← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·26. 1. 2022

2Sžk/20/2019

ECLI:SK:NSSSR:2022:3018200281.1

ZrušujeZastavuje konanieVracia na ďalšie konanie
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Trenčíne
Sp. zn. 1. inštancie
14Sa/29/2018
IČS
3018200281
Citované
12× inými rozhodnutiami
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): KVN, s.r.o., so sídlom 900 62 Kostolište 613, IČO: 51050170, právne zastúpeného: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M., advokátka, so sídlom Ul. Janka Kráľa 1, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Úrad pre reguláciu hazardných hier, so sídlom Križkova 9, 811 04 Bratislava, o žalobe proti inému zásahu, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne č.k. 14 Sa 29/2018-144 z 29. januára 2019, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 14 Sa 29/2018-144 z 29. januára 2019 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Priebeh konania

1. Daňový úrad Trenčín (v tomto rozhodnutí označovaný tiež ako „žalovaný“ popri Úrade pre reguláciu hazardných hier, pozri bod 15 tohto uznesenia) uskutočnil 28. júna 2018 v prevádzke žalobcu na Opatovskej 78 v Trenčíne výkon dozoru podľa zákona č. 171/2005 Z.z. o hazardných hrách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 171/2005 Z.z.“), počas ktorého pozastavil prevádzkovanie a následne zapečatil zariadenie, na ktoré bola nainštalovaná hra nazvaná „DIAMOND LEVEL“. Daňový úrad Trenčín mal za to, že uvedená hra predstavovala hazardnú hru podľa uvedeného zákona, hoci žalobcovi nebola udelená individuálna licencia na prevádzkovanie hazardných hier. Uvedené zariadenie bolo po zapečatení prevezené do Technického skúšobného ústavu Piešťany, š.p.

2. Vyhodnotiac toto pozastavenie a zapečatenie ako iný zásah, žalobca podal proti nemu žalobu podľa ustanovení § 252 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“ alebo „Správny súdny poriadok“).

Argumentoval v nej, že v prípade hry „DIAMOND LEVEL“ nejde o hazardnú hru podľa definície uvedenej v § 3 ods. 1 zákona č. 171/2005 Z.z., ale kvíz podľa § 3 ods. 4 písm. e/ uvedeného zákona. Poukazoval na to, že o výkone dozoru nebol vopred upovedomený. O pozastavení a zapečatení zariadenia, ktoré nadväzovali na výkon dozoru, mu nebola ku dňu podania žaloby doručená správa, písomný záznam alebo iná písomná dokumentácia.

3. Daňový úrad Trenčín argumentoval, že nemôže ísť o iný zásah, pretože výsledkom konania orgánov dozoru bude zápisnica, pričom žaloba sa týka procesného postupu žalovaného. Žalovaný ďalej argumentoval aj s poukazom na viaceré uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici (sp.zn. 23Sa/10/2017, 23Sa/14/2017, 23Sa/2/2018, 24Sa/14/2017, 24Sa/15/2017), v ktorých tento správny súd nepovažoval zaradenie webových stránok žalobcov do zoznamu takých, prostredníctvom ktorých sa poskytujú zakázané ponuky podľa zákona č. 171/2005 Z.z., za iný zásah, a ani výkon pôsobnosti Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky v oblasti dozoru nad poskytovaním zakázaných ponúk podľa uvedeného zákona nepovažoval za pôsobnosť orgánu verejnej správy. 4. Žalobca v replike, okrem iného, zdôraznil, že definícia iného zásahu zahŕňa aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie.

K citovaným uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici uviedol, že nepredstavujú právne názory kasačného súdu, a v každom prípade sa vzťahujú na odlišné právne a skutkové okolnosti. 5. Napadnutým uznesením krajský súd žalobu odmietol podľa § 98 písm. g/ SSP ako neprípustnú. Uviedol, že iný zásah, hoci je pre jeho adresátov záväzný, má len čisto faktickú povahu, neprebehlo o ňom formalizované administratívne konanie a je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. V prípade uloženia pozastavenia prevádzkovania hry ide o typ sankcie predvídanej zákonom č. 171/2005 Z.z., ktorá sa netypicky ukladá nie rozhodnutím, ale opatrením vo forme záznamu podľa § 54 ods. 4 zákona č. 171/2005 Z.z. Toto opatrenie je preskúmateľné na základe správnej žaloby. Zapečatenie zariadenia je potom len úkonom priamo nadväzujúcim na tento záznam, ide o realizáciu opatrenia orgánu verejnej správy. Žalobca si nemôže vyberať, aký žalobný typ použije, pričom žaloba proti inému zásahu nie je náhradou všeobecnej správnej žaloby.

