2Sžk/25/2020
ECLI:SK:NSSSR:2022:2017200026.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trnave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 20S/7/2017
- IČS
- 2017200026
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej, PhD. a členov senátu JUDr. Anity Filovej a prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): U. M., narodený XX.XX.XXXX., bytom P. XXXX/XX, Z., právne zastúpený: JUDr. Mária Jezerská, advokátka so sídlom Hlavná ul. 42, 917 01 Trnava, proti žalovanému: Okresný úrad Trnava, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Kollárova 8, 917 01 Trnava, za účasti: 1. PRAEDIUM SK, s.r.o., so sídlom Paulínska 19, Trnava, IČO: 45269971, právne zastúpený: JUDr. Peter Sopko, advokát, so sídlom Paulínska 24, Trnava, 2. FairPrice - SK, s.r.o., so sídlom Letná 1, Bratislava, IČO: 36381551, 3. Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00151700, 4. Mesto Trnava, so sídlom Hlavná 1, Trnava, 5. P. Y., bytom F. 26, Z., 6. DPD, s.r.o., so sídlom Paulínska 20, Trnava, IČO: 36266701, 7. TRIER, s.r.o., so sídlom Mikovíniho 10, Trnava, IČO: 36817601, 8. C.. D. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX Z., 9. E. V., P. XX, Z., 10. V. V., P. XX, Z., 11. C.. L. M., bytom P. XX, Z., 12. R. M., bytom P. XX, Z., 13. C.. L. K., P. XX, Z., 14. C.. U. K., P. XX, Z., XX. C.. L. B., bytom P. XX, Z., 16. T. B., bytom P. XX, Z., 17. E. F., bytom P. XX, Z., 18. B. L., bytom P. XX, Z., 19. U. B., bytom P. XX, Z., 20. C.. R. U. X., Ateliér obchodu a cestovného ruchu, s.r.o., Úradnícka 28, Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2016/033906/Do zo dňa 18.11.2016, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trnave č.k. 20S/7/2020-359 zo dňa 25. septembra 2019, v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 20S/7/2017-414 zo dňa 15. júna 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok
Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/7/2020-359 zo dňa 25. septembra 2019, v spojení s opravným uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 20S/7/2017-414 zo dňa 15. júna 2020 sa mení tak, že rozhodnutie žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2016/033906/Do zo dňa 18.11.2016 v spojení s rozhodnutím Mesta Trnava č. OSaŽP/29270-66871/2016/Uá zo dňa
09.09.2016 sa zrušuje a vec sa vracia žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobcovi sa voči žalovanému priznáva nárok na úplnú náhradu trov konania na krajskom súde a na kasačnom súde.
Odôvodnenie
I. Konanie pred správnym súdom
1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom č.k. 20S/7/2017- 359 zo dňa 25. septembra 2019 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TT-OVBP2-2016/033906/Do zo dňa 18.11.2016 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). O trovách konania rozhodol s poukazom na § 168 SSP tak, že žalovanému trovy konania nepriznal. Zároveň priznal náhradu trov konania v celom rozsahu účastníkovi v 1/ rade, ktorý bol v konaní pred správnym súdom zastúpený právnym zástupcom a na výzvy správneho súdu v konaní predkladal vyjadrenia, z ktorých obsahu je zrejmé, že stál svojimi záujmami na strane žalovaného.
Zostávajúcim ďalším účastníkom konania správny súd náhradu trov konania nepriznal. 2. Napadnutým rozhodnutím žalovaný ako príslušný odvolací orgán v zmysle § 58 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) (ďalej len „Správny poriadok“) a § 118 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy - Mesta Trnava č. OSaŽP/29270-66871/2016/Uá zo dňa 09.09.2016 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým ako príslušný stavebný úrad v zmysle § 66 stavebného zákona a ust. § 10 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona povolil stavbu „Bytový dom s nebytovými priestormi REZIDENCIA - Ulica Paulínska“, Ulica Paulínska, Ulica Antona
Malatinského, na pozemkoch parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/ X, XXX/X - budova, parc. č. XXXX/X, XXX/X - prípojky a preložky inžinierskych sietí, v katastrálnom území Z., č. XXXXXX, obec Z., podrobne špecifikovanú v rozhodnutí prvého stupňa, pre stavebníka PRAEDIUM SK, s.r.o., so sídlom Račianska 153, Bratislava, IČO:
45269971. Zároveň stavebný úrad výrokom rozhodnutia prvého stupňa určil záväzné podmienky pre uskutočnenie predmetnej stavby a rozhodol o námietkach účastníkov konania TRIER s.r.o., so sídlom Ulica Mikovíniho 10, Trnava a Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s., podaných v stanovenej lehote po oznámení začatia stavebného konania, ktorým vyhovel.
3. Krajský súd po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia konštatoval, že medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobcovi, ako aj ostatným účastníkom stavebného konania vlastniacim byty v bytovom dome na P. H. č. XX v Z., bolo stavebným úradom doručované oznámenie zo dňa 29.07.2016, v ktorom okrem iného stavebný úrad vyzval účastníkov predmetného stavebného konania, aby sa v lehote stanovenej správnym orgánom vyjadrili k podkladom stavebného konania a v rovnakej lehote uplatnili pripomienky alebo námietky proti návrhu stavebníka.
