2Sžk/14/2019

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcov: 1. U. G., Ž. XXX/X, Ž., 2. I.. J. G., B. XXX/XX, Ž., 3. I.. U. G. - Víno Ondrejmiška, Krovinská 126, Machulince, 4. Pozemkové spoločenstvo združenia bývalých urbárnikov obce Machulince, Krovinská 126, Machulince, zastúpený: JUDr. Jaroslav Veis, advokát, so sídlom Štefánikova 22, Nitra, proti žalovanému: Obec Machulince, Hlavná 115, Machulince, zastúpený: Linden Law s.r.o., IČO: 53185960, Medená 7, Bratislava, za účasti: Obec Žitavany, Športová 5, Žitavany, o správnej žalobe proti rozhodnutiam žalovaného č. 370/2014-005-RB zo dňa 27. augusta 2014 a č. 406/2016-006-RB zo dňa 26. augusta 2016, o kasačnej sťažnosti žalobcov proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/286/2016-205 zo 30. augusta 2018 takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti zamieta. III. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Odôvodnenie

1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd“) uznesením z 30. augusta 2018, č. k. 11S/ 286/2016-205 postupom podľa § 98 ods. 1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a postupom podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP, odmietol žalobu, ktorou sa žalobcovia 1. U. G., Ž. XXX/X, Ž.I_, 2. I.. J. G., B.Á_ XXX/XX, Ž., 3.

2. Krajský súd svoje rozhodnutie v podstatnom odôvodnil tým, že z administratívneho spisu zistil, že na základe návrhu obce Žitavany z 18. júla 2014 na vydanie územného rozhodnutia vo veci „Terénne úpravy pozemku p. č. XXX/X“ sa začalo v predmetnej veci územné konanie. Keďže sa územné konanie týkalo rozsiahleho územia (82582 m2), začiatok územného konania žalovaný oznamoval verejnou vyhláškou (oznámenie začatia územného konania postupom podľa § 36 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, ďalej len „stavebný zákon“). Obdobne, postupom podľa § 42 ods. 2 stavebného zákona, žalovaný verejnou vyhláškou

3. Z uvedených skutočností krajský súd vyvodil, že sťažovateľov nemožno považovať za opomenutých účastníkov a nimi podanú žalobu, ktorou sa domáhali preskúmania zákonnosti a zrušenia územného rozhodnutia, nemožno považovať za správnu žalobu opomenutých účastníkov v zmysle ustanovenia § 179 SSP.

rozhodnutia. Na tomto základe krajský súd žalobu odmietol, ako podanú zjavne neoprávnenými osobami aplikujúc ustanovenie § 98 ods. 1 písm. e) SSP. 4. Vo vzťahu k žalobcovi 4. krajský súd žalobu, ktorou sa tento domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia územného rozhodnutia, odmietol rovnako aplikujúc ustanovenie § 98 ods. 1 písm. e) SSP avšak na tom skutkovom základe, že žalobca 4. (Pozemkové spoločenstvo združenia bývalých urbárnikov obce Machulince) nie je spoluvlastníkom pozemku susediaceho s pozemkom, ktorého sa územné rozhodnutie týka (krajský súd uzavrel, že spoluvlastníkmi sú fyzické osoby, ktoré vytvorili toto pozemkové spoločenstvo), rovnako tak nebol žalobca 4. ani účastníkom územného konania (keďže jeho účastníkom mohli byť len fyzické a právnické osoby vlastniace príslušné spoluvlastnícke podiely).

podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP. Vychádzal pritom zo skutočnosti, že rozhodnutie o nepovolení obnovy územného konania bolo právnemu zástupcovi žalobcov opakovane neúspešne doručované a zásielka (uložená dňa 5. septembra 2016) sa žalovanému vrátila dňa 26. septembra 2016 ako neprevzatá v odbernej lehote. Dôvodiac, že boli splnené podmienky podľa

žalobe.

