2Sžk/24/2020
ECLI:SK:NSSSR:2021:1018200892.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 2S/94/2018
- IČS
- 1018200892
- Citované
- 2× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Duo Center Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova č. 23 Bratislava, IČO: 35832126, právne zastúpený: JUDr. Ľudovít Surma, advokát, so sídlom Pavlice č. 183, proti žalovanému: Mesto Senec, so sídlom Mierové námestie č. 8 Senec, právne zastúpený: Hutta & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Bezekova č. 3225/13 Bratislava, v konaní o preskúmanie opatrenia žalovaného č. ŽP.12392/241/2017 zo dňa 16.3.2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu, o kasačnej sťažnosti žalovaného a o kasačnej sťažnosti opomenutého sťažovateľa: Asociácia vonkajšej reklamy, záujmové združenie, so sídlom Trenčianska č. 705/55 Bratislava, IČO: 30809819, právne zastúpený: Sodoma Vulgan s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Kominárska č. 2, 4, Bratislava, proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S/94/2018-84 zo dňa 4.12.2019, takto
rozhodol:
Výroky napadnutého uznesenia, ktorými Krajský súd v Bratislave žalobu odmietol a rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, zrušuje a v tejto časti vec vracia súdu na ďalšie konanie. Kasačné sťažnosti žalovaného a opomenutého sťažovateľa odmieta .
Výrok
napadnutého uznesenia, ktorým Krajský súd v Bratislave návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, zostáva nedotknutý .
Odôvodnenie
1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“, resp. „správny súd“) uznesením č. k. 2S/ 94/2018-84 zo dňa 4.12.2019 zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania a odmietol žalobu žalobcu zo dňa 15.6.2018, ktorou sa domáhal, aby krajský súd zrušil opatrenie žalovaného č. ŽP.12392/241/2017 zo dňa 16.3.2018, ktoré žalobca označil ako „rozhodnutie žalovaného č. ŽP.12392/241/2017 zo dňa 16.3.2018“ (ďalej len „preskúmavané opatrenie“) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
2. Preskúmavaným opatrením žalovaný ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“), v spojení s § 5 písm. a) zákona č. 608/2003 Z. z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, vydal ohlasovateľovi nepovolenej reklamnej stavby: Asociácia vonkajšej reklamy, záujmové združenie, so sídlom Trenčianska č. 705/55 Bratislava, IČO: 30809819 (ďalej len „ohlasovateľ“, resp. „opomenutý sťažovateľ“), podľa § 88 ods. 7 písm. a) stavebného zákona súhlas s odstránením reklamnej stavby. Stavebný úrad v preskúmavanom opatrení uviedol, že podľa ohlásenia a na základe vykonanej obhliadky zistil, že reklamnú stavbu predstavuje jednoduchá reklamná tabuľa s oceľovým rámom, s najväčšou informačnou plochou od 3m2 do 20m2, postavená pri ceste II/503 po pravej strane
v smere z D1 do mesta Senec, na pozemku registra C „KN“ parc. č. 5558, k.ú. Senec, LV 4687, orná pôda a registra E parc. č. 3904, LV 9095, orná pôda (ďalej len „reklamná stavba“). Stavebný úrad konštatoval, že nezistil existenciu povolenia na uskutočnenie reklamnej stavby, resp. žiadosti o jej dodatočné povolenie a jej vlastník nie je známy.
V preskúmavanom opatrení uviedol, že vyhláškou vyzval neznámeho vlastníka reklamnej stavby, aby v lehote do 15 dní odo dňa doručenia výzvy preukázal oprávnenie na uskutočnenie tejto stavby. Z preskúmavaného opatrenia ďalej vyplýva, že v stanovenej lehote bolo stavebnému úradu doručené upozornenie, že vlastníkom reklamnej stavby je žalobca, preto ho stavebný úrad listom č. ŽP.12392/241/2017 zo dňa 4.12.2017 (doručený dňa 23.1.2018) vyzval, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia výzvy preukázal oprávnenie na uskutočnenie tejto stavby, avšak žalobca na výzvu nereagoval. Vzhľadom na uvedené stavebný úrad nezistil dôvody, ktoré by bránili vydaniu súhlasu s odstránením reklamnej stavby a tento súhlas pod č. ŽP.12392/241/ 2017 dňa 16.3.2018 vydal. Žalobca podal proti tomuto súhlasu s odstránením reklamnej stavby odvolanie zo dňa 25.4.2018.