4. Rovnako podľa názoru krajského súdu, nebola sporná skutočnosť, že oznámenie stavebného úradu zo dňa 29.07.2016 neprevzal, pretože sa dlhodobo zdržiaval v zahraničí. Uvedené žalobca preukazoval dvoma prehláseniami obchodnej spoločnosti ENERGYCO s.r.o., so sídlom v Rožňave, datovanými dňa 23.01.2017, ktoré žalobca priložil k správnej žalobe.
5. Z vyjadrení žalobcu, žalovaného a stavebníka zasielaných správnemu súdu v tejto veci, ako aj z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že oznámenie stavebného úradu zo dňa 29.07.2016 žalobca ako zásielku doručovanú poštovou prepravou neprevzal v odbernej lehote. Stavebný úrad aplikujúc ustanovenie § 24 ods. 2 Správneho poriadku považoval túto úradnú písomnosť za doručenú žalobcovi na tretí deň od jej uloženia, aj keď sa žalobca o uložení nedozvedel (tzv. fikcia doručenia do vlastných rúk). Dôsledkom toho žalobcovi márne uplynula stavebným úradom stanovená lehota siedmych pracovných dní od doručenia oznámenia na uplatnenie námietok a pripomienok k žiadosti stavebníka na povolenie spornej stavby a k podkladom pre vydanie stavebného povolenia.
6. Krajský súd zároveň zistil, že žalobca sa nedomáhal práva navrátenia lehoty na podanie námietok k návrhu stavebníka na povolenie spornej stavby z dôvodu nedoručenia mu oznámenia stavebného úradu zo dňa 29.07.2016, hoci osobne podal odvolanie proti rozhodnutiu stavebného úradu dňa 13.10.2016, ktorého podstatné námietky - nadmerné tienenie a nadmerná hlučnosť v byte žalobcu v dôsledku povolenia predmetnej stavby, neboli uplatnené v lehote stanovenej stavebným úradom. Rovnako žalobca pred stavebným úradom, ani v podanom odvolaní nespochybnil splnenie zákonných podmienok náhradného doručenia oznámenia stavebného úradu zo dňa 29.07.2016 neuviedol, že v čase doručovania sa nezdržiaval v mieste bydliska známeho stavebnému úradu.
7. Vzhľadom k tomu, že stavebný úrad a ani žalovaný v čase vydania napadnutých rozhodnutí objektívne nemali pochybnosti o splnení podmienok fikcie doručenia oznámenia zo dňa 29.07.2016, ani nemali vedomosť o tom, že žalobca sa v čase doručovania predmetnej zásielky nezdržoval na adrese jeho pobytu, mohli stavebné úrady oboch stupňov v čase vydania napadnutých rozhodnutí vychádzať z predpokladu, že žalobcovi bolo náhradným doručením účinne doručené oznámenie stavebného úradu zo dňa 29.07.2016, pričom sa v stanovenej lehote siedmych pracovných dní nevyjadril k žiadosti stavebníka a námietky, ani pripomienky k stavebnému návrhu nepodal. V súvislosti s uvedeným, správny súd uviedol, že z dôvodu jeho viazanosti rozsahom a dôvodmi žaloby v danom prípade, nevyhľadáva iné objektívne dôvody nesplnenia zákonných podmienok náhradného doručenia danej úradnej písomnosti.
8. Rovnako, s prihliadnutím na viazanosť správneho súdu skutkovým stavom, ktorý tu bol v čase vydania preskúmavaného administratívneho rozhodnutia, správny súd vychádzal pri posudzovaní žalobných bodov z tohto skutkového stavu, t.j. že žalobcovi bolo oznámenie stavebného úradu zo dňa 29.07.2016 doručené podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku, a námietky proti svetlo-technickým vplyvom povolenej stavby na preslnenie, resp. nadmerné tienenie jeho bytu boli žalobcom po prvý krát uplatnené až v odvolaní proti rozhodnutiu prvého stupňa, t.j. pôsobením koncentračnej zásady v stavebnom konaní (§ 61 ods. 1 a 3 stavebného zákona) až po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. 9. Žalobca síce v žalobe konštatoval, že si neprevzal oznámenie stavebného úradu zo dňa 29.07.2016 v odbernej lehote a dokladal dôvody, pre ktoré tak neučinil (preukazovaním pobytu v zahraničí), ale uvedené okolnosti uvádzal len na vysvetlenie dôvodov, pre ktoré nemohol ovplyvňovať priebeh stavebného konania. Na základe uvedeného však nenamietal nesprávny postup správnych orgánov pri vyhodnotení fikcie doručenia predmetnej úradnej písomnosti,
ani neuvádzal, že námietky podliehajúce koncentračnej zásade uplatnil včas. Naopak, žalobca vyjadriac súhlas s tvrdením žalovaného, že o dlhodobom pobyte žalobcu v zahraničí žalovaný nemal vedomosť a žalobca sa mal postarať o to, aby mu zásielky boli riadne doručované, v replike na vyjadrenie žalovaného zastal názor, že na včasnosť podaného odvolania voči rozhodnutiu stavebného úradu a podanie žaloby však uvedené nemá vplyv.
