2Sžk/2/2021

1. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „správny súd“) rozsudkom č. k. 6S/46/2016-87 zo dňa 20. októbra 2017 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) rozhodol tak, že podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OVBP2-2016/ 38825/116374/ŠSS-ZV zo dňa 26.10.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Obce Červený Kláštor, ako stavebného úradu, č. SÚ 5163/2013-Ši zo dňa 14. apríla 2014, ktorým bolo žalobcovi nariadené odstrániť stavbu: „Predajné stánky rýchleho občerstvenia“ na pozemku parc. č. KN-C XXX v k. ú. V. T..

bola zriadená. Táto skutočnosť je podľa správneho súdu zrejmá aj z obsahu administratívneho spisu žalovaného, z ktorého vyplýva, že dňa 11.03.1998 vydal Okresný úrad v Kežmarku, odbor životného prostredia, oddelenie stavebného poriadku rozhodnutie č. OU- ŽP/3254/ 98-Gal, ktorým podľa § 88a ods. 4 Stavebného zákona dodatočne povolil stavebníkovi I. K. stavbu „Predajné stánky rýchleho občerstvenia v Obci Červený Kláštor“ ako dočasnú stavbu na medziprístavisku pltí pri NKP Červený Kláštor na pozemku parc. č. XXX k. ú. V. T..

decembra 1998. 3. V súvislosti s namietaným nedostatočným odôvodnením rozhodnutia správneho orgánu, správny súd poukázal na skutočnosť, že nie je nevyhnutné, aby sa správny orgán zaoberal každou vznesenou námietkou, avšak musí byť z neho zrejmé, na základe čoho dospel k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí. Na podporu tejto argumentácie správny súd poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v uznesení sp. zn. 6Sžo 227/2010 zo dňa 26.10.2011. Na základe uvedených skutočností bol správny súd toho názoru, že žalovaný v potrebnom rozsahu zistil skutkový stav, tento správne právne posúdil, rozhodnutie náležite a zrozumiteľne odôvodnil. 4. Ďalej správny súd uviedol, že z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že rozhodnutie Okresného úradu v Kežmarku, odbor životného prostredia, oddelenie stavebného poriadku zo dňa 11.03.1998 bolo expedované aj žalobcovi, pričom toto rozhodnutie o dočasnosti stavby žalobca riadnym opravným prostriedkom nenapadol, ani sa nedomáhal predĺženia termínu lehoty na odstránenie stavby, ktorá bola určená na december 1998.

5. Správny súd následne uviedol, že neprihliadal na tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že sa vedú ďalšie súdne konania ohľadom určenia ochranného pásma. Právna zástupkyňa účastníka v 4./ rade Pamiatkového úradu SR Bratislava uviedla, že na Okresný súd v Kežmarku ešte v auguste v roku 2016 podali žalobu o vypratanie pozemku, pričom táto vec bola odročená na neurčito z dôvodu, že neboli doložené listinné dôkazy, či žalobca má nájomnú zmluvu na daný

sp.zn. IV.ÚS 22/01 Sb.22. 6. K námietke žalobcu, že správne orgány sa nezaoberali otázkou náhrady škody za odstránenú nehnuteľnosť a za zamedzenie výkonu podnikateľskej činnosti v mieste nehnuteľnosti, čo je porušením ústavných princípov správny súd uviedol, že posudzovanie týchto otázok nie je v právomoci správnych orgánov. Otázku náhrady škody môže žalobca riešiť na všeobecnom súde žalobou, resp. použitím iných právnych prostriedkov.

8. Právny zástupca žalobcu aj žalobca na pojednávaní pred správnym súdom ku skutočnosti, že žalobca od roku 2009 užíva pozemok, ktorý je v správe štátu (teraz v správe Pamiatkového úradu SR), bez právneho dôvodu, argumentovali, že žalobca sa domáhal uzatvorenia nájomnej zmluvy k pozemku pod stavbou, ale „predmetnú nájomnú zmluvu nechcú štátne orgány zazmluvniť “. K tejto argumentácii žalobcu a jeho právneho zástupcu správny súd poukázal na skutočnosť, že z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že tak predchádzajúci správca Štátne lesy TANAPu aj terajší správca Pamiatkový úrad SR viackrát oznámili žalobcovi, že s ním neuzatvoria nájomnú zmluvu a trvajú na odstránení dočasnej stavby na parc. č. KN - C XXX v k. ú. V. T.. 9. Ďalej správny súd uviedol, že zo stanoviska obce Červený Kláštor zo dňa 28.04.2011 nachádzajúce sa v administratívnom spise žalovaného vyplýva, že.