3. Krajský súd po preskúmaní veci konštatoval, že predmetom súdneho prieskumu je súhlas žalovaného s odstránením reklamnej stavby, napadnutý v administratívnom konaní odvolaním, o ktorom ešte nebolo rozhodnuté. Krajský súd poukázal na ust. § 7 písm. a) zákona č. 162/ 2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) a dospel k záveru, že nebolo úmyslom zákonodarcu, aby správne súdy preskúmavali neprávoplatné prvostupňové rozhodnutia orgánov verejnej správy, proti ktorým bol v administratívnom konaní podaný prípustný riadny opravný prostriedok. Krajský súd sa pri posudzovaní otázky napadnuteľnosti súhlasu stavebného úradu na odstránenie stavby podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona odvolaním oprel o ust. § 140 stavebného zákona, podľa ktorého sa na konanie podľa stavebného zákona (teda aj na konanie podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona) vzťahujú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), pokiaľ stavebný zákon neustanovuje inak a teda pokiaľ tento zákon
priamo nevylučuje použitie Správneho poriadku v konaní podľa § 88 ods. 7. Krajský súd vyhodnotil, že proti preskúmavanému opatreniu stavebného úradu, vydanému podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona, je prípustné odvolanie podľa § 53 Správneho poriadku a na doplnenie zdôraznil, že stavebný zákon a ani Správny poriadok výslovne nevylučujú možnosť podania riadneho opravného prostriedku. Krajský súd poukázal na dôvodovú správu k zákonu č. 293/ 2014 Z.z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „zákon č. 293/2014 Z.z.), podľa ktorej by odstránenie reklamnej stavby malo prebehnúť v zrýchlenom režime, avšak ani tento zákon a ani dôvodová správa nevylučujú, podľa názoru správneho súdu, podanie odvolania proti rozhodnutiu vydanému podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona. Podľa krajského súdu si bol žalobca tejto skutočnosti vedomý, keďže podal odvolanie, o ktorom príslušný okresný úrad v sídle kraja ešte nerozhodol.
Podľa názoru správneho súdu pre posúdenie prípustnosti podania odvolania v predmetnej veci nie je podstatné rozlišovanie medzi rozhodnutiami a opatreniami orgánu verejnej správy, kľúčová je zákonná prípustnosť odvolania. Rozhodnutia a opatrenia orgánov verejnej správy majú podobný proces prijímania (administratívne konanie), právne účinky (zasahujúce do subjektívnych práv, právom chránených záujmov a povinností ich adresátov); odlišné je len ich formálne označenie. Správny súd dospel k záveru, že v konaní sa vyskytla prekážka brániaca správnemu súdu vo veci konať a rozhodnúť, spočívajúca v tom, že žalobou bolo napadnuté prvostupňové neprávoplatné rozhodnutie správneho orgánu, voči ktorému žalobca podal v administratívnom konaní odvolanie. Žalobca sám spôsobil, že jeho žaloba je v konaní pred správnym súdom neprípustná, preto ju správny súd odmietol uznesením č.k. 2S/94/2018-84 zo dňa 4.12.2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“) podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP v spojení s § 25 SSP a čl. 4 ods. 2 základných princípov zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok. O trovách konania rozhodol správny súd tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. 