To však nie je kvalifikovaný žalobný dôvod, na základe ktorého by mal správny súd, striktne viazaný žalobnými bodmi, aktívne vyhľadávať dôvody nezákonnosti preskúmavaných administratívnych rozhodnutí, napr. nesplnenie podmienok fikcie doručenia oznámenia stavebného úradu zo dňa 29.07.2016 žalobcovi, prípadne ďalšie jeho obsahové nedostatky. Vzhľadom k tomu, že obsah žaloby nebol tvorený týmto podstatným dôvodom nezákonnosti postupu predchádzajúceho vydaniu napadnutých administratívnych rozhodnutí, správny súd súdny prieskum zákonnosti v zmysle ustanovenia § 134 ods. 1 v spojení s § 182 ods. 1 písm. e) SSP nevykonal vo vzťahu uvedenej skutkovej a právnej otázke a prípadne inými dôvodmi nezákonnosti preskúmavaných rozhodnutí sa nezaoberal.
10. Z obsahu administratívneho spisu, žaloby a ďalších podaní žalobcu mal krajský súd za preukázané, že žalobca nespochybňoval náhradné doručenie oznámenia stavebného úradu zo dňa 29.07.2016 a v procesnej lehote uvedenej v predmetnom oznámení neuplatnil námietky vo veci predmetného stavebného konania, ktoré tvoria obsah odvolania a podanej žaloby. Následky absencie tohto procesného úkonu žalobcu, resp. zmeškanie včasného uplatnenia tohto práva, s prihliadnutím na koncentračnú zásadu uplatňovanú v stavebnom konaní, nemožno konvalidovať ani nahradiť prostriedkami riadnych opravných prostriedkov v správnom konaní (včasným podaním odvolania proti rozhodnutiu prvého stupňa), ani prostriedkami súdnej ochrany v rámci správneho súdnictva pri prieskume zákonnosti správnych rozhodnutí orgánov verejnej správy (včasným podaním žaloby proti rozhodnutiu druhého stupňa). Uvedený postup by narušil realizáciu zásady vedenia stavebného konanie bez zbytočných prieťahov a jeho hospodárnosť, ako aj istotu ostatných účastníkov správneho konania, ktorú vo vzťahu k námietkam uplatňovaným v stavebnom konaní zabezpečuje inštitút
koncentračnej zásady. 11. Správny súd ďalej uviedol, že pokiaľ ide o rozsah a obsah námietok uplatnených žalobcom v odvolaní proti rozhodnutiu prvého stupňa, krajský súd konštatuje, že žalovaný sa s ich obsahom vysporiadal poukazom na podklady, na základe ktorých bolo rozhodované v územnom konaní o umiestnení povoľovanej stavby.
Z vyjadrení žalobcu a z obsahu administratívneho spisu zároveň nevyplýva, že by žalobca aktívne využil svoje práva uplatniť námietky vo vzťahu k nadmernému tieneniu a nadmernej hlučnosti umiestňovanej stavby v územnom konaní o jej umiestnení, prípadne, že by sa účinne domáhal žalobou opomenutého účastníka územného konania doručenia rozhodnutia o umiestnení predmetnej stavby (podľa § 250b ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, príp. podľa § 179 SSP).
12. Krajský súd preto uviedol, že nemôže poskytnúť súdnu ochranu právam žalobcu, ktoré neuplatnil v preskúmavanom stavebnom konaní včas, za zákonom stanovených podmienok, ktoré v kontexte procesných okolností prípadu boli viazané predovšetkým na strane žalobcu k preukázaniu nesplnenia zákonných podmienok náhradného doručenia výzvy stavebného úradu žalobcovi (oznámenie zo dňa 29.07.2016) na vyjadrenie sa k podkladom pre stavebné povolenie a na podanie námietok a pripomienok k stavebnému konaniu v lehote siedmych pracovných dní od doručenia výzvy, teda k preukázaniu nezmeškania lehoty na uplatnenie námietok smerovaných proti nadmernej hlučnosti a nadmernému tieneniu povoľovanej stavby na byt žalobcu. Uvedenými námietkami žalobcu by bolo možné sa zaoberať len v prípade ich včasného uplatnenia v stavebnom konaní.
13. Na záver k námietke žalobcu o procesnom pochybení stavebného úradu spočívajúcej v porušení postupu podľa § 57 ods. 2 Správneho poriadku, keď správny orgán prvého stupňa neinformoval žalobcu a ostatných účastníkov konania o postúpení odvolania odvolaciemu orgánu na rozhodnutie, správny súd konštatoval, že ide o takú vadu procesu odvolacieho konania, ktorej odstránenie v prípade zrušenia napadnutých administratívnych rozhodnutí by nemohlo pre žalobcu privodiť vecne iné alebo výhodnejšie rozhodnutie (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4Sž/98-102/2002 zo dňa 17. decembra 2002 „Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“ ).