Tento fakt musel byť známy aj vtedajšiemu vlastníkovi drevených stánkov - Jednote SD Poprad, ako aj I. K., ktorý bol členom predstavenstva a v júli 1991 odkúpil tieto stánky od Jednoty SD Poprad do svojho vlastníctva. K návrhu ÚPD obce mali možnosť uplatniť pripomienky a námietky všetci účastníci konania, teda aj Jednota SD Poprad ako vtedajší vlastník stánkov.

Zo záznamu z kontrolného dňa ochrany prírody areálu NKP Červený Kláštor, ktorý sa uskutočnil dňa 25.04.1991 vyberáme: k bodu 2: „. . . zástupcovia Jednoty SD Poprad uviedli, že do letnej turistickej sezóny svoje zariadenia pred NKP odpredajú súkromníkom a v celej oblasti Červeného Kláštora budú prevádzkovať iba predajňu potravín a pohostinstva v obci.“ Stánky sezónneho občerstvenia v predpolí NKP na základe súhlasov všetkých zainteresovaných boli vtedajším stavebným úradom - Okresným úradom v Kežmarku dňa 11.03.1998 dodatočne povolené ako dočasná stavba s termínom prevádzkovania do konca októbra 1998 a s termínom odstránenia stavby do 31.12.1998. Odstránenie stavby nebolo do stanoveného termínu realizované z dôvodu absencie reštauračných a občerstvovacích služieb v dotknutom území a preto na základe súhlasov samosprávy, štátnych inštitúcií a zainteresovaných odborných organizácií bolo dňa 25.3.1999 dohodnuté, že stánky sezónneho občerstvenia je možné dočasne legalizovať na dobu max. 2 rokov (viď vyjadrenie Pamiatkového ústavu Bratislava, regionálne stredisko Prešov, zn. 369/99 zo dňa 25.03.1999).

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie

12. Podľa sťažovateľa sa predsedníčka senátu správneho súdu neoboznámila s predloženými listinnými dokumentmi na pojednávaní, nevykonala ich zákonom vyžadovaným spôsobom a následne bol vynesený rozsudok, ktorý nemal oporu v skutočnostiach a dôkazoch predložených

13. Sťažovateľ ďalej namietal, že rozhodnutie správneho orgánu ako aj správneho súdu nevychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci, nakoľko pri rozhodovaní neboli dodržané princípy ústavnosti a správneho konania a taktiež neboli zohľadnené skutočnosti týkajúce sa nehnuteľnosti sťažovateľa, ktoré boli v konaní uvedené, a o ktorých správny orgán mal a mohol vedieť, čím správny orgán aj správny súd dospeli k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci

nevykonal. Podľa sťažovateľa je nesprávny názor, že v danom prípade nejde o nehnuteľnosť, že stavba nemá inžinierske siete, a že stavba má dočasný charakter. Podľa platných právnych predpisov stavbe, ktorá existovala od roku 1973 a dodnes je nehnuteľnosťou s inžinierskymi sieťami, vodou, elektrinou a kanalizáciou a bola postavená v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi, nemožno určiť rozhodnutím, že ide o dočasnú stavbu. Uvedeným konaním tak došlo k porušeniu vlastníckych práv sťažovateľa a k vytvoreniu nezákonného právneho stavu, ktorým je tak možné odstrániť nehnuteľnosť vo vlastníctve sťažovateľa bez splnenia podmienok daných Ústavou Slovenskej republiky pre vyvlastnenie alebo odstránenie stavby podľa stavebného zákona.

Samotné rozhodnutie pritom nie je zákonné a vykonateľné, pretože neobsahuje parcelné čísla pozemkov, ktorých sa týka. Podaním zo dňa 05.01.2016 sa sťažovateľ obrátil na správny orgán s návrhom na obnovu konania. V uvedenej veci správny orgán doposiaľ nekonal. Nakoľko ani na základe uvedených skutočností sťažovateľ považuje vec za nezákonne odmietnutú. 15. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním zo dňa 22.01.2018, v ktorom uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím správneho súdu. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol a účastníkom náhradu trov konania nepriznal. 16. Účastníčka v 1/ rade sa ku kasačnej sťažnosti vyjadrila podaním doručenému správnemu súdu dňa 05.02.2018, v ktorom uviedla, že sa stotožňuje s obsahom podanej kasačnej sťažnosti. Uviedla, že so sťažovateľom nadobudli nehnuteľnosť v malej privatizácií v roku 1991 v dobrej viere so súhlasom všetkých dotknutých orgánov s cieľom podnikateľskej aktivity.