6. Proti uzneseniu krajského súdu podali sťažovatelia v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. Dôvod kasačnej sťažnosti v jej úvode vymedzili slovami: „... Krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkom konania, aby uskutočnili jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe, pričom dôvody kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok sú opisom rozhodujúcich skutočností popísaných v žalobe o preskúmanie zákonnosti územného rozhodnutia žalovaného, zo dňa 13.12.2016.“. 7. Sťažovatelia v kasačnej sťažnosti namietali nesprávnosť postupu krajského súdu, ktorý ich žalobu odmietol ako podanú zjavne neoprávnenými osobami resp. ako neprípustnú. Nesúhlasili so záverom, že nie sú oprávnenými osobami na podanie správnej žaloby opomenutého účastníka podľa § 179 SSP. Sťažovatelia tvrdili, že žalovaný vytvoril v územnom konaní dve skupiny účastníkov konania - „Prvá skupina, ktorým sa rozhodnutie doručuje a s ktorým sa majú možnosť účastníci oboznámiť je Obec Žitavany, B. A., T. Q., B. B., Slovenský Pozemkový fond RO, Rímsko-katolícka cirkev, nacionálie (viď územné rozhodnutie) a druhá skupina, ktorých stavebný úrad nazval neznámi - nezistení vlastníci, právnické a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.“. Sťažovatelia tvrdili, že žalovaný mal (vychádzajúc z projektu I.. Ľ. K. zo dňa 17. júla 2014, ktorý bol podkladom pre vydanie územného rozhodnutia) vedomosť o tom, že stavba (terénne úpravy pozemku parc. č. XXX/X) môže mať priamy dopad na práva sťažovateľov. Z uvedeného sťažovatelia vyvodili, že „ ... stavebný úrad opomenul svoju povinnosť, ktorú mu ukladá zákon a úmyselne žalobcov o takomto projekte neinformoval.“. 8. Sťažovatelia ku kasačnej sťažnosti pripojili taktiež znalecký posudok znalkyne Ing. T.X. Y., súdnej znalkyne z odboru ochrana životného prostredia, odvetvie priemyselný a komunálny odpad, odhad škôd v životnom prostredí, č. 04/2017 zo dňa 18. septembra 2017 (ďalej len „znalecký posudok č. 04/2017“) vo veci „Posúdenia navážky odpadu nachádzajúcej sa v k. ú. Opatovce obec Žitavany v súlade so zákonom o odpadoch č. 79/2015 Z. z.“. Uviedli, že predmetom znaleckého posudku č. 04/2017 je posúdenie dopadov činností realizovaných žalovaným na základe územného rozhodnutia. Obsah znaleckého posudku č. 04/2017 sťažovatelia vyhodnotili tak, že „ ... jednoznačne potvrdzuje, že došlo k rozporu so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Realizácia tohto územného rozhodnutia hrubým spôsobom poškodzuje verejný záujem chránený zákonom, prírodu a ľudské zdravie.“. 9. V závere kasačnej sťažnosti sťažovatelia navrhli, aby „ ... kasačný súd priznal odkladný účinok týkajúci sa právoplatnosti územného rozhodnutia č. 370/2014-005-RB ...“ a zároveň žiadali, aby kasačný súd uznesenie krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

10. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti sťažovateľov vyjadril podaním z 25. apríla 2019. Na úvod, k sťažovateľmi predloženému znaleckému posudku č. 04/2017 uviedol, že na tento nie je možné, s odkazom na ustanovenie § 441 SSP, prihliadať. K sťažovateľmi napádanému postupu žalovaného pri doručovaní územného rozhodnutia (keď tento územné rozhodnutie doručoval jednak priamo niektorým účastníkom konania, jednak verejnou vyhláškou) žalovaný uviedol, že ako oznámenie o začatí územného konania, tak samotné územné rozhodnutie, boli doručované verejnou vyhláškou v súlade s ustanovením § 36 ods. 4 resp. § 42 ods. 2 stavebného zákona. Správnosť takéhoto záveru žalovaný dôvodil s odkazom na ním uvádzanú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky. 11. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že správna žaloba sťažovateľov zo dňa 13. decembra 2016 mala byť v zmysle § 181 ods. 1 SSP podaná v lehote dvoch mesiacov od oznámenia územného rozhodnutia, t. j. najneskôr do 12. novembra 2014. Vychádzajúc zo skutočnosti,

12. V súvislosti s preskúmaním rozhodnutia o nepovolení obnovy územného konania žalovaný uviedol, že „ . . . sťažovatelia nenapadli kasačnou sťažnosťou zo dňa 22. 11. 2018 právny záver Krajského súdu v Nitre vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného zo dňa 26. 8. 2016, č. 406/2016-006RB (ďalej len „Rozhodnutie o obnove konania“) .

13. Vo vzťahu k návrhu sťažovateľov na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že „ . . . sťažovatelia v konaní pred krajským súdom nevyužili možnosť odložiť účinky administratívneho rozhodnutia, teda boli pasívni, nie je tu teda podľa názoru žalovaného právny dôvod poskytovať ochranu v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku, akým je kasačná sťažnosť.“. Žalovaný taktiež poukázal na to, že sťažovatelia nepreukázali existenciu hrozby závažnej ujmy, ktorá by takýto postup odôvodňovala. 14.

. . aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zo dňa 22. 11. 2018 odmietol a pre prípad, že by sa kasačný súd s týmto návrhom nestotožnil, aby ju zamietol, nakoľko nie je dôvodná.“. 15. Obec Žitavany sa ku kasačnej sťažnosti sťažovateľov vyjadrila podaním z 25. apríla

. . aby kasačný súd napadnuté uznesenie Krajského súdu v Nitre v právnej veci č. k. 11S/286/2016-205, IČS: 4016201080 potvrdil ako vecne správny.“. 16. Vyjadrenie žalovaného a vyjadrenie obce Žitavany ku kasačnej sťažnosti bolo doručené sťažovateľom dňa 13. mája 2019 na vedomie. Sťažovatelia následne v podaní zo 6. decembra 2019 označenom ako „Kasačná sťažnosť žalobcov proti Uzneseniu Krajského súdu Nitra sp. zn. 11S/286/2016-205 IČS: 4016201080 zo dňa 30. augusta 2018 Ovplyvňovanie súdu a orgánov činných v trestnom konaní“ poukázali na obsah príhovoru starostu obce Žitavany, ktorý uviedol, že „Na druhej strane musím povedať, že som našiel z radov orgánov v trestnom konaní vrátane Okresného súdu v Nitre aj „partnerov“, ktorí vnímali situáciu obce ako nezainteresovaní, bez akéhokoľvek vzťahu s obcou a ich názor je v prospech obce“.

. .“. Sťažovatelia v závere podania zopakovali svoj návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti („Sťažovatelia navrhujú, aby kasačný súd priznal odkladný účinok týkajúci sa právoplatnosti územného rozhodnutia .

IV.

zamietnuť. 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

súd preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 464 v spojení s § 139 ods. 4 SSP) si osvojil záver, že kasačnú sťažnosť je v zmysle § 461 SSP potrebné zamietnuť, nakoľko po jej preskúmaní kasačný súd na základe nižšie uvedených právnych názorov dospel k záveru, že je nedôvodná.

26. Vo svetle skutočností uvedených v predchádzajúcom bode posúdil najvyšší správny súd rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti, ktoré žalobca vymedzil úvodnej časti kasačnej sťažnosti slovami „ . . . Krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkom konania, aby uskutočnili jemu patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe, pričom dôvody kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f), g), h) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok sú opisom rozhodujúcich skutočností popísaných v žalobe .

Najvyšší správny súd sa zaoberal a posúdil každý z uvedených kasačných dôvodov samostatne pričom vychádzal nielen z referencií na príslušné ustanovenia Správneho súdneho poriadku, ktoré v kasačnej sťažnosti sťažovatelia uviedli, ale kasačnú sťažnosť posudzoval podľa jej obsahu (§ 55 ods. 3 SSP).

Za uvedeného procesného stavu (kedy kasačná sťažnosť smeruje proti uzneseniu, ktorým krajský súd žalobu s odkazom na ustanovenie § 98 ods. 1 písm. e) resp. § 98 ods. 1 písm. g) SSP odmietol) sa preto kasačný súd nemôže zaoberať sťažnostnými bodmi pri dôvode vymedzenom sťažovateľom podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP mohol by ich však zobrať do úvahy pri vyhodnotení dôvodu kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. j) SSP. Vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) SSP najvyšší správny súd taktiež poukazuje na ustanovenie § 440 ods. 2 SSP, podľa ktorého dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Aplikujúc citované ustanovenie § 440 ods. 2 druhá veta SSP najvyšší správny súd posúdil vymedzenie kasačného dôvodu podľa

. .“. Sťažovatelia v ďalších častiach kasačnej sťažnosti neuviedli aké právne posúdenie krajského súdu považujú za nesprávne a logicky teda ani v čom má spočívať nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Sťažovatelia sa v podstate obmedzili na konštatovanie, že správny orgán pri doručovaní územného rozhodnutia vytvoril dve skupiny účastníkov konania (teda tých, ktorým územné rozhodnutie doručoval priamo a tých, ktorým bolo územné rozhodnutie oznámené formou verejnej vyhlášky), z čoho po tom, ako citovali ustanovenie § 3 správneho poriadku, vyvodili záver, že„ .