4. Proti rozsudku krajského súdu podali v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalobca, žalovaný a opomenutý sťažovateľ z nasledovných dôvodov: 5. Žalobca podal kasačnú sťažnosť proti výroku uznesenia krajského súdu o odmietnutí žaloby a výroku o trovách konania z dôvodov podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. Žalobca krajskému súdu vytýkal, že hoci žiadal súd o nariadenie pojednávania, správny súd rozhodol bez pojednávania, avšak podľa názoru žalobcu dôvody neprípustnosti správnej žaloby neboli vôbec zrejmé okamžite, nesporne, bez nutnosti vec meritórne skúmať a za týmto účelom nariadiť pojednávanie. Správnou žalobou napadnuté opatrenie neobsahovalo poučenie o odvolaní. Účastníkom konania tiež nebola daná možnosť reagovať na predbežné právne posúdenie súdom. Poukázal na skutočnosť, že hoci krajský súd dospel k záveru, že súhlas s odstránením reklamnej stavby je zrýchleným konaním, v ktorom sa však aplikuje Správny
poriadok v celom rozsahu, v odôvodnení vôbec nevysvetlil v čom potom spočíva rýchlosť konania, resp. v čom sa líši režim oznámenia podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona od režimu súhlasu s odstránením reklamnej stavby, pri ktorom sa podľa ustálenej súdnej a správnej praxe nevydáva rozhodnutie podľa § 46 a nasl. Správneho poriadku, voči ktorému nie je prípustné
odvolanie. Krajský súd neuviedol jediný dôvod, prečo by sa na konanie podľa § 88 ods. 7 stavebného poriadku, ktoré je ukončené doručením adresátovi individuálneho správneho aktu, mali vzťahovať všetky ustanovenia Správneho poriadku, vrátane opravných prostriedkov. V prípade odstránenia reklamnej stavby jej vlastníkom sa na jej odstránenie nevyžaduje žiadne povolenie alebo oznámenie (súhlas) stavebného úradu (§ 88 ods. 6 stavebného zákona). V danom prípade neexistuje dôvod, aby sa postup stavebného úradu a jeho výsledok neposudzovali rovnako ako pri ohlásení (oznámení stavby). Ohlásenie a súhlas stavebného úradu nie sú výsledkom aplikácie celého Správneho poriadku na jeho postup, nevydáva sa rozhodnutie v zmysle § 46 Správneho poriadku a voči tomuto opatreniu nie je možné podať odvolanie. Žalobca má za to že krajský súd v napadnutom uznesení nesprávne dospel k záveru o prípustnosti odvolania voči súhlasu s odstránením stavby a z nezákonného dôvodu sa nezaoberal vecnými dôvodmi (žalobnými bodmi) týkajúcimi sa pochybení žalovaného pri vydávaní napadnutého súhlasu. Žalobca navrhol, aby kasačný súd napadnuté uznesenie zmenil
tak, že zruší rozhodnutie žalovaného, vráti mu vec na ďalšie konanie a žalobcovi prizná náhradu trov konania alebo aby zrušil napadnuté uznesenie, vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a priznal žalobcovi náhradu trov kasačného konania. 6. Žalovaný kasačnou sťažnosťou napadol výrok uznesenia krajského súdu o odmietnutí žaloby a výrok o trovách konania. Uznesenie krajského súdu vychádza, podľa názoru žalovaného, z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v právnom závere, že súhlas s odstránením reklamnej stavby vydaný podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona je rozhodnutím podľa Správneho poriadku, proti ktorému je podľa § 140 stavebného zákona v spojení s § 53 Správneho poriadku prípustné odvolanie. Uviedol, že napadnuté uznesenie je v jeho neprospech z dôvodu, že mu vznikla povinnosť sa znovu zaoberať vecou, ktorá bola predmetom správnej žaloby, stavebný úrad je nútený postupovať podľa § 56 a 57 Správneho
poriadku. Kasačnou sťažnosťou napadnuté uznesenie nie je v prospech žalovaného aj z dôvodu, že správny súd mu nepriznal právo na náhradu trov konania iba na základe záveru o neprípustnosti správnej žaloby, ku ktorému správny súd dospel nesprávnym právnym posúdením veci.