II. Argumentácia účastníkov konania

6. Proti napadnutému uzneseniu podal žalobca kasačnú sťažnosť, v ktorej uplatňoval dôvody podľa § 440 písm. f/, g/ a j/ SSP. Požadoval zrušenie tohto uznesenia, vrátenie veci na ďalšie konanie, a trovy konania. 7. Argumentuje, že nemohol proti záznamu o pozastavení prevádzkovania hry podať všeobecnú správnu žalobu, pretože mu tento doposiaľ nebol doručený, a to ani klasickou poštou (nebol informovaný ani o uložení zásielky na pošte), ani do elektronickej schránky. 8. Napriek tomu, podľa sťažovateľa by nešlo v prípade predmetného záznamu o opatrenie. Ak sa napáda postup orgánu verejnej správy, pri ktorom formalizované administratívne konanie neprebehlo, ide o iný zásah. V práve rozhodovanej veci takéto formalizované administratívne konanie neprebehlo. V nadväznosti na argumentáciu žalovaného, že v súvislosti s uložením povinnosti pozastaviť prevádzkovanie hry neprebehlo žiadne administratívne konanie, ale ešte len prebehne po obdržaní výsledkov od Technického skúšobného ústavu, š.p., sťažovateľ uvádza, že dotknutým na právach nemusí byť len účastník určitého administratívneho konania, ako je to v prípade žaloby proti rozhodnutiu alebo opatreniu. Ak by tomu tak bolo, žaloba proti inému zásahu by nemala opodstatnenie. V tejto súvislosti argumentuje, že v závislosti od výsledku tohto skúmania Technickým skúšobným ústavom, š.p., administratívne konanie ani nemusí prebehnúť. 9. V čase podávania žaloby sťažovateľ nepoznal presnú povahu zásahu žalovaného, o ktorej sa dozvedel až v prebiehajúcom správnom súdnom konaní. Sťažovateľovi nebola doručovaná žiadna písomná dokumentácia nejakého administratívneho konania, preto sa mohol domnievať, že ide o faktický postup orgánu verejnej správy, spočívajúci v okamžitom uplatnení oprávnenia orgánu verejnej správy na mieste samom. Absenciu formalizovaného administratívneho konania nespochybňoval ani žalovaný. 10. Sťažovateľ zdôraznil, že iný zásah môže mať podobu výkonu kontroly alebo inšpekcie.

Osoba dotknutá na právach musí mať možnosť brániť sa proti postupu žalovaného. 11. Žalovaný sa k dôvodnom kasačnej sťažnosti nevyjadril. 12. 1. decembra 2020 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky doručené vyjadrenie sťažovateľa, v ktorom okrem iného požiadal o to, aby súd rozhodol, že bude v kasačnom konaní pokračovať s Úradom pre reguláciu hazardných hier ako so žalovaným v dôsledku zmeny právnej úpravy. Sťažovateľ upriamil pozornosť na uznesenie Krajského súdu v Trnave z 31. júla 2020, sp.zn. 47Sa/18/2018, ktoré v skoro totožných okolnostiach uzavrelo, že pozastavenie prevádzkovania hry a zapečatenie zariadenia predstavuje iný zásah orgánu verejnej správy.

III. Argumentácia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

13. 1. augusta 2021 začal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“) činnosť a začal konať vo všetkých veciach, v ktorých do 31. júla 2021 konal Najvyšší súd Slovenskej republiky v správnom kolégiu (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Predmetná kasačná sťažnosť bola predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky 10. apríla 2019 a po vrátení spisu opätovne 22. júla 2019 a zaregistrovaná v jeho správnom kolégiu pod sp.zn. 2Sžk/20/2019. Od 1. augusta 2021 je teda na konanie o nej príslušný Najvyšší správny súd. Vec bola náhodným spôsobom pridelená do piateho senátu Najvyššieho správneho súdu, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou.

