2Sžk/19/2019

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Benczovej a z členiek senátu JUDr. Zuzany Šabovej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a Mgr. Kristíny Babiakovej v právnej veci žalobkyne (sťažovateľky): NUBIUM, s. r. o., so sídlom Trenčianska 705/55, 821 09 Bratislava, IČO: 47545674, právne zastúpený: JUDr. Ján Mišura, PhD., advokát, so sídlom Záhradnícka 27, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavy a bytovej politiky, so sídlom Vysokoškolákov č. 8556/33B, 010 08 Žilina, za účasti ďalších účastníkov: 1/ Slovenský vodohospodársky podnik, š. p. so sídlom Radničné námestie č. 8, 969 55 Banská Štiavnica, IČO: 36022047, 2/ Slovenská správa ciest so sídlom Miletičova 19, 826 19 Bratislava, IČO: 00003328, v konaní o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 30S/ 46/2018 zo dňa 5. marca 2019, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

Odôvodnenie

1. Obec Kraľovany (ďalej len ako „stavebný úrad“ alebo „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č.: 352/2016/810-rozh. zo dňa 18. mája 2017 (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 66 a § 67 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) zamietla sťažovateľovu žiadosť o zmenu doby trvania reklamnej stavby: Reklamná stavba č. 8/2/4/5/ 1-2, miesto stavby L. na pozemku parc. Č.. L.-V. XXX (L.-Y. XXX/X) v katastrálnom území L., umiestnená po pravej strane štátnej cesty I/18 v smere Žilina - Ružomberok (tesne za odbočkou smer Dolný Kubín a tesne pred mostom cez rieku Váh). Okresný úrad Žilina, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií v rámci predmetného konania zaslal stavebnému úradu stanovisko, v zmysle ktorého nesúhlasí so zmenou doby trvania reklamnej stavby z dôvodov uvedených v § 10 ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“) a nepovoľuje výnimku

2. Stavebný úrad mal v konaní jednoznačne preukázané, že reklamná stavba je umiestnená a osadená v území 100 metrov od osi vozovky priľahlého jazdného pásu cesty prvej triedy I/ 18, ktorá je medzinárodným cestným ťahom a je umiestnená a osadená mimo sídelného útvaru obce ohraničeného dopravnou značkou označujúcou začiatok a koniec obce. Ďalej uviedol, že reklamné, informačné a propagačné zariadenia umiestnené pred 2. januárom 2015, ktoré nie sú v súlade s § 10 ods. 4 cestného zákona, sú vlastníci týchto zariadení povinní odstrániť do 1.

XX/XXXX zo dňa 27. marca 2006 s lehotou trvania do 31. decembra 2016 zamietol podľa § 68 ods. 2 v spojení s § 62 ods. 4 stavebného zákona a ďalšie predĺženie doby trvania reklamnej stavby nepovolil. 4. Žalovaný poukázal na zamietavé stanovisko Okresného úradu Žilina, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií zo dňa 21. februára 2017, v ktorom dotknutý orgán nesúhlasil so zmenou doby trvania reklamných stavieb z dôvodov uvedených v § 10 ods. 4 cestného zákona. Rovnako poukázal aj na vyjadrenie Slovenskej správy ciest IVSC Žilina zo dňa 21. februára 2017, ako majetkového správcu štátnej cesty I/18, ktorá taktiež nesúhlasila so zmenou doby trvania reklamnej stavby a požadovala stavbu odstrániť. Žalobkyni bola stanovená lehota na podanie námietok a pripomienok k listinným podkladom na vydanie rozhodnutia, ktoré jej boli na základe žiadosti o zaslanie kópie kompletného administratívneho spisu doručené, ktoré však nevyužila a na záväzné stanovisko Okresného úradu Žilina nereagovala, rovnako ani na vyjadrenie správcu komunikácie.

6. Žalovaný dospel k záveru, že stavebný úrad o žiadosti rozhodol v súlade so zákonom z toho hľadiska, že nie je možné už podľa v súčasnosti platných predpisov povoliť ďalšiu existenciu reklamných stavieb tak, ako sú umiestnené pri ceste I/18 s charakterom medzinárodného cestného ťahu.

k zmene výroku prvostupňového rozhodnutia tak, aby bol v súlade s § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“).

7. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) a navrhla preskúmavané rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

- - nie je zrejmé, na základe akých úvah či podkladu žalovaný uvádza, že správny orgán prvého stupňa rozhodol v súlade so zákonom, keď súčasne uvádza, že nesprávne použil hmotnoprávny predpis; - nie je zrejmé, ako sa žalovaný vysporiadal s právom žalobkyne na dvojinštančné správne

značkou; - interné číslovanie právneho predchodcu žalobkyne nie je dostatočne určité v súvislosti s umiestnením reklamnej stavby; - ani jeden dokument neumožňuje vyvodiť záver, že skutkový stav je spoľahlivo zistený, že stavba sa skutočne nachádza na uvádzanom mieste, a preto záver, že stavebný úrad mohol upustiť od spoľahlivého zistenia skutkového stavu, ak sú mu dobre známe pomery, je správny len do tej miery, že je potrebné uviesť, čo sú dobre známe pomery staveniska a akými preskúmateľnými úvahami dospel ku kvalite spoľahlivosti takýchto zistení; - nie je zrejmé, na základe akých spoľahlivo zistených skutočností malo dôjsť k subsumpcii pod právnu normu obsiahnutú v § 10 ods. 4 cestného zákona a k identifikácii dotknutého

konania. 9. Krajský súd uznesením č. k. 30S/46/2018 zo dňa 7. mája 2018 vyzval žalobkyňu, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia odstránila vadu žaloby, ktorá bráni jej vecnému vybaveniu tak, že uvedie označenie ďalších účastníkov podľa § 32 ods. 3 SSP, inak súd v zmysle § 59 ods. 3 SSP podanie odmietne.

11. K žalobe sa podaním zo dňa 16. júla 2018 vyjadril účastník konania v druhom rade, ktorý uviedol, že bez ohľadu na argumentáciu žalobkyne nesúhlasí so zmenou doby trvania predmetnej reklamnej stavby a požaduje ju odstrániť. 12. Účastník konania v prvom rade vyjadrením k žalobe zo dňa 18. júla 2018 uviedol, že v súlade s príkazom generálneho riaditeľa, platného od 16. októbra 2017 je zakázané prenechávanie majetku v správe podniku do užívania tretím osobám za účelom umiestňovania reklamných stavieb a iných analogických reklamných zariadení na tomto majetku.

zariadení. 13. Žalovaný vo svojom vyjadrení k obsahu podanej žaloby zo dňa 3. augusta 2018 uviedol, že dôvody žaloby sú totožné s dôvodmi odvolania, ktorými sa podrobne zaoberal vo svojom nesprávne označenom rozhodnutí č. OU-ZA-OVBP2-2018/004082/KRA zo dňa 12. februára 2018, pričom správne mala byť uvedená sp. zn. OU-OVBP2-2018/004078/KRA zo dňa 12. februára 2018, a tieto zamietol ako neopodstatnené. K žalobkyňou namietanej zmätočnosti rozhodovacej činnosti žalovaného, spočívajúcej v uvedení rovnakých čísel spisu (OU-ZA- OVBP2-2018/004082/KRA) na dvoch rozhodnutiach, ktoré jej boli doručované (a proti ktorým podala samostatné žaloby) žalovaný uvádza, že rovnaké číslo spisov uviedol nedopatrením, avšak každé bolo vydané v iný deň a zo samotného výroku oboch rozhodnutí je zrejmé, že sa jednalo o rôzne reklamné stavby, označené podľa interného číslovania právneho predchodcu žalobkyne, pričom každá reklamná stavba je na inom pozemku v katastrálnom území L..

14. Pri posudzovaní podaného odvolania žalobkyne, ako aj zákonnosti napadnutého prvostupňového rozhodnutia žalovaný zistil, že v rámci prejednanej veci stavebný úrad postupoval v súlade s platnými predpismi, vzťahujúcimi sa ku konaniu o posúdení žiadosti žalobkyne o predĺženie doby trvania reklamnej stavby, riadne zistil skutkový stav a zaobstaral dôkazy, pre ktoré nemohol žiadosti žalobkyne vyhovieť. V tomto konaní stavebný úrad skúmal či: (I) išlo o jestvujúcu povolenú reklamnú stavbu, (II) predmetná žiadosť bola podaná pred uplynutím doby jej trvania, (III) je v súlade s verejnými záujmami na základe vyjadrení dotknutých orgánov štátnej správy a (IV) ako sa táto zmena môže dotknúť podmienok, určených dotknutými orgánmi.