Z uvedených dôvodov žalovaný žiadal, aby kasačný súd uznesenie krajského súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a žalovanému priznal právo na náhradu trov kasačného konania vo výške 100%. 7. Opomenutý sťažovateľ podal kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. Uviedol, že Krajský súd v Bratislave vo veci vedenej pod sp. zn. 2S/94/2018 s ním nekonal ako s účastníkom konania, hoci s ním ako s účastníkom administratívneho konania konať mal, preto mu nesprávnym procesným postupom správneho súdu bolo znemožnené uskutočňovať akékoľvek procesné práva, ktoré mu priznáva SSP. Správny súd, podľa názoru opomenutého sťažovateľa, nesprávne právne posúdil otázku prípustnosti podanej žaloby v súvislosti s otázkou prípustnosti odvolania voči opatreniu vydanému podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona. Podľa názoru opomenutého sťažovateľa sa správny súd bez odôvodnenia odklonil od doterajšej judikatúry správnych súdov v tejto veci. Opomenutý sťažovateľ navrhol, aby kasačný súd zrušil uznesenie krajského súdu, vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal mu
právo na úplnú náhradu trov kasačného konania voči žalobcovi. 8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) po zistení, že uznesenie krajského súdu napadli obaja účastníci správneho súdneho konania, t.j. žalobca aj žalovaný, ako aj opomenutý sťažovateľ, sa bude zaoberať každou kasačnou sťažnosťou osobitne.
9. Čo sa týka kasačnej sťažnosti žalobcu, bolo zistené, že túto podal účastník konania, bola podaná v zákonom stanovenej lehote a je prípustná. Kasačný súd o nej rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 455 SSP a zistil, že je dôvodná.
10. Správny súd založil svoje rozhodnutie o odmietnutí žaloby na tom základe, že žalobca žalobou napadol prvostupňové neprávoplatné rozhodnutie správneho orgánu, ktoré je vylúčené zo súdneho prieskumu v zmysle § 7 písm. a) SSP. Mal za to, že súhlas žalovaného s odstránením reklamnej stavby vydaný podľa § 88 ods. 7 písm. a) stavebného zákona je napadnuteľný odvolaním podľa všeobecných ustanovení Správneho poriadku, keďže stavebný zákon v § 140 zakotvuje použitie Správneho poriadku, pokiaľ stavebný zákon neustanovuje inak a ustanovenie § 88 ani iné ustanovenie stavebného zákona výslovne nevylúčilo použitie Správneho poriadku.
Z uvedeného dôvodu je proti rozhodnutiu stavebného úradu vydanému podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona podľa správneho súdu prípustné odvolanie podľa § 53 Správneho poriadku. Žalobca si bol tejto skutočnosti vedomý, o čom svedčí aj podané odvolanie, o ktorom v druhom stupni rozhoduje okresný úrad v sídle kraja, ktorý o ňom doposiaľ nerozhodol. Správny súd konštatoval, že v konaní sa vyskytla procesná prekážka brániaca správnemu súdu vo veci konať a rozhodnúť a žaloba je z tohto dôvodu neprípustná, preto ju odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.
11. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.
12. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená.
14. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 15. Podľa § 88 ods. 3 prvá veta stavebného zákona v znení účinnom ku dňu 16.3.2018 (deň vydania napadnutého opatrenia) na odstránenie stavby, pokiaľ nebolo nariadené, je potrebné povolenie stavebného úradu, ak tento zákon neustanovuje inak.
16. Podľa § 88 ods. 6 cit. zákona na odstránenie reklamnej stavby sa povolenie stavebného úradu nevyžaduje. 17. Podľa § 88 ods. 7 cit. zákona povolenie stavebného úradu sa nevyžaduje na odstránenie reklamnej stavby, ktorá je postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, alebo v rozpore s ním, ak ohlásenie odstránenia stavby podal vlastník pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], a títo nedali právo inej osobe uskutočniť reklamnú stavbu na svojom pozemku alebo svojej stavbe alebo záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona. Stavebný úrad
a) ak vlastník reklamnej stavby nie je známy, vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby súhlas s odstránením reklamnej stavby do 30 dní odo dňa podania ohlásenia, b) ak vlastník reklamnej stavby je známy, stavebný úrad ho vyzve, aby do 15 dní odo dňa doručenia výzvy preukázal, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby na pozemku alebo na stavbe, kde je umiestnená, a že je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona.