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenie
14. Proti rozsudku podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) z dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. f/ a g/ SSP kasačnú sťažnosť, navrhujúc aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1, resp. ods. 2 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alternatívne napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie. 15. Sťažovateľ v prvom rade namietal nesprávne právne posúdenie, ktoré videl v tom, že správny súd pri zamietnutí žaloby v I. výroku rozsudku aplikoval koncentračnú zásadu podľa § 61 ods. 1 a 3 stavebného zákona a ustanovenie § 24 ods. 2 Správneho poriadku, hoci podľa skutkového stavu vyplývajúceho zo spisu, pre ich aplikáciu neboli splnené zákonom stanovené podmienky a pri III. výroku rozsudku opomenul vôbec príslušnú právnu normu aplikovať. 16. V súvislosti s uvedeným sťažovateľ konkretizoval nesprávne právne posúdenie veci. 17. Podľa sťažovateľa nebol účastníkom územného konania, ktoré prebehlo v roku 2009. Stal sa ním až po nadobudnutí vlastníctva k bytu na ulici Paulínska 18 titulom kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu, ktorej vklad bol povolený dňa 25.02.2015. Účastníkom stavebného konania sa reálne mohol stať až na základe oznámenia stavebného úradu zo dňa 29.07.2016, ktoré mu nebolo doručené do vlastných rúk a rovnako neboli splnené podmienky na fikciu doručenia podľa správneho poriadku. 18. Zároveň sťažovateľ poukazuje na § 24 ods. 2 Správneho poriadku, v zmysle ktorého účinky fikcie doručenia nastanú len v prípade, že adresát mal reálnu možnosť písomnosť si v tejto lehote vyzdvihnúť, ale tak neurobil. S poukazom na rozhodovaciu prax súdov (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/2/2007 zo dňa 16. novembra 2007, Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 119/07-22 zo dňa 27. septembra 2007 a
uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 278/2011-13 zo dňa 16. júna 2011) sťažovateľ uvádza, že nakoľko sa preukázateľne nezdržiaval v mieste doručenia neboli splnené podmienky fikcie doručenia. 19. Sťažovateľ uviedol, že už v správnej žalobe namietal, že oznámenie stavebného úradu zo dňa 29.07.2016 si neprevzal, pretože sa nezdržiaval na adrese trvalého bydliska, teda adrese doručovania, k čomu predložil aj potvrdenie zamestnávateľa. 20. Taktiež namieta, že zo spisu nevyplýva, kedy bola zásielka uložená na pošte a od ktorého dňa úložná lehota začala plynúť, a ktorý je posledný deň tejto lehoty, ktorý by mal považovať za deň doručenia, preto nie je možné určiť kedy mala nastať fikcia doručenia. 21. Sťažovateľ rovnako namieta, že nebolo možné uplatniť zásadu koncentrácie konania v súlade s § 61 ods. 1 a 3 stavebného zákona ako to urobil krajský súd, pretože na jej uplatnenie neboli splnené zákonné podmienky, nakoľko stavebný úrad sťažovateľa neupozornil na skutočnosť neprihliadnutia na neskôr podané námietky, čo s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (5Sžp/20/2013, 55Sžp/13/2011) urobiť mal.
22. Poukázal tiež na to, že oznámenie stavebného úradu zo dňa 29.07.2016 nie je možné považovať za oznámenie o začatí stavebného konania podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona, keďže to oznámenie (List č. OSaŽP/29270-2004/2016/Uá zo dňa 20.04.2016) nebolo žalobcovi doručované vôbec, nakoľko toho času s ním stavebný úrad ako s účastníkom konania ani nekonal. 23. Ďalej sťažovateľ považoval za nesprávny III. výrok napadnutého rozsudku, ktorým krajský súd priznal ďalšiemu účastníkovi v 1/ rade. Voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu. Podľa sťažovateľa tomuto účastníkovi správny súd neuložil žiadnu povinnosť a preto mu právo na náhradu trov konania nevzniklo.
Krajský súd posielal účastníkovi v 1/ rade podobne ako účastníkom v ďalšom rade žalobu s výzvou na vyjadrenie ako aj ďalšie písomnosti s tým, že sa k nim môžu vyjadriť pokiaľ to považujú za potrebné. Rovnako aj v predvolaní na ústne pojednávanie je výslovne uvedené, že účasť ďalších účastníkov konania v 1 až 20/ rade na pojednávaní nie je nutná. Nakoľko konanie ďalšieho účastníka konania v 1/ rade bolo vyslovene dobrovoľné a nie krajským súdom vyžadované, nemôžu mu byť nahradené trovy konania vrátane trov právneho zastúpenia.
Navyše krajský súd úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu k rozhodnutiu o trovách voči ďalšiemu účastníkovi konania v 1/ rade. 24. Dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP spočíva v tom, že krajský súd nevykonal dôkaz a to oboznámenie sa so svetlo-technickým posudkom Ing. Ireny Kreutzovej, pričom ani v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol dôvody, pre ktoré tento dôkaz nevykonal, čo je v rozpore s § 139 ods. 2 SSP a subjektívnym právom sťažovateľa na odôvodnenie svojho rozhodnutia. Nakoľko sa tým znemožnil prieskum sťažovateľom tvrdených procesných a vecných pochybení správnych orgánov, považuje sťažovateľ napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné .
25. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril ďalší účastník konania v 1/ rade, v ktorom uviedol, že z kasačnej sťažnosti sťažovateľa je zrejmé, že jeho námietky v stavebnom konaní smerujú k umiestneniu stavby, ktorá otázka však už bola vyriešená v územnom konaní, preto nemožno takéto námietky brať na zreteľ v stavebnom konaní. To, že v danom čase nebol vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti, a teda nebol účastníkom územného konania neznamená, že svoje námietky môže uplatniť v stavebnom konaní.
26. Následne poukázal na zásadu koncentrácie konania, ktorej účelom je zamedzenie neustáleho generovania nových námietok, ktoré by v konečnom dôsledku bránili akejkoľvek stavebnej činnosti. Námietky týkajúce sa výšky, odstupov a umiestnenia stavby boli definitívne vyriešené v rámci územného konania aplikujúc koncentračnú zásadu. Na rovnaké námietky uplatnené v stavebnom konaní z vyššie uvedených dôvodov nemožno prihliadať, či už by boli vznesené v lehote podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona, alebo po tejto lehote.
27. K sťažnostnému dôvodu spočívajúcom v nesplnení podmienky na uplatnenie fikcie doručenia v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku uviedol, že s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, je táto námietka bezpredmetná, pretože ak by aj došlo k nesprávnej aplikácií fikcie doručenia, s ohľadom na koncentráciu konania by už nemohlo dôjsť k takému zásahu do práv sťažovateľa takým spôsobom, že by následná náprava tohto potencionálneho procesného pochybenia mohla žalobcovi privodiť vecne iné alebo výhodnejšie rozhodnutie.
Napriek tomu zastáva názor, že stavebný úrad neporušil ustanovenia o náhradnom doručovaní podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku, resp. žalobca neuplatnil všetky prostriedky právnej ochrany, ktoré mu Správny poriadok umožňoval. V prípade ak žalobca včas nenamietal neúčinnosť náhradného doručovania, resp. nevyužil právo požiadať o odpustenie zmeškania lehoty, túto skutočnosť už nemôže namietať v odvolaní proti vydanému stavebnému povoleniu, resp. až v súdnom konaní.
28. K sťažnostnému dôvodu ohľadne trov konania uviedol, že síce je pravdou, že krajský súd neuviedol zákonné ustanovenie, ktoré bolo podkladom pre III. výrok rozhodnutia, avšak nemožno tvrdiť, že by bolo porušené právo žalobcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Zároveň uviedol, že zásielky krajského súdu, ktoré mu boli adresované boli označené ako výzvy na vyjadrenie sa k jednotlivým podaniam sťažovateľa, ak bude považovať vyjadriť sa za
potrebné. Splnil si teda povinnosti uložené mu krajským súdom. V závere vyjadrenia navrhol aby kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol v celom rozsahu. 29. Žalovaný ani ďalší účastníci konania 2/ až 20/ rade svoje právo na vyjadrenie sa ku kasačnej sťažnosti napriek výzve krajského súdu nevyužili.
III. Konanie na kasačnom súde, stručný priebeh administratívneho konania
30. Prejednávaná vec bola dňa 07.10.2020 predložená Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky - ako súdu príslušnému na konanie a rozhodnutie - podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 2S - sp. zn. 2Sžk/25/2020. S účinnosťou od 1. augusta 2021 (§ 101e ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov) začal svoju právomoc vykonávať Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, pričom k tomuto dňu prešiel z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejedávaná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa predchádzajúcej vety náhodným výberom pridelená na rozhodnutie kasačnému senátu 4S Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou. 31. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný preskúmal rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, ods. 2 SSP), pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 2 písm. a/ SSP) a že ide o rozhodnutie, proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 a ods. 2 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 32. Úlohou najvyššieho správneho súdu ako súdu kasačného bolo posúdiť správnosť právnych záverov krajského súdu, ktorý po preskúmaní rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia dospel vo výroku k záveru, že žaloba nie je dôvodná, v dôsledku čoho ju zamietol.
33. Pre účely rozhodovania vo veci sa kasačný súd oboznámil aj s administratívnym spisom, z ktorého považoval za preukázaný nasledovný skutkový stav relevantný pre súdenú vec: - Listom č. OSaŽP/29270-20041/2016/Uá zo dňa 20.04.2016 bolo v súlade s ust. § 61 ods. 1, § 117 ods. 1 a § 140 stavebného zákona dotknutým orgánom účastníkom konania oznámené začatie stavebného konania a upustenie od ústneho pojednávania vo veci stavby: „Bytový dom s nebytovými priestormi REZIDENCIA - Ulica Paulínska“, Ulica Paulínska, na pozemkoch
parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X - budova, parc. č. XXXX/X, XXX/X - prípojky a preložky inžinierskych sietí, v katastrálnom území Trnava, č. XXXXXX, obec Z., pre stavebníka PRAEDIUM SK, s.r.o., so sídlom Račianska 153, Bratislava, IČO: 45269971. Uvedené oznámenie bolo doručované obsahovalo poučenie, že účastníci konania a dotknuté orgány môžu uplatniť svoje námietky a pripomienky k návrhu najneskôr do 7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia, inak na ne nebude prihliadnuté. Zároveň ich oboznámil s možnosťou nahliadnutia do spisu. V uvedenej lehote podali dňa
05.05.2016 námietky účastník konania „TRIER s.r.o., Ulica Mikovíniho 10, 917 01 Trnava“ a dňa 09.05.2016 účastník konania „Allianz- Slovenská sporiteľňa, a.s. Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava.