16. Podľa žalovaného žalobkyňa vedela o tom, že umiestňovať reklamné stavby pri cestách medzinárodného významu osobitné predpisy (§ 10 ods. 3, 4 v spojení s § 24f cestného zákona v platnom znení) zakazujú na diaľniciach, pri cestách pre motorové vozidlá a medzinárodných cestných ťahoch, požiadala opäť o predĺženie doby trvania dočasnej reklamnej stavby a to aj napriek tomu, že bola informovaná o svojej povinnosti stavbu po 31. decembri 2016 odstrániť, pretože táto povinnosť vyplývala a je známa od septembra 2014, kedy bol schválený a v zbierke zákonov zverejnený zákon č. 293/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/ 1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný navrhol, aby krajský súd žalobný návrh žalobkyne, ktorým žiadala zrušiť rozhodnutie žalovaného ako nedôvodný zamietol a citované rozhodnutia ponechal v platnosti a potvrdil tak ich zákonnosť.

dopravné značky a z rozhodnutia žalovaného a ani správneho orgánu prvého stupňa nevyplýva žiadne skutkové zistenie a ani úvaha, ktorá by vôbec umožňovala vyvodiť záver o správnosti aplikácie cit. noriem, ale aj vôbec preskúmať rozhodnutia ako také. Žalobkyňa ďalej zopakovala svoju predchádzajúcu argumentáciu vo vzťahu k nazeraniu do administratívnych spisov. 20.

21. Podaním zo dňa 10. decembra 2018 sa žalobkyňa vyjadrila k vyjadreniam účastníkov 1/ a 2/. Vyjadrenie Slovenského vodohospodárskeho podniku, š. p. považovala za neurčité a bezpredmetné, nakoľko reklamná stavba sa nenachádza na pozemku patriacom do vlastníctva či správy tohto subjektu a okruh účastníkov vymedzený prvostupňovým orgánom je nesprávny. Vyjadrenie Slovenskej správy ciest považovala žalobkyňa za irelevantné, nakoľko akákoľvek reklamná stavba na parc. č. L. V. XXX, L.. Ú.. L. sa nachádza v sídelnom útvare obce a zo žiadneho dôkazu, dokladu či registra nevyplýva opak. V nadväznosti na výzvu správneho súdu na opravu petitu podľa opravy žalovaného zo dňa 27. júla 2018 žalobkyňa navrhla, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie žalovaného (pôvodne označeného sp. zn. OU-ZA-OVBP2-2018/ 004082/KRA) v znení opravy žalovaného zo dňa 27. júla 2018 sp. zn OU-ZA-OVBP2-004078/ KRA zo dňa 12. februára 2018 v spojení s rozhodnutím obce L. č.352/2016/806-rozh. zo dňa

22. Krajský súd rozsudkom zo dňa 5. marca 2019 žalobu zamietol a žalobkyni, žalovanému a účastníkom konania nepriznal náhradu trov konania. Krajský súd dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná z nasledujúcich dôvodov: - bolo riadne preukázané, že reklamná stavba bola umiestnená pred 2. januárom 2015 a spĺňa atribúty uvedené v § 10 ods. 4 cestného zákona, preto bolo povinnosťou jej vlastníka reklamnú stavbu v zmysle § 24f ods. 1 cestného zákona odstrániť do 1. januára 2017; - vo vzťahu k námietke, že pod tou istou spisovou značkou boli vydané dve rozhodnutia s inými dátumami, krajský súd konštatoval, že v danom prípade sa jednalo o zrejmú chybu v písaní napadnutého rozhodnutia, pričom podaním zo dňa 27. júla 2018, ktoré bolo žalobkyni doručené, došlo k oprave tejto chyby, čím bola táto vada odstránená; - pokiaľ dochádza k zamietnutiu žiadosti vlastníka o zmenu doby trvania reklamnej stavby, toto zamietnutie sa posudzuje podľa § 62 ods. 4 stavebného zákona, a teda žalovaný správne použil

- - výrok napadnutého rozhodnutia je dostatočne určitý, pretože je v ňom reklamná stavba dostatočne špecifikovaná jej umiestnením na V.-L. D.. Č.. XXX v kat. úz. L. a ďalej špecifikovaná rozhodnutím obce L.O_ č. 82/2006 zo dňa 27. marca 2006.