Ak vlastník reklamnej stavby v určenej lehote nepreukáže, že mal oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby alebo že stavba je zhotovená v súlade s podmienkami podľa tohto zákona, stavebný úrad do 30 dní odo dňa márneho uplynutia lehoty vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby súhlas s odstránením reklamnej stavby.
18. Podľa § 88 ods. 8 cit. zákona vlastník pozemku alebo stavby, záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [§ 139 ods. 1 písm. a) až c)], je oprávnená po doručení súhlasu stavebného úradu s odstránením reklamnej stavby odstrániť reklamnú stavbu na náklady vlastníka reklamnej stavby.
19. Podľa § 140 cit. zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 20. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
21. Podľa § 53 Správneho poriadku proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.
22. Najvyšší správny súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcu uvedeným v kasačnej sťažnosti žalobcu, že v danom prípade nebol dôvod na odmietnutie správnej žaloby v zmysle 98 ods. 1 písm. g) SSP z dôvodu jej neprípustnosti. Aj podľa názoru kasačného súdu z ust. § 88 ods. 7 stavebného zákona nevyplýva, že vydaný súhlas je rozhodnutím v zmysle § 46 a 47 Správneho poriadku, voči ktorému je možné podať odvolanie v zmysle § 53 Správneho
poriadku. Z gramatického a teleologického výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že stavebný úrad vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby, súhlas s odstránením reklamnej stavby. V zmysle § 88 ods. 8 stavebného zákona je táto osoba po doručení súhlasu oprávnená odstrániť reklamnú stavbu na náklady vlastníka reklamnej stavby. Aj v kontexte s § 88 ods. 3, 6 stavebného zákona je jednoznačné, že sa nevydáva povolenie stavebného úradu, ktoré by bolo rozhodnutím v zmysle § 46 Správneho poriadku, a taktiež to, že súhlas v zmysle § 88 ods. 7 stavebného zákona sa vydáva na základe ohlásenia odstránenia stavby. Uvedený procesný postup je obdobný ako pri ohlásení drobnej stavby podľa § 57 ods. 1 stavebného zákona, keď podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona sa vydáva písomné oznámenie stavebného úradu, že proti jej uskutočneniu nemá námietky. Podľa ustálenej súdnej praxe je toto oznámenie posudzované ako opatrenie v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP a je priamo predmetom súdneho prieskumu. Tak je tomu aj v prípade súhlasu stavebného úradu vydaného podľa § 88 ods. 7 stavebného zákona. 23.
Uvedený právny názor podporuje aj dôvodová správa k zákonu č. 293/2014 Z.z., ktorý novelizoval stavebný zákon a § 88 doplnil odsekom 6, podľa ktorého sa nevyžaduje povolenie stavebného úradu na odstránenie reklamnej stavby. V odseku 7 sa upravil nový mechanizmus na odstraňovanie nelegálnych stavieb, ktorý podľa dôvodovej správy „umožňuje operatívny spôsob odstránenia nelegálnej reklamnej stavby. Navrhované znenie umožňuje odstrániť nepovolenú reklamnú stavbu neznámeho vlastníka aj na základe ohlásenia. .
. .Stavebný úrad v stanovenej lehote oznámi osobe, ktorá podala ohlásenie, že k odstráneniu reklamnej stavby nemá námietky. Takáto reklamná stavba môže byť odstránená až po doručení oznámenia stavebného úradu. Ohlásenie odstránenie stavby môže podať aj záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb, keďže sa novelou zavádza forma koregulácie prostredia vonkajšej reklamy.“ 24.