18. Ďalej uviedol, že správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že z obsahu administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že rozhodnutie Okresného úradu v Kežmarku, odbor životného prostredia, oddelenie stavebného poriadku zo dňa 11.03.1998 bolo expedované aj sťažovateľovi. Toto rozhodnutie o dočasnosti stavby sťažovateľ riadnym opravným prostriedkom nenapadol, ani sa nedomáhal predĺženia termínu lehoty na odstránenie stavby, ktorá bola určená na december 1998. Na pojednávaní konanom dňa 20.10.2017 právny zástupca sťažovateľa trval na stanovisku, že stavba má kolaudačné rozhodnutie a taktiež, že stavba predtým nemala žiadny dočasný charakter a bola nehnuteľnosťou.

19. Podaním zo dňa 03.04.2018 sa sťažovateľ vyjadril k vyjadreniu účastníka v 4/ rade. Uviedol, že správny súd úmyselne nevykonal dôkazy, ktoré mali podstatný vplyv na konečné rozhodnutie súdu. Zákonným vykonaním dôkazov by správny súd prišiel k inému rozhodnutiu vo veci samej. Podotkol, že správny súd nemal prihliadať na tvrdenia o dočasnosti stavby, nakoľko odporovalo skutočnému stavu veci. Záverom uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti nepoprel tvrdenia sťažovateľa.

20. Prejednávaná vec bola dňa 12.04.2018 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky, ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 2S pod sp. zn.: 2Sžk/14/2018. Následne, bol spis vrátený Krajskému súdu v Prešove bez rozhodnutia na odstránenie vád v sťažovateľom priloženom plnomocenstve. Po opätovnom predložení spisu na rozhodnutie Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky bola vec pridelená na rozhodnutie senátu 2S pod sp. zn.: 2Sžk/29/2019, ktorý kasačnú sťažnosť z dôvodu nesplnenia podmienky podľa § 449 SSP v zmysle § 459 písm. d) SSP odmietol. 21.

Zároveň uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Sžk/29/2019- 146 zo dňa 28. novembra 2019 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. 22. Dňa 07.07.2021 bola vec po opätovnom predložení Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky vec pridelená na rozhodnutie senátu 2S pod sp. zn.: 2Sžk/2/2021.

Prejednávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety - dňa 01.08.2021, náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

24. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že obec Červený Kláštor, ako príslušný stavebný úrad, vydal dňa 01.10.2010 rozhodnutie č. SÚ/1611/2010-Gal, ktorým podľa § 88 ods. 1 Stavebného zákona nariadila sťažovateľovi ako vlastníkovi stavby odstránenie stavby: „Predajné stánky rýchleho občerstvenia“ na pozemku parc. č. KN-C XXX v k.ú. V. T. s odôvodnením, že odstránením stavby predajných stánkov, ako dočasnej stavby, nebudú ohrozené či obmedzené záujmy spoločnosti, práva a právom chránené záujmy účastníkov konania a že stavebnému úradu nie sú známe žiadne skutočnosti brániace vydaniu rozhodnutia na odstránenie predmetnej dočasnej stavby.

26. Následne obec Červený Kláštor vydala nové rozhodnutie č. SÚ/1611/2010-Gal zo dňa 14.03.2011, ktoré Krajský stavebný úrad v Prešove na základe odvolania I. K. rozhodnutím č. 2011- 397/1776-3/SP-ZV zo dňa 04.07.2011 zmenil v bode 1. výroku rozhodnutia s odôvodnením, že predĺženie lehoty na odstránenie stavby z 30 dní na 60 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia je primerané vzhľadom na to, že vlastník stavby je povinný v tejto lehote nie len stavbu odstrániť, ale za dodržania podmienky č. 10 v rozhodnutí aj dať vypracovať projektovú dokumentáciu - technologický postup búracích prác, overenú stavebným úradom, ktorú je povinný mať na stavbe.

vyplýva, že správne orgány s ňou konať mali, ako s účastníčkou konania. 28. Stavebný úrad po vrátení spisového materiálu spolu s rozsudkom Najvyššieho súdu SR, oznámením č. SÚ 5163/2013-Ši zo dňa 06.11.2013 oznámil podľa § 18 Správneho poriadku dotknutým orgánom a známym účastníkom konania začatie nového konania vo veci nariadenia odstránenia stavby: „Predajné stánky rýchleho občerstvenia“ na pozemku parc. č. KN C XXX v k. ú. V. T.. 29.