- - zo správneho spisu je zrejmé, akým spôsobom dospeli správne orgány k skutkovému záveru, že reklamné stavby sú umiestnené a osadené v území 100 metrov od osi vozovky priľahlého jazdného pásu cesty prvej triedy I/18, pričom žalobkyňa túto skutočnosť v správnom konaní vôbec nenamietala;

- - z odôvodnenia oboch rozhodnutí vyplývajú jednotlivé náležitosti odôvodnenia rozhodnutia, ako ich má na mysli ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku; - - správne orgány riadne opísali zistený skutkový stav, uviedli listinné dôkazy, z ktorých vychádzali, opísali procesný priebeh správneho konania a vec subsumovali pod konkrétne ustanovenia zákonov;

- - stavebný úrad zaslal žalobkyni kópiu stanoviska Slovenskej správy ciest IVSC zo dňa 21. februára 2017 a stanoviska Okresného úradu Žilina, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií zo dňa 21.februára 2017, pričom len o týchto dvoch podkladoch žalobkyňa nemala vedomosť a ostatné podklady jej už v rámci správneho konania boli doručené alebo ich sama stavebnému úradu doručila. Zotrvávanie na požiadavke opätovného predloženia listín, ktoré boli žalobkyni doručené, resp. ktoré sama stavebnému úradu doručila sa javí ako šikanózne, účelové a v rozpore s elementárnou logikou; - - pokiaľ žalobkyňa v replike uvádzala ďalšie žalobné body, ktorými ich rozširovala o nové dôvody, tieto nie je možné vyhodnocovať a ani na ne prihliadať, keďže boli podané po zákonom stanovenej lehote na podanie správnej žaloby [§ 183 SSP];

Rovnako ako oneskorene podanú vyhodnotil námietku uvedenú v replike k vyjadreniu ďalšieho účastníka v rade 2/, že akákoľvek reklamná stavba umiestnená na p. č. 467 sa nachádza v sídelnom útvare obce.

23. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka včas kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP a navrhla aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušuje a vec vracia správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. 24. Sťažovateľka v kasačnej sťažnosti najmä uviedla, že krajský súd nesprávne aplikoval ustanovenie § 126 ods. 1 stavebného zákona v spojení s § 10 ods. 4 cestného zákona, pretože správny orgán nemôže požadovať doklady nad rámec zákona. Zároveň vec nesprávne právne posúdil, keď sa stotožnil s argumentáciou žalovaného zaoberajúc sa v bode 22 námietkou o nezaoberaní sa správnych orgánov skutočnosťami, na základe ktorých malo dôjsť k subsumpcii pod § 10 ods. 4 cestného zákona a tým aj k identifikácii dotknutého orgánu, keď nebol vykonaný žiadny úkon na zistenie skutočností potrebných na subsumpciu. 25. Sťažovateľka považovala za zmätočnú tú časť napadnutého rozsudku, v ktorej správny súd uviedol skutočnosti o umiestnení reklamnej stavby, ktoré sťažovateľka žiadnym spôsobom nerozporovala. Za zmätočné považuje tiež poukazovanie na § 10 ods. 4 cestného zákona obsahujúce zákaz, ktorý nie je možné zmierniť akýmkoľvek stanoviskom ,,dotknutého orgánu“. Samotná existencia stanoviska ,,dotknutého orgánu“ v administratívnom spise svedčí o tom, že ani žalovaný, ani správny orgán prvého stupňa nepostupovali v konaní správne, nakoľko žiadne stanovisko nemôže tento zákaz zmierniť. Záväzné stanovisko je podľa sťažovateľky možné pri cestných ochranných pásmach žiadať a vydávať len podľa § 11 ods. 2 cestného zákona a pokiaľ správny súd prevzal argumentáciu žalovaného o aplikácii § 10 ods. 4 cestného zákona rezignoval v podstate na akékoľvek zisťovanie a odôvodňovanie skutkového stavu zo strany správnych orgánov, ktorý má byť subsumovaný pod právnu normu a nevysvetlil žiadnym spôsobom ako je možné žiadať stanovisko v takomto prípade. Ak správny súd poukazuje na ust. § 10 ods. 4 cestného zákona, musí byť možná aplikácia citovaného ustanovenia, a to predovšetkým s ohľadom na umiestnenie reklamných stavieb mimo sídelného útvaru obce. Skutočnosť ohraničenia sídelného útvaru obce dopravnými značkami je podľa sťažovateľky nesporná, len v tom rozsahu, že cez tieto body logicky môžu prechádzať hranice sídelného útvaru, ktoré sú čiary a práve toto bolo v správnom konaní namietané v rozsahu, v akom to umožňoval rozsah namietaných porušení jej procesných práv. Ak poukazoval správny súd na ust. § 10 ods. 4 cestného zákona a súčasne tvrdil, že reklamné stavby sú osadené mimo sídelného útvaru obce, potom poprel denotát pojmu „sídelný útvar obce“.