- Stavený úrad rozhodnutím č. OSaŽP/29270-24427/2016/Uá zo dňa 23.05.2016 prerušil stavebné konanie z dôvodu, že po preskúmaní žiadosti o stavebné povolenie predmetnej stavby zistil, že predložená žiadosť spolu s prílohami neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby a vyzval stavebníka PRAEDIUM SK, s.r.o., so sídlom Račianska 153, Bratislava, IČO: 45269971 aby žiadosť o stavebné povolenie doplnil o potrebné podklady (aj v zmysle podaných námietok účastníkov konania), inak konanie zastaví podľa § 60 ods. 2 stavebného zákona. - Podaním zo dňa 25.05.2016 vlastníci bytov v bytovom dome na pozemku parc. č. XXX/X, na ulici P. XX, Z. požiadali o prizvanie k stavebnému konaniu ako účastníkov konania. - Stavebný úrad následne po prepracovaní a doplnení projektovej dokumentácie a doplnení požadovaných podkladov, oznámil túto skutočnosť známym účastníkom konania, vrátane vlastníkov bytov v bytovom dome na pozemku parc. č. XXX/X na ulici Paulínska 18 a vyzval ich listom č. OSaŽP/29270-63587/2016/Uá zo dňa 29.07.2016, aby sa oboznámili s predloženými podkladmi pre vydanie stavebného povolenia a oznámil im, že môžu nahliadnuť
do predložených podkladov pre vydanie stavebného povolenia a uplatniť svoje námietky a pripomienky v lehote 7 pracovných dní od doručenia tohto oznámenia (výzvy). V stanovenej lehote podal dňa 10.08.2016 účastník konania „TRIER s.r.o., Ulica Mikovíniho 10, Trnava“ opakovane svoju námietku, ktorú však stiahol listom zo dňa 05.09.2016. - Následne Mesto Trnava vydalo rozhodnutie prvého stupňa č. OSaŽP/29270-66871/2016/Uá zo dňa 09.09.2016, ktorým ako príslušný stavebný úrad v zmysle § 66 stavebného zákona a ust. § 10 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z.z. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona povolil stavbu „Bytový dom s nebytovými priestormi REZIDENCIA - Ulica Paulínska“, Ulica Paulínska, Ulica Antona
Malatinského, na pozemkoch parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/ X, XXX/X - budova, parc. č. XXXX/X, XXX/X - prípojky a preložky inžinierskych sietí, v katastrálnom území Z., č. XXXXXX, obec Z., podrobne špecifikovanú v rozhodnutí prvého stupňa, pre stavebníka PRAEDIUM SK, s.r.o., so sídlom Račianska 153, Bratislava, IČO:
45269971. Zároveň stavebný úrad určil záväzné podmienky pre uskutočnenie predmetnej stavby a rozhodol o námietkach účastníkov konania TRIER s.r.o., so sídlom Ulica Mikovíniho 10, Trnava a Allianz-Slovenská poisťovňa, a.s., podaných v stanovenej lehote po oznámení začatia stavebného konania, ktorým vyhovel. - Podaním zo dňa 13.10.2016 podali sťažovateľ a ďalší účastník konania v 11/ rade, C.. L. M., bytom P. XX, Z. voči prvostupňovému rozhodnutiu v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedli, že „povolená stavba nadmieru zatieni naše izby v bytoch, zvýši sa hladina hluku z dopravy vo vonkajšom prostredí a tým aj v našich bytoch“. Navrhli, aby bolo odvolaniu vyhovené a rozhodnutie zrušené ako nezákonné. - Listom zo dňa 27.10.2016 bolo predložené odvolanie spolu so spisovým materiálom k odvolaciemu konaniu žalovanému, ktoré si prevzal dňa 31.10.2016. Následne sťažovateľ
dňa 09.11.2016 doplnil svoje odvolanie, ku ktorému priložil svetelno-technický posudok vypracovaný Ing. Irenou Kreutzovou. Uvedené doplnenie bolo postúpené žalovanému, ktorý ho prevzal dňa 22.11.2016. Žalovaný medzičasom napadnutým rozhodnutím zo dňa 18.11.2016 potvrdil prvostupňové rozhodnutie a odvolanie zamietol. Následne žalovaný oboznámil sťažovateľa listom zo dňa 28.11.2016 o tom, že doplnenie odvolania bolo podané oneskorene a preto sa jeho obsahom ani nezaoberal.
IV. Právne názory kasačného súdu
34. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
35. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde. 36. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
37. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
38. Podľa § 169 SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania.
39. Podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2017, ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržiava, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že písomnosť príde znovu doručiť v určený deň a hodinu. Ak nový pokus o doručenie zostane bezvýsledný, doručovateľ uloží písomnosť na pošte a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát nevyzdvihne písomnosť do troch dní od uloženia, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel.
