2Sžk/2/2020
ECLI:SK:NSSSR:2022:7017200772.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 7S/88/2017
- IČS
- 7017200772
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a členov senátu prof. JUDr. Juraja Vačoka, PhD. (sudca spravodajca), JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: S. J., nar.: XX. V. XXXX, trvale bytom: Y. XX, XXX XX, právne zastúpený: JUDr. Attilom Képesom, advokátom, Rožňavská č. 8, 045 01 Moldava nad Bodvou, proti žalovanému: Poľovnícke združenie Pod Jelením Vrchom Hačava, IČO: 35511567, so sídlom: Hačava 117, 044 02, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, konajúc o?kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach, č. k. 7S/88/2017-84, zo dňa 03. júla 2019, ECLI:SK:KSKE:2019:7017200772.3, jednomyseľne, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta . II. Účastníkom konania náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
1. Konanie pred správnym súdom prvého stupňa 1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd" alebo „správny súd") napadnutým uznesením, č. k. 7S/88/2017-84, zo dňa 03. júla 2019, ECLI:SK:KSKE:2019:7017200772.3, zamietol podľa § 249 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v účinnom znení (ďalej len „SSP") správnu žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal odstránenia nečinnosti žalovaného, spočívajúcej v povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti. Žalobca podal 11. augusta 2017 na krajský súd žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, dôvodiac tým, že predsedom Poľovníckeho združenia Pod Jelením Vrchom Hačava - I. Y. mu v mesiaci jún 2015 bolo odňaté povolenia na lov zveri (platnosť povolenia bola stanovená na obmedzenú dobu od 01.01.2015 do 31.12.2015), bez existencie akýchkoľvek zákonných dôvodov alebo dôvodov uvedených v stanovách či v domácom poriadku poľovníckeho združenia (ďalej len „PZ"). Žalobu odôvodnil tým, že o odňatí povolenia na lov zveri nebolo vydané žiadne
rozhodnutie, v ktorom by boli vysvetlené dôvody a?zároveň by žalobcovi bolo dané poučenie o možnosti podať opravný prostriedok. Nemal tak vedomosť o dĺžke odňatia povolenia na lov zveri, ani z akých dôvodov k nemu došlo. Nevydanie rozhodnutia zo strany žalovaného závažným spôsobom zasahuje do jeho práv a?znemožňuje brániť sa podaním opravného prostriedku.
2. Žalobca podal na Okresnú prokuratúru Košice - okolie podnet na vydanie upozornenia prokurátora proti nečinnosti orgánu verejnej správy dňa 13. decembra 2016. Listom zo dňa 15. februára 2017 bol zo strany prokuratúry informovaný, že podnet sa odkladá, pretože poľovnícke organizácie majú postavenie orgánu záujmovej samosprávy a?v?zmysle § 20 ods. 3 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v účinnom znení (ďalej len „zákon o prokuratúre") „prokurátor nevykonáva dozor nad činnosťou orgánov záujmovej samosprávy".
3. Krajský súd vec právne posúdil v zmysle § 242 ods. 1, ods. 2, § 3 ods. 1 písm. d), § 244 ods. 1, § 245 ods. 1, ods. 2 SSP. Po oboznámení správnej žaloby a?podaní účastníkov konania zisťoval tiež?obsah pripojeného vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v?Košiciach - okolie, odbor kriminálnej polície, č. ČVS:ORP-418/2-VYS-KS-2015, vo veci trestného stíhania vedeného pre prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestného zákona v účinnom znení, a?na podklade vykonaného dokazovania dospel k?