Z uvedených dôvodov sťažovateľka namieta nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku a rozpor s povinnosťou správneho súdu podľa § 139 ods. 2 SSP. Správny súd podľa sťažovateľky zasiahol do jej práva na spravodlivý proces, keď rozhodnutie je podľa nej nepresvedčivo odôvodnené, arbitrárne s nesprávnou a ničím nepodloženou aplikáciou § 10 ods. 4 cestného zákona na skutkový stav vyplývajúci z administratívneho spisu.

Konštatovanie správneho súdu, že opravou rozhodnutia došlo k odstráneniu vady, je podľa sťažovateľky abstrahovanie od namietaného podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, keď až po vydaní a doručení predmetných rozhodnutí a počas plynutia zákonnej lehoty na podanie správnej žaloby začal z časti odstraňovať vady sám žalovaný.

správneho konania. 29. Záver krajského súdu obsiahnutý v bode 24 rozsudku je podľa sťažovateľky celkom odtrhnutý od okolností, za akých bola nútená uplatňovať svoje práva, hodnotenie uplatňovania jej práva podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku ako šikanózneho je celkom neprimerané a

30. Napadnutý rozsudok je zaťažený vadou nesprávneho právneho posúdenia ako aj nepreskúmateľnosťou rozhodnutia v podobe absencie presvedčivého odôvodnenia s priamym zásahom do práva na spravodlivý proces aj z toho dôvodu, že krajský súd nesprávne aplikoval ustanovenia týkajúce sa koncentrácie konania, keď v podstate zbavil správne orgány svojich povinností podľa § 3 ods. 2 a 5, § 32 ods. 2 a § 34 ods. 6 správneho poriadku ako aj povinnosti posudzovania/hodnotenia dokumentov požadovaných v nadväznosti na zistený skutkový stav od dotknutých orgánov podľa § 140a a § 140b stavebného zákona, teda spoľahlivo zisťovať skutkový stav v úzkej súčinnosti s účastníkom konania, správne ho hodnotiť, a to aj s ohľadom na skutočnosti, keď žiadne zistenia v administratívnom spise neodôvodňovali vyžadovanie záväzného stanoviska, jeho obsah nebol v súlade s ust. § 140b ods. 1 stavebného zákona, posúdenie a rovnako tak aj postup podľa § 140b ods. 6 stavebného zákona neboli vykonané

Sťažovateľka naďalej zastáva názor, že nemá vedomosť o dôvodoch aplikácie § 10 ods. 4 cestného zákona vo veci, ak nebol nikdy žiadnym spôsobom vymedzený sídelný útvar obce Kraľovany, ktorý by umožňoval či sa reklamné stavby nachádzajú dnu alebo mimo tohto útvaru.

správny orgán prvého stupňa nezistili žiadny skutkový stav preto, aby vôbec mohli pristúpiť k požadovaniu akéhokoľvek záväzného stanoviska podľa akéhokoľvek zákona na ochranu záujmov, ktoré mohli byť dotknuté. Preto ani nemohli správne orgány vykonať správne subsumpciu spoľahlivo zisteného skutkového stavu pod právnu normu, ktorá by umožňovala aplikovať § 10 ods. 4 cestného zákona pri svojom rozhodovaní alebo požadovať akékoľvek záväzné stanovisko k záujmu chránenému podľa osobitných predpisov uvedených v § 126 ods. 1 stavebného zákona a naň nadväzujúcich osobitných predpisov, a to bez ohľadu na skutočnosť, že akokoľvek záväzné stanovisko je vo vzťahu k zákazu podľa § 10 ods. 4 cestného zákona v sídelnom útvare, ale aj mimo sídelného útvaru obce irelevantné.