Tú skutočnosť, že súhlas s odstránením reklamnej stavby je individuálny správny akt, správne konštatoval aj krajský súd. Pri posudzovaní typu tohto individuálneho správneho aktu je potrebné si uvedomiť, že ním môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej či právnickej osoby priamo dotknuté a zároveň bol vydaný v administratívnom konaní. Krajský súd však nesprávne právne posúdil vec, keď tento individuálny správny akt charakterizoval ako rozhodnutie. Kasačný súd uvádza, že hoci opatrenia aj rozhodnutia sú vydávané orgánmi verejnej správy v administratívnom konaní, čo sa týka formy vydávania týchto aktov, je potrebné konštatovať, že opatreniami sú všetky individuálne správne akty vydané v administratívnom konaní, ktoré nie sú pomenované ani považované za rozhodnutie. Formálna štruktúra opatrení je rôznorodá, avšak platí, že nemajú formálne náležitosti, ktoré sa vyžadujú pre rozhodnutia v zmysle § 46 Správneho poriadku a ktoré sú stanovené v § 47 Správneho poriadku. Keďže nie sú rozhodnutiami, nie je možné na ne aplikovať § 53 Správneho poriadku, ktorý právo podať odvolanie zakotvuje len proti rozhodnutiu správneho orgánu.
Existujú však aj riadne opravné prostriedky, ktoré sa podávajú proti opatreniam. Takúto povahu majú opravné prostriedky podávané proti prvostupňovým opatreniam, ktoré sú zväčša označené ako námietky. V týchto prípadoch však osobitný zákon výslovne takýto inštitút voči opatreniu zakotvuje (napr. katastrálny zákon atď.). Odvolanie podľa Správneho poriadku proti opatreniam teda nie je možné podať. Preto pokiaľ správny súd založil svoje rozhodnutie na tom, že voči preskúmavanému opatreniu bolo možné podať odvolanie podľa Správneho poriadku a preto v konaní pred správnym súdom existuje neodstrániteľná vada podmienky konania a to nespôsobilý predmet súdneho prieskumu, tento právny názor je nesprávny.
25. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné vyhodnotiť kasačnú sťažnosť žalobcu ako dôvodnú a zrušiť napadnuté výroky uznesenia krajského súdu, t.j. výrok o odmietnutí žaloby a závislý výrok o náhrade trov konania podľa § 461 ods. 1 SSP a vec mu vrátiť v tomto rozsahu na ďalšie konanie.
26. Vo vzťahu ku kasačnej sťažnosti žalovaného kasačný súd uvádza, že bola podaná účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote a proti uzneseniu, voči ktorému je kasačná sťažnosť prípustná. Kasačný súd sa ďalej zaoberal subjektívnou prípustnosťou kasačnej sťažnosti žalovaného.
27. Podľa § 442 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech, a generálny prokurátor za podmienok ustanovených v § 47 ods. 2 (ďalej len "sťažovateľ").
28. V zmysle § 442 ods. 1 SSP kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech. Uvedené znamená, že kasačnú sťažnosť môže podať len ten účastník, ktorému nebolo rozhodnutím krajského súdu úplne vyhovené, poprípade ktorému bola týmto rozhodnutím spôsobená určitá ujma na jeho právach. Rozhodujúcim je pritom výrok rozhodnutia krajského súdu, keďže existenciu prípadnej ujmy je možné posudzovať len z procesného hľadiska. Oprávnenie podať kasačnú sťažnosť teda svedčí len tomu účastníkovi, v ktorého neprospech vyznieva porovnanie najpriaznivejšieho výsledku, ktorý krajský súd mohol pre účastníka založiť svojím rozhodnutím a výsledku, ktorý svojím rozhodnutím aj skutočne založil, pokiaľ je zároveň spôsobená ujma odstrániteľná tým, že kasačný súd napadnuté rozhodnutie zruší. V danom prípade žalovaný subjektívnu prípustnosť kasačnej sťažnosti odôvodnil tým, že v dôsledku napadnutého rozhodnutia mu vzniká povinnosť znovu sa vecou zaoberať a v konečnom dôsledku predložiť odvolanie žalobcu so svojím stanoviskom
odvolaciemu orgánu a tiež tým, že mu správny súd nepriznal právo na náhradu trov konania. Kasačný súd konštatuje, že výrokom napadnutého uznesenia nebolo preskúmavané opatrenie žalovaného zrušené a nebola mu uložená žiadna povinnosť.