.záveru o?nedôvodnosti správnej žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy. 4. Správny súd v?napadnutom uznesení pripomenul, že legálna definícia nečinnosti orgánu verejnej správy rozlišuje dva druhy nečinnosti, a?to nepokračovanie v?začatom administratívnom konaní a?nezačatie administratívneho konania z?úradnej povinnosti. Správny súdny poriadok pozná viaceré inštitúty, ktorými sa môže fyzická osoba, cítiaca sa byť dotknutá na svojich subjektívnych právach brániť pred správnym súdom, ak však zvolí konkrétny typ správnej žaloby, ktorou si uplatní nároky pred súdom, je povinnosťou správneho súdu skúmať, či v danom prípade boli naplnené všetky zákonné znaky konkrétneho žalobného typu a je možné rozhodnúť v zmysle navrhovaného žalobného návrhu. Žalobca sa v preskúmavanej veci domáhal odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v už začatom administratívnom konaní, avšak v konaní pred správnym súdom nebolo preukázané začatie nejakého administratívneho konania, výsledkom ktorého by bolo rozhodnutie žalovaného o odňatí povolenia na lov zveri žalobcovi v roku 2015 (napr. konanie podľa príslušných ustanovení Stanov alebo Disciplinárneho poriadku žalobcu). Podmienkou pre postup podľa
§ 242 ods. 1 SSP je však preukázanie skutočnosti, že k nečinnosti orgánu verejnej správy dochádza v?začatom administratívnom konaní. Neboli splnené zákonné podmienky pre postup podľa § 242 ods. 2 SSP, pretože odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy, spočívajúcej v porušení povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti, sa môže správnou žalobou domáhať len prokurátor a žalobca na takýto postup nebol aktívne legitimovaný. Žalobca na pojednávaní a v konaní tvrdil, že povolenie na lov zveri odovzdal na výzvu poľovného hospodára, pre potreby prebiehajúceho vyšetrovania polície na podnet poľovného združenia s tým, že povolenie bude žalobcovi vrátené, čo sa však nestalo. Žalobca tak ani v správnej žalobe či v priebehu súdneho konania netvrdil, že bolo začaté a prebiehalo administratívne konanie, v?rámci ktorého došlo k odňatiu povolenia na lov zveri na rok 2015.
5. Napokon krajský súd zaujal názor, že zo strany žalobcu je namieste zvážiť iný spôsob bránenia subjektívnych práv zákonnými prostriedkami upravenými v Správnom súdnom poriadku, pri ktorých sú podmienky prípustnosti žaloby stanovené iným spôsobom ako pri tomto type konania pred správnym súdom. Vzhľadom na nezistenie nečinnosti orgánu verejnej správy uznesením žalobu zamietol. Náhradu trov konania podľa § 167 a § 168 SSP nepriznal
žiadnemu účastníkovi konania. 2. Kasačná sťažnosť žalobcu a?vyjadrenia v kasačnom konaní 6. Žalobca (ďalej len „kasačný sťažovateľ") podal proti uzneseniu kasačnú sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP. Kasačnú sťažnosť založil na argumentácii spochybňujúcej právny záver, že odobratím povolenia na lov zveri žalovaným sa nezačalo správne konanie, či iné konanie.
Povolenie na lov zveri odňal poľovnícky hospodár, člen výboru žalovaného, konajúc v mene výboru. Týmto okamihom sa podľa sťažovateľa začalo administratívne konanie, pretože týmto okamihom bola odňatá možnosť využívať práva člena žalovaného. Poľovnícky hospodár tvrdil, že povolenie na lov zveri nebolo odňaté za účelom rozhodovania o ďalšom ponechaní či ďalšom odobratí povolenia, ale pre účely trestného konania, čo sa ukázalo ako nepravdivé.
K odobratiu povolenia došlo na príkaz predsedu žalovaného, nie na žiadosť OČTK, pretože na účely trestného konania si doklady vyžiadali priamo od sťažovateľa. V administratívnom konaní mal žalovaný postupovať v?súlade s Disciplinárnym poriadkom SPZ a postupom podľa zákona o správnom konaní. Porušenie zákona žalovaným spočíva v tom, že nerozhodoval v?súlade s?príslušnými právnymi predpismi zákona o?poľovníctve, stanovami PZ, a tiež inými právnymi predpismi, upravujúcimi rozhodnutie o odobraní povolenia na lov zveri a Výbor PZ nevydal písomné rozhodnutie. Konajúcemu súdu vytkol, že sa nezaoberal námietkami, ani právnymi skutočnosťami, predloženými sťažovateľom. Podľa jeho názoru neobstojí tiež záver, že bezdôvodne odobraté povolenie na lov zveri stratilo platnosť na konci kalendárneho roka a?žalobcovi nevznikol žiaden nárok na vydanie ďalších povolení na lov zveri.
To aj napriek skutočnosti, že naďalej trvá jeho členstvo v?poľovníckom združení. Záverom kasačnej sťažnosti navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnuté uznesenie krajského súdu a?vec mu vrátil na ďalšie konanie a?rozhodnutie. Uplatnil si tiež náhradu trov konania a?kasačného konania. 7. Žalovaný sa vo vyjadrení stotožnil s?názorom krajského súdu o tom, že v?prípade údajného odobratia povolenia na lov zveri predsedom výboru žalovaného, I. Y., či odovzdaním poľovníckemu hospodárovi, nedošlo k?začatiu správneho (administratívneho) konania. Nezačaté konanie nemohlo byť ukončené vydaním rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ
domáhal žalobou. Pripomenul tvrdenie sťažovateľa v konaní, že k odňatiu povolenia došlo bez vydania príslušného rozhodnutia. Taktiež ani v?kasačnej sťažnosti neuviedol právne dôvody, prečo by sa v?prípade údajného odobratia povolenia zo strany hospodára výboru malo jednať o administratívne konanie či jeho začiatok. Krajský súd tak podľa názoru žalovaného správne žalobu zamietol v zmysle § 249 SSP. Sťažovateľ v priebehu konania uvádzal, že povolenie odovzdal hospodárovi výboru z dôvodu začatia trestného stíhania vo veci prečinu pytliactva. Zdôraznil, že povolenie na lov bolo platné do 31. decembra 2015 a?na vydanie nového povolenia sťažovateľ nemá právny nárok, pričom vydanie nového rozhodnutia považoval pre konanie za nepodstatné. Navrhol, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť a?uplatnil si náhradu trov kasačného konania.