S ohľadom na vyššie uvedené navrhuje, aby kasačný súd podľa § 462 ods. 2 SSP napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušuje, vec vracia správnemu súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a sťažovateľke priznáva trovy konania a právneho zastúpenia v plnom rozsahu. 33. Žalovaný ani ďalší účastníci konania sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadrili.

34. Dňa 1. januára 2021 nadobudla účinnosť novela Ústavy Slovenskej republiky, ústavný zákon č. 422/2020 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorou bol zriadený Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (čl. 143 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). K 1. augustu 2021 prevzal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „Najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) kasačnú agendu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v správnom súdnictve, vrátane prerokúvanej veci (čl. 154g ods. 4, 5 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 1 a 2 a § 8a ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

35. Najvyšší správny súd konajúci ako súd kasačný, po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP) a smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná, dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto ju postupom podľa § 461 SSP

Nakoľko obdobná vec rovnakých účastníkov konania (a s totožnými sťažnostnými bodmi) bola predmetom konania a rozhodovania senátu NS SR pod sp. zn. 6 Sžk 19/2019 zo dňa 15. októbra 2020, s ktorým sa kasačný súd stotožňuje, v súlade s § 464 ods. 1 SSP preberá relevantnú časť jeho odôvodnenia v doslovnom znení: „ 26.

27. V kasačnej sťažnosti sťažovateľ poukazuje a zdôrazňuje nedostatočne zistený skutkový stav správnymi orgánmi, ktoré sa nezaoberali identifikáciou reklamnej stavby a nepreukázali nutnosť aplikácie § 10 ods. 4 cestného zákona, ďalej poukazoval na odňatie možnosti žalobcu konať pred správnymi orgánmi, najmä v súvislosti s neumožnením oboznámenia žalobcu, pred vydaním rozhodnutí správnych orgánov so všetkými podkladmi rozhodnutia, nepredložením kompletného administratívneho spisu zo strany správnych orgánov, v dôsledku toho porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces pred správnymi orgánmi ako aj pred súdom.

rozhodnutia. 29. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti vytýka krajskému súdu nesprávne právnej posúdenie veci (aplikácia § 126 ods. 1 v spojení s § 140b ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb. a § 10 ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb. v spojení s ust. čl. 2 ods. 2 Ústavy SR) a v tomto kontexte namietal sťažovateľ nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť rozsudku krajského súdu s poukazom aj na jeho bod 19 rozsudku krajského súdu a preukazoval dôvod na vyhovenie kasačnej sťažnosti pri aplikácii § 440 ods. 1 písm. f/ SSP. Ďalej sťažovateľ tvrdil, že krajský súd sa odchýlil od ustálenej súdnej praxe, keď neakceptoval námietky žalobcu o rozhodovaní žalovaného a prvostupňového správneho orgánu na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a krajský súd pri rozhodovaní sa neobmedzil len na hodnotenie, či vykonané dôkazy, z ktorých správne orgány vyvodzujú svoje závery, nie sú pochybné, či vykonané dôkazy robia vôbec možný skutkový záver, ku ktorému správne orgány dospeli, keď hodnotenie dôkazov v

31. Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, ktorého súčasťou bol aj predložený administratívny spis žalovaného a prvostupňového správneho orgánu konštatuje, že v plnej miere sa stotožňuje s odôvodnením kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku správneho súdu, na jeho odôvodnenie v plnom rozsahu odkazuje.

vadou spôsobilou ovplyvniť jeho zákonnosť a krajský súd svoje zistenie presvedčivo a s poukazom na procesné ustanovenia náležite odôvodní, niet dôvodu, aby kasačný súd napadnuté rozhodnutie zrušil. 33. Naviac, kasačný súd udáva, že krajský súd sa so všetkými žalobnými bodmi, ktoré lícujú so sťažnostnými bodmi uvedenými v kasačnej sťažnosti, riadne vysporiadal a podrobne až vyčerpávajúco zdôvodnil svoje rozhodnutie. So správnym posúdením veci krajským súdom sa kasačný súd v plnom rozsahu stotožnil.