40. Podľa § 24 ods. 4 Správneho poriadku, ak má účastník konania, ktorý sa zdržiava v cudzine alebo tam má sídlo, opatrovníka alebo zástupcu v tuzemsku, doručí sa písomnosť tomuto opatrovníkovi alebo zástupcovi. 41.
Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku Krajského súdu v Košiciach po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.
42. Na vznik fikcie doručenia písomnosti určenej do vlastných rúk podľa § 24 ods. 2 Správneho poriadku musia byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky: - adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, nebol zastihnutý, - v mieste doručenia sa zdržiava, - doručovateľ vhodným spôsobom adresáta upovedomil, že písomnosť príde doručiť v určený deň a hodinu, - nový pokus o doručenie zostane bezvýsledným, - doručovateľ vhodným spôsobom upovedomil adresáta o uložení písomnosti na pošte, - adresát si nevyzdvihol písomnosť do troch dní od jej uloženia. Ak sú splnené všetky vyššie uvedené podmienky, považuje sa posledný deň trojdňovej lehoty uloženia zásielky za deň jej doručenia a to aj v prípade, že sa adresát o uložení zásielky
nedozvedel. 43. Účelom fikcie v práve je posilniť právnu istotu. Právna fikcia, ako nástroj odmietnutia reality právom, je nástrojom výnimočným, striktne určeným pre naplnenie tohto jedného z hlavných ústavných postulátov právneho poriadku v podmienkach právneho štátu.
Aby mohla právna fikcia svoj účel naplniť (dosiahnutie právnej istoty), musí rešpektovať všetky náležitosti, ktoré s ňou zákon spája. Ak nie sú všetky právne náležitosti splnené, súd nie je oprávnený naplnenie fikcie konštatovať.
44. Základným predpokladom náhradného doručenia je skutočnosť, že adresát nebol zastihnutý na adrese doručenia, hoci sa na tejto adrese v čase doručenia zdržiaval. Tento predpoklad nie je daný pri dlhodobej neprítomnosti adresáta na tomto mieste, ani pri krátkodobom pobyte v čase doručenia mimo adresy doručenia, napr. z dôvodu liečenia, dovolenky a pod., ktoré skutočnosti však účastník konania musí nado všetku pochybnosť preukázať.
45. Zdržiavaním sa adresáta v mieste doručenia treba rozumieť prípad, ak sa adresát v čase doručenia zásielky zdržiava na území obce (mesta), v ktorej má bydlisko (t.j. nie je mimo obce alebo mesta na dovolenke, na liečení, na pracovnej ceste a podobne), teda ak má reálnu možnosť oboznámiť sa s oznámeniami doručovateľ a urobenými v zmysle § 24 ods. 2 Správneho poriadku, čo v tomto prípade nebolo splnené.
46. Trojdňová úložná lehota začína plynúť dňom, ktorý nasleduje po upovedomení adresáta o uložení písomnosti. Ide o zákonnú lehotu, ktorú správny orgán nemôže predĺžiť. Táto procesná lehota končí uplynutím posledného dňa lehoty. Účinky fikcie doručenia nastanú len za predpokladu, že adresát mal reálnu možnosť písomnosť si v tejto lehote vyzdvihnúť, ale tak neurobil. Účelom tejto lehoty je dať adresátovi nielen teoretickú ale aj reálnu možnosť písomnosť si v rámci jej plynutia vyzdvihnúť, a tak predísť fikcii doručenia. Úpravou tzv. náhradného doručovania zákonodarca nepochybne sledoval cieľ a účel odstrániť určité prípady právnej neistoty spôsobenej bezdôvodným nepreberaním zásielok adresátom a zabrániť snahám spôsobiť prieťahy v konaní alebo dokonca zmariť konanie (napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 33/2005, 4 Sž 35/2002).
47. Z obsahu administratívneho spisu má kasačný súd za preukázané, že vyššie uvedené podmienky vzniku fikcie doručenia v tomto prípade neboli splnené. Sťažovateľ preukázal, že sa v čase doručovania zásielky (list č. OSaŽP/29270-63587/2016/Uá zo dňa 29.07.2016) nezdržiaval v mieste svojho trvalého bydliska z dôvodu pracovnej cesty mimo územia SR, čo predstavuje objektívnu nemožnosť prebratia zásielky. Ďalej mal kasačný súd za preukázané, že správny orgán nepreveril žiadnym relevantným spôsobom napr. prostredníctvom príslušného Obvodného oddelenia Policajného zboru v Trnave, či sa sťažovateľ v mieste doručovania zásielky skutočne zdržiava. Zo spisu rovnako nie je možné zistiť, kedy bola zásielka uložená na pošte, ani od ktorého dňa začala plynúť úložná lehota, či ktorý je posledný deň tejto lehoty, ktorý by mal byť považovaný za deň doručenia. Z uvedených dôvodov preto nemohol správny orgán určiť, kedy mala fikcia doručenia nastať.