14. Najvyšší správny súd konajúci ako súd kasačný mal preukázané, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti výroku uznesenia, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), pričom dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

15. Po prijatí napadnutého uznesenia došlo v súvislosti s nadobudnutím účinnosti zákona č. 30/2019 Z.z. o hazardných hrách a o zmene a doplnení niektorých zákonov k prechodu pôsobnosti výkonu štátnej správy v oblasti hazardných hier na Úrad pre reguláciu hazardných hier, a to od 1. júna 2019 podľa § 99 ods. 9 uvedeného zákona. Preto Najvyšší správny súd konal v tomto kasačnom konaní s Úradom pre reguláciu hazardných hier ako so žalovaným.

16. Kasačné námietky uplatnené sťažovateľom boli vyhodnotené ako také, ktoré smerujú k vade nesprávneho právneho posúdenia podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, keďže podstatou veci je odpovedať na otázku, či postup žalovaného opísaný v bode 1 tohto uznesenia je možné kvalifikovať ako iný zásah podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP, podľa ktorého iným zásahom orgánu verejnej správy je faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

17. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa vyjadril k povahe iného zásahu podľa uvedeného ustanovenia. Vychádzajúc zo zákonnej definície musí ísť o faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, pričom o tomto faktickom postupe neprebehlo vopred (por. SLÁDEČEK, V. Obecné správní právo.

Praha: Wolters Kluwer ČR, 2019. ISBN 978-80-7598-565-1 [elektronická publikácia]) žiadne formalizované administratívne konanie, keďže je výsledkom okamžitého uplatnenia oprávnenia orgánu verejnej správy (napr. uznesenie z 2. decembra 2020, sp.zn. 6Sžk/30/2020, bod 31; uznesenie z 26. januára 2021, sp.zn. 10Sžk/3/2019, bod 41). Ďalej musí prichádzať do úvahy, aby boli práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby priamo dotknuté pri realizácii tohto iného zásahu, inými slovami, musí tu byť aspoň potenciál na porušovanie práv (uznesenie z 26. januára 2021, sp.zn. 10Sžk/3/2019, bod 41).

18. Povahu iného zásahu môže mať aj výkon kontroly alebo inšpekcie pri plnení úloh verejnej správy, pričom rozhodujúca je skutočná povaha vykonávanej činnosti, a nie jej formálne označenie ako kontrola alebo ako inšpekcia. Potrebné bude vychádzať zo znakov, ktoré nasvedčujú, že ide o takú kontrolnú alebo inšpekčnú činnosť, ako je napr. oprávnenie vstupovať do objektov, vyžadovať doklady a vysvetlenia, zhromažďovať skutkové podklady s cieľom preveriť dodržiavanie normatívne alebo individuálne určených podmienok činnosti fyzických osôb a právnických osôb, na ktoré spravidla nadväzuje podchytenie týchto zistení na nosič informácií. Takto uvažuje aj komentárová literatúra (BARICOVÁ, J., FEČÍK, M., ŠTEVČEK, M., FILOVÁ, A., et el. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 38. ISBN 978-80-7400-678-4).

19. Účelom iného zásahu ako jednej z foriem činností verejnej správy je bezprostredne reagovať na vzniknutú situáciu. Táto bezprostrednosť z povahy veci znemožňuje vedenie formalizovaného procesu s jeho formalizovaným zavŕšením, a tým dôsledné alebo spoľahlivé odlíšenie procesu a jeho výsledku (por. KOŠIČIAROVÁ, S.:

Správne právo hmotné. Všeobecná časť. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s. r. o., 2015, s. 188. ISBN 978-80-7380-578-4; obdobne tiež por. SLÁDEČEK, V. Obecné správní právo.