30. Proti tomuto rozhodnutiu podal sťažovateľ odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím Okresného úradu v Prešove OU-PO-OVBP2-2016/38825/ 116374/ŠSS-ZV zo dňa 26.10.2016. Týmto rozhodnutím rozhodol podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní tak, že odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie obce Červený kláštor potvrdil.

31. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

33. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

35. Podľa ustanovenia § 462 ods. 1 SSP ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti vec patrí.

37. Procesnému právu účastníka konania vznášať v žalobe námietky nezákonnosti voči postupu a rozhodnutiu správneho orgánu zodpovedá povinnosť správneho súdu preskúmať rozhodnutie správneho orgánu v rozsahu žalobných námietok, o vznesených námietkach rozhodnúť a pokiaľ ich nepovažoval za dôvodné, vysvetliť a vyložiť z akých dôvodov.

38. Súčasťou práva na súdnu ochranu a na spravodlivý proces je nepochybne aj právo na riadne odôvodnenie súdneho verdiktu, ktoré je aj zárukou toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať právo na opravné prostriedky. Napokon je aj predpokladom kontroly výkonu spravodlivosti zo strany verejnosti. Súčasťou práva na riadne odôvodnenie je aj to, aby sa súd riadne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami účastníka konania. Nedostatočné vysporiadanie sa s námietkami účastníka spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia.

- posúdení, či predmetom posudzovania na odstránenie stavby bolo „zriadenie ochranného pásma kultúrnej pamiatky“ alebo „dočasnosť“ stavby, - posúdenie, či stánky rýchleho občerstvenia je možné považovať za „stavbu“, resp. za stavbu „dočasného charakteru“, - posúdenia otázky riadnej kolaudácie stavby, - posúdenie otázky rozsahu nadobudnutých vlastníckych práv žalobcu.

41. Najvyšší správny súd posudzujúc obsah odôvodnenia preskúmavaného rozsudku konštatoval, že Krajský súd v Prešove na námietky uvedené v žalobe nereagoval dostatočným spôsobom. Pokiaľ v posudzovanej veci krajský súd nepreskúmal dostatočným spôsobom všetky žalobcove námietky, podľa názoru kasačného súdu postupoval nedôsledne, čím postihol napadnutý rozsudok znakom nepreskúmateľnosti.

Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosťou súdu je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pričom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci.

44. Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal Európsky súd pre ľudské práva, napríklad v rozhodnutí Kraska c/a Švajčiarsko z 29.04.1993 A č. 254-B, kde konštatoval, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentami a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. 45.

47. Vzhľadom k uvedenému kasačný súd v danej veci považuje rozsudok Krajského súdu v Prešove (ktorý okrem faktografického zhrnutia administratívneho konania a uvedenia relevantných právnych noriem neobsahuje vlastné odôvodnenie), za nedostatočné, keď sa správny súd v odôvodnení nevysporiadal so zásadnými námietkami žalobcu, v čoho dôsledku trpí vadou vykazujúcou znaky formalizmu.

49. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa ustanovenia § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Úlohou správneho súdu bude v ďalšom konaní preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného v intenciách žalobných námietok, vo veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť podľa ustanovenia § 139 ods. 2 SSP.

52. Najvyšší správny súd preto napadnutý rozsudok podľa ustanovenia § 462 ods.1 SSP zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu vec prejednať v medziach podanej žaloby a dôsledne sa vysporiadať so všetkými námietkami žalobcu uplatnenými v žalobe. Znovu o nej rozhodnúť a svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodniť. V novom rozhodnutí krajský súd rozhodne aj o náhrade trov konania a to vrátane trov kasačného konania.

54. Podľa ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z., spis sa vracia na ďalšie konanie