8. Sťažovateľ v rámci odpovede na ?vyjadrenie žalovaného zaujal názor, že odobratie povolenia na lov zveri prichádza do úvahy v súlade so Stanovami žalovanej strany a?Stanovami Slovenského poľovníckeho zväzu v prípade, ak Výbor PZ vydá v rámci disciplinárneho konania rozhodnutie v písomnej forme, zodpovedajúce Disciplinárnemu poriadku Slovenského poľovníckeho zväzu. Sťažovateľ pripomenul, že k uloženiu zákazu výkonu práva poľovníctva žalovaným nedošlo v disciplinárnom konaní, pretože žalovaný konal svojvoľne na príkaz predsedu PZ. K porušeniu zákona došlo v dôsledku odobratia povolenia na lov zveri bez vydania písomného dokladu či právoplatného disciplinárneho rozhodnutia, v dôsledku porušenia členských povinností. V žalobe a?kasačnej sťažnosti pritom už poukazoval na skutočnosti zakladajúce porušenie zákona odňatím povolenia bez upozornenia o skutočnostiach, na podklade ktorých k tomuto úkonu došlo.
3. Relevantná právna úprava Podľa § 3 ods. 1 SSP na účely tohto zákona sa rozumie d) nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie, e) iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby
priamo dotknuté. Podľa § 55 ods. 3 SSP každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu. Podľa § 242 ods. 2 SSP odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy spočívajúcej v porušení povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti sa žalobou môže domáhať len
prokurátor. Podľa § 246 ods. 1 SSP v žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20210801> uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f) žalobný návrh. Podľa § 246 ods. 2 SSP k žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom. Podľa § 246 ods. 3 SSP k žalobe prokurátora musí byť pripojené upozornenie prokurátora. Podľa § 252 ods. 2 SSP žalobca sa môže žalobou domáhať aj určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy, ak počas jeho trvania nebolo možné podať žalobu podľa odseku 1 a rozhodnutie správneho súdu je dôležité na náhradu škody alebo inú ochranu práv žalobcu. Podľa § 254 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že
bola ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch iným zásahom orgánu verejnej správy priamo zameraným alebo vykonaným proti nej, prípadne priamo dotknutá jeho následkami. V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/20210801>?uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie alebo opis, prípadne číslo iného zásahu orgánu verejnej správy, voči ktorému sa žalobca domáha ochrany, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f) žalobný návrh.
4. Právne závery kasačného súdu 9. Kasačný súd po preskúmaní kasačnej sťažnosti, ktorá bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), spĺňa zákonom stanovené náležitosti (§ 445 SSP), bolo ňou napadnuté rozhodnutie, proti ktorému je jej podanie prípustné (§ 439 ods. 1, ods. 2, ods. 3 SSP), bez nenariadenia pojednávania (§ 455 SSP), po neverejnej porade senátu jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
10. Kasačný súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v správnej žalobe, ako aj s argumentáciou žalovaného uvedenou v jeho vyjadrení k žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil dôvodnosť tvrdenia žalobcu o nečinnosti žalovaného orgánu verejnej správy, a to záujmovej samosprávy - poľovníckeho združenia.