V zmysle doterajšej rozhodovacej praxe chápe Najvyšší súd SR pod správnym právnym posúdením veci, ak je súdom na zistený skutkový stav správne aplikované právo. O správnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd použil správny právny predpis, ktorý aj správne interpretoval, a ak zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery.

36. Stanovisko Okresného úradu Žilina, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii Žilina bolo, podľa kasačného súdu, pred vydaním rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu potrebné, s poukazom na § 1 ods. 2 písm. b/ vo väzbe na § 11 ods. 5 a 6 zákona č. 135/1961 Zb.

37. Záväzné stanovisko je na účely konaní podľa zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci (§ 140b ods. 1 stavebného zákona). Postavenie dotknutého orgánu v konaniach podľa stavebného zákona (vyplývajúce z citovaných ustanovení stavebného zákona) mu prisudzuje odlišné oprávnenia ako účastníkom konania najmä s ohľadom na skutočnosť, že dotknutý orgán v konaní nepresadzuje svoje subjektívne práva, právne záujmy, ani sa nekoná o jeho právnych povinnostiach.

38. Sťažovateľ tiež namietal nedostatočný skutkový stav veci, najmä nezistenie skutočnej vzdialenosti umiestnenia reklamy 100 m od osi vozovky priľahlého jazdného pruhu cesty I. triedy, ktorá je medzinárodným cestným ťahom.

priľahlého jazdného pruhu by, podľa kasačného súdu, nemohlo priniesť a ani neprinieslo priaznivejšie rozhodnutie pre žalobcu. Naviac, kasačný súd konštatuje, že žalobca je v žiadosti povinný preukázať, že reklamné zariadenie umiestnené v blízkosti vozovky - cesty I. triedy, spĺňa podmienky umiestnenia podľa § 10 ods. 4 zákona č. 131/1995 Z.z. a že vzdialenosť umiestnenia reklamného zariadenia od osi vozovky priľahlého jazdného pruhu cesty I. triedy je vo vzdialenosti minimálne 100 m. Takéto dôkazy bol žalobca povinný preukázať, podľa názoru kasačného súdu, spolu s podaním žiadosti, v ktorej žiadal o zmenu doby trvania reklamnej stavby. Naopak, z fotodokumentácie - listinných dôkazov, ktoré sám k žiadosti pripojil, je bezpochyby preukázané, že bez znaleckého posúdenia a ohliadky na mieste samom a faktického merania tejto vzdialenosti, vzdialenosť 100 m od osi vozovky jazdného pruhu cesty I. triedy, umiestnenie reklamného zariadenia v súlade s § 10 ods. 4 zákona č. 135/1961 Zb., nie je dodržané.

Ak mal krajský súd za to, že z administratívneho a súdneho spisu jednoznačne vyplýva, že žaloba o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného je nedôvodná a túto skutočnosť uviedol v svojom rozsudku, samozrejme, s odvolaním sa na skutkové zistenia a právne posúdenie veci s ich hoc aj stručným ozrejmením, nevidí kasačný súd dôvod na zrušenie rozsudku, s ktorým sa skutkovo a právne stotožňuje. V opačnom prípade by bol narušený princíp hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania.

Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (m.m. IV.ÚS 112/05, I.ÚS 117/05).

37. S poukazom na uvedené Najvyšší správny súd uzatvára, že rozsudok krajského súdu je zrozumiteľný, dostatočný a v súlade so zákonom, pričom k rovnakým záverom dospel už Najvyšší súd Slovenskej republiky v obdobných prípadoch (rozsudok NS SR z 15. októbra 2020, sp. zn. 6 Sžk 19/2019; rozsudok NS SR z 19. novembra 2020, sp. zn. 5 Sžk 22/2019; rozsudok NS SR z 25. marca 2021, sp. zn. 1 Sžk 44/2019; rozsudok Najvyššieho správneho súdu z 27. októbra 2021, sp. zn. 1 Sžk 1/2020).