29. Obdobne, ako dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP posúdil najvyšší správny súd sťažovateľmi uvádzaný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP, ktorý mal spočívať v tom, že sa krajský súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Sťažovatelia však v kasačnej sťažnosti nešpecifikovali žiadne skoršie rozhodnutie kasačného súdu (nie to ešte jeho ustálenú rozhodovaciu prax), s ktorým by kasačnou sťažnosťou napadnuté uznesenie krajského súdu kolidovalo. Logicky teda sťažovatelia v kasačnej sťažnosti neopísali žiaden odklon krajského súdu od judikatúry kasačného súdu v obdobných veciach, čím sťažovateľmi uvádzaný kasačný dôvod zostal v rovine nepodložených tvrdení.

Z obsahu súdneho spisu kasačný súd zistil, že sťažovatelia podaním označeným ako „Žaloba zo dňa 13. 12. 2016 - doplnenie o preskúmanie zákonnosti územného rozhodnutia žalovaného Obec Machulince, zast. Q. Q. starostom obce č. 370/2014-005-RB zo dňa 27. 8. 2014“ zo dňa 6. novembra 2017, ktoré bolo krajskému súdu doručené 7. novembra 2017, svoju aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby dôvodili odkazom na ustanovenie § 179 SSP. Sťažovatelia v tomto podaní ako dôvod žaloby (odkazujúc na ustanovenie § 182 písm. e) SSP) uviedli, že „ .

. . .“. Hoci sa sťažovatelia v závere tohto podania domáhali zrušenia územného rozhodnutia a rozhodnutia o nepovolení obnovy územného konania (nedomáhali sa teda, aby krajský súd v intenciách ustanovenia § 179 ods. 1 SSP rozhodol o povinnosti žalovaného doručiť tieto rozhodnutia sťažovateľom ako opomenutým účastníkom), krajský súd postupoval správne (vychádzajúc z § 55 ods. 3 SSP), keď správnu žalobu sťažovateľov posúdil ako správnu žalobu opomenutého účastníka podľa § 179 SSP.

V zmysle kasačnej sťažnosti mala spornosť postupu správneho orgánu (žalovaného) spočívať v paralelnom oznamovaní územného rozhodnutia formou verejnej vyhlášky a doručovania územného rozhodnutia niektorým účastníkom územného konania resp. v opomenutí sťažovateľov pri takomto priamom doručovaní územného rozhodnutia.

Následkom takéhoto nesprávneho postupu je len neúčinnosť doručenia územného rozhodnutia do vlastných rúk niektorým účastníkom konania, čo však nemá vplyv na plynutie lehôt naviazaných na doručovanie formou verejnej vyhlášky. V tejto súvislosti najvyšší správny súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovatelia v kasačnej sťažnosti nenamietali záver krajského súdu, že verejná vyhláška

Aj pri aplikácii ustanovenia § 179 ods. 7 SSP (správny súd vo veci konajúci po tom, ako sa nestotožnil s tvrdením opomenutého účastníka podľa § 179 ods. 1 SSP) by teda bolo na mieste odmietnutie žaloby. 32. Najvyšší správny súd po vyhodnotení obsahu, štruktúry a logických nadväzností vyhodnotenia jednotlivých skutkových dôvodov dospel k záveru, že krajský súd v napadnutom uznesení postupoval v intenciách ustanovenia § 139 ods. 2 SSP.

presvedčivé. 33. Z vyššie uvedených dôvodov, najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť sťažovateľov postupom podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 34. Vo vzťahu k návrhu sťažovateľov na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti (ktorý sťažovatelia koncipovali ako návrh na „ .

orgánom verejnej správy o hrozbu závažnej ujmy spojenú s nastolením nezákonného stavu. Závažná ujma predstavuje najširšie vyjadrenie pre sťažovateľa neželaného stavu, ktorý by v dôsledku trvania účinkov rozsudku krajského súdu priamo hrozil, alebo už nastal.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené najvyšší správny súd pri posudzovaní dôvodnosti návrhu sťažovateľov na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti dospel k záveru, že nie je daný zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, keďže aplikáciou právneho názoru krajského súdu v danej veci žalobcovi nehrozí ani nemohla vzniknúť závažná ujma.

O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že sťažovateľom, ktorí v tomto konaní nemali úspech, nárok na ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523467'&ucin-k-dni='30.12.9999'> v spojení s § 167 ods. 1 SSP <aspi://module='ASPI'&link='162/2015%20Z.z.%2523167'&ucin- k-dni='30.12.9999'>) a žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).

V Bratislave dňa 26. januára 2022