48. Z obsahu správnej žaloby zároveň vyplýva, že sťažovateľ námietku nesplnenia podmienok fikcie doručenia uplatnil už v správnej žalobe. Uviedol, že v čase doručovania zásielky (list č. OSaŽP/29270-63587/2016/Uá zo dňa 29.07.2016) bol dlhodobo pracovne odcestovaný v zahraničí, t.j. nezdržiaval sa v mieste svojho trvalého bydliska, čo preukázal aj potvrdením od svojho zamestnávateľa. Z uvedeného dôvodu danú písomnosť neprevzal a nemohol tak uplatniť svoje námietky v priebehu stavebného konania. Preto podľa názoru kasačného súdu krajský súd vec nesprávne vyhodnotil, keď sa uvedenou námietkou sťažovateľa nezaoberal a tvrdil, že ju sťažovateľ uplatnil oneskorene.
49. Podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada.
Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. 50. Podľa § 61 ods. 2 stavebného zákona od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.
51. Podľa § 61 ods. 3 stavebného zákona stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.
52. V stavebnom konaní platí koncentračná zásada, ktorá znamená, že po termíne určenom stavebným úradom sa na pripomienky a námietky účastníkov konania neprihliada a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré sa nevyjadrili, sa považujú za kladné. Stavebný úrad však musí zainteresované subjekty na túto skutočnosť písomne upozorniť a jednoznačne určiť lehotu na uplatnenie ich pripomienok a námietok (R 105/2012). Účelom zásady koncentrácie konania v stavebnom konaní je stanovenie určitých limitov stavebného konania a jej cieľom je zamedziť neustálemu generovaniu nových námietok, ktoré by v konečnom dôsledku bránili akejkoľvek stavebnej činnosti.
53. Po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu kasačný súd konštatuje, že neboli splnené podmienky na uplatnenie zásady koncentrácie konania v predmetnom stavebnom konaní. Oznámením o pokračovaní stavebného konania č. OSaŽP/29270-63587/2016/Uá zo dňa 29.07.2016, ktoré sa nachádza v administratívnom spise, stavebný úrad síce určil lehotu na vznesenie pripomienok, a to 7 pracovných dní, no nepoučil účastníkov konania o tom, že na námietky podané po stanovenej lehote nebude prihliadať, čím nebola splnená jedna zo základných podmienok uplatnenia koncentrácie konania v stavebnom konaní (R 105/2012). 54.
Zároveň pre úplnosť veci kasačný súd uvádza, že sťažovateľ správne namietal, že Oznámenie o pokračovaní stavebného konania č. OSaŽP/29270-63587/2016/Uá zo dňa 29.07.2016, ktoré mu nebolo doručené, a ktorým bol zároveň pribratý do konania ako účastník konania, nie je možné považovať za oznámenie o začatí stavebného konania podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona, nakoľko predmetné oznámenie predstavovalo len oznámenie o pokračovaní v prerušenom stavebnom konaní. Oznámenie o začatí stavebného konania č. OSaŽP/29270-2004/2016/Uá zo dňa 20.04.2016 podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona nebolo sťažovateľovi doručované vôbec, nakoľko toho času s ním stavebný úrad ako s účastníkom konania ani nekonal.
55. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam sa kasačný súd nemôže stotožniť s tvrdením správneho súdu, že vychádzajúc z úpravy koncentrácie konania v § 61 ods. 1 a 3 stavebného zákona, sťažovateľ neuplatnil námietky v preskúmavanom stavebnom konaní včas a preto nie je možné sa nimi zaoberať. 56. V kontexte predmetnej veci je preto možné konštatovať, že boli porušené práva sťažovateľa riadne konať pred správnym orgánom, keď mu nebolo oznámené začatie stavebného konania podľa § 61 ods. 1 až 3 stavebného zákona, oznámenie o pokračovaní v stavebnom konaní mu nebolo doručené, pričom neboli splnené podmienky na uplatnenie fikcie doručenia a rovnako neboli splnené podmienky uplatnenia koncentrácie konania. Kasačný súd zároveň uvádza, že v súvislosti s porušením práv účastníka konania, neboli týmto splnené procesné podmienky predchádzajúce vydaniu stavebného povolenia, v tomto prípade prvostupňového rozhodnutia Mesta Trnava č. OSaŽP/29270-66871/2016/Uá zo dňa 09.09.2016. 57. S odkazom na vyššie konštatované závery kasačný súd uvádza, že správny súd nesprávne vec posúdil, keď žalobu zamietol. Vzhľadom k tomu, že boli porušené práva účastníka konania a neboli dodržané procesné podmienky na vydanie prvostupňového rozhodnutia Mesta Trnava č. OSaŽP/29270-66871/2016/Uá zo dňa 09.09.2016 kasačný súd rozhodol tak ako je uvedené v záhlaví tohto rozhodnutia a podľa § 462 ods. 2 SSP napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 29. V ďalšom konaní správny orgán zohľadní prezentovaný právny názor a bude postupovať primeraným spôsobom. Správny orgán je zároveň viazaný právnym názorom kasačného súdu. 30. O trovách konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 1 SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi priznal úplnú náhradu trov kasačného konania, ako aj náhradu trov konania pred správnym súdom. (§ 175 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 31. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (§ 147 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 19. októbra 2022