sťažovateľ v kasačnej sťažnosti iba opakovane podčiarkol, že v konaní náležite zistil skutkový stav veci) preto nebola závery správneho súdu relevantná.