11. Predmetom kasačného konania v preskúmavanej veci bolo napadnuté uznesenie správneho?súdu, ktorým v zmysle § 249 SSP zamietol správnu žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy, z dôvodu nezistenia existencie tvrdenej nečinnosti. Kasačný sťažovateľ nečinnosť žalovaného - Poľovníckeho združenia Pod Jelením Vrchom Hačava, založil na argumentácii, že predsedom združenia, I. Y., mu bolo v?mesiaci jún 2015 odňaté povolenie na lov zveri, bez akýchkoľvek zákonných dôvodov a?tiež dôvodov uvedených v stanovách poľovníckeho združenia či v domácom poriadku poľovníckeho združenia. Tvrdil, že k odňatiu povolenia zo strany žalovaného došlo bez začatia príslušného administratívneho konania, napriek tomu, že nebolo konštatované nesplnenie povinností voči Slovenskej poľovníckej komore či poľovníckemu združeniu. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci tak je tvrdené pochybenie žalovaného, spočívajúce v opomenutí začať kárne či disciplinárne konanie podľa zákona o?poľovníctve či interných predpisov - stanovách, či domácom poriadku
žalovaného. 12. V kasačnej sťažnosti došlo k značnému posunu argumentácie sťažovateľa v tom zmysle, že nečinnosť žalovaného na rozdiel od tvrdení v prvostupňovom konaní, nespočívala v opomenutí - porušení povinnosti začať administratívne konanie podľa predpisov upravujúcich zodpovednosť poľovníkov (kárne a disciplinárne konanie).
K začatiu administratívneho konania v zmysle sťažnostnej argumentácie malo dôjsť už faktickým úkonom - fyzickým odňatím poľovníckeho povolenia žalobcu, pretože týmto okamihom bola odňatá možnosť využívať práva člena žalovaného. Kasačný súd zmenenú argumentáciu sťažovateľa považuje za nedôvodnú, nakoľko zákon o?poľovníctve či stanovy žalovaného (viď. 11. čl. XII bod 3. členská disciplína - rozhodnutie o uložení trestu sa musí vypracovať písomne a zaslať potrestanému členovi PZ. Proti trestu uloženému výborom PZ sa možno odvolať do 15 dní od jeho doručenia na členskú schôdzu PZ, ktorej rozhodnutie o?odvolaní proti uloženiu trestu je písomné) možnosť začatia kárneho či disciplinárneho konania voči členovi poľovníckeho združenia takýmito faktickými úkonmi nepripúšťajú. Súdu sa javí, že k posunu v tvrdeniach o charaktere nečinnosti žalovaného došlo v nadväznosti na krajským súdom konštatovaný záver o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie sťažovateľa na podanie nečinnostnej žaloby, spočívajúcej v porušení povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 2 SSP).
13. V súvislosti so žalobnou legitimáciou na podanie nečinnostnej žaloby je náležité pripomenúť a prisvedčiť záveru krajského súdu, že odstránenia protiprávneho stavu vzniknutého nečinnosťou orgánu verejnej správy prostredníctvom žaloby proti nečinnosti orgánu verejnej správy sa môže domáhať žalobca a prokurátor. Prokurátor sa však ako jediný oprávnený subjekt môže domáhať aj nečinnosti, spočívajúcej v porušení povinnosti začať administratívne konanie z úradnej povinnosti. Procesnou podmienkou prípustnosti nečinnostnej žaloby je však skutočnosť, že prokurátor túto nečinnosť u orgánu verejnej správy ešte pred podaním žaloby neúspešne namietal prostredníctvom upozornenia prokurátora podľa § 28 zákona o prokuratúre. Z odkladacieho listu Okresnej prokuratúry Košice - okolie, Pd 241/16/8806-4, zo dňa 15. februára 2017, je však zrejmý záver, že prokurátor sa vzhľadom na charakter poľovníckeho združenia ako orgánu záujmovej samosprávy postupom poľovníckeho združenia s poukazom na § 20 ods. 3 zákona o prokuratúre nezaoberal.
Vzhľadom na nesplnenie procesných podmienok na podanie nečinnostnej žaloby a tiež nedostatok aktívnej vecnej legitimácie sťažovateľa v konaní sa kasačný súd stotožnil s názorom správneho súdu o nedôvodnosti podanej žaloby (§ 242 ods. 2, § 249 SSP). Nemožno prisvedčiť tiež argumentácii sťažovateľa založenej na tvrdení, že administratívne konanie bolo začaté faktickým úkonom - odňatím povolenia na lov zveri zástupcom žalovaného.
V konaní pred správnym súdom bolo nepochybne preukázané, že predmetné povolenie bolo odovzdané OČTK na účely začatého trestného stíhania pre trestný čin pytliactva podľa § 310 Trestného zákona, ktorú skutočnosť napokon v priebehu súdneho konania potvrdil vo svojich vyjadreniach samotný sťažovateľ.
14. Kasačný súd po preskúmaní a vyhodnotení sťažnostnej argumentácie a tvrdených skutočností zistil, že podaná kasačná sťažnosť nie je dôvodná, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku. 15. S poukazom na § 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP kasačný súd nepriznal úspešnému?žalovanému náhradu trov konania, pretože na jeho strane dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli a nevzhliadol ani výnimočný dôvod na priznanie náhrady trov právneho zastúpenia. 16. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky jednomyseľne (§ 147?ods. 2 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 31. januára 2022