Praha: Wolters Kluwer ČR, 2019. ISBN 978-80-7598-565-1 [elektronická publikácia]). Je vecou voľby zákonodarcu, zohľadňujúcej aj prvky nevyhnutnosti či vhodnosti, aký druh formy činnosti výkonu verejnej správy zvolí pre riešenie konkrétnej vzniknutej situácie v administratívnoprávnych vzťahoch (v okruhu úloh plnených verejnou správou).

Ak zákonodarca zvolí formu iného zásahu pre naplnenie úloh verejnej správy, tak spravidla neupravuje formalizovaným spôsobom rozhodovanie a právne posudzovanie prípadu vyúsťujúce do individuálneho správneho aktu (spravidla odôvodneného a formalizovaného výsledku správneho konania). 20. Žaloba proti inému zásahu má subsidiárnu povahu voči žalobám smerujúcim proti rozhodnutiam alebo opatreniam, a preto nedopadá ani na procesný postup vedúci k vydaniu týchto rozhodnutí alebo opatrení (uznesenie z 2. decembra 2020, sp.zn. 6Sžk/30/2020, body 33 a 34). Najvyšší správny súd k funkcii žaloby proti inému zásahu uvádza, že ide o plnohodnotný žalobný typ podľa SSP, ktorého cieľom je pokryť formy činnosti verejnej správy, ktoré by inak ušli súdnemu prieskumu, ak by sa na ne nazeralo iba cez rámec žaloby proti rozhodnutiu alebo opatreniu.

Stav, v ktorom by faktické zásahy orgánov verejnej správy (verejnej moci) do práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb unikali súdnemu prieskumu, by bol len sťažka akceptovateľný z pohľadu právnych štandardov vytvorených na podklade medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky.

21. Vo svetle týchto východiskových úvah je potrebné analyzovať na práve rozhodovanú vec sa vzťahujúcu právnu úpravu uvedenú v zákone č. 171/2005 Z.z., ktorá bola aplikovaná voči žalobcovi, ako aj neopomínať účel žaloby proti inému zásahu tak, aby žiadna forma činnosti verejnej správy, typická i menej typická, neunikla súdnemu prieskumu a ochrane poskytovanej v správnom súdnictve.

22. Vzhľadom na komplexnosť právnej úpravy považuje Najvyšší správny súd za potrebné citovať presné znenie viacerých ustanovení zákona č. 171/2005 Z.z.: Podľa § 13 ods. 1 dozor sa vykonáva nad dozorovanými subjektmi. Orgán dozoru pri výkone dozoru nad dozorovanými subjektmi zisťuje a vyhodnocuje informácie a podklady o skutočnostiach, [.

. .] najmä o nedostatkoch v činnosti dozorovaných subjektov, príčinách zistených nedostatkov, dôsledkoch zistených nedostatkov a osobách zodpovedných za zistené nedostatky. [. . .] Podľa § 13 ods. 6 dozorom na mieste je získavanie informácií a podkladov o skutočnostiach,

[. . .] spravidla priamo v dozorovanom subjekte alebo od jeho zamestnancov, ako aj vyhodnocovanie takto získaných informácií a podkladov [. . .]. Podľa § 13 ods. 9 vyhľadávacou činnosťou je získavanie a vyhodnocovanie informácií a podkladov o skutočnostiach, [.

. .] inak ako dozorom na mieste a dozorom na diaľku, najmä získavaním a vyhodnocovaním informácií a podkladov miestnym zisťovaním vykonaným osobami poverenými výkonom dozoru, a to aj pod utajenou identitou [. . .]. Podľa § 15 ods. 11 dozor na mieste je skončený doručením písomného oznámenia dozorovanému subjektu o výsledku preverenia jeho písomných námietok voči údajom uvedeným v správe, ak dozorovaný subjekt predložil také námietky; inak je výkon dozoru na mieste skončený márnym uplynutím lehoty určenej pre dozorovaný subjekt na predloženie písomných námietok voči údajom uvedeným v správe. Podľa § 54 ods. 1, ak orgán dozoru pri výkone dozoru zistí, že dozorovaný subjekt porušil [.

. .], uloží mu jednu alebo viacero z týchto sankcií: [. . .] d) pozastavenie prevádzkovania hazardnej hry, [. . .]. Podľa § 54 ods. 3 orgán dozoru môže pozastaviť prevádzkovanie technického zariadenia, určeného na prevádzkovanie hazardných hier [.