Prípadné vykonanie určitých procesných úkonov nemôže byť ujmou na právach žalovaného, ktorý je správnym orgánom. Podľa ustálenej judikatúry správnych súdov povinnosť nahradiť trovy konania ako prípadná ujma je sama o sebe pre posúdenie subjektívnej prípustnosti kasačnej sťažnosti irelevantná. Kasačný súd teda konštatuje, že žalovaný nesplnil podmienku stanovenú v § 442 ods. 1 SSP a jeho kasačná sťažnosť nie je subjektívne prípustná, preto ju kasačný súd podľa § 459 písm. b) SSP odmietol ako podanú neoprávnenou osobou.
29. Vo vzťahu ku kasačnej sťažnosti opomenutého sťažovateľa kasačný súd uvádza, že bola podaná opomenutým sťažovateľom v zákonnej lehote. 30. Podľa § 442 ods. 2 SSP kasačnú sťažnosť môže podať aj ten, kto tvrdí, že mal byť účastníkom konania a krajský súd s ním ako s účastníkom konania nekonal (ďalej len "opomenutý sťažovateľ").
31. Opomenutý sťažovateľ tvrdil, že mal byť účastníkom konania a krajský súd s ním ako s účastníkom konania nekonal. Kasačný súd uvádza, že správny súd neprejednal vec meritórne a žalobu odmietol z dôvodu nesplnenia procesných podmienok na vedenie konania v zmysle § 97 SSP. Procesné podmienky správny súd skúmal na začiatku konania a pretože mal za to, že v danom prípade nie je splnená základná procesná podmienka spôsobilého predmetu súdneho prieskumu, bez toho, aby sa ďalej vecou zaoberal, a teda aj zisťoval okruh účastníkov konania, žalobu odmietol. V tomto štádiu konania nie je možné vyčítať správnemu súdu, že neskúmal okruh účastníkov správneho súdneho konania a nekonal so všetkými účastníkmi administratívneho konania. Touto otázkou by sa správny súd zaoberal, pokiaľ by mal za to, že sú splnené procesné podmienky a meritórne by prejednal vec. Avšak bez ohľadu na to, že právne posúdenie správneho súdu, pre ktoré odmietol žalobu, je nesprávne, z procesného hľadiska správny súd nepochybil, keď v prípravnej fáze, keď skúmal procesné podmienky
vedenia súdneho konania, nekonal s opomenutým sťažovateľom ako s účastníkom správneho konania. 32. Z administratívneho spisu je zrejmé, že opomenutý sťažovateľ bol účastníkom administratívneho konania. V prípade, ak by správny súd po vyhodnotení procesných podmienok ako splnených ďalej pokračoval v konaní bez účasti opomenutého sťažovateľa, bolo by možné konštatovať, že s ním správny súd ako s účastníkom nekonal, hoci s ním
konať mal. Do tohto štádia však súdne konanie nedospelo. Preto kasačný súd kasačnú sťažnosť opomenutého sťažovateľa odmietol podľa § 459 písm. b) ako podanú neoprávnenou osobou a meritórnymi námietkami sa nezaoberal.
33. V ďalšom konaní správny súd, pokiaľ budú splnené ďalšie procesné podmienky v zmysle § 97 SSP, meritórne vec prejedná. V konaní tiež ustáli okruh účastníkov súdneho konania tak, aby zodpovedal § 32 ods. 3 SSP, najmä aby ďalšími účastníkmi konania boli účastníci administratívneho konania, čiže aj opomenutý sťažovateľ.
34. O trovách kasačného konania kasačný súd nerozhodol, keďže výroky napadnutého uznesenia o odmietnutí žaloby a náhrade trov konania boli zrušené a vec bola správnemu súdu vrátená na ďalšie konanie. V zmysle § 467 ods. 3 SSP o nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodne krajský súd v novom rozhodnutí.
35. Výrok napadnutého uznesenia ohľadne zamietnutia návrhu žalobcu na prerušenie konania zostal nedotknutý, keďže tento nebol napadnutý žalobcom v kasačnej sťažnosti a nie je závislým výrokom od napadnutého výroku o odmietnutí žaloby v zmysle § 453 ods. 1 SSP, časť vety za bodkočiarkou.
36. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok
V Bratislave dňa 15. decembra 2021