. .], ak pri výkone dozoru zistil nedostatky, ktoré môžu ovplyvniť riadne prevádzkovanie hazardnej hry, a to až do ich odstránenia, nesplnenie niektorej z podmienok prevádzkovania hazardnej hry ustanovených v tomto zákone alebo určených v licencii, porušovanie podmienok prevádzkovania hazardnej hry ustanovených v tomto zákone alebo určených v licencii, nedodržanie povinnosti podľa schváleného herného plánu vrátane pravidiel hazardných hier alebo nedodržanie ustanovení tohto zákona, osobitných zákonov alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovanie hazardných hier alebo propagovanie hazardných hier. Podľa § 54 ods. 4 o pozastavení prevádzkovania hazardnej hry vyhotoví orgán dozoru písomný záznam. Pri pozastavení prevádzkovania hazardnej hry je orgán dozoru oprávnený zapečatiť výherné prístroje, prípadne iné zariadenia alebo systémy využívané pri prevádzkovaní hazardnej hry. Škody spôsobené pozastavením prevádzkovania hazardnej hry znáša dozorovaný subjekt. Podľa § 54 ods. 5, ak prevádzkovateľ hazardnej hry odstráni nedostatky, pre ktoré sa prevádzkovanie hazardnej hry pozastavilo, môže opätovne pokračovať v prevádzkovaní hazardnej hry len po predchádzajúcom písomnom súhlase orgánu dozoru; orgán dozoru je

povinný udeliť písomný súhlas najneskôr do troch pracovných dní od preukázania odstránenia nedostatkov prevádzkovateľom. [. . .] 23. Z uvedených ustanovení zákona č. 171/2005 Z.z. je zrejmé, že uloženiu povinnosti pozastaviť prevádzkovanie hazardnej hry podľa § 54 ods. 3 uvedeného zákona nepredchádza žiadne administratívne konanie, a už vôbec nie také, ktoré by bolo sprevádzané formalizovaným procesným postupom.

24. Uloženie povinnosti pozastaviť prevádzkovanie hazardnej hry je prijaté ako bezprostredne vykonateľná povinnosť nadväzujúca na výkon dozoru [v práve rozhodovanej veci išlo zjavne o dozor vykonaný na mieste, i keď z predloženého administratívneho spisu nevyplýva, že by o tom bola spísaná správa podľa § 54 ods. 5 písm. c/ zákona č. 171/2005 Z.z.] v prevádzke prenajímanej žalobcom, v ktorej mal umiestnené zariadenie, na ktorom bola nainštalovaná, podľa tvrdení žalovaného, hazardná hra.

25. Uloženie takej povinnosti je neoddeliteľne spojené s faktickým úkonom, ktorým je zapečatenie príslušného zariadenia. 26. O uložení tejto povinnosti sa spisuje záznam podľa § 54 ods. 4 zákona č. 171/2005 Z.z., ktorý však možno považovať, na rozdiel od toho, čo tvrdí krajský súd v napadnutom uznesení, len za spôsob ex post dokumentácie už prebehnuvšieho faktického úkonu orgánu verejnej správy (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 5. apríla 2011 sp.zn. 3Sžz/ 3/2010), a nie za opatrenie podľa § 3 ods. 1 písm. c/ SSP vopred vydané pred výkonom dozoru žalovaným, ani za opatrenie vydané po výkone dozoru, na ktoré by nadväzoval úkon jeho realizácie. Účelom predmetného záznamu teda nie je formalizovaným spôsobom upraviť rozhodovanie a právne posudzovanie prípadu vyúsťujúce do individuálneho správneho aktu, ale jeho zmyslom je skôr spísať, v spise zachytiť a zaznamenať faktické (predchádzajúce) vykonanie zásahu do práv dozorovaného subjektu.

27. Napokon úkony uvedené v predchádzajúcom odseku majú potenciál zasahovať do práv žalobcu, pretože mu na určitú dobu znemožňujú realizovať vlastnícke právo, prípadne právo na podnikanie, spojené so zapečateným zariadením. 28. Najvyšší správny súd ako podporný argument uvádza, že výkon dozoru na mieste podľa § 15 zákona č. 171/2005 Z.z. možno považovať aj za výkon kontroly alebo inšpekcie, a preto pojmovo aj za iný zásah podľa § 3 ods. 1 písm. e/ SSP. Nasvedčujú tomu mnohé indície, ako sú napr. oprávnenia orgánu dozoru podľa § 15 ods. 4 zákona č. 171/2005 Z.z. (rôzne oprávnenia dozorového orgánu) či náležitosti správy o výkone dozoru, ktoré majú obsahovať opis zistených skutočností a prípadne zistených nedostatkov podľa § 15 ods. 9 písm. e/ zákona č. 171/2005 Z.z. Označenie uloženej povinnosti pozastaviť prevádzkovanie hazardnej hry ako sankcie, vyplývajúce aj zo systematického zaradenia príslušných ustanovení v zákone č. 171/ 2005 Z.z., ešte nič nevypovedá o skutočnom charaktere formy činnosti žalovaného.

29. Pre uvedené dôvody kasačný súd uzavrel, že postup žalovaného opísaný v bode 1 tohto uznesenia je iným zásahom orgánu verejnej správy a preto je namieste žalobu proti nemu vecne, v rozsahu uplatnených žalobných bodov, prejednať. Tento záver súčasne znamená, že kasačná sťažnosť je dôvodná a napadnuté uznesenie krajského súdu bolo potrebné zrušiť a vec mu vrátiť ďalšie konanie a to s poukazom na ustanovenie § 462 ods. 1 Správneho súdneho poriadku.

30. Po vrátení veci, správny súd overí, či vzhľadom na uplynutie času ešte zásah žalovaného trvá, alebo či už pominul. Uvedené je potrebné ustáliť, za účelom samotného rozhodnutia správneho súdu pochopiteľne v prípade dôvodnosti podanej žaloby, konkrétne či prichádza do úvahy postup podľa § 262 ods. 1 a 2 SSP respektíve či neprichádza do úvahy aj použitie výroku majúceho deklaratórnu povahu (§ 263 SSP). V tejto súvislosti Najvyšší správny súd upriamuje pozornosť práve na tú skutočnosť, že žalobu proti inému zásahu podanú ako negatórnu je možné v priebehu konania prekvalifikovať na žalobu domáhajúcu sa deklaratórnej nápravy (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júna 2021, sp.zn. 8Sžk 26/2021, bod 7; uznesenie Najvyššieho správneho súdu zo 14. decembra 2021, sp.zn. 4Sžk 28/2021, body 20 a 22). Krajský súd je právnym názorom kasačného súdu viazaný (§ 469 SSP).

31. Na záver Najvyšší správny súd dodáva, že všetky námietky sťažovateľa boli vzhľadom na svoju povahu konzumované námietkou nesprávneho právneho posúdenia podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. K námietke sťažovateľa, formálne označenej pod písm. j/ uvedeného ustanovenia, teda že jej podanie (žaloba) bolo nezákonné odmietnuté, je potrebné uviesť, že tento kasačný dôvod mieri na odmietnutie z rôznych dôvodov formálne a obsahovo nekorektného podania postupom podľa § 59 ods. 3 SSP.

32. K uvedenému záveru dospela aj komentárová literatúra (BARICOVÁ, J., FEČÍK, M., ŠTEVČEK, M., FILOVÁ, A., et el. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 1617. ISBN 978-80-7400-678-4), pričom ak bolo podanie (žaloba) odmietnuté napríklad pre neoprávnenosť osoby alebo vylúčenie napádaného aktu zo súdneho prieskumu, takéto odmietnutie sa skúma primárne ako otázka správneho právneho posúdenia, čo platí aj pre posudzovaný prípad. Inak povedané, v danej veci nebola správna žaloba odmietnutá postupom podľa § 59 ods. 3 SSP, a preto nie je daný dôvod tvrdiť, že „podanie bolo nezákonne odmietnuté.“ 33.

O trovách kasačného konania bude rozhodnuté podľa § 467 ods. 3 SSP. 34. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 26. januára 2022

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 2Sžk/20/2019 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik